Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19P-61-2016.pdf
PDF · 79.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-19P/61/2016
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie vo veci starostlivosti súdu o mal. I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťaťa rodičov matky K. Q., nar. XX.XX.XXXX a otca I. Q., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom K. XXX/XX, R., o návrhu Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
rozhodol:
Z v e r u j e maloletého I. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, do náhradnej osobnej starostlivosti Z. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, ktorý je oprávnený a povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého, je oprávnený maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok namiesto rodičov v bežných veciach, pričom veci, ktoré nie sú bežnou záležitosťou podliehajú schváleniu súdom.
Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého I. sumou rovnajúcou sa 30% životného minima určeného Zákonom o životnom minime v platnom znení, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého I. sumou rovnajúcou sa 30% životného minima určeného Zákonom o životnom minime v platnom znení, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ, krstný otec maloletého I. Q., nar. XX.X.XXXX sa návrhom podanom na tunajšom súde dňa 23.02.2016 domáhal, aby súd vydal predbežné opatrenie a aj návrh vo veci samej, aby súd zveril maloletého I. do jeho starostlivosti, s odôvodnením, že rodičia každodenne požívajú alkoholické nápoje a nezabezpečujú maloletému riadnu starostlivosť. Dňa 10.02.2016 prišiel maloletý do navrhovateľovej domácnosti, pričom 18.02.2016 mal ísť domov. Nakoniec sa navrhovateľ s maloletým dohodli, že ho odnesie
-2-
domov až 19.02.2016. Rodičia maloletého dňa 18.02.2016 v noci prišli k navrhovateľovmu domu, boli opití a dožadovali sa, aby šiel maloletý I. s nimi. Maloletý však odmietol s nimi ísť a opísal navrhovateľovi situáciu u nich doma. Z výpovede maloletého vyplynulo, že vždy keď prišiel domov od navrhovateľa, ktorý mu dal peniaze, rodičia mu ich zobrali a kúpili si za to alkohol. Rodičia ho ťahali za vlasy, často pili a o maloletého sa nestarali.
2. Na pojednávanie, konané dňa 29.07.2016 boli okrem kolízneho opatrovníka, maloletého a navrhovateľa predvolaní aj obaja rodičia. Rodičia maloletého sa na pojednávanie aj napriek riadne
doručenému predvolaniu nedostavili. Súd v zmysle ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pojednával v ich neprítomnosti.
3. Podľa ust. 180 CSP po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento stav vo veci:
5. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 19P/61/2016 - 10 bol maloletý I. Q. dočasne zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľa - Z. Y..
6. Súd vykonal výsluch maloletého v súlade s ust. § 38 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Maloletý vo svojom vyjadrení uviedol, že v domácnosti krstného otca sa cíti dobre a domov sa vrátiť nechce. V Ruskove v rodinnom dome u krstného sa cíti ako doma, považuje to za svoj domov. Od tej doby, od kedy je súvisle u krstného sa s rodičmi nestretol, od tej doby ho nenavštívili, avšak sú v sporadickom telefonickom kontakte, jednak s otcom, jednak s matkou. Opísal situáciu, kedy rodičia sú takmer denne pod vplyvom alkoholu, pokiaľ má vedomosť, po celú dobu, ako žijú v Michaľanoch, ani jeden z rodičov zamestnaný nie je, to znamená, že obaja rodičia sú po celé dni doma.
7. Navrhovateľ uviedol, že skutočnosti, ktoré uviedol maloletý I. sú pravdivé. Od kedy býva u navrhovateľa tak si zlepšil prospech v škole v niektorých predmetoch o tri stupne. Navrhovateľ prerába pre maloletého samostatnú izbu na fungovanie a trávenie voľného času. Pokiaľ ide o rodičov maloletého, neboli od dočasného zverenia maloletého do navrhovateľovej starostlivosti v Ruskove vôbec. Maloletý sa rozpráva po telefóne väčšinou s matkou, s navrhovateľom rodičia v kontakte nie sú. Naposledy mu matka telefonovala na narodeniny, kedy mu sľúbila, že mu dá peniaze, volala ho do Michalian, avšak maloletý odmietol k rodičom ísť.
8. Kolízny opatrovník sa pripojil k návrhu na začatie konania a navrhol, aby súd zveril maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti a zaviazal rodičov prispievať na výživu maloletého sumou zodpovedajúcou odôvodneným potrebám maloletého ako aj majetkovým a zárobkovým možnostiam rodičov.
-3-
9. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“), ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
10. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
11. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
12. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
13. Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
14. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
15. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
16. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a -4-
súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletých detí spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
21. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby jeho výchovu a starostlivosť zabezpečoval navrhovateľ, ktorá má k tomu vytvorené vhodné podmienky, predovšetkým svojím osobným prístupom, príbuzenským a citovým vzťahom k nemu. Maloletý v rodine navrhovateľa prospieva, zlepšil si prospech v škole, je zabezpečená jeho výchova a starostlivosť.
24. Súd vymedzil rozsah oprávnení navrhovateľa, ktorý je oprávnený a povinný maloletého vychovávať, zastupovať v bežných záležitostiach a spravovať jeho veci namiesto rodičov.
25. U oboch rodičov maloletého dieťaťa nebolo preukázané, že by ich pomery odôvodňovali určiť výživné vo väčšom rozsahu ako vo výške 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, preto súd rozhodol o určení výživného zo strany matky aj otca maloletého dieťaťa v minimálnej výške.
26. Súd o povinnosti nahradiť trovy konania nerozhodoval v zmysle ust. § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), nakoľko účastníci konania o náhradu trov nepožiadali.
-5-
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP ) uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.