Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Sp/29/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X, XXX XX L., v rade 2/ A. L., nar. XX.X.XXXX, bytom S. X, XXX XX L., proti odporcovi: Okresný úrad Martin, pozemkový a lesný odbor, so sídlom P. Mudroňa 45, 036 01 Martin, za účasti: Slovenský pozemkový fond Bratislava, Regionálny odbor Martin, so sídlom Bottova 23, 036 01 Martin, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OÚ-MT- PLO-2016/003150-URB-P zo dňa 20.3.2015, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Martin č. OÚ-MT-PLO-2016/003150-URB-P zo dňa 20.3.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a v e c v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľom v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 229/1991 Zb. tak, že navrhovatelia v rade 1/ a 2/ ako oprávnené osoby spĺňajú podmienky zákona uvedené v § 11 ods. 1 písm. n) zákona č. 229/1991 Zb. a oprávneným osobám priznal právo na náhradu k týmto nehnuteľnostiam, ktoré nie je možné vydať v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 229/1991 Zb.. Jednalo sa o pozemok v kat. úz. S. - pkn. vložka č. 274, pkn. parcela 221/d - časť, druh pozemku roľa, o výmere 6 055m2, podiel 2/5, BPEJ 0714065 = 71401, cena podľa vyhlášky Sk 2,65, € 0,088, spolu náhrada vo výške 213,14 €, pričom navrhovateľke v rade 1/ prináleží náhrada v hodnote 106,57 € a navrhovateľovi v rade 2/ 106,57 €. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán poukazoval na uplatnenie reštitučného nároku vo vzťahu k pôvodnej pkn. parcele č. 221/d - roľa o výmere 6 055 m2, ktorá bola pôvodným vlastníctvom U. L. v podiele 1/5 a G.E. v podiele 1/5. Správny orgán pri posudzovaní návrhu žiadateľov zistil, že predmetná pkn. parcela bola zapísaná v pkn. vložke 274 kat. úz. S.. Časť pôvodnej parcely prešla do vlastníctva Československého štátu na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia MNV v Martine evidovaného pod č. Výst. 1847/1965 zo dňa 28.6.1965 pre účely sídliska Sever. Na základe čestného prehlásenia navrhovateľov ďalej vyplýva, že za vyvlastnenú časť parcely pôvodným vlastníkom nebola vyplatená vyvlastňovacia náhrada v pozemkoch a ani v peniazoch a z uvedeného dôvodu správny orgán má za to, že v tomto prípade boli splnené podmienky uvedené v § 6 ods. 1 písm. n) Zákona o pôde - vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady. Oprávnenosť oprávnených osôb po pôvodnom vlastníkovi bolo zistené z predložených dedičských rozhodnutí - D 34/80 po U. L. a D 77/81 po G. L.. Bolo zistené, že vyvlastnená časť parcely je vo vlastníctve fyzických osôb a je zastavaná a z uvedeného dôvodu správny orgán priznal oprávneným osobám náhradu v zmysle § 11 ods. 1 písm. a, d) Zákona o pôde a náhrada oprávnenej osobe sa poskytne v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o pôde. Ocenenie poľnohospodárskych pozemkov vykonal Okresný úrad Martin podľa vyhlášky Ministerstva financií a cien Slovenskej republiky č. 289/1990 Zb.. Cena pôvodného pozemku zapísaného v evidencii nehnuteľností v čase jeho prechodu na štát ako orná pôda - roľa bola určená podľa sadzieb uvedených

v prílohe č. 9 vyhlášky a podľa príslušného kódu bonitovanej pôdno - ekologickej jednotky - BPEJ. Cena pôvodného pozemku zapísaného v evidencii nehnuteľností v čase jeho prechodu na štát ako lúka a pasienok je 75 % z ceny poľnohospodárskej pôdy určenej podľa sadzieb uvedených v prílohe č. 9 vyhlášky a podľa príslušného kódu BPEJ.

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote zo strany navrhovateľov v rade 1/ a 2/ bol podaný návrh na preskúmanie rozhodnutia. Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ s rozhodnutím odporcu nesúhlasili, nakoľko ako vyplýva z priložených dokladov - vyjadrenie Mestského národného výboru v Martine zo dňa 8.1.1966 už v čase vyvlastnenia boli predmetné pozemky na základe rozhodnutia ONV - odboru poľnohospodárskeho v Martine č. j. Pôd. 2382/1961-212.1 zo dňa 16.8.1962 vyňaté z poľnohospodárskeho pôdneho fondu s tým, že môžu byť použité na stavebné účely, t. j. k výstavbe sídliska Martin - Sever. Z tohto dôvodu sú toho názoru, že náhrada mala im byť vyplatená ako za stavebné pozemky a nie za poľnohospodársku pôdu, a preto žiadali súd, aby predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie s tým, že je potrebné pri výpočte náhrady vychádzať z náhrady za stavebný pozemok.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania pri aplikácii ust. § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250f ods. 1, 2 O.s.p. a § 156 ods. 3 O.s.p., nakoľko boli splnené všetky podmienky pre vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu vrátane jeho postupu mal za to, že rozhodnutie odporcu nie je v súlade so zákonom č. 229/1991 Zb., rozhodnutie odporcu bolo potrebné zrušiť pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. pre nesprávne právne posúdenie veci. Nesprávne právne posúdenie je v časti výroku rozhodnutia, v ktorej odporca rozhodol aj o priznaní konkrétnej náhrady v peniazoch za pozemok, ktoré nebolo navrhovateľom v rade 1/ a 2/ ako oprávneným osobám možné prinavrátiť, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 250m ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.

Podľa § 250m ods. 2 O.s.p. návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. zákon sa vzťahuje na a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, (ďalej len „pôda“), b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, c) obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov, d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v §

6, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba k tejto časti nehnuteľnosti, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,

d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými jeho deti.

Podľa § 6 ods. 1 písm. n) zákona č. 229/1991 Zb. oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 229/1991 Zb. Pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby alebo k pozemku bolo zriadené právo osobného užívania, s výnimkou prípadov uvedených v § 8, pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku.

Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite, ako boli jej pôvodné pozemky a to a) v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, b) v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo c) v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba súhlasí. Ak oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch. Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takého nároku predstavuje výmeru nad 400 m2, a ak nárok v peniazoch je väčší ako 166 eur. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch.

Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. pozemkový fond neposkytne oprávnenej osobe ako náhradu pozemok, ktorý nemožno vydať podľa odseku 1, a ani pozemok, na ktorý sa vzťahuje zákaz prevodu vlastníckeho práva štátu podľa osobitných predpisov. Rovnako pozemkový fond nemôže poskytnúť oprávnenej osobe ako náhradu ani pozemok, ktorý a) je podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie určený na umiestnenie verejnoprospešnej stavby, b) možno vo verejnom záujme vyvlastniť, c) je určený na umiestnenie priemyselného parku, d) je súčasťou podnikového pozemku, e) bol pred návrhom oprávnenej osoby určený pozemkovým fondom na iné využitie podľa osobitných predpisov.

Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. v prípade, že podľa osobitných predpisov došlo po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby k obmedzeniu užívania pozemku tým, že pozemok alebo jeho časť je určený pre obranu štátu alebo je určený na ťažbu nerastov alebo sa stal podľa osobitných predpisov súčasťou lesného pôdneho fondu v národnom parku alebo je na území štátnej prírodnej rezervácie, chráneného náleziska, chráneného parku, chránenej záhrady, chránenej študijnej plochy, alebo chráneného prírodného výtvoru, alebo sú významným krajinným prvkom, je na

vôli oprávnenej osoby, či bude požadovať vydanie pôvodného pozemku alebo prevod iného pozemku vo vlastníctve štátu. Pokiaľ oprávnená osoba požiada o prevod iného pozemku, postupuje sa podľa odseku 2.

Podľa § 11 ods. 5 zákona č. 229/1991 Zb. obytnú budovu, hospodársku budovu a inú stavbu patriacu k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, nemožno vydať v prípade, že zásadnou prestavbou stavba stratila svoj pôvodný stavebno-technický charakter tak, že už nesúvisí s predmetom poľnohospodárskej výroby alebo je vo vlastníctve fyzickej osoby, s výnimkou prípadov, keď fyzická osoba nadobudla stavbu do vlastníctva za okolností uvedených v § 8.

Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 229/1991 Zb. nehnuteľnosť, ktorá je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, nemožno vydať až do doby prijatia zákonov upravujúcich správu a ochranu kultúrnych pamiatok.

Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 229/1991 Zb. o ponuke náhradného pozemku sa uskutočňuje prerokovanie, ktorého podrobnosti upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky vydané podľa § 16 ods. 6. Ak oprávnená osoba požaduje náhradu v primeranom náhradnom pozemku, môže sama takýto pozemok písomne navrhnúť najneskôr päť pracovných dní pred prerokovaním ponuky náhradného pozemku pozemkovým fondom. Na návrhy doručené po tejto lehote pozemkový fond neprihliada. Navrhnutý pozemok musí byť v poradí a) v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, b) v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo c) v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok.

Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 229/1991 Zb. náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch, ak oprávnená osoba a) nenavrhla sama náhradný pozemok a nesúhlasí s prevodom ponúknutého náhradného pozemku alebo b) ako náhradný pozemok sama navrhla taký pozemok, ktorý podľa odseku 3 nemožno poskytnúť, a ak nesúhlasí s prevodom ponúknutého náhradného pozemku.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. náhradu za pozemky, ktoré sa podľa tohto zákona nevydávajú a za ktoré nebol poskytnutý oprávnenej osobe iný pozemok, poskytne štát. Výšku náhrady v hotovosti upraví vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky svojím nariadením.

Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. pozemkový fond nie je zriadený na podnikanie. Svoju činnosť vykonáva podľa tohto zákona a osobitných predpisov vo verejnom záujme a z tejto činnosti mu vznikajú práva a záväzky.

Podľa § 34 ods. 4 pís. a) zák. č. 330/1991 Zb. na účely spravovania nehnuteľností podľa odseku 3 pozemkový fond za podmienok ustanovených osobitnými predpismi a týmto zákonom prevádza bezplatne do vlastníctva oprávnených osôb pozemky alebo im poskytne finančnú náhradu, ak im nemožno podľa týchto predpisov vydať pôvodné pozemky, uzatvára zmluvy o výmene pozemkov s vlastníkmi, na pozemkoch ktorých je zriadená záhradková alebo chatová osada, a poskytuje ďalšiu súčinnosť pri uplatňovaní práv oprávnených osôb; povinnosti právnických osôb, ktoré pozemok držia, nie sú tým dotknuté.

Účelom zákona č. 229/1991 Zb. je zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd z obdobia rokov 1948 až 1990, obnovenie pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a úprava niektorých vlastníckych vzťahov v uvedených súvislostiach. Pri výklade ustanovenia § 1 citovaného zákona o rozsahu pôsobnosti tohto zákona, je potrebné mať na zreteli záujem oprávnených osôb, pokiaľ uplatnili výzvou nárok na vydanie veci, pôdy, budov a stavieb patriacich k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, ak sa obrátili na organizácie, o ktorých podľa objektívnych hľadísk boli presvedčené, že ich majetok držia a to v lehotách uvedených v zákone č. 229/1991 Zb.. Štát a jeho orgány ako aj obce sú teda povinné postupovať v konaní podľa tohto zákona v súlade so zákonnými záujmami osôb, ktorých ujma na základných ľudských právach a slobodách má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Tento

výklad vychádza zo skutočnosti, že zmyslom všetkých reštitučných zákonov bolo zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období, pričom zákonodarca si bol vedomý, že odstránenie všetkých krívd nie je reálne a že sa musí uspokojiť len s nápravou krívd niektorých.

Nesporné je, že v predmetnej veci rozhodol správny orgán vo vzťahu k oprávneným osobám, a to navrhovateľom v rade 1/ a 2/ ta, že spĺňajú podmienky ust. § 6 ods. 1 písm. n) zákona č. 229/1991 Zb.. To znamená, že nie je sporný reštitučný titul vo vzťahu k pkn. pozemku pkn. vložky č. 274, 221/d - časť, roľa, o výmere 6 055 m2, a to vyvlastnenie bez náhrady. Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ napadli výrok rozhodnutia, ktorým odporca priznal vo vzťahu k nim právo na náhradu k týmto nehnuteľnostiam, ktoré nie je možné vydať podľa § 11 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 229/1991 Zb., pričom súd konštatuje, že nie je sporná ani skutočnosť - dôvod nemožnosti vydania pozemku v naturálnej forme.

Súd zdôrazňuje, že odporca v predmetnej veci nielen že priznal právo na náhradu k týmto pozemkom s poukazom na § 11 ods. 1 pís. a) a d) zákona č. 229/1991 Zb., ale aj rozhodol, že oprávneným osobám prináleží konkrétna finančná náhrada v konkrétnej sume za predmetný pozemok v podiele 2/5. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na ocenenie pozemku podľa vyhl. č. 289/1990 Zb. s tým, že cena pôvodného pozemku zapísaného v evidencii nehnuteľností v čase jeho prechodu na štát ako lúka a pasienok je 75% z ceny poľnohospodárskej pôdy určenej podľa sadzieb uvedených v prílohe 9 vyhl. a podľa prísl. kódu BPEJ. S týmto rozhodnutím, resp. s týmto výrokom v rámci daného rozhodnutia sa súd nestotožňuje, nakoľko podľa názoru súdu odporca v danom prípade, pokiaľ rozhodne tak, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré nie je možné pre zákonné prekážky v zmysle § 11 zákona č. 229/1991 Zb. vydať, odporca môže v danom prípade rozhodnúť len tak, že rozhodne svojim výrokom, že priznáva právo na náhradu k špecifikovaným nehnuteľnostiam. Nie je možné, aby zároveň rozhodoval už aj o konkrétnej náhrade s poukazom na ustanovenia zákona č. 229/1991 Zb., a to konkrétne ust. zákona § 11 ods. 2 a nasl. a § 16 ods. 1 a nasl. zákona č. 229/1991 Zb..

O náhrade ( či už finančnej alebo náhrade v pozemkoch ) potom následne rozhoduje Slovenský pozemkový fond. Konkrétne kompetencie Slovenského pozemkového fondu vo vzťahu k reštitučným konaniam vychádzajú aj z ust. § 34 ods. 2 a ods. 4 pís. a) zákona č. 330/1991 Zb., podľa ktorého pozemkový fond nie je zriadený na podnikanie. Svoju činnosť vykonáva podľa tohto zákona a osobitných predpisov - zákon č. 229/1991 Zb. vo verejnom záujme a z tejto činnosti mu vznikajú práva a záväzky. K predmetnej kompetencii Slovenského pozemkového fondu súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. z 2.2.2010, v ktorom rozhodnutí sa vyjadruje k otázke kompetencie Slovenského pozemkového fondu rozhodovať o bezodplatných prevodoch vlastníctva oprávnených osôb podľa zákona č. 229/1991 Zb. a o náhradách za pozemky v peniazoch podľa § 11 ods. 8 citovaného zákona, v ktorom konštatuje:

„V súvislosti s pasívnou legitimáciou Slovenského pozemkového fondu NS SR poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. z 10.8.2009. Podľa citovaného rozhodnutia Slovenský pozemkový fond je právnickou osobou, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, nie je zriadená na podnikanie a ktorá svoju činnosť vykonáva podľa zákona č. 330/1991 Zb. a osobitných predpisov vo verejnom záujme a z tejto činnosti vznikajú práva a záväzky (§ 34 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb., § 1 Štatútu Slovenského pozemkového fondu účinného od 1. januára 2002). Na účely spravovania nehnuteľností podľa odseku 3 pozemkový fond za podmienok ustanovených osobitnými predpismi (zákon č. 229/1991 Zb., 503/2003 Z. z. atď.) a zákonom č. 330/1991 Zb. prevádza bezplatne do vlastníctva oprávnených osôb pozemky, ak im nemožno podľa týchto predpisov vydať pôvodné pozemky, uzatvára zmluvy o výmene pozemkov s vlastníkmi, na pozemkoch ktorých je zriadená záhradková alebo chatová osada, a poskytuje ďalšiu súčinnosť pri uplatňovaní práv oprávnených osôb; povinnosti právnických osôb, ktoré pozemok držia, nie sú tým dotknuté (§ 34 ods. 4 písm. a/ zákona č. 330/1991 Zb.). Kompetencia SPF

- Bratislava na bezplatný prevod náhradných pozemkov oprávneným osobám, ak im nemožno podľa Reštitučného zákona vydať pôvodné pozemky a s tým súvisiace uzatváranie zmlúv, je zakotvená v zákone č. 330/1991 Zb. v ustanovení § 34 ods. 4 písm. a). Hmotnoprávne však Slovenský pozemkový fond - Bratislava postupuje podľa ustanovení Reštitučného zákona (§ 6 ods. 2 - ods. 10); jeho činnosť nadväzuje na právoplatné rozhodnutie obvodného pozemkového úradu o reštitúcii - o priznaní práva na náhradu za pozemky, u ktorých existuje prekážka ich vrátenia oprávneným osobám podľa § 6 ods. 1 Reštitučného zákona, t. j. medzi právoplatným rozhodnutím obvodného pozemkového úradu a konaním žalovaného existuje príčinná súvislosť.“

Krajský súd v súlade s vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu SR a konštantnou judikatúrou konštatuje, že kompetencia Slovenského pozemkového fondu na bezodplatný prevod náhradných pozemkov oprávneným osobám, prípadne poskytnutie finančnej náhrady za pozemky v prípade, ak nie je možné podľa Reštitučného zákona oprávneným osobám vydať pôvodné pozemky, je zakotvená v zákona č. 330/1991 Zb. v ust. § 34 ods. 2 a § 34 ods. 4 písm. a) zákona. Hmotnoprávne však Slovenský pozemkový fond - Bratislava postupuje podľa ustanovení zákona č. 229/1991 Zb. - § 11 ods. 2, jeho činnosť nadväzuje na právoplatné rozhodnutie pozemkového úradu o reštitúcii - priznanie práva na náhradu za pozemky, u ktorých existuje prekážka ich vrátenie oprávneným osobám podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., t. j. medzi právoplatným rozhodnutím pozemkového úradu a konaním žalovaného existuje príčinná súvislosť. To znamená v danom prípade, čo sa týka poskytnutia náhrady, by mal byť rešpektovaný aj postup, ktorý je vyjadrený v ust. § 11 ods. 2 a nasl. zákona č. 229/1991 Zb. s tým, že o poskytnutí tejto náhrady konkrétne, či už je to vo forme náhradného pozemku, resp. finančnej náhrady rozhoduje Slovenský pozemkový fond. Vzhľadom na uvedené bolo teda rozhodnutie odporcu zrušené pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.. V ďalšom konaní správny orgán rozhodne len o priznaní práva na náhradu k špecifikovanému pozemku. Ďalší postup bude v zmysle vyššie uvedeného už na Slovenskom pozemkovom fonde, ktorý vo svojej kompetencii rozhodne o konkrétnej náhrade.

O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p., navrhovatelia v rade 1/ a 2/ síce boli v konaní úspešnými účastníkmi konania, avšak žiadnu náhradu trov konania si neuplatnili, preto im ju súd nepriznal.

Postup súdu v konaní podľa ust. tretej hlavy piatej časti O.s.p. vyplýva z § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. - Správny súdny poriadok.

Poučenie:

Pr Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.