Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/165/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcov: 1./ C., s.r.o., so sídlom A. 5, S., 2./ S., s.r.o., so sídlom A. XX, S., 3./ L., spol. s r.o., so sídlom A. 8, S., 4./ S. A. - L., s miestom podnikania A. XXXX/X, S., zastúpený JUDr. Michalom Feciľákom, advokátom, so sídlom v Prešove, Jesenná 8 proti žalovanému S. K.j, so sídlom H.. Z., S., o náhradu za užívanie nehnuteľností s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 31.5.2012 č. k. -274 jednohlasne takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Ide v tejto súvislosti o žalobu na uloženie povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie získané za obdobie od 2.9.2009 do 3.5.2010, a to žalobcovi v 1.rade vo výške 1.654,13 eur, žalobcovi v 2.rade vo výške 1.522,18 eur, žalobcovi v 3. rade vo výške 1.807,25 eura žalobcovi v 4.rade vo 1.675,81 eur s prísl.. Súd prvej inštancie skúmal aktívnu legitimáciu žalobcov vzhľadom na námietku žalovaného vo vzťahu k nadobudnutiu ich vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pôvodnej parcely KN C XXXX/X, kat. úz. K., vo výmere 2935 m, zapísanej na LV č. XXX. Sú prvej inštancie zistil, že žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti následne rozdelenej na základe kúpnych zmlúv od firmy L., s.r.o., v roku 2009. Firma L., s.r.o., nadobudla vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy z 13.7.2007 od predávajúceho, Správcu konkurznej podstaty A.. R., ktorý bol správcom B. závodov, a.s., v likvidácii. V tom čase už prebiehalo konanie na Okresnom súde Prešov ohľadom vydania bezdôvodného obohatenia sp. zn. , keď súd prvej inštancie zistil, že B. T., a.s., v likvidácii nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, keďže ich právny predchodca nebol vlastníkom parcely XXXX/X, kat. úz. K.. Aj keď B. T., a.s., v likvidácii boli zapísané ako vlastník, zistilo sa však, že k zápisu predmetnej nehnuteľnosti došlo na základe žiadosti o zápis geometrického plánu zo dňa 7.3.1997. Stalo sa tak niečo viac ako mesiac pred vstupom spoločnosti do likvidácie. Podľa súdu prvej inštancie táto snaha právneho predchodcu žalobcu bola výslovne účelová a nemožno od tohto chybného zápisu odvodzovať ani dobromyseľnú držbu právneho predchodcu žalobcovu pre začatie plynutia vydržacej doby pre nadobudnutie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. Právny predchodca žalobcov B. ZÁN., a.s., nemohol byť v omyle, ktorý by bol ospravedlniteľný. H. byť dobromyseľný ani zo subjektívneho hľadiska vzhľadom na formu, akou došlo k uskutočneniu zápisu na LV č. XXX, kat. úz. K., a teda len na základe žiadosti o zápis geometrického plánu bez toho, aby k tejto žiadosti bol pripojený právny titul, teda kúpna zmluva, darovacia zmluva, či rozhodnutie štátneho orgánu alebo iný právny úkon. B. T., a.s. pri bežnej opatrnosti, ktorú bolo možné od nich očakávať museli vedieť, že bez právneho titulu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Potom správca konkurznej podstaty úpadcu B. závodov, a.s. v likvidácii, nemohol v mene úpadcu ako nevlastníka a ani ako oprávneného držiteľa previesť kúpnou zmluvou vlastnícke právo k tejto parcele. Preto ani spoločnosť L., s.r.o. S., zastúpená konateľom S. A., nemohla sa stať vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Neobstoja ani argumenty žalobcov o vydržaní

tejto nehnuteľnosti. B. závodom, a.s. ako nedobromyseľnému držiteľovi nezačala vplynúť vydržacia doba a ako takú si ju nemohol ani započítať kupujúci z kúpnej zmluvy 13.3.2007, firma L., s.r.o.. Ak by aj súd prvej inštancie pripustil to, že kupujúci zo zmluvy z 13.3.2007 nemal vedomosť o spochybnení vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, aj keď v tom čase už viac ako osem rokov prebiehalo konanie ohľadom tejto nehnuteľnosti v spomínanom spore a tieto skutočnosti v rámci daného konania boli zrejmé, potom lehota na vydržanie žalobcom začala plynúť až zápisom vlastníckeho právo spoločnosti L., s.r.o., teda 17.4.2007. Do podania žaloby však 10- ročná vydržacia doba podľa súdu neuplynula. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil, čo sa týka ďalšieho prevodu, že firma L., s.r.o., má rovnakého konateľa, ako žalobcovia v 2. až 4. Rade. Aj keď teda nehnuteľnosť bola formálne rozdelená a prevedená medzi rôzne subjekty, fakticky je táto nehnuteľnosť stále v dispozícii jednej osoby, a to konateľa spoločnosti, pôvodného žalobcu v 1. rade L., s.r.o., so sídlom v S.. Poukaz žalobcov na ust. § 93 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii neobstojí. Toto zákonné ustanovenie nie je možné použiť vzhľadom k tomu, že konkurz právneho predchodcu žalobcov bol začatý pred účinnosťou terajšieho zákona a podľa § 206 ods. 1 sa použijú doterajšie predpisy. Tento však rovnaké ustanovenia neobsahuje. Preto po zistení, že žalobcovia sa nestali vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a je spochybnený zápis v katastri nehnuteľností, podľa súdu nie sú aktívne legitimovaní na podanie tejto žaloby. O trovách konania účastníkov sa rozhodlo podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

2. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia v 1. až 4.rade, ktorí navrhli rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvod okrem iného uviedli, že na základe vykonaného dokazovania dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra spoločnosť B. T., a.s. S., IČO: XX XXX XXX bola založená zakladateľskou listinou Fondu národného majetku z 24.4.1992. Z rozhodnutia o schválení privatizačného projektu zo dňa 4.4.1992 vyplýva, že do privatizácie podľa tohto projektu vstupuje celý majetok podniku. Dňa 1.5.1992 uzavreli účastníci Protokol o odovzdaní veci zahrnutých do privatizovaného majetku. Podľa čl. II. Fond odovzdal obchodnej spoločnosti veci zahrnuté do privatizovaného majetku v súlade so schváleným privatizačným Protokolom, ktorého špecifikácia bola upresnená súvahou ku dňu 30.4.1992 a doložená v prílohách. Predajom privatizovaného majetku prechádzajú na nového vlastníka ku dňu účinnosti zmluvy o predaji všetky vlastnícke práva k veciam, ako aj práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom, vrátane neznámych. Nový vlastník privatizovaného majetku sa stáva právnym nástupcom privatizovaného subjektu a vstupuje ex lége do jeho práv a záväzkov. Pokiaľ Fond národného majetku SR odovzdal spoločnosti B. T. a.s. majetok zrušeného štátneho podniku U. B., štátny podnik E. a tento štátny podnik mal ku dňu prevodu majetku na Fond právo hospodárenia k parc. mpč. XXX/X - stavebný pozemok o výmere 51.882 m2 zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX k. ú. N., je nesporné, že B. T. a.s. nadobudli do svojho vlastníctva aj parcelu mpč. XXX/X, z ktorej bola následne vytvorená parc. XXXX/X - zastavaná plochy o výmere 7.085 m2, a to aj napriek skutočnosti, že parc. mpč. XXX/X, KN C XXXX/X o výmere 7.085 m2 nebola presne uvedená v prílohe, resp. v súpise nehnuteľného majetku, ktorý bol súčasťou Protokolu. Vlastnícke právo nenadobudla vkladom do katastra nehnuteľnosti, ale na základe § 19 ods. 3 zák. č. 92/1991 Zb. ku dňu prevzatiu majetku, t.j. k 1. 5. 1992. Zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti mal len deklaratórne účinky. Súd sa mýli, že k zápisu spornej parcely KN C XXXX/X do katastra nehnuteľností bolo potrebné pripojiť právny titul - kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu alebo rozhodnutie štátneho orgánu. Taktiež je irelevantné tvrdenie znalca v posudku č. XX/XXXX, že sporná parcela mala byť zapísaná „avšak na nový samostatný list vlastníctva podľa pozemkovej knihy pre vlastníka „U. štát v správe U. B., n.p. S.“. Štátny podnik U. E., š.p. bol zrušený prechodom majetku na Fond a spoločnosť B. T. a.s. v likvidácii je univerzálnym právnym nástupcom privatizovaného subjektu. Aj keď sporná parcela nebola zapísaná v privatizačnom projekte, B. T. a.s. nadobudli v zmysle § 15 ods. 1 a § 19 ods. 3 zák. č. 92/1991 Zb. ku dňu prevzatia majetku. Žalobcovia nesúhlasia ani s tvrdením, že nenadobudli pozemky vydržaním. Tak žalobcovi, ako aj ich právni predchodcovia boli dobromyseľní v tom, že im pozemky patria. Spornú parcelu nadobudol ich právny predchodca vydržaním v dobrej viere, že mu vlastnícke právo oprávnene patrí, pričom vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. Právny predchodca žalobcov spoločnosť B. T., a.s. ku dňu 1. 5. 1992 nadobudol do vlastníctva celý majetok bývalého štátneho podniku U. E., š.p. a tým aj spornú parcelu KN C XXXX/X. Následne spoločnosť B. T. a.s. vstúpila 22. 4. 1997 do likvidácie a dňa 12. 11. 2002 bol na ňu vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu Košice č. k. - 21. Sporná parcela KN C XXX/X - zastavané plochy a nádvoria bola zaradená do súpisu majetku úpadcu. Spoločnosť L., s.r.o. nadobudla vlastnícke právo k parcele od správcu konkurznej podstaty na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13. 3. 2007, žalobcovia v 2. až 5. rade (v súčasnosti v 1. až 4. rade) nadobudli do vlastníctva parcely vytvorené z pôvodnej parcely

KN C XXXX/X na základe kúpnych zmlúv dňa 2. 9. 2009 a 3. 9. 2009. Spoločnosť L., s.r.o. nadobudla parcelu KN C XXXX/X v konkurze. V tejto súvislosti platí stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR z 11. 1. 1974, publikované pod R 20/1974 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk. Podľa neho platí, že pre exekúciu aj pre konkurzné konania platia rovnaké zásady, a to, že žalobkyňa, ktorá nepodala žalobu na vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia a vec predal exekútor mimo dražbu, nemôže sa domáhať vydania tejto veci žalobou na ochranu vlastníckeho práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka, ale iba vydania bezdôvodného obohatenia, a to voči osobe, ktorej bol vyplatený výťažok z jej predaja. Ide o tzv. „žalobu z lepšieho práva“ podanú proti tomu, kto získal výťažok z predaja veci. Vlastnícke právo žalobcov nebolo nikým spochybnené. Mesto S. ako žalobca podalo žalobu na vylúčenie veci - parc. KN C XXXX/X zo súpisu podstaty, neskôr zobralo žalobu späť a konanie bolo uznesením č. k. - 97 zo dňa10. 11. 2006 zastavené. Zaradenie veci do podstaty je právnym titulom na predaj majetku, pričom iba podanie vylučovacej žaloby môže predaju zabrániť. Účinok predaja je však ten, že vlastnícke práva dobromyseľného nadobúdateľa majetku nie je možné spochybniť ani v prípade, ak by správca predal vec ešte pred rozhodnutím o vylučovacej žalobe. Z ust. § 18 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je možné vyvodiť, že počas alebo po ukončení konkurzu je možné spochybňovať oprávnenosť zaradenia majetku do súpisu, ku ktorému počas celého konkurzu nikto neuplatňoval svoje práva a bol bez pochybnosti vedený ako majetok úpadcu, ktorý bol oprávnene zahrnutý do súpisu podstaty. Zákon o konkurze neumožňuje tretím osobám spochybňovať vlastnícke právo toho, kto kúpil vec zo súpisu, pretože by to zásadným spôsobom spochybnilo právnu istotu kupujúceho, čím by sa otvoril priestor pre špekulácie a v dôsledku toho by sa mohla výrazným spôsobom znížiť výťažnosť konkurzu. Nadobúdateľa speňaženého majetku prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva založenej na dôvodoch vylučujúcich súpis úspešne ohroziť nemožno (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 29. 7. 2004). Ďalej poukázali na stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 12. 2002 sp. zn. Obpj 7/2002, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 25. 2. 2009. Žalobcovia nadobudli sporné parcely v dobrej viere, že im vlastnícke právo patrí, keďže žalobca v 1. rade (správne, s.r.o. S.) nadobudol vlastníctvo v súlade so zákonom na základe kúpnej zmluvy a so súhlasom súdu. Z dôvodu právnej istoty je neakceptovateľné pripustiť výklad o absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Vlastnícke právo ďalších nadobúdateľov, pokiaľ svoje vlastnícke právo nadobudli v dobrej viere (v posudzovanom prípade so súhlasom súdu) požíva ochranu v súlade s čl. 11 Listiny a ústavnými princípmi právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv vyplývajúcich z pojmu demokratického právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR nezaniká. Opačná interpretácia by narušila celý koncept právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv, pochopiteľne iba tých práv, ktoré boli nadobudnuté v dobrej viere, keď dobrá viera vstupuje ako korektív všeobecne platný pre občianske právo. (Nález ÚS ČR sp. zn. , Nález ÚS ČR sp. zn. a Nález pléna ÚS ČR sp. zn. ). Hodnovernosť údajov katastra prakticky možno vyvrátiť len verejnou listinou, čo v praxi je vo veľkej väčšine rozsudok súdu. Keďže je nesporné, že žalovaný nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k sporným parcelám, nemá ani naliehavý právny záujem na vyriešení tejto predbežnej otázky, že žalobcovia nie sú vlastníkmi pozemkov, užívanie ktorých bez právneho dôvodu je predmetom sporu v tomto konaní. Bezdôvodné obohatenie je v zmysle § 489 Občianskeho zákonníka zvláštnym právnym dôvodom v zmysle záväzkového právneho vzťahu. Žalovaný sa obohatil o sumu, ktorú by žalobcovia, ako právoplatní vlastníci pozemkov získali ich prenájmom. V tejto súvislosti žalobcovi poukázali na rozsudok NS ČR sp. zn. zo dňa 2. 11. 2000, Nález ÚS ČR sp. zn. , Nález ÚS ČR sp. zn. zo dňa 16. 12. 2009, Nález pléna zo dňa 26. 1. 2011. Žalobcovia poukázali na to, že napadnutým rozhodnutím nebolo vyriešené, či existuje obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov, ani o kompenzácii vzniknutého obmedzenia vlastníckeho práva. Pokiaľ nie je v občianskoprávnej rovine (napr. zmluvou) medzi žalobcami a žalovaným upravené užívanie súkromného majetku, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pretože aj keď existuje dôvod na užívanie komunikácie, nejde o titul, podľa ktorého by žalovanému vzniklo oprávnenie, aby takéto plnenie zo strany žalobcov bolo poskytované bezplatne. Užívanie cudzieho majetku bez právneho dôvodu s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie predstavuje všeobecné poňatie právneho princípu, ktorý je potrebné aplikovať aj na tento prípad, čo súd zjavne opomenul. Rozsudok súdu vykazuje vysoký stupeň arbitrárnosti. Súd neuvádza ani jedno konkrétne spochybnenie vlastníckych práv s preukázaním naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite. Súd interpretoval a aplikoval právne normy tak, že sú zjavne protirečivé,

popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky a sú v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti. Postup súdu, ktorý aplikuje „právo“ bez relevantných dôvodov a opory v zákone, v rozpore s konštantnou rozhodovacou praxou, treba považovať za postup arbitrárny.

Ďalším podaním zo dňa 19. 9. 2013 žalobcovia doplnili dôvody svojho odvolania tým, že aj porovnaním geometrického plánu zo dňa 24. 3.1961 predloženého žalobcami a porovnaním obrázku č. 1 znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 8. 2. 2009 možno vyvodiť záver, že sporná parcela KN C XXXX/X sa nachádzala medzi oplotením U. E., š.p. - obrázok č. 1 znaleckého posudku č. XX/XXXX a pôvodnou štátnou cestou - parc. č. XXX/X zakreslenou na geometrickom pláne zo dňa 24. 3. 1961. Pokiaľ by aj sa pripustili úvahy, že parcela KN C XXXX/X nebola predmetom privatizácie, podľa ustálenej judikatúry platí, že nadobúdateľ majetku privatizovaného podľa zák. č. 92/1991 Zb. je univerzálnym právnym nástupcom privatizovaného subjektu. V tom prípade by parc. č. KN C XXXX/X tak či tak bola vo vlastníctve spoločnosti B. T. a.s. a v čase konkurzu vo vlastníctve úpadcu B. T. a.s. v likvidácii. Spoločnosť L., s.r.o. S. nadobudla vlastnícke právo k parcele od správcu konkurznej podstaty po tom, čo konkurzný súd vyslovil s predajom súhlas a uložil správcovi uzavrieť so spoločnosťou L., s.r.o. kúpnu zmluvu. V bode 2 kúpnej zmluvy je uvedené, že s predajom parc. KN C XXXX/X vyslovil krajský súd opatrením

- 140 zo 7. 2. 2007 súhlas. Podľa ustálenej judikatúry platí: K povahe opatrenia - súhlasu konkurzného súdu, aby správca podstaty speňažil majetok predajom mimo dražbu (§ 27 ods. 2 ZKV), že takýto súhlas je predpokladom platnosti právneho úkonu, ktorým správca konkurznej podstaty majetok podstaty uvedeným spôsobom speňažil. Iba jeho absencia by mala za následok neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 27 ods. 2. ZKV (uznesenie NS ČR sp. zn. , rozsudok NS ČR sp. zn. ). Pokiaľ spoločnosť L., s.r.o. nadobudla do svojho vlastníctva parcelu kúpou od správcu konkurznej podstaty, a to na základe súhlasu Krajského súdu v Košiciach, súd prvého stupňa mal túto otázku posúdiť ako otázku predbežnú. Tým, že zákonodarca neumožnil voči opatreniu konkurzného súdu, ktorým už súd udeľuje súhlas s predajom majetku, podať opravný prostriedok, sa de facto prelomuje zásada, podľa ktorej nikto nemôže na druhého preniesť viac práv než sám má. Bolo by predsa v rozpore s logikou a princípom právnej istoty, aby tak, ako je tomu v posudzovanej veci, mohol všeobecný súd kedykoľvek následne vysloviť, že takýto právny úkon - kúpna zmluva uzavretá so súhlasom konkurzného súdu, je neplatným právnym úkonom. Dobromyseľnosť spoločnosti L., s.r.o. vychádzajúc z právneho titulu a z okolností, z ktorých pri rozumnej opatrnosti by vychádzal každý (vlastník uvedený na liste vlastníctva) pri nadobudnutí predmetnej nehnuteľnosti od terajšieho vlastníka kúpnou zmluvou a so súhlasom konkurzného súdu, teda od vlastníka, správcu konkurznej podstaty úpadcu, ktorý sa ako vlastník aj správal dlhšiu dobu pred tým, ako ju spoločnosti L., s.r.o. odpredal, mal mať súd za preukázanú mimo akejkoľvek pochybnosti. Prerušením nepretržitého plynutia vydržacej lehoty v súvislosti s vedením súdneho konania pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia k tejto nehnuteľnosti, je potrebné uviesť, že vedomosť o prebiehajúcom spore iných subjektov ako žalobcov, resp. spoločnosti L. s.r.o., nemohla byť z toho dôvodu, že táto žaloba sama o sebe nemohla mať za následok objektívne vyvolanie pochybnosti u spoločnosti L., s.r.o. o tom, či úpadca je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, keďže spoločnosť B. T. a.s. v likvidácii bola zapísaná ako vlastník spornej nehnuteľnosti a kúpna zmluva bola uzavretá so súhlasom konkurzného súdu. Súčasne navrhli prerušiť konania do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. v právnej veci žalobcu L., s.r.o. proti žalovaným S. K. a spol. o určenie vlastníckeho práva, keďže žalobkyňa má za to, že iba určovacou žalobou sa odstráni stav neistoty v jej postavení.

X. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôrazňuje, že pozemná komunikácia ako líniová stavba nachádzajúca sa na pozemkoch žalobcov bola realizovaná v čase, keď sporné pozemky boli vo vlastníctve štátu, a teda v žiadnom prípade pozemnou komunikáciou zastavaný pozemok nemohol podľa zákona č. 92/1991 Zb. prejsť do vlastníctva B., a.s., pretože táto spoločnosť bola založená listinou Fondu národného majetku SR z 24.4.1992 a do tejto obchodnej spoločnosti mohol byť vložený len majetok súvisiaci s podnikaním privatizovaného štátneho podniku, t.zn. areál bývalého U. E., ktorý v čase vzniku obchodnej spoločnosti bol používaný na podnikanie a na plnenie predmetu činnosti. Pri rekonštrukcii tejto cesty tieto nehnuteľnosti boli odčlenené a vyňaté zo Správy národného majetku právnym predchodcom U. E., čo bolo do 12.2.1992 vyznačené novým oplotením podnikateľského areálu U. E.. Sporné pozemky tak neprešli do majetku akciovej spoločnosti a naďalej ostali majetkom štátu. Nie je možné uvažovať o nadobudnutí vlastníctva ani titulom vydržania, keď podmienka spôsobilého predmetu vydržania splnená nebola a rovnako sa to týka aj zákonom predpokladaných kritérií dobromyseľnosti. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže

dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníctva hoci i dobromyseľného nadobúdateľa. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 380 C.s.p.) a dospel k záveru, že nie sú dané dôvody pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, ktorý nie je preskúmateľný pre absenciu dostatočných dôvodov, keď zároveň súd prvej inštancie sa nevyporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre správne rozhodnutie o veci.

5. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že o odvolaní žalobcov v 1. až 4.rade proti rozsudku súdu prvej inštancie už rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom z 8.10.2013 č. k. -446, keď však v dôsledku podaného dovolania zo strany žalobcov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 11.6.2015 č. k. -546 rozsudok v spojení s opravným uznesením zrušil v jeho potvrdzujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania.

6. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že sporná nehnuteľnosť pôvodne označená ako parcela KN C XXXX/X vo výmere 2935 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV č. XXX, kat. úz. K., bola súčasťou pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XXX/X, zapísanej v PK č. XXX, kat. úz. N. v prospech bývalého Československého štátu v správe U. B.., S.. Uvedené je zrejmé zo znaleckého posudku č. 43/2008 znalca P.. A. C., vypracovaného vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. . V uvádzanom konaní sa správca konkurznej podstaty úpadcu B. T., a.s., v likvidácii so sídlom v S., A. A. R. domáhal proti žalovaným Mestu S., K., S. K. a H. zaplatenia bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.5.1992 do 31.12.1998, a to v súvislosti s užívaním parciel KN C XXXX/X a KN XXXX/X, kat. úz. K.. Súd vtedy skúmal, či žalobca B. T., a.s., v likvidácii bol v preskúmavanom období vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, dospel k záveru, že žalobcovi vlastnícke právo neprislúcha, a preto ani nemohol vzniknúť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 21.5.2010. Podľa zistení znalca v spomínanom konaní parcely mpč. XXXX/X a XXXX/X nemali založený list vlastníctva, a teda neboli ani súčasťou LV č. XXX, kat. úz. K.. K zápisu na list vlastníctva došlo až na základe žiadosti B., a.s., S. zo dňa 7.3.1997 odkazujúc na geometrický plác č. XXXXXXXX- X/XX bez toho, aby k požadovanej zmene vlastníckeho práva bola priložená právna listina o prevode vlastníckeho práva. Medzi stranami konania ďalej nebolo sporné, že ku dňu vzniku spoločnosti B. T., a.s., so sídlom v S., sporná nehnuteľnosť parcela KN C XXXX/X, kat. úz. K., nebola uvedená v špecifikácii nehnuteľností vkladaných do majetku tejto spoločnosti. Nehnuteľnosť už v tom čase tvorila súčasť pozemnej komunikácie, ktorá bola skolaudovaná dňa 4.4.1992 kolaudačným rozhodnutím z 12.2.1992. V čase začatia výstavby tejto komunikácie, ako aj v dobe jej kolaudácie išlo o realizáciu stavby na pozemku vo vlastníctve štátu. Javí sa preto ako správne zistenie súdu prvej inštancie v tom zmysle, že spoločnosť B. T., a.s., S. nenadobudla túto nehnuteľnosť v rámci procesu privatizácie a následne k zápisu pozemku na list vlastníctva došlo len na základe žiadosti odkazujúcej na uvádzaný geometrický plán z 10.2.1997.

7. Podstatné pre prejednávanú vec však je to, že žalobcovia svoj právny nárok odvodzujú od nadobudnutia vlastníckeho práva svojim právnym predchodcom spoločnosťou L., s.r.o., so sídlom v S. kúpnou zmluvou uzatvorenou v priebehu konkurzného konania so správcom konkurznej podstaty. Uzatvoreniu kúpnej zmluvy predchádzalo opatrenie Krajského súdu v Košiciach, ktorým sa rozhodlo o súhlase s predajom majetku úpadcu patriaceho do konkurznej podstaty B. T., a.s., v likvidácii so sídlom v S. mimo dražby pre L., s.r.o., A. 8, S., a to konkrétne nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX, kat. úz. K., parcelné č. KN C XXXX/X vo výmere 2935 m2 - zastavané plochy. V tomto opatrení sa konštatuje, že pozemok je zastavaný pozemnými komunikáciami - diaľničný privádzač s tým, že kúpna cena bola stanovená na 1.000.011,- Sk. Opatrenie Krajského súdu v Košiciach nadobudlo právoplatnosť dňa 12.2.2007 s tým, že ďalším opatrením Krajského súdu v Košiciach (-146) sa predlžila lehota na uzavretie kúpnej zmluvy so záujemcom L., s.r.o,. A. 8, S. do dňa 25.4.2007. K samotnému zatvoreniu kúpnej zmluvy došlo dňa 13.3.2007 medzi predávajúcim A.. A. R., správcom konkurznej podstaty úpadcu B. T., a.s., v likvidácii, so sídlom v S. a kupujúcou spoločnosťou L., s.r.o., S. a vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. N dňa 17.4.2007.

8. Konkurzné konanie proti spoločnosti B. T., a.s., v likvidácii so sídlom v S. sa začalo uznesením o vyhlásení konkurzu Krajským súdom v Košiciach č. k. -21 dňa 12.11.2002. Vzhľadom k takémuto dátumu začatia konkurzného konania musia byť právne účinky uzavretej kúpnej zmluvy z 13.3.2007 posudzované podľa zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov s poukazom na ust. § 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z..

9. Ust. § 93 ods. 3 teraz platného zákona č. 7/2005 Z. z., predstavuje zákonnú výnimku zo zásady, že ani existencia platnej zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prevod vlastníckeho práva na nadobúdateľa, ak prevodca sám nebol vlastníkom. Podľa tohto ustanovenia kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci, ibaže vedel alebo musel vedieť, že úpadca alebo tretia osoba, ktorej majetok zabezpečuje záväzok úpadcu, nie je vlastníkom veci. Správca zodpovedá pôvodnému vlastníkovi veci za škodu, ktorá mu tým vznikla, iba že preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

10. Zákon o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. takúto výslovnú zákonnú úpravu neobsahoval. Súdna prax vykladala však ust. § 19 ods. 2 tohto zákona v konečnom dôsledku rovnako ako úpravu v teraz platnom § 93 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z..

11. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb., súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.

12. Podľa tohto ustanovenia, správca konkurznej podstaty mal zaradiť do súpisu konkurznej podstaty každú vec, pohľadávku alebo právo majúce majetkovú hodnotu, o ktorých má za to, že patria alebo môžu patriť do podstaty, aj keď je tu pochybnosť, či do podstaty skutočne patria. Tá osoba, ktorá uplatňuje, že vec nemala byť zaradená do konkurznej podstaty, bolo oprávnená podať vylučovaciu žalobu podľa § 19 ods. 2 tohto zákona na základe toho, že vec bola správcom konkurznej podstaty zahrnutá do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty.

13. Žalobcovia v tejto súvislosti poukazujú na to, že v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , na majetok úpadcu B. T., a.s., S., podalo Mesto S. dňa 5.12.2003 návrh na vylúčenie zo súpisu majetku v konkurznej podstate parcelu KN C XXXX/X, kat. úz. K. a táto vec bola vedená pod sp. zn. . Uznesením zo dňa 10.11.2006 č. k. -97 došlo k zastaveniu konania o tomto návrhu z dôvodu jeho späťvzatia, keď toto uznesenie sa stalo právoplatným 14.12.2006 (č. l. 427). Následne, ako už bolo spomínané, speňaženie majetku úpadcu sa vo vzťahu k predmetnej parcele realizovalo formou kúpnej zmluvy zo dňa 13.3.2007, ku ktorej dal konkurzný súd súhlas opatrením.

14. Úlohou súdu prvej inštancie preto v ďalšom konaní bude zaoberať sa už predtým namietanou argumentáciou žalobcov v 1. až 4.rade v tom zmysle, že ich právny predchodca nadobudol vlastníctvo k parcele KN C XXXX/X, kat. úz. K. v konkurznom konaní, keď opodstatnenosť tejto argumentácie je potrebné posudzovať z pohľadu existencie predpokladov ust. § 19 ods. 1, 2 zákona č. 328/1991 Zb. s v spojení s § 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.. Z pohľadu tejto právnej a skutkovej argumentácie žalobcov sa súd prvej inštancie vecou nezaoberal a v tejto súvislosti len konštatoval nemožnosť použitia § 93 ods. 3 teraz platného Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

15. Súd prvej inštancie sa oboznámi s obsahom spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , keď bude potrebné zistiť a vyhodnotiť dôvody, pre ktoré mala byť žaloba zo strany Mesta S. na vylúčenie predmetnej parcely zo súpisu majetku v konkurznej podstate vzatá späť, čo následne malo viesť k zastaveniu konania o tomto návrhu. Tieto zistenia môžu mať vplyv na posúdenie dobromyseľnosti nadobúdateľa tejto nehnuteľnosti spoločnosti L., s.r.o., so sídlom v S. s prihliadnutím na všetky okolnosti veci, keď je zrejmé, že prebiehalo konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. o zaplatenie bezdôvodného obohatenia, v rámci ktorého sa predbežné riešila otázka vlastníctva tejto nehnuteľnosti v neprospech úpadcu spoločnosti B. T., a.s., v likvidácii S.. Preto v tejto súvislosti bude potrebné zistiť, prečo došlo neskôr k späťvzatiu žaloby o vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu a či právny predchodca žalobcov mohol vedieť o týchto okolnostiach. Z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je potrebné postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom

na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práva, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu (do pozornosti nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo 16.3.2016).

16. Po nepochybnom vyporiadaní sa otázky vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnostiam, za užívanie ktorých žiadajú vydať bezdôvodného obohatenie, sa súd prvej inštancie v závislosti od spôsobu posúdenia aktívnej legitimácie žalobcov vyporiada so žiadaným nárokom.

17. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvádzané dôvody rozsudok súdu prvej inštancie zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. s tým, že v novom rozhodnutí o veci sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Pri tomto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).