Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/461/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, na území Slovenskej republiky konajúcou prostredníctvom BNP PARIBAS FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka č. 2990 B proti žalovanému N. X., nar. XX.X.XXXX, Y. G. XX, XXX XX V., o zaplatenie úrokov z omeškania, dňa 28.7.2016 bez nariadenia ústneho pojednávania takto

rozhodol:

Žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 879,55 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 879,55 Eur od 1.3.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobu žalobca odôvodňoval tak, že žalovanému na základe časti C návrhu na uzavretí zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 14.8.2008 poskytol revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca.

3. Žalovaný vyčerpal ku dňu 7.5.2009 z úverového rámca peňažné prostriedky v celovej výške 751,82 Eur.

4. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver poskytnutý formou čerpania peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5 % z tohto rámca, teda vo výške 28,- Eur, splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca, počínajúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom boli peňažné prostriedky čerpané.

5. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas, ktorý mu vyplýva z úverovej zmluvy, nesplnil.

6. Podľa článku V - 3 Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO, a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o úvere, je žalobca oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej čiastky, so splatením ktorej sa žalovaný dostal do omeškania viac ako 30 dní a bol žalobcom na zaplatenie vyzvaný.

7. Dňa 28.2.2010 sa stal splatným dlh žalovaného vo výške 879,55 Eur, ktorý vznikol z titulu čerpania peňažných prostriedkov. Žalobca voči žalovanému eviduje pohľadávku vo výške 879,55 Eur.

8. Žalobca si ďalej uplatňuje úrok z omeškania v zákonnej výške v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka.

9. Podaním zo dňa 18.8.2014 žalobca súdu oznámil, že po podaní žaloby žalovaný žalobcovi zaplatil 100,- Eur-ovými mesačnými splátkami v období od 30.12.2013 do 22.7.2014 spolu 800,- Eur, ktoré žalobca započítal na úhradu istiny, preto žalobca svoju žalobu v tomto rozsahu berie späť a v rozsahu späťvzatia konanie žiada zastaviť.

10. Súd uznesením zo dňa 27.8.2014 č. k. -47, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2014 konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 800,- Eur zastavil a v časti o zaplatenie istiny 79,55 Eur a úroku z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 840,63 Eur od 1.3.2010 do zaplatenia, vylúčil na samostatné konanie, v ktorom má byť rozhodnuté o trovách celého konania.

11. Konanie o vylúčenej časti podľa bodu 10 bolo vedené pod sp. zn. .

12. Písomným podaním zo dňa 10.2.2015 žalobca súdu oznámil, že žalovaný dňa 15.8.2014 zaplatil 80,- Eur, preto svoju žalobu o zaplatenie istiny 79,55 Eur berie späť a v rozsahu späťvzatia žiada konanie vo veci zastaviť.

13. Súd uznesením zo dňa 24.4.2015 č. k. -18, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.7.2015, konanie v časti o zaplatenie 79.55 Eur zastavil a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania 9 % ročne zo sumy 840,63 Eur od 1.3.2010 do zaplatenia vylúčil na samostatné konanie, v ktorom má byť rozhodnuté o trovách celého konania.

14. Predmetom tohto konania je tak žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 840,63 Eur od 1.3.2010 do zaplatenia a rozhodnutie o náhrade trov celého konania.

15. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril, aj keď mu žaloba s prílohami bola riadne doručená a to s výzvou sa k nej písomne vyjadriť.

16. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.8.2016 sp. zn. -9 došlo podľa ustanovenia § 69aa ods. 8 Obchodného zákonníka k výmazu žalobcu CETELEM SLOVENSKO a.s. z obchodného registra v dôsledku jeho zániku dňom 30.6.2016 pri cezhraničnom zlúčení so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciovou spoločnosťou, zapísanou v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paríž, so sídlom na adrese 1 boulevard Haussmann 750 09 Paríž.

17. Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 28.7.2016 sp. zn. podľa § 64 C.s.p. rozhodol, že na strane žalobcu v konaní bude pokračovať so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom 1 boulevard Haussmann 750 09 Paríž, Francúzsko ako právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s.

18. Podľa § 65 C.s.p. pritom právny nástupca pôvodného žalobcu prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity pôvodného žalobcu, t. j. ku dňu 3.6.2016.

19. Ak nie je ustanovené inak, na konanie začaté pred 1.7.2016 platí zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba C.s.p.). Právne účinky, ktoré v konaní nastali pred týmto dňom, zostávajú zachované (§ 470 ods. 1, 2 C.s.p.).

20. Konanie vo veci začalo doručením žaloby súdu dňa 31.10.2012, teda za účinnosti zákona číslo 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok). Na konanie o žalobe žalobcu je ale podľa § 470 ods. 1, 2 zákona číslo 160/2015 Z.z. treba použiť už tento nový procesný predpis s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 1.7.2016, zostávajú zachované.

21. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

22. Hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- Eur. Skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe medzi stranami nie sú sporné, keď žalovaný napriek výzve súdu ich nespochybnil a spornými sa nejavia ani súdu. Vzhľadom na predmet sporu a okolnosti prípadu, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, preto súd o žalobe žalobcu rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania. Po predchádzajúcom oznámení miesta a času na úradnej tabuli súdu a jeho webovej stránke dňa 21.7.2016 rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.7.2016 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

23. Pri rozhodovaní o žalobe žalobcu súd pritom vychádzal z obsahu žaloby žalobcu a predložených listín.

24. Žalovaný dňa 14.8.2008 uzavrel so spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s. zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „úverová zmluva“), z obsahu ktorej vyplýva podľa časti B/ dohoda o klasickom úvere vo výške 209,12 Eur na nákup tovaru a podľa časti C/ s nadpisom „Kreditná karta“ žiadosť žalovaného adresovaná právnemu predchodcovi žalobcu o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a aby poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 663,88 Eur a vydal kreditnú kartu na jeho meno. Žalovaný zároveň vzal na vedomie, že jeho žiadosť o vydanie kreditnej karty bude posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania a v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže právny predchodca žalobcu zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku.

25. Žalovaný sa zaviazal splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5 % poskytnutého úverového rámca. Termín splatnosti 10. deň v mesiaci. Podľa časti C1, mesačná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 1,77 % a RPMN vo výške 29,55 %.

26. Podľa žalobcu na základe tejto zmluvy žalovaný ku dňu 7.5.2009 vyčerpal 751,82 Eur.

27. Listom zo dňa 22.1.2010 žalobca oznámil žalovanému, že pre zmeškanie so splácaním úveru odstupuje podľa čl. IV.- 4.-2 Všeobecných podmienok spotrebiteľského úveru poskytovaného spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s. od úverovej zmluvy v časti týkajúcej sa kreditnej karty a úver sa ku dňu 28.2.2010 stáva splatným v celom rozsahu. Vyzval žalovaného v lehote ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy uhradiť dlžnú sumu vo výške 879,55 Eur zloženú zo sumy 840,63 Eur na istine a 38,92 Eur na zmluvnej pokute za omeškanie so splácaním úveru.

28. List zo dňa 22.1.2010 žalobca (jeho právny predchodca) žalovanému doručil dňa 25.1.2010, ako to vyplýva z kópie oznámenia a poštovej doručenky.

29. Po podaní žaloby žalobcom (jeho právnym predchodcom), žalovaný žalobcovi zaplatil 880,- Eur, v dôsledku čoho žalobca sa v tomto konaní domáha už iba úhrady úrokov z omeškania vo výške 9 % zo sumy 840,63 Eur od 1.3.2010 do zaplatenia.

30. Žalovaný, ako už bolo skôr uvedené, sa k žalobe žalobcu nevyjadril, aj keď tak urobiť mohol, lebo žaloba žalobcu žalovanému bola riadne doručená a naviac s výzvou sa k nej vyjadriť. Z uvedeného súd vyvodil záver, že žalovaný žalobcom tvrdené skutočnosti nepopiera a nespochybňuje.

31. Žalobca (jeho právny predchodca) podanou žalobou sa voči žalovanému peňažného nároku domáhal na základe úverovej zmluvy.

32. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka ku dňu 14.8.2008, t. j. ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20080101.html>), zmluvy o úvere (§ 497 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/

SK/ZZ/1991/513/20080101.html>), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/20080101.html>), zasielateľskej zmluvy (§ 601 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20080101.html>), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20080101.html>), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20080101.html>), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20080101.html>), zmluvy o inkase (§ 692 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20080101.html>), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20080101.html>), zmluvy o bežnom účte (§ 708 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20080101.html>) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20080101.html>).

33. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

34. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

35. Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

36. Úverová zmluva je typický obchodnoprávny záväzkový vzťah, preto pre jej základné obsahové náležitosti platí právna úprava vyjadrená v citovaných zákonných ustanoveniach.

37. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 14.8.2008, t. j. ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

38. Úverová zmluva, z ktorej si žalobca v konaní uplatňuje svoju peňažnú pohľadávku, mala byť 14.8.2008 uzavretá medzi spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s. zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel: Sa, vložka číslo 2435/B s predmetom činnosti, okrem iného, poskytovanie úverov, a tak pri uzatváraní zmluvy a jej plnení mala v zmysle definície § 52 Občianskeho zákonníka postavenie dodávateľa a žalovaným, nekonajúcim pri uzatváraní tejto zmluvy a jej plnení v rámci svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, ktorý tak mal postavenie spotrebiteľa. Zmluva medzi nimi uzavretá je preto zmluvou spotrebiteľskou a úver, na základe nej poskytnutý, úverom spotrebiteľským.

39. Zmluvu a jej podmienky, za ktorých bol úver poskytnutý, je tak treba posudzovať aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskej zmluve, ale tiež ustanovení zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ale aj podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

40. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, v znení platnom ku dňu 14.8.2008, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za

individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

41. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba „Smernica“) zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

42. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že niektoré aspekty podmienky alebo jedna špecifická podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje aplikáciu tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď

predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

43. Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

44. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

45. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali adekvátne a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

46. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. v znení ku dňu 14.8.2008, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> alebo Obchodného zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/>, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>.

47. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsahom spotrebiteľských zmlúv tak nesmú byť neprijateľné zmluvné podmienky, príkladmo vypočítané v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

48. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka vymedzené iba príkladmo, čo znamená, že sa nejedná o výpočet taxatívny a ako neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania.

49. Neprijateľnou podmienkou v zmysle už ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky pritom môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale tiež spôsob jeho formálneho vyjadrenia, pod ktorý je nutné zahrnúť aj prípadné nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Inými slovami, neprijateľnými sú aj také zmluvné podmienky, ktoré sú bezprostredným dôsledkom nekalej praktiky dodávateľa pri uzatváraní zmluvného vzťahu so spotrebiteľom.

50. Úver, ktorého úhrada bola predmetom konania v zmysle žaloby žalobcu (jeho právneho predchodcu) bol, podľa tvrdenia žalobcu v žalobe, poskytnutý na základe časti C návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 14.8.2008. Zmluva ako taká, ale zvlášť jej časť C, na ktorú právny predchodca žalobcu odkazuje, je voľným okom, bez použitia optických pomôcok, nečitateľná. Rovnaký záver pritom platí aj vo vzťahu k Všeobecným podmienkam CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádzajúce sa na rube tlačiva.

51. V tejto súvislosti pritom nemožno nepoukázať na skutočnosť, že formulár právnym predchodcom žalobcu použitý na uzavretie zmluvy so žalovaným v skutočnosti obsahuje text dvoch zmlúv o úvere, pričom vzhľadom na veľkosť písmen textu, je prakticky nemožné jednotlivé zmluvy a ich podmienky rozlíšiť a určiť, ktorá z podmienok ku ktorej zo zmlúv o úvere patrí.

52. Podľa názoru súdu právny predchodca žalobcu takýto typ formulárovej zmluvy na uzavretie úverovej zmluvy so žalovaným použil zámerne, v snahe odradiť žalovaného ako spotrebiteľa od možnosti reálne

sa oboznámiť s obsahom zmluvy, včítane všeobecných úverových podmienok a tým získať kvalifikovaný obraz o podmienkach poskytnutia úveru a vyhodnotiť ich dôsledky na neho ako spotrebiteľa.

53. Právny predchodca žalobcu preto pri uzatváraní úverovej zmluvy so žalovaným dňa 14.8.2008 konal spôsobom, pre ktorý je táto zmluva neplatná (veľkosť písma formulárovej zmluvy použitej na uzatváranie zmluvy pre jeho nečitateľnosť neumožňovala žalovanému ako spotrebiteľovi oboznámiť sa s obsahom zmluvy a tým aj podmienkami, za ktorých mu bol úver poskytovaný).

54. Pre neplatnosť zmluvy ako takej je potom treba aj jej všetky ostatné podmienky považovať za neprijateľné a tým aj za neplatné. Na tomto právnom závere nič nemení skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy so žalovaným ustanovením § 53c Občianskeho zákonníka nebola ešte stanovená veľkosť písma textu spotrebiteľskej zmluvy, keď k tomu explicitne došlo až zákonom číslo 106/2014 Z.z., ktorým došlo k novele niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka, okrem iného aj ustanovenia § 53c (článok I. bod 6 zákona) s účinnosťou od 1.1.2015, lebo tento právny názor podporuje aj ustanovenie § 1b novely nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm.

55. K rovnakému záveru došli aj iné súdy, napríklad Okresný súd Žilina a Krajský súd v Žiline v konaní sp. zn. , ale tiež Okresný súd Liptovský Mikuláš a Krajský súd v Žiline v konaní vedenom u prvostupňového súdu pod sp. zn. . Skutkové a právne závery oboch súdov pritom v celom rozsahu za vecne správne považoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o dovolaní proti týmto rozhodnutiam vedenom pod sp. zn. (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.11.2015 sp. zn. ).

56. Vzhľadom na uvedené súd potom ustálil, že úverová zmluva uzavretá dňa 14.8.2008 medzi dodávateľom CETELEM SLOVENSKO, a.s. a žalovaným ako spotrebiteľom (najmä jej časť C a Všeobecné podmienky), tvoriaca základ žalobcom uplatňovaného peňažného nároku, je z dôvodov podľa § 53 ods. 4, 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Ide pritom o absolútnu neplatnosť, lebo ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka nie je zahrnuté medzi dôvody tzv. relatívnej neplatnosti podľa § 40a Občianskeho zákonníka.

57. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

58. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

59. Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. žalovanému na základe zmluvy, ktorú súd vyhlásil za absolútne neplatnú poskytla peňažné prostriedky vo výške 751,82 Eur (tvrdenie žalobcu v žalobe nespochybnené žalovaným) a žalovaný splátkami tejto spoločnosti vrátil 880,- Eur aj keď v priebehu konania, čo je viac, než bola jeho povinnosť.

60. Už právny predchodca žalobcu preto svoju žalobu vzal v časti istiny späť a súd, ako to vyplýva z bodov 10 - 12 dôvodov tohto rozsudku, v tejto časti konanie vo veci zastavil. Predmetom konania tak zostal už iba nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 840,63 Eur od 1.3.2010 do zaplatenia.

61. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

62. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

63. Zmluva, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver je absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť zmluvy má účinky od jej počiatku, t. j. má sa zato, ako keby vôbec nebola uzavretá, preto žalovanému povinnosť vrátiť peňažné prostriedky vznikla hneď po tom, ako ich prijal. Samotné splnenie povinnosti sa ale viaže na výzvu toho, na úkor koho boli peňažné prostriedky získané, v danom prípade na výzvu žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu (§ 563 Občianskeho zákonníka).

64. Žalovaný, ako to vyplýva z tvrdenia žalobcu v žalobe, peňažné prostriedky čerpal do 7.5.2009 a tak najneskôr týmto dňom žalovanému vznikla povinnosť prijaté plnenie z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vrátiť.

65. Niet sporu v tom, že peňažné prostriedky, ktoré žalobca žalovanému poskytol, boli poskytnuté na základe zmluvy pri uzatváraní ktorej žalobca, resp. jeho právny predchodca bol v postavení dodávateľa, tak ako je definovaný v ustanovení § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný v postavení spotrebiteľa tak ako je definovaný v ustanovení § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

66. Zákonom číslo 102/2014 Z.z. bolo ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka doplnené treťou vetou v znení: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“ (článok II. bod 1) síce s účinnosťou od 1. mája 2014 (čl. XIV. zákona), no zákon č. 102/2014 Z.z. vo vzťahu k článku II. bod 1 nemá prechodné ustanovenie, v dôsledku čoho zásadu v nej vyjadrenú o prednostnom použití ustanovení Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch je nutné použiť aj v prípade, že k právnemu úkonu zakladajúcemu spotrebiteľský vzťah došlo pred 1.5.2014, teda aj na právny vzťah medzi CETELEM SLOVENSKO a.s. a žalovaným, ktorý chceli založiť zmluvou zo dňa 14.8.2008.

67. Príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je tak treba použiť aj na posúdenie následkov absolútnej neplatnosti zmluvy dňa 14.8.2008 uzavretej medzi spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s. a žalovaným, včítane ustanovení o premlčaní.

68. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20080101.html>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20080101.html>. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

69. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

70. Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

71. Právo spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. domáhať sa vrátenia (vydania) peňažných prostriedkov od žalovaného z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia sa v zmysle citovaného § 100 Občianskeho zákonníka premlčí, ak sa neuplatnilo v dobe v Občianskom zákonníku ustanovenej.

72. Občiansky zákonník pre vydanie bezdôvodného obohatenia, t. j. pre vykonanie práva spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s. žiadať od žalovaného vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré prijal na základe absolútne neplatnej zmluvy, v ustanovení § 107 určuje tzv. subjektívnu lehotu v trvaní dvoch rokov, ktorej počiatok plynutia spája so subjektívnou vedomosťou toho, komu také právo vzniklo, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (odsek 1) a tzv. objektívnu lehotu, v trvaní troch rokov, ktorej počiatok plynutia spája so samotným vznikom bezdôvodného obohatenia (odsek 2).

73. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo najneskôr dňa 7.5.2009 (bod 63 dôvodov), t. j. dňom ukončenia čerpania peňažných prostriedkov žalovaným. Trojročná objektívna lehota, v ktorej spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. mohla svoje právo žiadať od žalovaného vydanie peňažných prostriedkov vykonať, tak uplynula najneskôr dňa 7.5.2012.

74. Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. svoje právo na vrátenie peňažných prostriedkov od žalovaného (aj keď nie z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia, ale z dôvodu vrátenia úveru) si po prvýkrát na súde uplatnila žalobou súdu doručenou dňa 31.10.2012, t. j. po uplynutí objektívnej premlčacej doby zákonom určenej na uplatnenie si práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

75. Všeobecne platí, že na premlčanie práva v zmysle § 100 Občianskeho zákonníka súd môže prihliadnuť len na námietku dlžníka, v danom prípade žalovaného. Žalovaný námietku premlčania práva spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. na vydanie bezdôvodného obohatenia nevzniesol.

76. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

77. Už v predchádzajúcej časti tohto rozsudku súd opakovane konštatoval, že vzťah medzi žalobcom a teda aj jeho právnym predchodcom a žalovaným, je vzťahom spotrebiteľským a žalovaný má postavenie spotrebiteľa.

78. Ustanovenie § 5b bolo do zákona číslo 250/2007 Z.z. doplnené jeho novelou vykonanou zákonom číslo 102/2014 Z.z. (článok VII. bod 12 zákona), síce s účinnosťou od 1.5.2014, ale rovnako ako pri ustanovení § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ani vo vzťahu k článku VIII. bod 12 zákon číslo 102/2014 Z.z. nemá prechodné ustanovenie a tak ustanovenie § 5b zákona číslo 250/2007 Z.z. je nutné použiť aj na spotrebiteľské vzťahy vzniknuté pred 1.5.2014, teda aj na právny vzťah medzi CETELEM SLOVENSKO a.s. a žalovaným.

79. Vzhľadom na uvedené, súd bol preto povinný prihliadnuť na skutočnosť, že žalobca sa svojich práv voči žalovanému domáhal žalobou podanou po uplynutí doby určenej Občianskym zákonníkom na uplatnenie práva, ktoré žalobcovi voči žalovanému ako spotrebiteľovi vzniklo (právo na vydanie bezdôvodného obohatenia) v dôsledku čoho toto právo v zmysle citovaných ustanovení § 100, § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 5b zákona číslo 250/2007 Z.z. nemožno priznať.

80. Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že žalovaný po uplynutí doby premlčania, už premlčaný dlh splnil.

81. Premlčaním práva na vydanie bezdôvodného obohatenia došlo k premlčaniu aj úrokov z omeškania, pre ktoré síce Občiansky zákonník určuje samostatnú premlčaciu lehotu (§ 110 ods. 3), ale ktoré sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky. Premlčaním pohľadávky došlo tak aj k premlčaniu úrokov z jej omeškania, ako jej príslušenstva.

82. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v rozsahu, tvoriacom predmet tohto sporu, t. j. o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 840,63 Eur od 1.3.2010 do zaplatenia zamietol. Súd pritom dodáva, že záver o premlčaní práva žalobcu a nemožnosti jeho priznania voči žalovanému, platí pre celý predmet konania tak, ako ho určil žalobca svojou žalobou, vzhľadom však na predchádzajúce zastavenie konania súdom v časti tvoriacej predmet tohto konania, žalobu žalobcu mohol súd zamietnuť iba v rozsahu predmetu tohto konania.

83. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Žaloba žalobcu bola v celom rozsahu nedôvodná, žalovaný by bol v celom rozsahu úspešný, nebyť dobrovoľného plnenia a zastavenia konania, preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť

výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.