Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-1618-2015.pdf
PDF · 115.23 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/1618/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl.Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: T. o zaplatenie sumy 354,11 € s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 158,78 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 158,78 € od 05.10.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 16.12.2013 doručil žalobca pôvodne Okresnému súdu Humenné žalobný návrh, ktorým sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 354,11 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 354,11 € od 05.10.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb, poplatkov a náhrady škody. V návrhu uviedol, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pripojení č. A6291161 a zmluvu č. A6291237, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluv vypožičal žalovanému SIM karty za účelom umožnenia využívania telekomunikačných služieb žalobcu, keď SIM kartám bolo pridelené účastnícke č. XXXXXXXXXX. a č. XXXXXXXXXX. V snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty vo výške 193,- € ako paušalizovanej náhrady škody, návrhom si uplatnil nárok titulom spôsobenej škody, ktorá mu vznikla za odpredané mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenie ZTE WP650 vo výške 69,- € a Samsung Galaxy Mini Black vo výške 124,-, keď škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, ktorú škodu mu žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej pričom porušil zmluvný záväzok používať jeho služby a riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby po dobu viazanosti. Dojednaná zmluvná pokuta ako občianskoprávny inštitút mala v zmysle dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy o pripojení, ktorá by žalobcovi mohla vzniknúť tým, že on si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu splnil, avšak žalovaný si svoju základnú povinnosť na zotrvaní v zmluvnom záväzku po dobu viazanosti a na riadnom a včasnom platení splatných záväzkov nesplnil. Ďalej v návrhu uviedol, že zmluvná pokuta nebola dojednaná s úmyslom privodiť žalovanému neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu zmluvných povinností, ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku
žalovaného. Ďalej uviedol, že žalovaný si bol v zmysle dodatku k zmluve o pripojení č. A6291161 zo dňa 04.05.2012 a dodatku k zmluve o pripojení č. A6291237 zo dňa 04.05.2012 vedomý ceny predávaného mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia ako rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že sa služby zaviazal užívať po dohodnutú dobu, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo vznik škody (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónneho zariadenia) vo výške 69,- €, ako rozdiel predajnej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia ZTE WP650 v sume 70,- € a jeho akciovej ceny 1,- € a v prejednávanej veci spolu vo výške 124,- €, ako rozdiel predajnej ceny mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia Samsung Galaxy Mini Black 125,- € a jeho akciovej ceny 1,- €. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od mája 2012 do júla 2012, uplatnil si voči nemu nárok na zaplatenie sumy 161,11 €. Na pokus o pokonávku zo dňa 20.09.2012 žalovaný nereagoval, sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón neuhradil, a to ani v dodatočne stanovenej lehote. Po zaslaní pokusu o pokonávku žalovaný nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Jeho pohľadávka voči žalovanému ku dňu podania návrhu na súd pozostáva z ceny neuhradených služieb v sume 161,11 € a z nároku na zaplatenie sumy 69,- € a sumy 124,- € uplatnenej titulom náhrady škody, spolu 354,11 €. Zároveň si žalobca uplatnil úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne z uplatnenej istiny počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. odo dňa 05.10.2012 do zaplatenia. 2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ho súd na vyjadrenie k žalobe vyzval, uznesenie súdu spolu s návrhom a poučením o procesných právach prevzal 09.12.2015. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
3. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. 4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 24.07.2016. 5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav. 6. Zo Zmluvy o pripojení č. A6291161 zo dňa 04.05.2012 (ďalej len „zmluva o pripojení“) súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom na jednej strane a žalovaným ako zákazníkom na strane druhej podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Žalovaný túto zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému ako užívateľovi SIM kartu za účelom umožnenia prihlásenia sa žalovaného do siete poskytovateľa a používania služieb v programe „Nekonečné volania medzi sebou“. SIM karte bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX. K uvedenej zmluve o pripojení bol dňa 04.05.2012 medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii účastníckeho programu „Mesto a Medzimesto 30“ na SIM karte (bod. 1.1 dodatku), ďalej dohoda o predaji koncového telekomunikačného zariadenia zn. ZTE WP650 so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1,- € (bod 1.2 dodatku), pričom žalovaný sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM Karty z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve o pripojení (bod 2.3 c/ dodatku), bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program a nedôjde k porušenou záväzku žalovaný uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku). v prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti strany) dojednali povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 69,- €, pričom zaplatením zmluvnej pokuty nemalo zaniknúť právo poskytovateľa na náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, zmluvnú pokutu je účastník povinný uhradiť bez
ohľadu na dĺžku doby, ktorá zostáva do uplynutia doby zmluvnej viazanosti (bod 2.5 dodatku). V dodatku bolo dojednané, že dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení (bod. 3.6 dodatku). 7. Zo Zmluvy o pripojení č. A6291237 zo dňa 04.05.2012 (ďalej len „zmluva o pripojení“) súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom na jednej strane a žalovaným ako zákazníkom na strane druhej podľa § 44 a nasl. zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Žalovaný túto zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému ako užívateľovi SIM kartu za účelom umožnenia prihlásenia sa žalovaného do siete poskytovateľa a používania služieb v programe „Volania do všetkých sietí 100+ volania s.Večer a víkend+“, SIM karte bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX. K uvedenej zmluve o pripojení bol dňa 04.05.2012 medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii účastníckeho programu „Volania do všetkých sietí 100+ vol.s.Večer a Víkend+“ na SIM karte (bod. 1.1 dodatku), ďalej dohoda o predaji koncového telekomunikačného zariadenia zn. Samsung Galaxy Mini Black so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1,- € (bod 1.2 dodatku), pričom žalovaný sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM Karty z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve o pripojení (bod 2.3 c/ dodatku), bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program a nedôjde k porušenou záväzku žalovaný uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku).V prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä alenielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti strany) dojednali povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 124,- €, pričom zaplatením zmluvnej pokuty nemalo zaniknúť právo poskytovateľa na náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, zmluvnú pokutu je účastník povinný uhradiť bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá zostáva do uplynutia doby zmluvnej viazanosti (bod 2.5 dodatku); v dodatku bolo dojednané, že dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení (bod. 3.6 dodatku). 8. Súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby faktúrou č. 5164174191 splatnou 31.05.2012 v sume 5,87 €, faktúrou č. 5164168775 splatnou 31.05.2012 v sume 71,36 €, faktúrou č. 5167639992 splatnou 01.07.2012 v sume 2,33 €, faktúrou č. 5167643534 splatnou 01.07.2012 v sume 3,67 €, faktúrou č. 5167637082 splatnou 01.07.2012 v sume 70,02 €, faktúrou č. 5171089620 splatnou 31.07.2012 v sume 8,86 €. Súčet vyúčtovaných služieb predstavuje sumu 161,11 €, čo korešponduje s údajom v žalobe. ( č. l. 25-30 spisu) 9. Pokusom o pokonávku zo dňa 20.09.2012 žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky z titulu neuhradených elektronických komunikačných služieb v sume161,11 € a zmluvnej pokuty v sume 193,- € najneskôr do 04.10.2012. Pokus o pokonávku bol odporcovi doručovaný prostredníctvom pošty. ( č. l. 23-24 spisu) 10. Podľa § 39 ods. 1, 2 zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách verejné telekomunikačné služby sa poskytujú na základe zmluvy uzavretej medzi poskytovateľom verejnej telekomunikačnej služby (ďalej len "telekomunikačný podnik") a užívateľom verejnej telekomunikačnej služby (ďalej len "užívateľ"). Práva a povinnosti účastníkov zmluvy upravuje tento zákon; podrobnosti o nich upravujú zmluvy, všeobecné podmienky na poskytovanie služieb (ďalej len "všeobecné podmienky") a tarifa za verejnú telekomunikačnú službu (ďalej len "tarifa"). 11. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. 12. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
13. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. 14. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. 15. V zmysle § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmluvy o pripojení, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 16. Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. 17. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. 18. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 19. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 20. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
21. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 22. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 23. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 24. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 26. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 27. Súd mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o pripojení v znení dodatku k zmluve, na základe ktorej mu poskytoval elektronické komunikačné služby v ním zvolených programoch
služieb. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o pripojení súd posúdil ako občianskoprávny vzťah, žalovaný uzavrel zmluvu o pripojení ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaný využíval služby žalobcu. Cenu poskytovaných služieb spolu celkom vo výške 161,11 €, ktorú cenu žalovaný riadne a včas neuhradil. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 158,78 € ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v sume 8,75 % ročne zo sumy 158,78 € od 05.10.2012 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 05.10.2012 predstavovala 1 % ročne (0,75 % + 8% = 8,75 %), žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne. 28. Súd zamietol návrh v časti „upomienky“ uplatnenej vo faktúre č. 5167639992 splatnej dňa 01.07.2012 v sume 2,33 € s príslušenstvom pretože dojednanie takéhoto poplatku so žalovaným, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. 29. V prevyšujúcej časti čo do uplatnenej sumy 193,- € súd žalobu ako nedôvodnú zamietol z nižšie uvedených dôvodov. 30. Je zrejmé, že zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). 31. Uplatnená škoda predstavuje podľa žalobcu rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia ZTE WP 650 v sume 70,- € a jeho akciovou cenou v sume 1 €, t. j. rozdiel 69,- € a rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia Samsung Galaxy Mini Black v sume 125,- € a jeho akciovou cenou v sume 1,- €, t. j. rozdiel 124,- € a tento rozdiel považuje žalobca za škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovaného. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že neplnením záväzku viazanosti zo strany žalovaného mu vznikla škoda v sume uvedeného rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva, že žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pripojení nevyplýva povinnosť žalovaného splatiť žalobcovi zľavnenú akciovú cenu mobilného telefónu, preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ ide ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to samotný vznik škody, podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci
do predchádzajúceho stavu (R 55/1971). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Aj keď žalovaný nezotrval s žalobcom v zmluvnom vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody žalobcu podľa názoru súdu nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky žalobca predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, pretože tento za mobilný telefón/telekomunikačného zariadenia dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa názoru súdu nemožno v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas prehodnocovať predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením povinnosti musí škoda vzniknúť, teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie skôr uzavretých zmluvných dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným, v rámci ktorej žalobca dostal od žalovaného dojednanú kúpnu cenu. 32. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 33. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 34. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 35. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p.. Vo veci bol úspešnejší žalovaný, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 354,11 €. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 158,78 €, t.j. 44,87 %, žalovaný v časti o zaplatenie sumy 193,- €, t.j. 55,16 % . Neúspech žalobcu je úspechom žalovaného. Žalovanému tak vzniklo právo na pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 10,32 % (55,16 - 44,87). 37. Žalovaný si však náhradu trov konania voči žalobcovi neuplatnil a ani zo súdneho spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok.