Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_5Co-240-2016.pdf
PDF · 99.22 KB
Case nature
Subarea
5Co/240/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: C. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U., Z. XXXX/X, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Čadca, Fraňa Kráľa 2080, IČO: 47 246 863, proti žalovaným v rade: 1/ BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, 2/ Poštová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, v konaní o bezodkladné opatrenia , o odvolaní žalovaného v rade 1/ proti uzneseniu Okresného súdu v Martine zo dňa 12.4.2016 č.k. 10C/91/2016-11 v celom rozsahu a odvolaní žalovaného v rade 2/ proti časti toho istého uznesenia o náhrade trov konania, takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie Okresného súdu v Martine vo výrokových častiach o uložení predbežného opatrenia a jeho rozsahu, vrátane uloženia povinnosti zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a povinnosti žalobkyne podať na súde návrh na začatie konania vo veci samej do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie s tým, že ak takýto návrh na začatie konania vo veci samej v určenej lehote nepodá, predbežné opatrenie (t.č. bezodkladné opatrenie) zanikne, p o t v r d z u j e .
Uznesenie súdu prvej inštancie v časti o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v celom rozsahu, o čom rozhodne súd prvej inštancie v rámci konania vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Okresný súd v Martine rozhodol o návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia tak, že odporcovia v rade 1/ a 2/ sú povinní zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi navrhovateľkou a Poštovou bankou, a.s. v rámci zmluvy o úvere č. 9840975487 zo dňa 16.7.2012, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd ukladá zamestnávateľovi navrhovateľky Mestu Martin, Nám. S. H. Vajanského 1, 036 49 Martin, IČO: 00 316 792, povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky podľa dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi navrhovateľkou a Poštovou bankou, a.s. v rámci zmluvy o úvere č. 9840975487 zo dňa 16.7.2012, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Navrhovateľka je povinná podať na súde návrh na začatie konania vo veci samej do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odporcovia v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 178,99 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu navrhovateľky. Okresný súd v Martine pri rozhodovaní o nariadenie predbežného opatrenia (t.č. bezodkladného opatrenia) rozhodoval ešte podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/19063 Zb. v znení zmien a doplnkov, ktorý bol účinný do 30.6.2016). Súvisiace ustanovenia citoval v odôvodnení svojho rozhodnutia a okrem iného uviedol nasledovné:
Základnými predpokladmi pre nariadenie predbežného opatrenia je existencia právneho a faktického vzťahu medzi účastníkmi, vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a nárokom, ktorý je predmetom konania vo veci samej, ako i ohrozenie tohto nároku, ktorý vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú úpravu pomerov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí súdu vždy preukázať, že absencia takejto dočasnej úpravy pomerov by mala za následok reálne a bezprostredné ohrozenie uplatňovaného nároku. Z dočasného charakteru predbežnej ochrany vyplýva aj osobitný postup súdu pri rozhodovaní o predbežnom opatrení, kde vzhľadom na záujem o včasnú ochranu bezprostredne ohrozených práv a oprávnených záujmov účastníkov, nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie pri rozhodovaní o veci samej. Avšak navrhovateľ musí v návrhu na vydanie predbežného opatrenia označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva, a to jednako tie, ktoré osvedčujú uplatnený nárok, ako aj tie, ktoré osvedčujú existenciu reálnej a bezprostrednej ujmy na právnom alebo faktickom postavení účastníkov. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Z povahy predbežných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované alebo osvedčované všetky skutočnosti, ktoré by súd musel mať zistené, keby mal vydať konečné rozhodnutie. Súd sa preto obmedzí len na osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, aby mohol posúdiť, či tu poprípade môže byť nárok, ktorého predbežnú úpravu si okolnosti vyžadujú, že toto právo je porušené a že k jeho ochrane je práve potreba predbežného opatrenia. V danom prípade sa súd po dôkladnom vyhodnotení skutočností a tvrdení uvedených v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a má za to, že v danej veci sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Z predloženej Zmluvy o úvere č. 9840975487 mal súd za osvedčené, že navrhovateľka uzavrela dňa 16.7.2012 s Poštovou bankou, a.s. zmluvu o úvere - stavebný úver so sporením, na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 15 950 eur, ktorý mala splatiť v 120-tich mesačných splátkach vo výške 234,90 eur, pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 12,21 %. Vzhľadom na povahu účastníkov tohto zmluvného vzťahu sa nepochybne jedná o spotrebiteľskú zmluvu, pričom ako spotrebiteľ vystupuje navrhovateľka. Na zabezpečenie plnenia dohodnutého záväzku bola podľa § 551 O.z. dojednaná aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola esenciálnou súčasťou formulárovej zmluvy o úvere. Konkrétna suma zrážok dohodnutá nebola. Podľa potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky Mesta Martin zo dňa 16.3.2016 vykonáva zamestnávateľ zrážky zo mzdy navrhovateľky od roku 2016 na základe výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy od spoločnosti Bencont Investments, s.r.o. na uspokojenie pohľadávky vyplývajúcej z uvedenej zmluvy o úvere. Navrhovateľka sa domnieva, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná a určenia jej neplatnosti sa bude domáhať návrhom vo veci samej. Do tohto času žiada dočasne upraviť pomery účastníkov konania tak, aby nedochádzalo k vykonávaniu zrážok z jej mzdy do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V tejto súvislosti súd dodáva, že špecifickosťou dohody o zrážkach zo mzdy je to, že nie je len prostriedkom na zabezpečenie hlavného záväzku, ale aj určitým spôsobom splácania dlžníkovho záväzku. V danom prípade súd dospel k záveru, že navrhovateľka dostatočne osvedčila potrebu dočasne upraviť pomery účastníkov konania do času právoplatnosti meritórneho rozhodnutia (aj keď prejudikovať výsledok sporu nemožno) tak, aby sa mesačnými zrážkami zo mzdy navrhovateľky nezvyšovalo uspokojovanie pohľadávky zo zmluvy o úvere, ktorej súčasťou je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosti sa navrhovateľka bude domáhať návrhom vo veci samej, a to aj s poukazom na reálnu hrozbu poškodzovania majetkových práv spotrebiteľa. Skutočnosť, že odporca v rade 2/ za účelom uspokojenia úveru zo zmluvy o úvere č. 9840975487 pristúpil k realizácii dohody o zrážkach zo mzdy, navrhovateľka osvedčila potvrdením o vykonávaných zrážok vystaveného jej zamestnávateľom. Vo vzťahu k zrážkam zo mzdy vykonávaným podľa § 551 O.z. má súd za to, že v prípade potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania alebo eliminovania dôvodnej obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, je možné predbežným opatrením uložiť platiteľovi mzdy (ako tretej osobe) povinnosť, aby do právoplatného rozhodnutia vo veci samej nevykonával zrážky zo mzdy podľa veriteľom predloženej písomnej dohody o zrážkach zo mzdy, a veriteľovi zabezpečenej pohľadávky (odporcovi v rade 2/) povinnosť, aby sa zdržal uplatňovania práv z dohody o zrážkach zo mzdy, resp. pohľadávku týmto spôsobom do právoplatného rozhodnutia vo veci samej neuspokojoval. Rovnakú povinnosť môže súd uložiť aj tomu, kto v mene veriteľa takýmto spôsobom pohľadávku veriteľa vymáha, v danom prípade je to odporca v rade 1/. Nariadené predbežné opatrenie nepovažuje súd za neprimeraný zásah do zmluvných záväzkových vzťahov medzi účastníkmi konania vzhľadom na spochybnenie platnosti zmluvného základu. Rovnako tak má súd za to, že nariadeným predbežným opatrením nedôjde ani k nevyváženému zásahu do práv odporcov, nakoľko sa jedná len o dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania a nariadeným predbežným opatrením nedôjde žiadnym spôsobom k narušeniu činnosti odporcov, ktorá je potrebná pre plnenie ich úloh a neobmedzí ani ich ekonomickú činnosť, teda zásada primeranosti predbežného
opatrenia bude v danom prípade zachovaná. Súd prihliadol na to, že navrhovateľka sa návrhom vo veci samej mieni domáhať určenia neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu neprijateľných podmienok obsiahnutých v jej dojednaní v rámci zmluvy o úvere a s ohľadom na reálnu hrozbu poškodzovania majetkových práv spotrebiteľa považuje súd uvedené skutočnosti za dostatočné dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. V zmysle citovaného ustanovenia § 76 ods. 4 O.s.p. súd ďalšie dôvody svojho rozhodnutia neuvádza. Súd zároveň v súlade s ust. § 76 ods. 2 O.s.p. uložil navrhovateľke povinnosť podať na súde návrh vo veci samej do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia. Návrhom vo veci samej sa navrhovateľka bude domáhať určenia neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa § 77 ods.1 písm. a/ O.s.p., predbežné opatrenie zanikne, ak navrhovateľka nepodá v súdom určenej lehote návrh na začatie konania. Súd prvej inštancie zároveň rozhodol aj o trovách tohto konania o nariadenie predbežného opatrenia tak, ako vyplýva z výrokovej časti jeho uznesenia s tým, že citoval ust. § 151 ods. 1 veta prvá, § 145 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojitosti s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
2. Proti uzneseniu okresného súdu v celom jeho rozsahu podal odvolanie žalovaný v rade 1/ a proti časti uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania aj žalovaný v rade 2/. Obaja žalovaní vytýkali prvostupňovému súdu nedostatočne odôvodnenie rozhodnutia o nariadenie predbežného opatrenia, vrátane časti o náhrade trov konania. Žalovaný v rade 1/ v podrobných dôvodoch svojho odvolania vznášal námietku nedostatku právomoci súdu tento spor prejednávať a bol toho názoru, že daný spor je spôsobilý na prejednanie na rozhodcovskom súde. Taktiež namietal nedostatok procesnej podmienky
- naliehavého právneho záujmu podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. zo strany žalobkyne. Ďalej zdôraznil, že žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jeho strane. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu. Odvolatelia naďalej zdôrazňovali nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a navrhovali, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie, návrh žalobkyne zamietol a zaviazal žalobkyňu na úhradu trov konania žalovaných, alternatívne aby zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
3. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa. Vo svojom vyjadrení reagovala, na jednotlivé odvolacie dôvody žalovaného, pričom uviedla, že z povahy veci vyplýva, že postupom súdu, keď žalovanému nedoručil návrh na začatie konania nemohlo dôjsť k porušeniu rovnosti, nakoľko návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa proti strane nezasiela. Žalobkyňa absolútne nesúhlasí s názorom žalovaného, že táto vec mala byť prejednaná v rozhodcovskom konaní. Žalovaný si priamo a autoritatívne v predformulovaných zmluvných podmienkach, prostredníctvom rozhodcovskej doložky určil pre prípad vzniku sporu príslušnosť rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Žalobkyňa sa nestotožnila ani s tvrdením žalovaného ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Jediným pasívne vecne legitimovaným je žalovaný, nakoľko postúpením pohľadávky na neho prešli oprávnenia a povinnosti vyplývajúce veriteľovi z predmetnej zmluvy o úvere, nakoľko po tomto postúpení pohľadávky spoločnosť Poštová banka, a.s. ani spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED nemali žiadne práva z tejto zmluvy, a teda ani nemôžu byť pasívne vecne legitimovaní. Naliehavý právny záujem žalobkyne je daný hlavne tým, že žalovaný požaduje od platiteľa mzdy žalobkyne výkon zrážok v rozsahu sumy, na ktorú žalovaný nemá žiadny nárok. Tým môže žalovaný každomesačne disponovať značnou časťou príjmu žalobkyne, čo spôsobuje výrazné obmedzenie žalobkyne v zabezpečovaní základných potrieb jej rodiny a spôsobuje jej značné finančné problémy. Tvrdenia žalovaného ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia okresného súdu považuje žalobkyňa za neopodstatnené, nakoľko odôvodnenie rozhodnutia obsahu spôsob a rozsah, ako sa súd prejednávanou vecou zaoberal, právne posúdenie, súd zdôraznil spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy, poukázal na nekalé obchodné praktiky v tejto zmluve. Okresný súd výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Na základe vyššie uvedeného sa žalobkyňa domáhala, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.
4. V dôsledku podaného odvolania žalobkyne a žalovaného bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd
prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných procesných kódexov a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP, § 471 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave, ktorá reguluje neodkladné opatrenia ako ekvivalent pôvodných predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a vo výroku o trovách konania podľa § 388 CSP zmenil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci v rámci odvolania žalovaného vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP.
9. Podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením, súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Predbežné opatrenie je predbežným v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb. Nie sú teda opatreniami konečnými, ich účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov, pretože nimi nenadobúda účastník práva, o ktorých bude rozhodnuté, až rozhodnutím vo veci samej. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodný najmä vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov účastníkov konania nie je naliehavá a navrhovateľ dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo svoju obavu o ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia. Iba samotná domnienka ohrozenia práva alebo domnienka možnosti ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia zo strany navrhovateľa, nemôže byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Z vyššie uvedených hľadísk posudzoval predmetnú vec aj odvolací súd.
10. S poukazom na vyššie uvedené, je odvolací súd toho názoru, že bolo potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnosť je medzi účastníkmi konania sporná. Súdna prax dospela k záveru, že predbežným opatrením môže súd uložiť platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi účastníkmi konania, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku nedôvodne vykonaných zrážok (porovnaj R 47/1974); podľa odvolacieho súdu z rovnakého dôvodu možno takýto zákaz uložiť aj veriteľovi ako oprávnenému z dohody o zrážkach zo mzdy. Nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému vykonávať právo z tejto dohody a platiteľovi mzdy realizovať dohodu, je dočasné opatrenie proti postihu majetku žalobkyne, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by sa na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali žalovanému zo mzdy žalobkyne finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu
než zákon dovoľuje. Okresný súd dôvodne návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a správne uložil žalovanému, ako aj platiteľovi mzdy zdržať sa použitia vykonávania zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy.
11. Vo vzťahu k odvolaniu žalobkyne proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách konania, odvolací súd uznal v plnom rozsahu odvolací dôvod, kedy bolo z návrhu na vydanie predbežného opatrenia preukázané, že žalobkyňa si náhradu trov uplatnila, s tým, že budú vyčíslené v konaní vo veci samej. Z uvedeného dôvodu napadnuté uznesenie v tejto časti zmenil a s poukazom na ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ust. § 388 CSP. rozhodol o nároku žalobkyne na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Poučenie o odvolaní: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)