Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-225-2022.pdf
PDF · 105.01 KB
Case nature
Subarea
11CoP/225/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka -F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. 6, L., zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Mária Chlebová, Pod Vtáčnikom 3, Bratislava, IČO: 446 045 56, a otec - A.. F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X. 2, L., zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolania otca a odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27.05.2022, č.k. 24P/100/2022-81, jednomyseľne takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým na čas do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 24P/98/2022, upravil styk otca s maloletou F. M., nar. XX.XX.XXXX na každý párny kalendárny týždeň od piatka 15:00 hod. do pondelka do 08:30 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa v určenom čase prevezme v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje, a v prípade, ak by maloletá v školskom zariadení v daný deň styku nebola, otec si maloleté dieťa prevezme v mieste jeho trvalého bydliska a po ukončení styku otec maloleté dieťa odovzdá do školského zariadenia, ktoré maloleté dieťa navštevuje, a v prípade, ak maloleté dieťa v daný deň školské zariadenie nebude navštevovať, otec maloleté dieťa odovzdá matke v mieste jeho trvalého bydliska a s uložením povinnosti matke maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť (výrok I.), vo zvyšku návrh otca zamietol (výrok II.) a vo výroku III. s použitím § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“) deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 332 ods. 1, § 234, § 330 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), § 2 ods. 1, § 366 C.m.p., keď po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia, listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, zisteniami týkajúcimi sa konaní vedených na Okresnom súde Bratislava v pod sp.zn. 24P/98/2022 a sp.zn. 22P/31/2016 dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu otca. Mal za osvedčené, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25.11.2016, č.k. 22P/31/2016-160 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať a spravovať majetok maloletej, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 300 eur mesačne a styk otca s maloletou nebol upravený (v priebehu konania obaja rodičia zhodne styk žiadali neupraviť). Rodičia sa doposiaľ na styku vedeli bezproblémovo dohodnúť, problémy nastali
po tom, ako otec začal žiť s novou partnerkou v spoločnej domácnosti (dcéra otcovej partnerky bola spolužiačka maloletej, čím sa problémy z domáceho prostredia dostávali aj do školy), matka následne bez súhlasu otca pristúpila k zmene školy maloletej, maloletej odňala mobilný telefón, kontroluje kontakt otca a maloletej a podľa vyjadrenia otca určuje pravidlá styku otca s maloletou. Po návrhu otca je na Okresnom súde Bratislava V aktuálne pod sp. zn. 24P/98/2022 vedené konanie o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, v ktorom sa otec domáha zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktoré nie je doposiaľ skončené. S ohľadom na obsah návrhu, ako aj priložených dôkazov súd prvej inštancie považoval za potrebné pristúpiť k okamžitej úprave styku dieťaťa s otcom, ktoré otcovi zabezpečí nevyhnutný kontakt s maloletým dieťaťom, aby nedochádzalo k vzájomnému odcudzeniu medzi dieťaťom a otcom. Konštatoval, že vzťahy v rodine sa javia ako narušené, ohľadne styku sa rodičia aktuálne nevedia riadne dohodnúť a otec má výrazne zredukované možnosti byť v plnohodnotnom kontakte s maloletým dieťaťom v miere, ktorá môže viesť deformácii jeho vzťahu a vzájomnému odcudzeniu s maloletou. Poukazujúc na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 18 ods. 1 Dohovoru zdôraznil, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa, ktorý nemôže pri rozhodovaní opomínať ani súd. Keďže rodinná situácia rodičov negatívne vplýva na maloleté dieťa, styk otca s maloletým dieťaťom sa riadne nerealizuje, rodičia nie sú schopní sa dohodnúť ohľadne úpravy styku tak, aby nedochádzalo k vzájomnému odcudzovaniu medzi otcom a maloletým dieťaťom, podľa názoru súdu prvej inštancie existuje v danom prípade obava, že dochádza k ohrozovaniu záujmu maloletého dieťaťa, čím je osvedčená potreba poskytnúť maloletému dieťaťu tú najvyššiu ochranu, a to i na úkor jeho rodičov. Mal za to, že takáto dočasná úprava je v súlade s najlepším záujmom maloletej F. pri zachovaní práv a oprávnených záujmov tak maloletého dieťaťa, ako aj jeho rodičov, pričom pri dočasnej úprave styku otca s maloletou zohľadnil vek a štandardný režim maloletého dieťaťa vo veku F. . Na rodičov apeloval, aby k maloletej pristupovali citlivo, zastabilizovali a upokojili jej situáciu a vo vzťahu k otcovi konštatoval, že vymedzený čas by mal plnohodnotne venovať maloletej výlučne on sám (napriek novému partnerskému vzťahu), keďže v prvom rade je potrebné sanovať jeho vzájomný vzťah a vzájomnú dôveru s dcérou. Aj s ohľadom na stav maloletej konštatoval, že k úprave styku otca s maloletou pristúpil iba v nevyhnutnom rozsahu, aby medzi nimi nedošlo k deformácii vzájomných vzťahov a k vzájomnému odcudzeniu.
3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec namietajúc, že napadnuté uznesenie nevychádza zo správneho a úplného zistenia skutočného stavu veci, nakoľko nezohľadňuje najlepší záujem maloletej dcéry. Konštatoval, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozsiahlo popísal skutkové okolnosti prípadu, a tým dostatočne preukázal existenciu potreby okamžitej dočasnej úpravy právnych pomerov k maloletej dcére. Obaja rodičia boli pôvodne dohodnutí na pravidelnom styku otca s dcérou na každý druhý týždeň od piatka do pondelka nasledujúceho týždňa, postupom času sa tento styk zintenzívnil, maloletá zostávala u otca pravidelne do utorka nasledujúceho týždňa, takýto styk maloletej s otcom prebiehal niekoľko rokov a posledné dva roky maloletá zostávala u otca so súhlasom matky aj dlhšie ako boli pôvodne dohodnutí. Z doloženého prehľadu styku otca s maloletou je zrejmé, že maloletá bývala u otca v priemere 12 dní v mesiaci a počas letných a zimných prázdnin aj častejšie. Zhoda medzi rodičmi v tejto otázke prestala medzi rodičmi panovať od novembra 2021, matka dieťaťu zobrala mobilný telefón, začala zamedzovať styk s otcom a klásť si podmienky, za akých okolností maloletú na styk s otcom pustí. Súd prvej inštancie v rozhodnutí jeho kontakt s dieťaťom fakticky obmedzil do určeného rozsahu a to za stavu, kedy je maloletá na kontakt s ním zvyknutá v omnoho širšom rozsahu a kedy má maloletá do rozhodnutia súdu vo veci samej právo na oboch svojich rodičov a na právo tráviť s nimi čas v rovnakom rozsahu. Podľa názoru otca je nevyhnutné stabilizovať vzťahy tak, aby mala maloletá pravidelný styk s otcom aspoň v takom rozsahu, v akom ho mala pred svojvoľným rozhodnutím matky brániť v styku dcéry s otcom, ktorý sa o dcéru zaujíma, nie je mu ľahostajná a záleží mu na tom, aby s dieťaťom naďalej budoval kvalitný vzťah. Medzi ním a dcérou vybudovaný pevný vzťah sa matka od novembra 2021 snaží narušiť, pričom sa otec obáva postupnej deformácie vzťahu otec - dieťa, ktorá bude v budúcnosti už len ťažko napraviteľná. Vnímanie matky, že rola otca spočíva iba v navštevovaní sa na krátky časový úsek je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Z popisu skutkovej situácie uvedenej v návrhu vyplýva, že problém ohľadne pôvodne dohodnutej úpravy práv a povinností rodičov k dieťaťu nastal v čase, kedy otec nadviazal nový stabilný partnerský vzťah a po tom, ako si matka uvedomila existenciu pevného vzťahu dcéry s otcom a aj ochotu dieťaťa tráviť s otcom viac času. Poukazujúc na § 325 ods. 1, 2 C.s.p., čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, § 238 ods. 1, 2 Zákona o rodine vyslovil presvedčenie, že úprava styku tak, ako mali účastníci konania zaužívané niekoľko rokov dozadu, je v záujme zabezpečenia a budovania vzťahu maloletej F. s otcom, v záujme
maloletej, ktorá má právo rovnako tráviť čas s matkou ako i s otcom ako aj v záujme zabezpečenia rodičovského práva otca. Rodičovské práva a povinnosti patria totiž obom rodičom, obaja rodičia majú právo tráviť čas so svojim dieťaťom a aj keď rodičia spolu nežijú, je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa rodičia v trávení času s maloletým striedali, aby maloleté dieťa malo možnosť byť rovnako so svojimi oboma rodičmi, medzi ktorými sa vzťahy narušili do takej miery, ktorá vyústila do rozchodu rodičov a maloleté dieťa prišlo o kompletnú rodinu a možnosť tráviť súčasne čas so svojimi oboma rodičmi. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie.
4. Matka v podanom odvolaní navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh otca v celom rozsahu zamietnuť poukazujúc na nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie neuviedol dôvody, pre ktoré sa mu skutkový opis otca javí ako nanajvýš pravdepodobný. Z návrhu a ani z príloh nevyplýva, že by bolo otcovi znemožňované v styku s maloletou, resp. by dochádzalo k odcudzeniu vzťahov medzi otcom a dcérou. Z doložených sms správ (napr. z 13.11.2021) naopak vyplýva, že dcéra sa dožadovala pozornosti otca, ktorý trávi väčšinu času s novou priateľkou a jej dcérou. Na nariadenie neodkladného opatrenia neboli predložené a ani osvedčené žiadne dôkazy a ani splnené zákonné predpoklady, ktoré by to odôvodňovali. Neodkladné opatrenie vychádza len z jednostranného tvrdenia otca, sms komunikácia bola predložená ako jediný dôkaz, ktorý bol zo strany súdu nesprávne vyhodnotený a pochopený. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nebola preukázaná nevyhnutnosť jeho vydania, nakoľko matka nikdy nebránila a ani nebráni styku otca s dieťaťom a vždy podporovala rozvoj vzťahu medzi otcom a dcérou. Otec uprednostňoval vzťah s jeho novou rodinou a dcérou partnerky, čo sa odzrkadlilo na správaní dieťaťa a jej ďalšieho psychosomatického stavu, vníma stav dieťaťa len zo svojej perspektívy, ani sa len nepokúša vec vnímať empaticky, videním maloletej dcéry a dcére neprejavuje dostatočnú pozornosť a lásku, čo maloletej prekáža. Matka uviedla, že vždy hájila záujem maloletej, neporušila práva otca dieťaťa a nikdy neurobila nič proti vôli dcéry. Dôvody otca sú len vyfabulovanými tvrdeniami, rovnako ako uvádzanie, že matka neadekvátne reagovala ohľadne zákazu telefónu - otec mal vedomosť o častom používaní telefónu dieťaťom (maloletá sa s ním hrávala až do neskorého večera), hranie sa s ním aj v škole (na čo poukázala učiteľka, ktorá dieťaťu zakázala telefón v škole), pričom obmedzenie rozsahu hrania sa s telefónom dieťaťom je iba pre dobro dieťaťa a nie kvôli bráneniu kontaktu otca s dieťaťom. Maloletú koncom roka 2021 bolelo brucho, a to aj v škole, bolesti nastávali najmä pri konfliktoch s dcérou priateľky otca (U.), dňa 18.01.2022 matke triedna učiteľka oznámila, že dievčatá rozsadila tak, aby neboli pri sebe a potvrdila, že dcéru U. provokuje aj počas vyučovania . Počas ďalšieho mesiaca pokračovali konflikty s U., sprevádzané bolesťou brucha dcéry a napínaním, spolu s otcom boli osobne navštíviť školskú psychologičku, následne spolu sedeli v aute a otec so slzami v očiach rozprával, že nevie čo má robiť a komu má veriť a matka otca prosila, aby skúsil byť s dcérou keď ju má sám, s čím otec súhlasil. Po následnom rozhodnutí detskej lekárky MUDr. E. urobiť dieťaťu diferenciálnu diagnostiku bolo potrebné, aby dieťa dva týždne nemenilo prostredie, lekárska správa bol zaslaná škole a informovaný bol aj otec dieťaťa. Počas týchto dvoch týždňov sa, kedy boli eliminované konflikty zo školy od U. a R., od prostredia otca bolo vidieť, že maloletí nemá žiadne žalúdočné ťažkosti, zvracanie a nič podobné, počas tejto doby dieťa dvakrát navštívil otec, po celý čas rozprával iba o U., dcéry sa neopýtal ako sa má a vyčítal jej, že nechodí do školy a dcéra bola z jeho návštevy smutná a rozrušená. Dňa 23.02.2022 ich učiteľka informovala o situácii, ktorá sa stala počas vyučovania (F. plakala, lebo sa v škole spomínali jej rodinné vzťahy), rodičia sa následne zúčastnili osobného stretnutia v škole, kde im radili zmenu školy, chodenie k psychológovi a aby sa pokúsili, aby sa dievčatá vídali čo najmenej. Dňa 11.03.2022 mali stretnutie aj s otcom u psychologičky, kde F. povedala otcovi čo ju trápi, tento sa tváril, že jej nerozumie. Otec nerešpektuje a nepripúšťa, čo mu povedali matka a dcéra alebo Mgr. F., ktorá uviedla, že by bolo dobré dať dieťaťu priestor a čas na ukľudnenie, tak aby sa nestretávali s C. a deťmi na nejaký čas. Pokiaľ dcéra vynechávala školu, bolo to vždy z dôvodu teploty a kašľa, čo mala potvrdené aj svojou pediatričkou. O zmene školy sa pokúšala otca informovať, otec v tejto veci nekomunikoval a neodpisoval na maily, ani do školy.
5. Kolízny opatrovník a rodičia s k podaným odvolaniam písomne nevyjadrili.
6. Odvolací súd preskúmal vec napadnutú odvolaniami rodičov, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi oboch podaných odvolaní podľa § 65 a § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru že odvolaniam rodičov nie je možné vyhovieť.
7. Podľa § 39 ods. 2 C.m.p. tento zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením.
8. Podľa § 120 ods. 1 C.m.p. súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b/ až d/, h/ a i/, inak rozhoduje vo veci samej uznesením .
9. Podľa § 234 ods. 1, 2 C.s.p. súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa primerane ustanovenia o rozsudku.
10. Podľa § 236 C.s.p. v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie , poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.
11. Pokiaľ ide o námietky matky o nedostatočnom a arbitrárnom odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie treba uviesť, že napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a jeho formálne náležitosti je nutné posudzovať v intenciách ust. § 236 C.s.p., v nadväznosti na ktoré sa jedná o jednoduchšiu formu procesného rozhodovania súdu, obsahujúce zjednodušené formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia, ktoré však v tomto prípade musí dať odpovede na základné otázky týkajúce sa rozhodovania o osobitnej procesnej forme návrhu účastníka (návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v ňom uviedol, čoho sa otec návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, akými skutočnosťami ho odôvodňoval a osvedčoval, uviedol skutočnosti vyplývajúce z lustrácie poručenských spisov týkajúcich sa maloletého dieťaťa a následne, po uvedení na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení, dostatočne a zrozumiteľne v ods. 18 - 33 rozhodnutia dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil prijatú úvahu, premietnutú do výrokov týkajúcich sa dočasnej úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Na základe uvedeného odvolacie námietky matky v tomto smere posúdil ako nepodložené a nedôvodné.
12. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, následne dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zákonné, pre jeho rozhodnutie boli splnené všetky predpoklady a na záveroch, ku ktorým dospel sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ( § 387 ods. 2 C.s.p. ) a k jeho doplneniu a v záujme vysporiadania sa s ďalšími odvolacími námietkami oboch rodičov dodáva nasledovné.
13. Vo vzťahu k posudzovanému rozhodnutiu zdôrazňuje, že cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
14. Pokiaľ ide o účel neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí , týmto je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy.
15. Odvolací súd vo vzťahu k otcom navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov rodičov k maloletej F., nar. XX.XX.XXXX zdôrazňuje, že právo styku rodiča je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností vznikajúce (o.i.) aj v dôsledku ukončenia partnerského vzťahu rodičov maloletého dieťaťa za stavu, kedy nie je o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov rozhodnuté a rodičia nie sú schopní dospieť k zhode v otázke styku rodiča nevykonávajúceho faktickú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Základným pravidlom, z ktorého by sa malo vychádzať je, že každý z rodičov má zásadné právo tráviť s dieťaťom jeho voľný čas úplne rovnocenne, so súčasným primeraným zohľadnením veku, vývinových možností a potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností v akej miere a akým spôsobom obaja rodičia doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa.
16. V posudzovanej veci sa odvolací súd zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, ktorým odôvodnil potrebu a aj rozsah určeného styku otca s maloletou. Poznamenáva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25.11.2016, č.k. 22P/31/2016-160 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať a spravovať majetok maloletej, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 300 eur mesačne a styk otca s maloletou nebol upravený (v priebehu konania obaja rodičia zhodne styk žiadali neupraviť). Rodičia sa podľa tvrdenia otca vedeli na styku otca s maloletou bezproblémovo dohodnúť do novembra 2021, následne sa styk otca s dieťaťom postupne zužoval (podľa tvrdenia otca na základe jednostranného rozhodnutia matky a kladenia podmienok z jej strany), pričom v čase podania návrhu otcom z doloženého prehľadu o styku otca s dcérou vyplýva, že styk otca s maloletou sa od marca 2022 realizoval len v minimálnom rozsahu (v marci a apríli 2022 po 4 dni v mesiaci), pričom v čase podania návrhu už aj bez prespávania maloletej. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd plne zhoduje so záverom súdu prvej inštancie o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov rodičov k maloletému dieťaťu, týkajúcej sa dočasnej úpravy styku otca s maloletou (ktorá nebola v ostatnom súdnom rozhodnutí po žiadosti rodičov upravená), a to na čas do rozhodnutia o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Zdôrazňuje, že z obsahu spisu je v aktuálnom štádiu konania tvrdeniami otca a doloženým prehľadom dostatočne osvedčené, že styk otca s maloletou sa aktuálne realizuje len v minimálnom rozsahu a s poukazom na vek maloletej, rodičmi v minulosti zaužívaný rozsah styku otca s dieťaťom má za to, že dočasná úprava styku súdom je v záujme maloletej a znamená zastabilizovanie pomerov maloletého dieťaťa bez toho, aby bolo dieťa vystavované konfliktu lojality, a aby sa jeho doposiaľ nepochybne blízky vzťah s otcom nenarušil. Aj keď matka v podanom odvolaní namietala splnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa dočasnej úpravy styku otca s maloletou a uvádzala v ňom skutočnosti týkajúce sa dôvodov , pre ktoré by mal otec styk s maloletou realizovať výlučne sám bez prítomnosti svojej aktuálnej partnerky a jej dieťaťa ( vrátane písomností zo školy a lekárskych správ ), v odvolaní neuvádzala žiadne skutočnosti, ktoré by vyvracali tvrdenia otca o tom, že jeho styk s maloletou sa aktuálne realizuje v obmedzenom rozsahu a bez prespania, a to na základe jednostranného rozhodnutia matky a kladení podmienok otcovi z jej strany (v odvolaní absentuje akékoľvek vyjadrenie matky týkajúce sa aktuálnej intenzity styku otca s maloletou).
17. Pokiaľ ide o rozsah a formu určeného styku otca s maloletou, pri ich úprave súd prvej inštancie správne zohľadňoval vek maloletej, ale aj charakter otcom navrhnutého procesného inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým môže súd rozhodovať len o úprave styku maloletého dieťaťa zodpovedajúcemu nevyhnutnému rozsahu pre zachovanie citových väzieb maloletého dieťaťa k rodičovi, ktorý nemá dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti. Má za to, že súdom prvej inštancie upravený rozsah styku otca s maloletou týmto zásadám zodpovedá a predstavuje rozsah, pri ktorom je
do rozhodnutia vo veci zabezpečené právo dieťaťa a aj otca na realizáciu výkonu jeho rodičovských práv ; na správnosť tejto úvahy nemajú akýkoľvek vplyv odvolacie námietky otca , poukazujúceho na fakticky realizovaný rozsah jeho styku s maloletou dcérou , na ktorom sa rodičia vedeli do novembra 2021 dohodnúť. Z obsahu spisu nie je možné v aktuálnom štádiu konania riadne objektivizovať dôvody, pre ktoré sa styk otca s maloletou začal postupne zužovať a ktoré obaja rodičia uvádzajú rozdielne ( ktorými sa je súd povinný riadne zaoberať a posúdiť ich v konaní o veci samej ). Je z nich však možné vyvodiť, že dôvodom , pre ktorý sa styk otca s maloletou realizuje v obmedzenom rozsahu je zrejme vzťahový problém maloletej s dcérou partnerky otca ( do konca apríla 2022 obe dievčatá navštevovali rovnakú triedu v základnej škole ) a aj s partnerkou otca, ktorého následkom je negatívne prežívanie maloletej, ktoré však na strane druhej nie je dôvodom, pre ktorý by sa nemal realizovať styk otca s dcérou. Obom rodičom však v tejto súvislosti dáva do pozornosti potrebu správneho vedenia maloletej dcéry tak, aby nedochádzalo k negatívnemu prežívaniu zo strany dieťaťa a aby mala maloletá priestor na neovplyvňované vytvorenie si vzťahov aj s osobami, ktoré sa pohybujú, resp. sa budú v budúcnosti pohybovať v blízkom prostredí každého z rodičov.
18. Na rodičov maloletej F. apeluje, aby sa v záujme zdravého duševného vývoja dieťaťa pokúsili v otázkach súvisiacich s jej výchovou nájsť aspoň základné obojstranne prijateľné východiská vzájomnej koexistencie. Zdôrazňuje im, že ich dcéra vzhľadom na vek nedisponuje obrannými mechanizmami, ktoré jej umožňujú sa adaptovať vo vzťahoch a potrebuje v prvom rade vyrastať v prostredí vzájomného rešpektu, neupierania práva na oboch rodičov. Rodičom je treba zdôrazniť, že svojim vzájomným postojom a chovaním, ktoré bude maloletá postupom času viac vnímať a všímať si ich, jej budú vlastne sprostredkovávať hodnotové vzory a vzory chovania, ktoré by dieťaťu v budúcnosti mali uľahčiť sociálnu interakciu a nadväzovanie pozitívnych sociálnych vzťahov v priebehu jeho života; za správne hodnotové vzory nie je však možné považovať neschopnosť rodičov zvládať rodičovské kompetencie bez emočného zaťažovania dieťaťa. Obaja rodičia sú dospelí ľudia od ktorých ich spoločné dieťa (i napriek jeho ešte nízkemu veku) očakáva správanie dospelých a ktorí v prípade vzájomnej nespolupráce, neschopnosti komunikovať vo veciach týkajúcich sa dieťaťa , ovplyvňovania dieťaťa a jeho manipuláciou, pôjdu v konečnom dôsledku len proti záujmu maloletej, ktorej tým budú odopierať právo na pokojné, šťastné, harmonické a vzájomnými konfliktami rodičov nezaťažované detstvo.
19. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52, § 58 C.m.p..
21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).