Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-9C/77/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v spore žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom kancelárie Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XXX, F. XX T., štátna občianka SR, o zaplatenie sumy 829,-eur s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 525,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 525,-eur od 08.06.2014 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta. Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 26,66 %.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.05.2016 v znení doplnenia doručeného tunajšiemu súdu dňa 06.06.2016 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 829,-eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 829,-eur od 08.06.2014 až do zaplatenia a súčasne, aby mu nahradila trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Po skutkovej a právnej stránke žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.09.2013 bola medzi žalobcom a žalovanou ako dlžníčkou uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 420131270 na sumu 800,-eur za odplatu vo výške 304,-eur. Predmetnou zmluvou sa žalovaná zaviazala celkovú čiastku vo výške 1.104,-eur uhradiť v 13-tich mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške po 4,-eurá a ďalej v pravidelných desiatich mesačných splátkach vo výške po 109,20 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol žalobca ako veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, keby sa strany nedohodli inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil žalobca podpisom zmluvy. Žalovaná ku dňu podania návrhu na začatie konania uhradila žalobcovi sumu 275,-eur, pričom posledná uhradená suma vo výške 30,-eur bola zaplatená dňa 15.05.2015. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca jej oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka (v predžalobnej upomienke zo dňa 13.03.2014 žalobca upozornil žalovanú na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a v liste zo dňa 30.04.2014 žalobca oznámil žalovanej, že celý dlh sa stal splatný ku dňu 07.06.2014). Po zosplatnení záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobca eviduje úhradu vo výške 255,-eur. Žalovaná suma 829,-eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 1.104,-eur a čiastkou vo výške 275,-eur, ktorá bola uhradená žalovanou. 2. V súlade s § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ako aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá mala taktiež

doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnila. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami založenými v súdnom spise, a to fotokópiou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420131270 zo dňa 26.09.2013, Obchodnými podmienkami žalobcu, fotokópiou predžalobnej upomienky - výzvy k úhrade dlžnej sumy zo dňa 13.03.2014 spolu s poštovým podacím hárkom preukazujúcim odoslanie predmetnej zásielky žalovanej, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 30.04.2014 spolu s poštovým podacím hárkom preukazujúcim odoslanie predmetnej zásielky žalovanej, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci. Dňa 26.09.2013 uzatvoril žalobca v právnom postavení veriteľa so žalovanou v právnom postavení dlžníka Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 420131270, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej bezúčelový hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 800,-eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť celkovo v 13- tich mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške po 4,-eurá a 10-tich nasledujúcich mesačných splátkach vo výške po 109,20 eur s tým, že úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny. Za poskytnutý úver si žalobca súčasne stanovil odmenu vo výške 18 % z istiny. V predmetnej zmluve teda bola dojednaná celková odplata za poskytnutý úver vo výške 304,- eur. V obchodných podmienkach navrhovateľa je uvedený údaj o RPMN vo výške 67,70 % s tým, že v samotnej zmluve je uvedená priemerná RPMN vo výške 46,35 %. Pokiaľ ide o splatnosť jednotlivých splátok z uvedenej zmluvy vyplýva, že prvá splátka sa mala stať splatnou 10. deň po uzavretí predmetnej zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaná uhradila žalobcovi titulom predmetnej zmluvy celkovo sumu 275,-eur. 4. S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvou uzavretou podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., pričom podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je svojím charakterom typovou zmluvou na predtlačenom formulári obsahujúcom zmluvné podmienky, ktorých obsah žalovaná ako spotrebiteľka nemohla pri jej uzavretí ovplyvniť. V rámci možnosti preskúmania obsahu predmetnej úverovej zmluvy z hľadiska spotrebiteľského práva zo strany súdu sa súd v prvom rade zaoberal samotnou možnosťou preskúmania zmluvnej podmienky o výške zmluvných úrokov, ktorá je síce individuálne dohodnutým zmluvným dojednaním, avšak jedná sa o zmluvnú podmienku prezumovanú § 53 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, týkajúcu sa hlavného predmetu plnenia (dojednaná výška zmluvného úroku - poskytnutý úver), ktorá je jasne, určito a zrozumiteľne zmluvne vyjadrená. Znenie § 53 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka platné a účinné v čase uzavretia zmluvy (obsahujúce vyššie vymedzený výpočet zmluvných podmienok, ktoré nie sú neprijateľnými podmienkami), je podľa názoru súdu potrebné vykladať v spojení s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2014, ktorý je vo vzťahu k § 53 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ustanovením špeciálnym, a ktorý obsahuje zákonný limit odplaty pri spotrebiteľských zmluvách, ktorých predmetom je poskytnutie finančných prostriedkov s tým, že táto odplata nesmie prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery. Z uvedeného potom vyplýva, že súd je oprávnený skúmať neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa výšky úroku (odplaty za poskytnutý úver) bez ohľadu na to, že sa jedná o dojednanie prezumované § 53 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené súd potom podrobil kontrole žalobcom v predmetnej zmluve uplatnený zmluvný úrok vo výške 20 % z istiny na 13 mesiacov, ako aj samotnú odmenu za poskytnutie úveru uplatnenú žalobcom vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, keď s poukazom na § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že uplatnený zmluvný úrok vo výške 20 % na 13 mesiacov (v prepočte 18,46 % na 12 mesiacov) sám o sebe neobsahuje neprimerane vysokú výšku, avšak predmetný zmluvný úrok nemožno posudzovať izolovane od ďalšieho žalobcom uplatňovaného nároku, a to odmeny za poskytnutie úveru vo výške 18 % z istiny na 13 mesiacov, (t.j. pri prepočte na 12 mesiacov predstavuje táto odmena 16,62 %), a preto podľa názoru súdu je uvedená odplata v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2014, a to s poukazom na neprimerane vysokú výšku odplaty (súčtu zmluvného úroku a odmeny za poskytnutie úveru), ktorá v súčte na 12 mesiacov predstavuje výšku 35,08 %. Z prehľadu úrokových mier úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody), mal súd preukázanú priemernú výšku úrokových sadzieb za spotrebiteľské úvery v trvaní od jedného do piatich rokov v čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. v septembri roku 2013, keď mala táto výšku 11,04 % ročne, z čoho vyplýva, že žalobca si v súdenej veci uplatňuje zmluvné úroky vo výške viac ako 3 krát vyššej (pri zohľadnení súčtu zmluvného úroku a dohodnutej odmeny za poskytnutie úveru požaduje žalobca od žalovanej v prepočte na 12 mesiacov odplatu vo výške 35,08 % z úverovej istiny) ako boli priemerné úrokové sadzby pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam zo strany bánk v rozhodnom období. Uvedené zmluvné dojednania o zmluvných úrokoch a odmene za poskytnutie

úveru rozhodne podstatne prevyšujú odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery, a sú preto v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2014, keď súdu je síce zrejmé, že žalobca pôsobí ako finančná inštitúcia na trhu nebankového sektora, s čím sú spojené vyššie riziká s menej náročným zabezpečovaním úverov, avšak podľa názoru súdu nemôžu byť tieto riziká premietnuté do viac ako 3-násobnej výšky odplaty za poskytnutý úver oproti úrokom stanovených bankami. Súd súčasne poukazuje aj na ďalší nedostatok predmetnej zmluvy o úvere, keď v tejto absentuje údaj o RPMN. Pokiaľ je predmetný údaj uvedený v obchodných podmienkach žalobcu, súd s poukazom na ochranu spotrebiteľa konštatuje, že nie je možné pripustiť, aby údaj o RPMN, ktorý tvorí podstatnú náležitosť predmetnej zmluvy a s neuvedením ktorého právne predpisy spájajú následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, sa uvádzal, či už vo všeobecných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy, resp. v iných prílohách tejto zmluvy, keď takáto podstatná náležitosť by mala byť obsahovou náležitosťou samotnej zmluvy. Význam uvedenia predmetného údaja v zmluve rozhodne spočíva v tom, aby spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere mohol reálne zhodnotiť podmienky, za ktorých mu je poskytovaný predmetný úver, pričom jedným zo základných ak nie jediným faktorom, ktorý vedie spotrebiteľa k uzavretiu, resp. neuzatvoreniu úverovej zmluvy, je výška nákladov a odplaty, ktorú bude musieť plniť poskytovateľovi finančnej služby v súvislosti s úverom, keď uvedenie údaja o RPMN v obchodných podmienkach neumožňuje, resp. prinajmenšom podstatne sťažuje priemernému spotrebiteľovi porovnať tento údaj s priemernou hodnotou RPMN, ktorú žalobca uviedol priamo v zmluve. Navyše je potrebné poukázať na to, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy predpisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú. S poukazom na uvedené, ako aj na rozsah údaja o RPMN, ktorého uvedenie v samotnej zmluve by rozsah predmetnej zmluvy nijakým spôsobom nezväčšilo, súd dospel k záveru, že uvedeným formulovaním podstatných zmluvných podmienok predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď sa žalobca rozhodol, ktorá zmluvná podmienka bude uvedená priamo v zmluve, a ktorá v obchodných podmienkach, sa nesprával v právnom vzťahu poctivo, a preto takémuto vzťahu nemožno priznať právnu ochranu. Iba na doplnenie súd poukazuje na to, že neuvedenie údaja o RPMN priamo v zmluve, ale len v obchodných podmienkach, mohlo byť motivované práve tým, že priemerná hodnota RPMN je podstatne nižšia (46,06 %) ako RPMN dohodnutá v zmluve o úvere (67,70 %). Na základe uvedeného súd potom priznal žalobcovi nárok iba v časti čo do zaplatenia istiny vo výške 525,-eur, ktorá predstavuje rozdiel poskytnutého úveru vo výške 800,-eur a čiastočnej úhrady spotrebiteľského úveru vo výške 275,-eur. 5. Súd súčasne priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 525,-eur (t.j. z priznanej istiny) od 08.06.2014 až do zaplatenia, keď výška uplatnených úrokov z omeškania zodpovedá zákonnej úprave § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 (základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku predstavovala 0,25 % ročne; zákonný úrok z omeškania potom predstavoval výšku 5,25 % ročne, t.j. výšku o 5 %-tuálnych bodov vyššiu ako bola základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania, t.j. ku dňu 08.06.2014 až do zaplatenia). Súd sa stotožnil so žalobou v časti počiatku omeškania, keď žalobca vyzval žalovanú vo výzve zo dňa 30.04.2014 k úhrade žalovanej sumy najneskôr do 07.06.2014. 6. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak strana mala vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Vzhľadom na úspech žalobcu, ktorý mal v spore úspech v rozsahu 63,33 % (t.j. v časti čo do zaplatenia istiny vo výške 525,-eur s príslušným úrokom z omeškania) a neúspech v rozsahu 36,67 %, t.j. v rozsahu, v ktorom bola žaloba v časti čo do zaplatenia sumy 275,-eur s príslušným úrokom z omeškania zamietnutá, keď rozdiel úspechu žalobcu a úspechu žalovanej predstavuje 26,66 %, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v uvedenom rozsahu.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 C.s.p.) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou

podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods.3 C.s.p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.