Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Pc/23/2022

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľky - manželky: K.. H. F. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, D., proti manželovi, ktorý je podľa návrhu povinný platiť výživné: X.. S. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, D., v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Na tunajšom súde sa pod sp. zn. vedie konanie o návrhu manžela, ktorým sa domáha rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.

2. Návrhom zo dňa 26.06.2022, doručeným tunajšiemu súdu osobne dňa 01.07.2022, sa manželka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloleté deti O. F., nar. XX.XX.XXXX, O. F., nar. XX.XX.XXXX a O. F., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti, upravil styk manžela / otca s maloletými deťmi a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého O. sumou 500,- Eur mesačne, na maloletého O. sumou 450,- Eur mesačne a na maloletú O. sumou 400,- Eur mesačne. Zároveň žiadala, aby súd uložil manželovi povinnosť prispievať manželke výživným vo výške 1.000,- Eur mesačne a to vždy do 15-teho dňa každého kalendárneho mesiaca v roku vopred na účet manželky počnúc vykonateľnosťou rozhodnutia, ako aj povinnosť nekontaktovať manželku písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami s výnimkou komunikácie ohľadne podstatných vecí súvisiacich so starostlivosťou o maloleté deti. Ďalej navrhovala, aby súd uložil manželovi povinnosť naďalej znášať všetky náklady súvisiace s úhradou záväzkov vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, najmä aby naďalej uhrádzal náklady na rodinný dom v D. A.P. O. C. W. W. v celkovej výške 240,- Eur, náklady na rodinný dom na J.I. ulici v celkovej výške 288,- Eur a náklady spojené so starostlivosťou o psy a mačky, ktorých sú manželia majiteľmi, v celkovej výške 150,- Eur mesačne a tiež povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy súdneho konania.

3. Uznesením č.k. -222 zo dňa 12.07.2022 bol návrh manželky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o určenie výživného na manželku vylúčený zo spisu sp. zn. na samostatné konanie, zapísaný dňa 14.7.2022 do oddelenia 28Pc a ďalej vedený pod novou sp. zn. .

4. Návrh manželky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bol vylúčený na samostatné konanie, ktoré je aktuálne vedené pod sp. zn. . Rovnako bol na samostatné konanie vylúčený aj návrh manželky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o zákaz čiastočného kontaktovania manželky manželom a v časti, ktorou sa manželka domáhala, aby súd uložil manželovi povinnosť naďalej znášať všetky náklady súvisiace

s úhradou záväzkov vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, najmä náklady na spoločné nehnuteľnosti a náklady spojené so starostlivosťou o psy a mačky, ktoré manželia vlastnia, toto konanie je na súde vedené pod sp. zn. .

5. Navrhovateľka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že ich manželstvo bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX a stále trvá, pričom z tohto manželstva pochádzajú tri maloleté deti. Manželia v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti. Od septembra 2021, kedy došlo k rozluke manželstva, žijú oddelene. Dôvodom rozluky manželstva bolo konfliktné správanie manžela, spôsobujúce manželke psychické utrpenie, ktoré viedlo k postupnému emocionálnemu odcudzeniu manželky, pričom manželia nedokázali túto krízu do súčasnosti preklenúť. Po rozluke manželstva sa manželia nedokázali dohodnúť na konkrétnej úprave styku otca s maloletými deťmi ani na presnej výške výživného a spoločnom hospodárení rodiny. Otec si teda svojvoľne začal realizovať styk s deťmi na základe jednostranne uplatneného režimu, ktorému matka postupne podľahla a prispôsobovala sa otcovým požiadavkám na výkon styku v ňom určenom režime. Čo sa týka majetkových pomerov rodiny, uviedla, že po rozluke manželstva manžel výživné maloletých detí ako aj znášanie nákladov na domácnosť a ostatných nákladov spojených s udržiavaním majetku v BSM a celkovo spoločným hospodárením riešil svojvoľným, jednostranným spôsobom, keď manželke posielal na ich spoločný bankový účet vedený vo C., a.s. každý mesiac sumu cca. 4000 Eur - 2000 Eur, od októbra 2021 do mája 2022, za účelom pokrytia všetkých nákladov spoločného hospodárenia rodiny. Tieto sumy posielal priebežne počas mesiaca, po určitých častiach. V mesiaci jún 2022 poslal manžel sumu vo výške 310 Eur, aj to v rozmedzí od 03.06. do 09.06.2022. Na manželkin účet poslal od 14.6. do 20.6. platby v sume 2.055,- Eur. Manželka takúto nepravidelnosť v príjmoch nemôže viac akceptovať a spoliehať sa na manžela, nakoľko výdavky na maloleté deti je potrebné pravidelne uhrádzať, stravu a ostatné základné, nevyhnutné potreby im zabezpečovať a rovnako uhrádzať aj ostatné platby spojené so spoločným majetkom. Nedokáže sa spoľahnúť na manžela a jeho pravidelnosť resp. nepravidelnosť poskytovania finančných obnosov na výživu maloletých detí a pokrytia ostatných rodinných výdavkov, založenej na svojvoľných úhradách manžela v nestálej výške. Z uvedeného dôvodu navrhuje presne a konkrétne upraviť, čo i len dočasne, výšku výživného určeného pre maloleté deti primerane k veku a potrebám maloletých detí, vychádzajúc zo schopností a možností otca ako aj jeho majetkových pomerov a svojich a to v nevyhnutnej miere, ako aj výživné na manželku a povinnosť manžela naďalej znášať náklady spojené s úhradou záväzkov vyplývajúcich z BSM. Ona totiž z uvedenej sumy zaslanej jej manželom uhrádzala aj náklady ostatných nehnuteľností v BSM a spotrebných úverov, ktoré si ako manželia vzali na seba. Poukázala na to, že majetkové pomery oboch manželov sú značne indiferentné, pričom pripustila vysoký životný rodinný štandard. Manželka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, pričom je poberateľkou len rodinných prídavkov na všetky tri maloleté deti v celkovej výške 77,64 Eur, jej ďalším príjmom je nájomné z bytu, ktorý má vo výlučnom vlastníctve, iné príjmy nemá. Manžel je podnikateľ ako predseda predstavenstva spoločnosti F. R., S.. I.. O.., pričom jeho priemerný zárobok sa pohybuje okolo 4000,- Eur, prípadne aj viac. Možno však predpokladať, že dosahuje vyššie príjmy aj z inej podnikateľskej činnosti, nakoľko manžel si súčasne sám hradí aj iné vlastné výdavky (hypotéka vo výške 659 Eur a energie na byt v osobnom vlastníctve 180 Eur, spotrebný úver na kreditných kartách 460 Eur) a jeho spôsob života možno považovať za nadštandardný, nakoľko si pred časom zakúpil osobné motorové vozidlo zn. D. P. v hodnote cca. 70.000 Eur. A to z iných finančných zdrojov ako manželkou evidovaných na spoločnom bankovom účte vo C.. Manžel vlastní väčšiu finančnú hodnotu ako majetok v akciách. Obaja manželia majú pomerne rovnaké schopnosti, sú vysokoškolsky vzdelaní, avšak možnosti zvýšenia príjmov matky sú značne obmedzené povinnosťou osobnej celodennej starostlivosti o maloleté deti. Najmladšia dcéra začne navštevovať K. Š. až od septembra 2022. Maloletí synovia v súčasnosti navštevujú jednotlivé ročníky súkromnej škôlky, pričom mal. O. od septembra nastupuje do 1. ročníka I. U. Š. L. C. D.. Preto si uplatnila nárok na výživné na maloleté deti, nakoľko s otcom sa na konkrétnej výške nedokázali dohodnúť, pričom matka nemá možnosť sama pokrývať nevyhnutné náklady na maloleté deti, ktoré sú pomerne vysoké vzhľadom na životný štandard detí nastavený počas súžitia rodičov. Maloleté deti sú po fyzickej stránke zdravé, zvýšené náklady tvoria najmä kurzy, ktoré navštevujú na základe dohody rodičov, za účelom rekonvalescencie ich psychického stavu a náklady na ich voľnočasové aktivity. Zároveň manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Nakoľko je v súčasnosti zo strany manžela táto povinnosť síce plnená, ale na základe svojvoľného vydeľovania zo strany manžela v rámci poskytovaných finančných hodnôt a v nepravidelných, nepredvídateľných termínoch, manželka navrhuje, čo i len dočasne túto vyživovaciu povinnosť manžela, ktorý je značne ekonomicky silnejší ako manželka, upraviť tak, aby ich životná úroveň bola rovnaká. Manželka takúto nepravidelnosť nemôže viac tolerovať, nakoľko i ona sama má povinnosti riadnej a pravidelnej úhrady záväzkov. Účelom

takéhoto návrhu je zastabilizovať úroveň manželky tak, aby bola zásadne rovnaká s manželovou. Manželka žije v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi v rodinnom dome s bytovými jednotkami na J.T. B. C. D., pričom má vo výlučnom vlastníctve jeden z bytov, ktorý prenajíma, avšak náklady na neho (hypotéka, energie, poplatky) pokrýva zo sumy mesačného príspevku manžela. Súčasne má manželka náklady na svoje osobné, základné a nevyhnutné potreby, čo predstavuje: 209 Eur hypotéka, 250 Eur záloha za energie, vodu, odvoz odpadu, daň z nehnuteľnosti, 14 Eur poistné byt O., 30 Eur telefón, 100 Eur pohonné hmoty a náklady spojené s údržbou auta, 82 Eur splátka spotrebného úveru na kreditnej karte, 250 Eur jedlo a hygienické potreby, čistiace prostriedky na domácnosť, 50 Eur oblečenie a 50 Eur obuv. Manželka považuje takýto spôsob kompenzácie jej životných nákladov vzhľadom na disproporciu finančného zabezpečenia každého z manželov za spravodlivú a má za to, že takýmto spôsobom dochádza k vyrovnaniu životnej úrovne každého z manželov, teda aj jej ako ekonomicky slabšej. Manželka podotkla, že to bola vždy práve ona, ktorá sa starala nielen o výchovu, vzdelávanie a výživu detí, ale aj vedenie spoločnej domácnosti a celkové spoločné hospodárenie rodiny. Manžel a otec detí vždy uprednostňoval pred rodinou pracovný život, čo v konečnom dôsledku viedlo aj k vzájomnému odcudzeniu a rozluke manželov, ako aj k súčasnému stavu, keď manželka zvažuje rozvod. Celkový príjem manželky dosahuje mesačne cca. 900 Eur brutto a manželove príjmy sa najpravdepodobnejšie pohybujú okolo 4000 Eur netto a viac. Teda ich životná úroveň je značne nepomerná, v prospech manžela, pričom manželka znáša vo väčšej miere osobnú starostlivosť o maloleté deti a vedenie spoločnej domácnosti s nimi. Manželka v tejto súvislosti zvažuje podať návrh na úpravu vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Avšak týmto návrhom, čo i len dočasne, navrhuje provizórne upraviť vyživovaciu povinnosť manžela voči nej, nakoľko z doterajších vlastných prostriedkov si nedokáže zabezpečiť životnú úroveň ani len v nevyhnutnej miere tak, aby napĺňala nielen potreby maloletých detí v rámci bývania, ale aj svoje základné potreby, nakoľko do súčasnosti jej v tomto značne vypomáhal manžel, avšak nestabilným spôsobom, ktorý je v súčasnosti pre manželku viac ako neakceptovateľný a spojený s obavami, že ak sa manžel dozvie o podaní návrhu na rozvod a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, teda že manželka podniká v tejto oblasti aktívne kroky za účelom ukončenia manželstva, s najväčšou pravdepodobnosťou jej prestane posielal finančné obnosy na spoločný účet. Okrem iného manželka svojím návrhom žiadala aj to, aby bol manžel zaviazaný uhrádzať spoločné záväzky, keďže na spôsobe ich úhrady sa v súčasnosti taktiež nedokážu dohodnúť. Manželia nadobudli počas manželstva rodinný dom v D. A. O. C. W. W., ktorý využívajú ako víkendový dom, s mesačnými nákladmi cca 240 Eur za energie a poplatky a nebytový priestor v rodinnom dome s bytovými jednotkami, pričom mesačné náklady na neho predstavujú 250 Eur energie a 28 Eur internet. Manželia si počas manželstva zakúpili psov a mačky, ktoré do súčasnosti ostali u manželky, pričom ich mesačné náklady predstavujú cca. 150 Eur mesačne (krmivo, veterinárna starostlivosť). Do súčasnosti to bola práve manželka, ktorá uhrádzala zo spoločného majetku všetky finančné náklady na tieto nehnuteľnosti.

6. Na tunajšom súde sa aktuálne vedie pod sp. zn. konanie vo veci samej o návrhu manžela na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Toto konanie zatiaľ nie je právoplatne skončené.

7. Zo sobášneho listu vyplýva, že manželia uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX.

8. Z rodných listov maloletých detí vyplýva, že manželia sú rodičmi O. F., nar. XX.X.XXXX, O. F., nar. XX.X.XXXX a O. F., nar. XX.XX.XXXX.

9. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. bol uznesením zo dňa 9.8.2022 č.k. -95 zamietnutý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí. V odôvodnení rozhodnutia je okrem iného uvedené, že súd dospel k záveru, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť plní.

10. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

17. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

18. Podľa , neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

19. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

20. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

21. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

22. Z ustanovenia § 71 Zákona o rodine vyplýva zákonná vzájomná vyživovacia medzi manželmi, pričom ak si niektorý z manželov vyživovaciu povinnosť neplní, má druhý manžel možnosť domáhať sa, aby vyživovaciu povinnosť určil súd. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi trvá v zásade počas celého manželstva a bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie sa vyžaduje, aby mali v zásade rovnakú životnú úroveň. Zo samotného inštitútu manželstva vyplýva predpoklad, že manželia si budú vyživovaciu povinnosť plniť dobrovoľne. Pokiaľ tomu tak nie je a niektorý z manželov dosahuje nižšiu životnú úroveň ako druhý manžel, môže sa dotknutý manžel obrátiť na súd a žiadať, aby súd druhého manžela zaviazal povinnosťou na výživu mu prispievať.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani

nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie ( ). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (, , ,, ) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej prevencie, ktorým sa predbežne, dočasne a urýchlene upravujú pomery účastníkov. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je rozsah dôkazných prostriedkov zúžený. Nie je potrebné, a vzhľadom na časovú neodkladnosť ani vhodné vykonávať dokazovanie v takom rozsahu, ako pri rozhodovaní vo veci samej, avšak je nutné, aby boli základné skutočnosti, ktoré tvoria podklad pre rozhodnutie, aspoň osvedčené. Za osvedčené možno považovať tie skutočnosti, o ktorých boli predložené dôkazy, resp. sú medzi účastníkmi nesporné. Obsahom neodkladného opatrenia vo veciach výživného má byť uloženie povinnosti platiť výživné. Neodkladným opatrením možno nariadiť povinnej osobe platiť výživné, avšak len v nevyhnutnej miere tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov.

25. Pri určení výživného formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 366 C.m.p. umožňuje takýmto spôsobom nariadiť platenie výživného výlučne len v nevyhnutnej miere, teda v rozsahu nevyhnutnom pre zabezpečenie základných existenčných potrieb oprávnenej osoby. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov osoby oprávnenej a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Celkové pomery a kritériá rozhodné pre určenie výživného sú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Výživné neodkladným opatrením nemožno preto určiť na základe predpokladaných pomerov povinného, ale len v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie základných existenčných potrieb osoby oprávnenej. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa § 366 C.m.p. je teda rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávnenej osoby, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu.

26. Po posúdení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd konštatuje, že navrhovateľka potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi nariadením neodkladného opatrenia neosvedčila, z tohto dôvodu súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Samotná navrhovateľka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že vyživovacia povinnosť zo strany manžela je plnená ale na základe svojvoľného vydeľovania a v nepravidelných termínoch a manželka navrhuje upraviť vyživovaciu povinnosť tak, aby ich ( jej aj manžela )životná úroveň bola rovnaká. Súd zdôrazňuje, že účelom neodkladného opatrenia nie je zabezpečenie rovnakej životnej úrovne manželov, jeho účelom je zabezpečenie nevyhnutných životných nákladov, základných existenčných potrieb oprávnenej osoby. Navrhovateľka vlastní nehnuteľnosť v D., ktorú prenajíma, má teda pravidelný mesačný príjem, ktorý pokrýva jej nevyhnutné životné náklady. V konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava II, týkajúcich sa maloletých deti pochádzajúcich z manželstva bolo preukázané, že manžel - otec si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Za situácie, kedy mal súd osvedčené, že navrhovateľka má pravidelný mesačný príjem vo výške 900,- eur z prenájmu bytu a manžel jej poskytuje aj ďalšie finančné prostriedky, je nutné konštatovať, že navrhovateľka nepreukázala potrebu neodkladným opatrením uložiť manželovi povinnosť prispievať na jej výživu, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Argument navrhovateľky, že nemá istotu, že si manžel bude naďalej prispievať neobstojí, pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a ten je taký, že manžel si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne plní. I keby tak tomu nebolo, je tu ďalší faktor a to ten, že účelom neodkladného opatrenia nie je zabezpečenie rovnakej životnej úrovne manželov. Až dokazovaním v konaní o veci samej môžu byť spoľahlivo zistené osobné a majetkové pomery účastníkov, životná úroveň manželov a následne na základe vykonaného dokazovania rozhodnúť o výživnom na manželku. Ako už bolo uvedené vyššie, účelom neodkladného

opatrenia je zabezpečenie nevyhnutných životných nákladov oprávneného manžela a tie ako vyplynulo z návrhu zabezpečené sú. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky zamietol.

27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.