Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25Co-75-2021.pdf
PDF · 135.75 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/75/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobkyne: F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom V XXX XX O. R., zastúpenej: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Žitavanská 20, 951 93 Topoľčianky, IČO: 36 858 722. proti žalovaným: 1. R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. XX/ XX, 2. Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. XX/XX, obe zastúpené: JUDr. Michal Rebro, advokát so sídlom Maróthyho 6, 811 06 Bratislava, IČO: 42 183 219, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 19. júla 2021 č.k. 12C/67/2019-413, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol. Žalovaným v 1. a 2. rade priznal náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinná zaplatiť žalobkyňa s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1, § 44 ods. 1, § 47 ods. 1, § 133 ods. 2, § 579 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 229 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP). 1.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania bolo nahradenie prejavu vôle žalovaných v 1. a 2. rade, ako právnych nástupkýň prevodcu Q. H., na uzatvorenie dodatku č. 1 k darovacej zmluve zo dňa 02.02.2017, vo vzťahu ku ktorej bolo prerušené vkladové konanie. Q. Karol H. dňa XX.XX.XXXX zomrel, katastrálny odbor vyzval na odstránenie nedostatkov žalobkyňu a žalované. O. na výzvu žalobkyne na poskytnutie súčinnosti pri odstraňovaní nedostatkov darovacej zmluvy nereagovali. Uviedol, že viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k vzniku zmluvy, platí aj pre dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo ešte pred vznikom vecno-právnych účinkov účinnej zmluvy. Úmrtie účastníka zmluvy nič nemení na viazanosti účastníkov prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku vecno-právnych účinkov zmluvy, trvá pre dedičov účastníka, ktorí vstupujú do práv a záväzkov zomrelého účastníka občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecno-právnych účinkov zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnej veci (rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Cdo/184/2005). 1.3. Zaoberal sa platnosťou darovacej zmluvy. Nestotožnil sa s argumentom žalovaných, že darovacia zmluva je neplatná z dôvodu, že v nej nie je výslovne uvedené, že k darovaniu dochádza bezplatne. Uviedol, že na splnenie bezodplatnosti nie je nutné, aby bolo v darovacej zmluve výslovne uvedené, že zmluva je bezodplatná, ale z textu darovacej zmluvy nemôže vyplývať, že obdarovanému vzniká povinnosť za dar poskytnúť majetkovú hodnotu. Keďže z textu predmetnej darovacej zmluvy vyplýva, že obdarovaná žalobkyňa za dar nemala poskytnúť žiadne plnenie, vyslovil názor, že jedna z podstatných náležitostí darovacej zmluvy, a to bezodplatnosť, bola splnená a zmluva z tohto dôvodu nie je neplatná. 1.4. Ďalej sa zaoberal námietkou žalovaných voči podpisu Q. H. na darovacej zmluve zo dňa 02.02.2017, ako aj na plnomocenstve zo dňa 02.02.2017 a s ich návrhom na súdnoznalecké preskúmanie grafológom podpisov Q. na týchto listinách. K tomuto súd prvej inštancie konštatoval, že darovaciu zmluvu a
plnomocenstvo podpísal osobne a vlastnoručne Q. H. dňa 02.02.2017 v mieste jeho bydliska, čo potvrdili svedkovia D. H., E. A. a K. Z., ktorá výslovne uviedla, že Q. H. vlastnoručne pred jej osobou bez pomoci iných podpísal dokumenty. Podpísal dokumenty pred jej očami, po celý čas sa na neho pozerala, pri osvedčení na pečiatke je jej podpis. 1.5. V konečnom dôsledku však súd prvej inštancie dospel k záveru, že darovacia zmluva zo dňa 02.02.2017 je absolútne neplatný právny úkon. Dôvodil, že darca Q. H. podpisoval darovaciu zmluvu dňa 02.02.2017, o štrnásť dní na to dňa XX.XX.XXXX zomrel. Poukázal na výpoveď znalkyne MUDr. T., ktorá uviedla, že zomrel na metabolické zlyhanie organizmu. S poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel súd prvej inštancie k záveru, že darca Q. H. nekonal pri podpisovaní darovacej zmluvy slobodne a vážne, a dôvod neplatnosti videl aj v tom, že v prípade osoby darcu sa jednalo o osobu konajúcu v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri tomto závere vychádzal z vykonaného dokazovania, pričom za presvedčivý dôkaz považoval znalecký posudok č. 48/2020 MUDr. T., z ktorého vyplynul záver, že Q. H. trpel v čase podpisu zmluvy organickým psychosyndrómom /encefalopatiou/ vzniknutou na základe cirhózy pečene. Pravdepodobne bol schopný jednoduchých, nekomplikovaných právnych úkonov, nevedel správne ovládať a posúdiť svoje konanie pri komplikovanejších právnych úkonoch ako sú písomne uzatvárané zmluvy. Nebol schopný plného pochopenia právnych úkonov a plného chápania záväzkov z nich plynúcich. Tiež poukázal na odborné vyjadrenie Doc. MUDr. Q. B., CSc., z ktorého vyplynulo, že organický psychosyndróm je duševná porucha trvalého charakteru, ovplyvňuje procesy vnímania, má vplyv na celkovú mieru spôsobilosti rozpoznávať a ovládať rozhodnutia a vplyv na celkovú spôsobilosť na právne úkony. Uviedol, že znalkyňa MUDr. T. v znaleckom posudku vysvetlila, že k podpisu darovacej zmluvy došlo dva týždne pred smrťou darcu, pričom smrť nastala pre rozvrat vnútorného prostredia, ktorého príčinou bola dekompenzovaná cirhóza pečene. Cirhózou pečene trpel podľa zdravotnej dokumentácie od roku 2014, toto ochorenie sa u neho rozvinulo na základe dlhoročnej závislosti od alkoholu, kedy nedokázal abstinovať, išlo o závislosť terminálnu, kedy už nedokázal prihliadať na sociálne a život ohrozujúce dôsledky pitia, a napriek tomu v konzume alkoholu pokračoval. Potom ako nepravdivé vyhodnotil výpovede žalovanej (správne malo byť uvedené žalobkyne), ktorá na pojednávaní uviedla, že Q. H. s alkoholom problém nemal, výpoveď svedkyne D. H., ktorá tvrdila, že Q. H. nebol alkoholik, nebol opilec, výpoveď svedka E. A., ktorý tvrdil, že Q. H. nemal problém s alkoholom. Tieto ich tvrdenia sa ukázali ako nepravdivé. Dokonca bol v konaní preukázaný ich pravý opak, keď s poukazom na lekárske správy a záznamy nachádzajúce sa v spise, bolo v konaní zistené, že Q. H. problém s alkoholom mal, dokonca tak vážny, že jeho smrť nastala pre rozvrat vnútorného prostredia, ktorého príčinou bola dekompenzovaná cirhóza pečene, a toto ochorenie sa u neho rozvinulo na základe dlhoročnej závislosti od alkoholu. Cirhóza pečene vedie v krvi k zvýšeniu látok, ktoré sú za normálnych okolností metabolizované v zdravej pečeni, ide o amoniak, neurosteroidy, glutamín a ďalšie. Tieto látky spôsobujú inhibíciu nervového prenosu a pokiaľ sa v tele dlhodobo hromadia, dochádza k nevratnému poškodeniu mozgu - hepatálnej encephalopatii. Príznaky encefalopatie u Q. H., konštatovala už MUDr. Y. v januári 2016. To znamená, že v jeho tele prúdili pre mozog toxické látky. Nie je možné, aby tento metabolický stav, neovplyvňoval i psychické funkcie, ktoré boli už aj tak dlhodobo poškodené. U Q. H. sa dňa 02.02.2017 jednalo o organický psychosyndróm
- hepatálnu encefalopatiu na podklade pečeňového zlyhávania. K základným príznakom organického psychosyndrómu patria poruchy pamäte a intelektu, poruchy orientácie, úsudku, chápavosti, myslenia, vedomosti, stratu zručností. V čase podpisovania darovacej zmluvy bol v terminálnom štádiu života. Keďže súd prvej inštancie nepovažoval za vierohodné výpovede žalovanej (správne malo byť uvedené žalobkyne) a svedkov D. H. a E. A., ktorí neuvádzali pravdu v otázke požívania alkoholu Q. H., mal pochybnosti o vierohodnosti a pravdivosti ich výpovedí aj vo zvyšku. K výpovedi svedkyne K. Z. a R.. L. L. uviedol, že tieto osoby boli s Q. H. krátku dobu, čo nie je dostatočné pre odhalenie psychických zmien laikom tak ako uviedla znalkyňa R.. T.. Aj keď v prípade osoby svedka R.. L. nemožno povedať, že sa jedná o laika, keďže je to lekár, sám však vypovedal, že kontakt s ním bol taký, že bol orientovaný, na otázky ako pije, ako sa mu dýcha, či má bolesti, ako prijíma potravu, odpovedal, avšak aj psychicky chorá osoba môže byť pri vyšetrení orientovaná. Často sa stáva, že takýto človek pôsobí ako orientovaný, odpovedá adekvátne. Bežný laik pri bežnom rozhovore nemusí badať výrazné alebo výnimočné správanie. Človek sa mu môže zdať spomalený. V prípade alkoholikov, títo sú ovplyvniteľní, ich porozumenie k písomnému textu je obmedzené. To potvrdila aj znalkyňa MUDr. T., ktorá uviedla, že menovaný vedel posúdiť jednoduché veci týkajúce sa jeho osobnej potreby a že aj psychický chorá osoba môže byť orientovaná pri vyšetrení. Nebol však schopný posúdiť niekoľkostranovú zmluvu, mohol byť ovplyvniteľný. Nemohol posúdiť následky svojho konania. Q. H. nielenže bol alkoholik v pokročilom štádiu, ale bol vo fáze metabolického rozvratu. Pokiaľ chcel urobiť právny úkon, mal to urobiť dávno
predtým ako sa do tohto stavu dostal. Podľa znalkyne MUDr. T. bol Q. H. v čase podpisovania darovacej zmluvy v stave „že by podpísal komukoľvek čokoľvek“. K odbornému vyjadreniu č. 11/2020 Mgr. U. súd prvej inštancie uviedol, že sa jednalo o odborné vyjadrenie znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, z jeho záveru vyplývalo, že nič nenasvedčuje tomu, že by Q. H. v čase podpisu darovacej zmluvy nemal byť psychologicky spôsobilý rozhodnúť sa adekvátne vo veci rozdelenia svojho majetku alebo že by nebol schopný adekvátne vyhodnotiť dôsledky takéhoto svojho rozhodnutia a konania. Tento dôkaz však súd prvej inštancie nepresvedčil o tom natoľko, aby žalobe vyhovel, a považoval za dôveryhodnejší znalecký posudok MUDr. T. aj z toho dôvodu, že v jej prípade sa jedná o znalca odvetvia Psychiatria /liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria/. Psychiater je odborný lekár, ktorý sa zaoberá psychickými poruchami, a to predovšetkým z biologického hľadiska - je odborníkom na ľudský mozog a biochemické procesy v ňom prebiehajúce. Sama znalkyňa Mgr. U. na pojednávaní uviedla, že neskúmala duševný stav Q. H., vyjadrila sa k psychologickým aspektom, ktoré s predmetnou vecou môžu mať súvis, k vyjadreniu dosahu nefunkčnej pečene na fyzické zdravie nie je kompetentná sa vyjadrovať. Čo sa týka psychiky, akékoľvek telesné útrapy vo všeobecnosti znižujú psychický komfort, tak po stránke emočného prežívania ako i po stránke možnosti sa koncentrovať na veci, čiže sústrediť sa na veci. V dokumentácii nebohého je uvedená diagnóza - organická porucha osobnosti a ako znalec - psychológ nespochybňuje závery lekára. Sama potvrdila, že svedkovia, ktorí boli pri podpise zmluvy, vypovedali ako vnímali oni psychické prejavenie nebohého. Nie sú to odborníci, ani z oblasti klinickej psychológie, psychiatrie, ale popisujú ako ho vnímali. Na druhej strane práve znalkyňa MUDr. T. vysvetlila aké procesy v ľudskom tele prebiehajú, uviedla, že Q. H. trpel závislosťou na alkohole, bol v terminálnom štádiu závislosti na alkohole, jeho pečeň nefungovala, odpadové látky ovplyvňovali činnosť mozgu, viedli k jeho poškodeniu, k narušeniu kognitívnych funkcií, ovplyvnená bola tvorba jeho úsudku. Odkázaný bol na svoje okolie, na jeho korektný či nekorektný prístup. Zlyhanie pečene je pokladom pre poškodenie mozgu. Toxické látky, ktoré prúdia v tele a nespracuje ich pečeň, prúdia priamo do mozgu, a tým ho poškodzujú. Q. H. začal mať problémy s poškodením mozgu už v r. 2010. Jej záver o poškodení mozgu nie je prvý. Konštatovaný a popisovaný bol už v správe z r. 2016. Toto sa vyvíjalo roky. Je to klinický obraz každého takéhoto pacienta. Nie je to len všeobecný popis, konkrétne popisovala k čomu dochádza v ľudskom organizme pri pečeňovom zlyhaní. Q. H. zomrel dva týždne po podpise zmluvy na metabolický rozvrat v tele, to nezomrel zdravý človek. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože vyhodnotil právny úkon, darovaciu zmluvu zo dňa 02.02.2017, ako neplatný právny úkon, a preto žalované nie sú povinné poskytnúť žalobkyni súčinnosť v rámci vkladového konania a odstrániť tak vady konania a nemajú povinnosť uzatvárať a podpisovať dodatok k darovacej zmluve. 1.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným v 1. a 2. rade priznal náhradu trov konania v plnej výške proti neúspešnej žalobkyni, pretože vo veci mali plný úspech, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257 CSP nevzhliadol a z obsahu spisu nevyplývali. Uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 2.1. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie a navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že rozhodne v súlade s petitom žaloby, prípadne rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodila, že súd prvej inštancie v rozsudku na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a s poukazom na súdne konanie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 2.2. Tvrdila, že žalované po doručení žaloby vo svojich vyjadreniach uvádzali veľa dôvodov pre zamietnutie žaloby, s ktorými sa súd prvej inštancie v konaní ako aj v rozsudku vysporiadal v bode 19. a 20. odôvodnenia. Až neskôr zistili, že ich skutková aj právna argumentácia neobstojí, a začali tvrdiť, že neb. Q. H. nebol pri podpise zmluvy spôsobilý na právne úkony. Svoje tvrdenia opierali o dôkazy, ktoré chorobu Q. H. a z toho vyplývajúcu „nespôsobilosť na právne úkony“ hodnotili len všeobecne. Napríklad znalkyňa MUDr. T. vo svojom znaleckom posudku vychádzala len zo všeobecných tvrdení a žiadne konkrétne tvrdenie vo vzťahu k neb. Q. H. a jeho nespôsobilosti na právne úkony neuviedla. Uviedla, že pri skúmaní spôsobilosti na právne úkony sa vždy predpokladá, že základom znaleckého posudku je osobný pohovor s vyšetrovaným, vykonaná cielená psychodiagnostika a neurologická dg včítane potrebných laboratórnych vyšetrení. Nakoľko Q. H. bol v tom čase nebohý, nebolo možné ho vyšetriť a neexistovali žiadne laboratórne vyšetrenia, ktoré by preukazovali, vzťah jeho choroby a prípadnú nespôsobilosť na právne úkony. Tvrdila, že ak je pacient už nebohý, je potrebné zozbierať iné dôkazy pre zistenie prípadnej nespôsobilosti na právne úkony a to najmä svedecké výpovede od ľudí v okolí, pokiaľ možno nezaujaté.
2.3. V tomto prípade boli vypočuté strany sporu a svedkovia, ktorých súd prvej inštancie považoval za zaujatých, a boli vypočutí aj svedkovia, ktorých za zaujatých nepovažoval, avšak ich tvrdenia súd prvej inštancie bagatelizoval a k niektorým sa nevyjadril. Poukázala na vyjadrenie strán sporu a sms komunikáciu, a tvrdila, že z týchto dôkazov nevyplývalo, že neb. Q. H. nebol spôsobilý na právne úkony a podpis zmluvy. Naopak, zo sms komunikácie s bývalou manželkou bolo preukázané, že Q. H. mal záujem na zverení mal. Q. do svojej starostlivosti (sms z 5.10.2016) a podal návrh na súd, čo preukazuje, že bol spôsobilý na právne úkony a teda jeho kognitívne schopnosti boli zachované. Tvrdila, že bolo preukázané, že Q. H. si vybavil vypracovanie zmluvy u JUDr. A. sám, a teda vedel čo robí a čo chce urobiť. Takisto žalovaná v 2. rade hovorila, že chodila za ním, on sa s ňou normálne rozprával, dohováral jej kvôli jej životu, za čo mu bývalá manželka v sms poďakovala. Zo svedkov sa ku Q. H. vyjadrovali všetci svedkovia, pričom tak svedkovia žalobkyne, ako aj žalovaných sa nevyjadrovali v tom zmysle, že by Q. H. nebol spôsobilý na právne úkony alebo nebol v kontakte s realitou, resp. nevedel, čo robí. K tomuto tvrdeniu poukázala na výpoveď R. H., matky žalovaných, ktorá uviedla, že sa s ním rozprávala asi 2 mesiace pred smrťou a z rozhovoru bolo zrejmé, že Q. H. komunikoval normálne, vedel o svojom zdravotnom stave, vedel o vzťahoch v rodine. Aj z výpovede D. H. a E. A. vyplýva, že Q. H. bol spôsobilý na právne úkony. Súd prvej inštancie tieto svedecké výpovede nepovažoval za dôveryhodné, len z dôvodu, že uviedli, že Q. H. nepožíval alkoholické nápoje, a preto boli podľa súdu aj ich ďalšie tvrdenia nedôveryhodné. Tento záver považovala za nesprávny a tvrdila, že svedkovia uvádzajú len to, čo môžu vnímať svojimi zmyslami. D. H., matka Q. H., vo vzťahu k alkoholizmu uvádza čas rozvodu, a E. A. svoje tvrdenie časovo ohraničil na čas stretnutí, keď bol s ním, čo mohol vnímať svojimi zmyslami, a povedal, že Q. H. pije pivo, dve denne. Tieto tvrdenia však v kontexte všetkých dôkazov nie sú nepravdivé, pretože napríklad aj v lekárskych správach je uvedené, že pije 2 pivá denne (lekárska správa z nemocnice z 17.01.2017), od piva si nevie odvyknúť (psychiatrická kontrola z 08.01.2016). Teda tvrdenia svedkov sú pravdivé, avšak súd prvej inštancie ich nesprávne vyhodnotil a bez ďalšieho tieto svedecké výpovede pri rozhodovaní nevzal do úvahy. Poukázala na výpoveď svedkyne K. Z., ktorá popísala celé stretnutie s neb. Q. H. a z tohto stretnutia jasne vyplýva, že Q. H. bol pri vedomí, pri zmysloch, vedel čo podpisuje, vyjadroval sa k dôvodom podpisu zmluvy. Okrem toho svedkyňa Z. uviedla, že ho pozná dlhšie z videnia, a že má skúsenosti s overovaním podpisov, bola overovať podpisy minimálne 80 krát, a tiež uviedla, čo robí, keď má pochybnosti o ľuďoch, ktorí si overujú podpisy. Svedok MUDr. L. L. je lekár, poznal neb. Q. H., viackrát s ním bol v kontakte a to aj v posledných dňoch jeho života. Opakovane bol u neho doma, rozprávali sa, vyšetroval ho. Jasne sa vyjadril, že neb. Q. H. bol pri vedomí, bol v kontakte s realitou, bol orientovaný, spolupracoval. MUDr. L. bol presvedčený, že mohol rozhodovať o svojom majetku. Výsluch MUDr. L. vyvracia tvrdenia MUDr. T., aj súdu v odôvodnení rozsudku o tom, že bežný laik nemusí badať výrazné alebo výnimočné správanie a takisto krátka doba nie je dostatočná pre odhalenie psychických zmien. MUDr. L. bol ošetrujúci obvodný lekár neb. Q. H., poznal jeho zdravotný stav, jeho diagnózy, jeho choroby, opakovane ho navštevoval doma, a nie je laik, je to lekár s dlhoročnou praxou. A tento svedok sa jasne vyjadril k spôsobilosti neb. Q. H., jasne sa vyjadril, že bol v stave, keď mohol rozhodovať o svojom majetku. 2.4. Poukázala aj na listinné dôkazy, ktoré vyvracajú tvrdenia MUDr. T. o tom, že neb. Q. H. nebol spôsobilý na právne úkony, najmä lekárske správy, ktoré sú v spise, resp. ktoré sú priamo súčasťou znaleckého posudku MUDr. T.. Žiadna lekárska správa nehovorí o tom, že by neb. Q. nebol spôsobilý na právne úkony. Dokonca ani lekárska správa z psychiatrickej kontroly u MUDr. Y. z 08.01.2016, na ktorú sa znalkyňa (ale aj súd) odvoláva, nehovorí nič o tom, že by Q. H. nebol spôsobilý na právne úkony. Naopak, táto lekárska správa v subjektívnej časti vyhodnocuje, ako Q. H. popisuje svoj stav, vie o čom hovorí, jasne deklaruje svoje myšlienky. V objektívnej časti je popísané, že nadviaže kontakt, je orientovaný, prevláda zvýšená emocionalita. V odporučeniach lekár psychiater uvádza: edukácia, motivačný pohovor k abstinencii. Ak by bol Q. H. nespôsobilý na právne úkony resp. mal by zmenené mentálne či kognitívne schopnosti, prečo by odborník (v rovnakom odbore ako znalkyňa MUDr. T.) MUDr. R. Y. psychiater ako liečebnú metódu uvádzala edukáciu a motivačný pohovor k abstinencii? Veď podľa znalkyne MUDr. T., ktorá ho nikdy nevidela, nikdy sa s ním nerozprávala (a názory tých, ktorí sa s ním rozprávali a dokonca žili s ním, nebrala do úvahy), nebol schopný plného chápania a mal kognitívny deficit. Na druhej strane iný odborník - psychiater, u ktorého sa Q. H. dlhodobo liečil, ako liečebnú metódu uvádza rozhovor, edukáciu, motivačný pohovor. Tvrdila, že to preto, lebo Q. H. bol spôsobilý na právne úkony a vedel pochopiť svoje konanie a takisto rozumel a chápal vzdelávaniu a vedel komunikovať aj s lekárom o svojej chorobe. Ďalej poukázala na lekársku prepúšťaciu správu z Nemocnice O. R. zo dňa 17.01.2017, kde sa Q. H. liečil 7 dní pod stálym dohľadom odborníkov - lekárov (nie laikov) a títo odborníci neuvádzajú ani zmienku o tom, že by nebol spôsobilý na právne úkony, že nebol pri vedomí, že
bol bez kontaktu s realitou, naopak uvádzajú: pri vedomí, orientovaný, spolupracuje. V lekárskej správe sa neobjavila ani zmienka o psychickej chorobe ani zmienka o potrebe psychiatrického liečenia. 2.5. K znaleckému posudku MUDr. T. uviedla, že aj keď bol u Q. H. diagnostikovaný organický psychosyndróm, nikde nie je uvedený typ a stupeň postihnutia, a teda závery znalkyne sú len všeobecné, bez akejkoľvek konkrétnosti ku Q. H.. Naopak, znalkyňa dokonca opomenula uvedené lekárske správy a takisto nie je v znaleckom posudku zohľadnený ani výsluch svedka MUDr. L. L.. Vo vzťahu k prejavovaniu sa organického psychosyndrómu neb. Q. H. poukázala na všetky lekárske správy, ktoré sú súčasťou spisu a znaleckých posudkov, ktoré jednoznačne uvádzajú, že syndróm sa prejavoval len v emočnej sfére Q. H., nie v zmene kognitivity (poznávacích a mentálnych schopností). Aj z hľadiska MKCH - medzinárodnej klasifikácie chorôb - sú pre diagnózu F.07.0 - porucha osobnosti na organickom podklade
- charakteristické najmä zmeny správania, vrátane prejavov emócií, potrieb a podnetov. Súčasťou klinického obrazu môže byť i zhoršenie poznávania a myslenia. Z lekárskych správ je preukázané, že bol: depresívne labilný, nestály, úzkostlivý a chýbala mu energia. Nikde v lekárskych správach, a to ani od psychiatra, nie je uvedené, že by mal zmenené poznávanie alebo myslenie, naopak, tvrdil, že chce prestať piť, teda bol v kontakte s realitou, nikde nie je uvedené, že by mal zmeny na intelekte, žeby mal zmenené mentálne alebo kognitívne schopnosti. Z lekárskych správ je preukázané, že organická porucha sa týkala výlučne afektivity - emócií (labilita, depresia - nebol veselý, zmeny v citovom prežívaní), že bol po celý čas svojej choroby v kontakte s realitou a teda jeho mentálne a kognitívne schopnosti neboli chorobou zmenené a zmena sa týkala výlučne emócií. Záver MUDr. T. v znaleckom posudku, že Q. H. trpel kognitívnym deficitom, tak nemá žiadny logický ani zdravotný podklad vo vykonanom dokazovaní a v lekárskych správach, ktoré znalkyňa citovala vo svojom posudku. Tvrdila, že tieto závery MUDr. T. treba odmietnuť ako nesprávne, pretože sú v rozpore s ostatnými dôkazmi v konaní (svedeckými aj listinnými). MUDr. T. paušalizovala, pričom pri spôsobilosti na právne úkony a organickom psychosyndróme neexistuje paušálny model, diagnóza nerovná sa definitívne stanovisko. Ide o úzko individuálne posudzovanie konkrétneho človeka v konkrétnej situácii (paraf. cit. MUDr. E. O.
- Psychiatrická nemocnica Y.). Ako vierohodnejší hodnotila znalecký posudok Mgr. U., ktorá uviedla, že rozhodnutie o majetku nie je úkonom zložitým, a to rozhodnutie v tomto prípade urobil Q. H. sám, keď si vypracovanie zmluvy u JUDr. A. vybavil a objednal sám. Teda nejde o to, že by mu niekto podstrčil zmluvu a nevedel by pochopiť význam zmluvy a jej zložitosť, ale sa rozhodol, že svoj majetok prevedie na žalobkyňu a poveril tým JUDr. A., notára. Tak si to prial a uviedol to aj svedkyni Z.. 2.6. Namietala voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého právny úkon bol neplatný, pretože Q. H. nekonal slobodne a vážne, keďže dôvody svojho záveru nevysvetlil. Tvrdila, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že Q. H. chcel takýto právny úkon urobiť, sám si ho objednal, sám sa vyjadril, že konečne to ide podpísať, sám zmluvu pred svedkami podpísal. Preto závery súdu prvej inštancie nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú s ním v rozpore. Rovnako poukaz na § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na duševnú poruchu je nenáležitý a nepreukázaný, nakoľko diagnóza, ktorou Q. H. trpel, nie je duševnou poruchou, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopnou (zmena emočných prejavov nie je duševnou poruchou). Citovanie záverov R.. T. v odôvodnení rozsudku spôsobom: .... pravdepodobne ..., ... mohol byť ... poukazuje na to, že nie je istota v tvrdených skutočnostiach znalca. Napriek tomu súd prvej inštancie v odôvodnení cituje takmer celý posudok a vyjadrenia znalca MUDr. T. a tým neguje všetky ostatné dôkazy. Porušenie práva na spravodlivý súdny proces videla v tom, že v rámci súdneho konania sa má súd aj strany sporu riadiť Civilným sporovým poriadkom. Tento v § 149 a nasl. CSP uvádza prostriedky procesnej obrany a procesného útoku a tu poukázala na to, že žalované nikde vo svojich písomných vyjadreniach po podaní žaloby neuvádzajú, že by Q. H. nebol spôsobilý na právne úkony. Toto začali tvrdiť až na pojednávaní v čase, keď bolo zrejmé, že ich dovtedajšie prostriedky procesnej obrany neobstoja. Preto súd prvej inštancie nemal pripustiť takéto tvrdenia a tým, že ich pripustil a následne pripustil aj ich dokazovanie, tým porušil právo na spravodlivý súdny proces. 2.7. Namietla aj rozhodnutie o trovách konania, ktoré boli priznané žalovaným, nakoľko ak by odvolací súd rozhodol rozdielne od súdu prvej inštancie, tak by došlo aj k inému rozhodnutiu o trovách konania a tieto by nebola zaviazaná zaplatiť žalobkyňa, ale žalované. 3. Žalované v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a z jeho vyhotovením sa plne stotožnili. Dôkazná situácia preukázala, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a mala možnosť predložiť dôkazné prostriedky, prípadne znalecké posudky svedčiace v neprospech. Nesúhlasili s tým, že začali opozdene tvrdiť nespôsobilosť Q. H. pri podpise zmluvy. Závery znaleckého posudku považoval za nesporné a odborné stanovisko znalkyne z odboru psychológia za profesne nesprávne. Za nepreukázané považovali, že Q. H. si vybavil vypracovanie zmluvy u notára sám, vedel čo robí, čo chce urobiť. Preukázané bolo len to, že po darovaciu zmluvu bola žalovaná (správe malo byť uvedené žalobkyňa). Poukázali na to, že súdnemu konaniu predchádzalo protizákonné
dedičské konanie, ktoré bolo zastavené pre nemajetnosť nebohého, a opätovne otvorené po podaní odvolania žalovanými. Po podaní žaloby o nahradenie prejavu vôle sa v rámci procesnej obrany vyjadrili, že nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznávajú a predložili listiny podporujúce ich obranu. Hoci sa žalobkyňa aj svedkovia snažili presvedčiť súd o nevyhnutnosti právneho úkonu nebohého Q. H., tieto tvrdenia boli vyvrátené výpoveďou samotnej žalobkyne a svedkyne D.j. Boli vyvrátené aj tvrdenia žalobkyne o tom, že nebohý sa s ňou týmto spôsobom vysporiadal, že nezaplatil kúpnu cenu 140 000 Sk, že mal dlžiť žalobkyni ďalších 20 000 Sk, že nebohý bol v čase podpisu darovacej zmluvy psychicky poriadku, že nebral žiadne lieky, a že o podpise doložky o oprave darovacej zmluvy nevedela a plnú moc splnomocnený notár od nej nemal. Tiež sa nepotvrdili tvrdenia o zlom vzťahu žalovaných s nebohým. Naopak preukázalo sa, že nebohý bol alkoholik, dlhodobo psychiatricky liečený a v terminálnom štádiu pred smrťou v čase podpisu darovacej zmluvy bol psychicky chorý, a teda trpel duševnou poruchou. Poukázali na odborné vyjadrenie psychológa R.. Y. O., ktorý s poukazom na závažnosť psychického zdravia nebohého v čase podpisu darovacej zmluvy poukázal na možnú psychickú nespôsobilosť nebohého. Ďalej poukázali na výsluch znalkyne z odboru psychológie, ktorá potvrdila, že psychiatrickú diagnózu môže stanoviť iba medicínsky vzdelaný lekár. Poukázali tiež na znalecký posudok vypracovaný MUDr. B. T., znalkyňou z odboru psychiatrie. Nakoniec poukázali na odborné stanovisko Doc. MUDr. Q. B. CSc., znalca z odboru psychiatrie. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že akékoľvek laické vyjadrenia svedkov mimo vyjadrenia odborníka a znalca z odboru psychiatrie sú irelevantné, lebo je nepredstaviteľné, aby sa svedkovia, prípadne všeobecný lekár, relevantne vyjadrovali k psychickému stavu nebohého v čase podpisu zmluvy, keďže ani možno nemajú vedomosť o tom, že sa osoba lieči od závislosti od alkoholu a trpí duševnou poruchou trvalého charakteru. Žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania. 4. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 20.09.2021 uviedla, že sa plne pridržiava svojho písomne podaného odvolania a má za to, že dôvodné. Poukázala na svoje doterajšie písomné a ústne prednesy. Uviedla, že s tvrdením žalovaných, že žalobkyňa a svedkovia klamali, respektíve nehovorili pravdu, sa nestotožňuje. Zopakovala, že závery žalovaných a závery súdu vychádzajú len zo znaleckého posudku MUDr. B. T., ktorý považovala za všeobecný a v rozpore s dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a svedeckými výpoveďami. Tvrdenie, že Q. H. sám vybavil vypracovanie zmluvy u notára nebolo počas konania žalovanými nijako spochybnené a vyvrátené. 5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 7. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 8. Predmetom konania, po pripustení zmeny žaloby na pojednávaní dňa 01.07.2020, je žaloba žalobkyne na nahradenie prejavu vôle žalovaných v 1. a 2. rade, že uzatvárajú zo žalobkyňou dodatok č. 1 k darovacej zmluve zo dňa 02.02.2017 v znení zahrnutom v uznesení súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie žalobu zamietol a priznal žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnej výške. Na odvolanie žalobkyne je rozhodnutie súdu prvej inštancie predmetom skúmania odvolacím súdom. 9.1. Žalobkyňa v odvolaní namietala vadu konania spočívajúcu v porušení jej práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Tvrdila, že žalované vo svojich písomných vyjadreniach po podaní žaloby neuvádzali, že by Q. nebol spôsobilý na právne úkony. Toto začali tvrdiť až na pojednávaní v čase, keď bolo zrejmé, že ich dovtedajšie prostriedky procesnej obrany neobstoja. Preto súd prvej inštancie nemal pripustiť takéto tvrdenia a tým, že ich pripustil a následne pripustil aj ich dokazovanie, porušil jej právo na spravodlivý súdny proces. Preto odvolací súd skúmal, či súd prvej inštancie konanie nezaťažil vadou namietanou žalobcom. 9.2. Nesprávny procesný postup je vadou konania iba v prípade, ak ním bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky
právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Účelom sudcovskej koncentrácie konania zakotvenej v § 153 Civilného sporového poriadku je zabrániť strane sporu predlžovať konanie svojimi úkonmi vykonanými neskoro, osobitne až na nariadenom pojednávaní, kedy už nie je dostatok priestoru na oboznámenie sa s nimi druhou stranou sporu či súdom. To má za následok potrebu odročenia pojednávania a neodôvodnené prieťahy v konaní a je v rozpore zo základným princípom zakotveným v článku 5 CSP. 9.3. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že po doručení žaloby sa žalované v 1. a 2. rade písomne vyjadrili podaním zo dňa 03.03.2019, v ktorom uplatnený nárok v celom rozsahu neuznali. Popreli všetky tvrdenia v žalobe a poukázali na konanie žalobkyne v dedičskom konaní, posmrtné úkony, následné katastrálne konanie a okamžité exekučné konanie. Tvrdili, že darovacia zmluvy je neplatná pre chýbajúce obligatórne náležitosti a že im nevznikla povinnosť uzatvárať dodatok, ako i že otec nemal vôľu ich dedičstvo niekomu darovať, naopak krátko pred smrťou im povedal, že majetok zdedia ony. Žiadali preveriť podpis otca na darovacej zmluve a vypočuť úradníka, ktorý overoval jeho podpis. Na pojednávaní dňa 01.07.2020 predložili odborné stanovisko Mgr. Y. O., klinického psychológa, v ktorom s poukazom na zdravotnú dokumentáciu Q. vyslovil jeho možnú psychickú nespôsobilosť. Súd prvej inštancie pojednávanie odročil na neurčito za účelom oboznámenia sa s predloženými dokladmi a zároveň stranám uložil v lehote 20 dní vyjadriť sa k návrhom na doplnenie dokazovania. Následne dňa 17.07.2020 predložil právny zástupca žalobkyne vyjadrenie vo veci, odborné vyjadrenie Mgr. R. U., znalkyne z odboru psychológa, odvetvie klinická psychológia dospelých, a navrhol vykonať dokazovanie výsluchom Mgr. U. a MUDr. L. L., všeobecného lekára zomrelého. Právny zástupca žalovaných podaním zo dňa 17.07.2020 navrhol vykonať dokazovanie preskúmaním podpisu na darovacej zmluve grafológom. Podaním zo dňa 27.12.2022 sa právny zástupca žalovaných vyjadril vo veci a predložil znalecký posudok R.. B. T.. Pojednávanie nariadené na deň 18.01.2021 bolo zrušené z dôvodu nariadených pandemických opatrení, a pojednávanie nariadené na deň 08.03.2021 bolo odročené na 19.04.2021 z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu žalobkyne. Následne obe strany predkladali návrhy na doplnenie dokazovania a súd prvej inštancie tieto dôkazy aj vykonal. Tento procesný postup zodpovedá ustanoveniam § 185 ods. 1 a § 153 ods. 2 CSP. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu postupu, v dôsledku ktorého by došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Keďže odvolací súd nezistil namietanú vadu konania, pre ktorú by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci. 10. Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. 11. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. 13. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. 14. Podľa § 229 CSP, právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav. 15.1. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec z hľadiska súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, citovaných zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobu zamietol bolo jeho rozhodnutie nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Súd prvej inštancie posudzoval zdravotný stav Q. pričom vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalkyne MUDr. B. T. a z jej výpovede na pojednávaní, z ktorých mal preukázané, že Q. H. trpel v čase podpisu zmluvy organickým psychosyndrómom /encefalopatiou/ vzniknutou na základe cirhózy pečene. Pravdepodobne bol schopný jednoduchých, nekomplikovaných právnych úkonov, nevedel správne ovládať a posúdiť svoje konanie pri komplikovanejších právnych úkonoch ako sú písomne uzatvárané zmluvy. Na základe uvedených skutkových zistení dospel súd prvej inštancie k záveru, že darovacia zmluva zo dňa 02.02.2017 je absolútne neplatný právny úkon a preto žalované nie sú povinné poskytnúť žalobkyni súčinnosť v rámci odstránenia vád vkladového konania a uzatvoriť dodatok k darovacej zmluve. Pri prijatí tohto záveru sa však súd prvej inštancie dôsledne nezaoberal vecou z hľadiska ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 15.2. Odvolací súd na úvod považuje za potrebné uviesť, že ustanovenie § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje prípady, pri ktorých sú pochybnosti o spôsobilosti osoby vykonať právny úkon, hoci ide o osobu, ktorá nie je zbavená spôsobilosti na právne úkony, ani jej spôsobilosť nie je
obmedzená. V takom prípade treba pre záver o neplatnosti právneho úkonu posúdiť, či osoba konala v stave duševnej poruchy, ktorá ju na tento úkon robila nespôsobilou. Záver o nespôsobilosti konajúcej osoby však musí byť nepochybný, a preto je vylúčené robiť záver o konaní v duševnej poruche na základe pravdepodobnosti či možnosti. Na skutkové okolnosti, ktoré neumožňujú úplne jednoznačný záver o konaní v duševnej poruche, nie je možné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Hoci je nepochybné, že riešenie otázky, či osoba v čase, keď urobila právny úkon konala v duševnej poruche, závisí od posúdenia skutočností, ku ktorým sú potrebné odborné znalosti, zároveň je nepochybná aj potreba osobného odborného vyšetrenia posudzovanej osoby znalcom s príslušného odboru, čo v prípade smrti tejto osoby je vylúčené. V takom prípade, keď odborné vyšetrenie konajúcej osoby už nie je možné z dôvodu jej úmrtia, musí byť zabezpečené, aby znalec mohol konfrontovať svoje odborné názory s ostatnými výsledkami dokazovania. Pre prijatie právneho záveru o neplatnosti darovacej zmluvy, však musí záver znaleckého dokazovania dávať jednoznačnú odpoveď na otázku, či posudzovaná osoba pri právnom úkone konala v stave duševnej poruchy. 15.3. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie uvedenými zásadami dôsledne neriadil. Vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č. 48/2020 MUDr. B. T., znalkyne odvetvia psychiatria, z ktorého podľa zistenia súdu prvej inštancie vyplýva záver, že Q. H. trpel v čase podpisu zmluvy organickým psychosyndrómom /encefalopatiou/ vzniknutou na základe cirhózy pečene. Pravdepodobne bol schopný jednoduchých, nekomplikovaných právnych úkonov, nevedel správne ovládať a posúdiť svoje konanie pri komplikovanejších právnych úkonoch ako sú písomne uzatvárané zmluvy. Tieto nejednoznačné závery si súd prvej inštancie osvojil. Hoci R.. T. aj vypočul, opomenul ju konfrontovať s výpoveďami strán sporu a ostatných vypočutých svedkov. K výsluchom svedkov a strán sporu znalkyňa len stručne uviedla, že sa o ne nemožno opierať, lebo ide o zainteresované strany. Pritom zo znaleckého posudku nie je zrejmé, či mala k dispozícii kompletné listiny (zápisnice z pojednávania, lekárske správy), pretože z nich cituje len čiastočne (napríklad pri výpovedi žalovaných v 1. a 2. rade). Osobitne však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie opomenul konfrontovať závery znalkyne s výpoveďou MUDr. L. L., ktorý bol obvodným lekárom Q. H., opakovane ho doma navštevoval a videl ho aj deň pred smrťou a jeho hodnotenie duševného stavu pacienta bolo diametrálne odlišné, pričom tohto svedka nemožno považovať zainteresovaného na spore, ani za úplného laika. V tomto smere treba prisvedčiť námietke žalobkyne v odvolaní, že v znaleckom posudku nebol zohľadnený výsluch svedka MUDr. L.. Hoci je pravdou, že výsluch svedka MUDr. L. v znaleckom posudku zohľadnený nemohol byť, keďže sa konal až po jeho vyhotovení, podľa názoru odvolacieho súdu však bolo potrebné vykonať konfrontáciu svedka a znalkyne, keďže ich výsluchy sa konali v rovnaký deň. Táto konfrontácia by znalkyni umožnila využiť odborné vedomosti lekára z osobného stretnutia s posudzovanou osobou v čase vykonania právneho úkonu na prijatie nepochybného a jednoznačného záveru. V tomto smere je potrebné opäť prisvedčiť námietke žalobkyne, podľa ktorej znalkyňa paušalizovala svoje nesporne odborné znalosti a skúsenosti, pričom pri prijatí záveru prihliadla len na diagnózu Q. bez posúdenia konkrétneho človeka v konkrétnej situácii. 16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie v prvom rade konfrontuje závery MUDr. T. s výpoveďou svedka MUDr. L. L., a z ostatnými výsledkami dokazovania, lekárskymi správami a výpoveďami strán sporu a ostatných svedkov. Vzhľadom na rozporné závery vyplývajúce z doterajšieho dokazovania, vyzve strany sporu na predloženie návrhov na doplnenie dokazovania na preukázanie svojich tvrdení a vec opätovne prejedná, pričom bude viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v bode 15.2. tohto uznesenia. Súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne (§ 212 ods. 2 CSP) a zároveň rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).