Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/451/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Bystrianskej v spore žalobcu: N. R., T.. XX.XX.XXXX, H. D. M., O.. G. XX, proti žalovanému: Mesto Rožňava, so sídlom v Rožňave, ul. Šafárikova 29, zastúpeného JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom so sídlom v Rožňave, ul. Šafárikova 8, o vrátenie adresy trvalého pobytu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 08.06.2015 č.k. -142 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd v Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného vrátiť mu adresu trvalého pobytu D. M., O.. G. XX. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 350,02 eur na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného vrátiť mu adresu trvalého pobytu D. M.Z., O.. G. XX. Žalobu odôvodnil tým, že dodnes neexistuje doklad, na základe ktorého by mohol žalovaný vykonať zmenu jeho adresy. Z predmetného bytu sa musel vysťahovať, pretože mu vypli elektrinu, zapchali zámky a do bytu sa nemohol dostať. Bol preto nútený odsťahovať sa ku kamarátke. Trval na tom, že byt je naďalej v jeho vlastníctve a nikto byt nevydražil. Dražiteľ vydražil len spoločné priestory.

3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisu sp. zn. , a to konkrétne uznesením zo dňa 25.02.2013 o schválení príklepu zistil, že súdom bol schválený príklep udelený vydražiteľovi AZ KAPITAL, s.r.o., Banská Bystrica, na dražbe konanej dňa XX.XX.XXXX na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k. ú. M., zapísanej na LV č. XXXX, parc. č. XXX/XX - bytový dom, č. s. XXXX, vchod XX, byt č. XX na 2. poschodí, za najvyššie podanie vo výške 19.520,- eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.03.2013. S poukazom na zák. č. 253/1998 Zb. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky súd prvej inštancie uzavrel, že správne postupoval žalovaný, pokiaľ zrušil trvalý pobyt žalobcu, nakoľko žalobca nie je vlastníkom predmetného bytu a nie je ani jeho užívateľom. Námietka žalobcu, že vydražiteľ vydražil len spoločné priestory neobstojí, nakoľko z vykonanej dražby vyplynulo, že vydražiteľ vydražil aj byt. Na základe týchto záverov žalobu žalobcu zamietol.

4. Výrok o trovách konania oprel o ust. § 142 ods.1 O.s.p. a neúspešného žalobcu zaviazal nahradiť úspešnému žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, a to odmenu za 4 úkony právnej služby po 64,53 eur, režijný paušál 4 x 8,39 eur a 20 % DPH, spolu vo výške 350,02 eur.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, podľa jeho obsahu z dôvodov podľa § 205 ods.2 písm. d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie. V odvolaní uviedol, že v konaní dostatočným spôsobom zdokladoval, že podľa Geodetického a kartografického ústavu Bratislava je stále zapísaný ako vlastník bytu, ktorý dôkaz sudkyňa neakceptovala. Tiež preukázal, že sa vedie konanie o vypratanie nebytových priestorov pod sp. zn. a uviedol, že v konaní vedenom pod sp. zn. Ex 981/2006 bolo jasne konštatované, že dražba bola vykonaná v časti C ťarchy veriteľa. Podľa jeho názoru do tohto podvodného konania bolo zapojené aj Mesto Rožňava. Advokát priznal na pojednávaní, že pri zápise zmeny adresy boli použité sfalšované doklady, ktoré „pán Y. vyrába na bežiacom páse“. Uviedol, že predmetný byt doposiaľ nepredal a súd prvej inštancie neprihliadol ani na uznesenie OO PZ Rožňava z 19.07.2013, z ktorého vyplýva zákaz vstupu do predmetného bytu. Podľa jeho názoru situácia je taká, že družstvá chcú prostredníctvom súdu okradnúť členov družstva o osobný majetok v družstve, čomu sa venoval už aj ústavný súd.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil trovy odvolacieho konania. Uviedol, že žalovaný postupoval v zmysle zák. č. 253/1998 Zb. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, ktorý ustanovuje, že ohlasovňa záznam o trvalom pobyte zruší, okrem iného aj na návrh vlastníka, alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti, alebo nájomcu, ak je budova alebo jej časť v nájme občana, ktorý nemá k budove alebo jej časti žiadne užívacie právo. Tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní sa nezakladajú na pravde a údajné priznanie právneho zástupcu žalovaného ohľadom vykonania zrušenia trvalého pobytu žalobcu na základe sfalšovaných dokladov novým vlastníkov, je nepravdivé. V danej veci nemal súd prvej inštancie inú možnosť než žalobu zamietnuť, keďže na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalovaný vykonal zmenu - zrušenie trvalého pobytu žalobcu na základe nového vlastníka bytu a žalobca nepreukázal opak, čím neuniesol dôkazné bremeno. Keďže žalobca nemá k predmetnému bytu žiadne užívanie právo, žalovaný vyhovel žiadosti nového vlastníka bytu, ktorý preukázal vlastnícke právo k tomuto bytu listom vlastníctva.

7. Žalobca vo vyjadrení zotrval na argumentácii uvedenej v odvolaní voči rozsudku.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené, aj keď z iných dôvodov ako ním uvedených.

9. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dopustil procesného pochybenia, keď si dostatočne neujasnil, čo je predmetnom konania a keď vzhľadom na žalobný návrh navrhnutý žalobcom neskúmal, či je vecne príslušným na prejednanie danej veci, teda, či sú splnené procesné podmienky konania.

10. Z obsahu žaloby je možné vyvodiť, že žalobca sa ňou domáha „vrátenia adresy trvalého pobytu v evidencii občanov aj na internete“. Už z takto koncipovaného žalobného návrhu je zrejmé, že tento nie je dostatočne jasný a určitý z hľadiska aplikácie ust. § 80 O.s.p., účinného v čase podania žaloby, ale ani podľa § 137 CSP, účinného od 01.07.2016, nakoľko z neho nie je zrejmé, uloženia akej povinnosti voči žalovanému sa žalobca danou žalobou domáha.

11. Za nesprávny už v tomto štádiu konania možno považovať postup súdu prvej inštancie, pokiaľ posudzoval nárok žalobcu po právnej stránke podľa zák. č. 253/1998 Zb. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky a vyslovil, že žalovaný správne postupoval, pokiaľ zrušil trvalý pobyt žalobcu.

12. Podľa § 26 ods.1 zák. č. 253/1998 Zb. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky, ministerstvo riadi výkon štátnej správy na úseku hlásení evidencie pobytu občanov a registra. Činnosť obcí, mestských častí hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava a Mestských častí Mesta Košice na úseku hlásenia evidencie pobytu občanov a registra je preneseným výkonom štátnej správy.

13. Ako vyplýva z ust. 244 a nasl. O.s.p. účinného v čase podania žaloby, rozhodnutia a postup orgánov verejnej správy preskúmavajú súdy v správnom súdnictve, pričom ako vyplýva z ust. § 246 O.s.p. v takýchto konaniach sú zásadne vecne príslušné krajské súdy, pokiaľ zákon neustanovuje inak.

14. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústavy) zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Z judikatúry Ústavného súdu SR tiež vyplýva, že ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v článku 46 ods. 1 ústavy inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu ().

16. To, ktorý zo súdnych orgánov je príslušný na poskytnutie súdnej ochrany je základom k tomu, akým spôsobom i obsahom (akou kvalitou) dôjde k naplneniu práva na súdnu ochranu. Konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS SR 26/94, III. ÚS SR 7/08).

17. Konaním súdu sa rozumie najmä jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu v materiálnom ponímaní a zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Materiálnu (kvalitatívnu) stránku procesného postupu súdu určuje Občiansky súdny poriadok (resp. od 1.7.2016) na začiatku konania vymedzením vecnej príslušnosti súdu. Vecná príslušnosť určuje okruh pôsobnosti medzi jednotlivými súdmi tak, že určuje, ktorý druh súdu má rozhodovať určitú vec na prvom stupni. Konanie na prvom stupni zákon v zásade zveruje okresným súdom s výnimkou tých vecí, ktoré na prvom stupni prejednávajú krajské súdy ( § 9 ods. 2 O.s.p.). Zákonne založená vecná príslušnosť sa počas konania nemení, hoci by sa zmenili okolnosti, ktoré boli pôvodne rozhodujúce pri jej určení (zásada perpetuatio fori). Zistený nedostatok vecnej príslušnosti je súd povinný riešiť postupom podľa § 104a O.s.p., resp. podľa § 40 účinného od 1.7.2016.

18. Pokiaľ teda súd prvej inštancie skúmal postup a rozhodnutie orgánu verejnej správy napriek nedostatku vecnej príslušnosti, dopustil sa zásadného procesného pochybenia.

19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok, vrátane výroku o trovách konania podľa § 389 ods.1 písm. b/ a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.

20. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude riadiť sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto uznesení a po ujasnení si predmetu konania buď ďalej vo veci konať, alebo v prípade zistenia, že nie je daná jeho vecná príslušnosť, postupovať v zmysle podľa § 43 CSP.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C.s.p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C.s.p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C.s.p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C.s.p.)

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.( § 424 C.s.p.)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 C.s.p.)

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C.s.p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 430, § 431 ods. 1,2, § 432 ods. 1, 2, § 433, § 434, § 435 C.s.p.)