Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-41Cpr/3/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Beátou Oreničovou v spore žalobcu: U-Shin Slovakia s.r.o., IČO: 35 893 427, so sídlom K letisku Budova 1329, 040 17 Košice - Barca, zastúpený IURISTICO s.r.o., so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice- Sever, IČO: 36588041, proti žalovanému: M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX C. - Z., o zaplatenie 1.408,22 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.408,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.408,22 eur od 31.10.2019 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšším súdnym úradníkom.

odôvodnenie:

1. V upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. sa žalobca domáhal voči žalovanému vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 1.408,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.408,22 eur od 31.10.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania, a to titulom peňažnej náhrady za nezotrvanie v pracovnom pomere počas výpovednej doby v zmysle ust. .

2. Podanie žaloby zdôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 3.2.2014 v znení jej neskorších dodatkov, pracoval žalovaný u žalobcu na pozícii operátor výrobnej linky na dobu neurčitú. Listom zo dňa 18.12.2018 bol žalovaný písomne upozornený na porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko sa žalovaný nedostavil na riadnu zmenu bez upovedomenia svojho nadriadeného a bez doručenia ospravedlnenia jeho neprítomnosti. Listom zo dňa 15.1.2019 bol žalovaný opätovne upozornený na porušenie pracovnej disciplíny. Pre porušovanie pracovnej disciplíny z dôvodu neospravedlnených absencií žalobca ukončil so žalovaným pracovný pomer výpoveďou, a to listom zo dňa 13.2.2019 s tým, že výpovedná doba začala plynúť 1.3.2019 a skončila 30.4.2019. Počas tejto výpovednej doby žalovaný ako zamestnanec nechodil do práce, pričom jeho neprítomnosť neospravedlňovala zákonom uznaná prekážka v práci, žalovaný tak porušil svoju základnú povinnosť zamestnanca v zmysle ods. l písm. b) a . Žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie peňažnej náhrady za nezotrvanie v pracovnom pomere počas výpovednej doby, a to vo výške súčinu jeho priemerného zárobku v relevantnom období a dĺžky výpovednej doby, počas ktorej zamestnanec nezotrval u zamestnávateľa v období, keď jeho neprítomnosť neospravedlňovala zákonom uznaná prekážka v práci, a teda na zaplatenie sumy 1.408,22 eur, a to do 30.10.2019. Okrem istiny žaloba si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dĺžnej sumy od 31.10.2019 do zaplatenia.

3. K návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca predložil Pracovnú zmluvu zo dňa 3.2.2014, Oznámenie o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 20.1.2016, Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 10.2.2016, Písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 18.12.2018, Písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 15.1.2019, Skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 13.2.2019, Výzvu právneho zástupcu žalobcu na úhradu peňažne náhrady zo dňa 30.9.2019, Mzdový list žalovaného za 10-12/2018.

4. V predmetnej veci najsamprv Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 6.4.2022 Platobný rozkaz č. . Keďže sa súdu nepodarilo doručiť žalobu a platobný rozkaz žalovanému do vlastných rúk, súd o uvedenej skutočnosti upovedomil žalobcu a vyzval žalobcu, aby navrhol pokračovanie v konaní. Právny zástupca žalobcu navrhol v zmysle pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci. Na Okresnom súde Košice II. bola predmetná vec ďalej vedená pod sp.zn. .

5. Keďže sa súdu ani ďalším šetrením nepodarilo doručiť žalobu do vlastných rúk žalovanému, súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu.

6. Žalovaný sa však k žalobe nevyjadril. Keďže sa žalovaný k žalobe nevyjadril, nepredložil prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, nepoprel skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, súd považoval skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe za nesporné.

7. Žalobca v podaní zo dňa 13.6.2022 vo veci súdu oznámil, že s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasí a trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.

8. V predmetnej veci súd vytýčil pojednávanie na deň 12.8.2022, kedy súd pojednával v neprítomnosti strán.

9. Oboznámením sa predloženými listinnými dôkazmi súd zistil tento skutkový stav:

10. Na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 3.2.2014 v znení jej neskorších dodatkov zo dňa 20.1.2016 a 10.2.2016 žalovaný ako zamestnanec pracoval u žalobcu na pozícii operátor výrobnej linky na dobu neurčitú. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú predmetnou pracovnou zmluvou a dohodami o zmene pracovnej zmluvy.

11. V článku V, bod 5.3 Pracovnej zmluvy v znení Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 20.1.2016 sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, počas ktorej zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa . Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 20.1.2016.

12. Z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny žalobca žalovaného písomne upozornil, a to Písomným upozornením na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 18.12.23018 a následne upozornením zo dňa 15.1.2019.

13. Listom zo dňa 13.2.2019 označeným ako „Skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa “, žalobca ukončil so žalovaným pracovný pomer podľa ust. ods. l písm. e) z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny.

14. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 30.9.2019 vyzval žalovaného na úhradu peňažnej náhrady.

15. Žalobca priemerný mesačný zárobok žalovaného za obdobie 4. štvrťroka 2018 vyčíslil vo výške 704,11 eur. Uvedená skutočnosť nebola žalovaným popretá, preto ju súd považoval za nespornú.

16. Po právnej stránke súd predmetnú vec posúdil podľa ust. , , , v znení neskorších predpisov, ďalej len .

17. Podľa ust. ods. l , ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.

18. Podľa ust. , výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa odseku 3 (teda z dôvodov iných než je zrušenie, premiestnenie alebo organizačná zmena zamestnávateľa), je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.

19. Podľa ust. , výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa ust. , ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve. Dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

21. Peňažnú náhradu za nezotrvanie zamestnanca v pracovnom pomere právne viaže na dĺžku výpovednej doby zamestnanca, pretože sa vychádza zo zásady, že zamestnanec má v prípade skončenia pracovného pomeru dodržať záväzok odpracovať celú výpovednú dobu. Oprávnenie zamestnávateľa na peňažnú náhradu upravuje na sumu, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Na to, aby bol naplnený účel tejto satisfakcie, je potrebné, aby sa zamestnávateľ už pri uzatváraní pracovnej zmluvy, resp. pri jej zmene so zamestnancom dohodol na tejto peňažnej náhrade za nedodržanie výpovednej doby. Ak tak neurobí v písomnej forme a v pracovnej zmluve, takáto dohoda účastníkov pracovného pomeru je neplatná.

22. Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 1.408,22 eur titulom peňažnej náhrady za nezotrvanie zamestnanca (žalovaného) v pracovnom pomere počas výpovednej doby v zmysle ust. . Súd konštatuje, že výška priemerného mesačného zárobku žalovaného vyčíslená žalobcom v sume 704,11 eur nebola žalovaným popretá, preto ju súd považoval za nespornú.

23. Z vykonaného dokazovania v okolnostiach prípadu súdu vyplynulo, že boli splnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie peňažnej náhrady zamestnávateľovi pre nezotrvanie zamestnanca v pracovnom pomere počas výpovednej doby. Výpovedná doba zamestnanca bola podľa dva mesiace, začalo plynúť 1.3.2019 a skončila 30.4.2019. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný počas tejto výpovednej doby ako zamestnanec nechodil do práce, nepredložil zákonom uznané prekážky v práci, čím žalovaný porušil základné povinnosti zamestnanca v zmysle ust. ods. l písm. b) a . Žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec sa priamo v pracovnej zmluve v znení dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 20.1.2016 (čl. V bod 5.3) dohodli na tom, že ak zamestnávateľ nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu, ktorá je súčinom priemerného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, počas ktorej zamestnanec nezotrvá počas výpovednej doby u zamestnávateľa. Výška peňažnej náhrady bola vypočítaná ako súčin priemerného mesačného zárobku zamestnanca (704,11 eur) za 4.štvrťrok 2018 a dĺžky výpovednej doby, počas ktorej zamestnanec nezotrval u zamestnávateľa v období, keď jeho neprítomnosť neospravedlňovala zákonom uznaná prekážka v práci (2 mesiace), a teda predstavuje sumu 1.408,22 eur (704,11 x 2). Keďže boli splnené zákonné predpoklady pre priznanie predmetnej peňažnej náhrady zamestnávateľovi pre nezotrvanie zamestnanca v pracovnom pomere počas výpovednej doby a výška priemerného mesačného zárobku v relevantnom období nebola medzi stranami sporná, súd zaviazal žalovaného k zaplateniu peňažnej náhrady zamestnávateľovi v sume 1.408,22 eur na istine tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

24. Podľa ust. ods. l, 2 , dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa ust. ods. l nar. vlády SR č. v znení účinnom od 1.2.2013, zmeneného nar. vlády SR č. , ktorým sa ustanovujú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania, nakoľko neuhradil riadne a včas žalobcovi peňažnú náhradu v zmysle výzvy právneho zástupcu žalobcu zo dňa 30.9.2019, a to do 30.10.2019. Ako z vykonaného dokazovania vyplynulo, záväzkový vzťah medzi účastníkmi vznikol po 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných od 1.2.2013. Keďže žalovaný sa dostal so splnením svojho peňažného záväzku , ktorý má voči žalobcovi, do omeškania, súd priznal žalobcovi v zmysle úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dĺžnej peňažnej náhrady, ktorá výška v % je určená v súlade s ust. nar. vlády SR č. v znení účinnom od 1.2.2013 . Žalobca vo výzve na úhradu peňažnej náhrady vyzval žalovaného k úhrade do 30.10.2019. V žalobe požadoval priznať úroky z omeškania od 31.10.2019, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie. Súd vyhovel žalobcovi a priznal mu úroky z omeškania od 31.10.2019, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

27. O splnení povinnosti v lehote troch dní súd rozhodol v súlade s ust. , podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

28. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ).

29. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa ods. l (podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ods. l (podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný.

30. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku žalobca možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. v dvoch písomných vyhotoveniach ( ods. l ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ods. l ).

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) týkajú sa procesných podmienok, b) týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrhu na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.