Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/130/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Viery Aleny Záhumenskej v právnej veci žalobcu F., v konaní zastúpeného F. proti žalovanej F., o zaplatenie 922,52 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č. k. -60 zo dňa 30. decembra takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, že žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 123,58 Eur spolu s úrokom z omeškanie vo výške 5,05 % ročne zo sumy 123,58 Eur od 29.05.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo výroku, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 796,02 Eur zastavil. Rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 123,58 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 123,58 Eur od 29.05.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 26.03.2012, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu vo výške úverového rámca 950 Eur prostredníctvom úverovej karty. Uviedol, že zákon č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 9 ods. 2 stanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom neuvedenie vybraných z nich ust. § 11 ods. 1 sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého spotrebiteľského úveru. Keďže úroková sadzba (úrok) je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, je pri spotrebiteľskom úvere v záujme ochrany a informovanosti spotrebiteľa nevyhnutné tento údaj vyžadovať. V danom prípade bolo v zmluve uvedené, že ročná úroková sadzba je „26,28 %, 11,88 % v závislosti na výške vyčerpanej čiastky“ s odkazom na sadzobník. Súd uvedenie dvoch úrokových sadzieb v zmluve bez jednoznačného rozlíšenia, kedy sa použije ktorá sadzba, považoval za zavádzajúce s tým, že ide o nekalú obchodnú praktiku s právnym účinkom, ako keby nebola výška úrokovej sadzby uvedená vôbec, teda poskytnutý revolvingový úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. i), § 11 ods. 1 písm. a), zákona č. 129/2010 Z. z.). Podľa výpisu čerpania splátok a úhrad žalovaná vyčerpala z platobnej karty, poskytnutej právnym predchodcom žalobcu, celkom 1.562,44 Eur (istina bez úrokov, poplatkov a zmluvných pokút) a splátkami vrátila právnemu predchodcovi žalobcu spolu 1.408,86 Eur, podľa upresnenia žalobcu 1.438,86 Eur, preto súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie neuhradenej istiny 123,58 Eur s príslušenstvom, vo zvyšnej časti návrh zamietol a ohľadne sumy 796,02 Eur v dôsledku späťvzatia žaloby konanie zastavil. K obrane žalovanej, že nemohla vyčerpať viac než výšku úverového rámca 950 Eur, uviedol, že úverový rámec predstavuje maximálnu sumu istiny, ktorú

môže klient čerpať, avšak aj po vyčerpaní celého úverového rámca, ak klient časť istiny splatí (napr. splátkou 200 Eur), takto vrátenú istinu môže čerpať znova. Celková vyčerpaná suma tak môže byť vyššia než úverový rámec. V danej veci aktuálna výška vyčerpanej a nevrátenej istiny v žiadnom okamihu nepredstavovala viac než 950 Eur. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Nesúhlasila s povinnosťou zaplatiť žalobcovi prisúdenú sumu 123,58 Eur s príslušenstvom. Tvrdila, že finančné prostriedky mohla maximálne čerpať do výšky kreditného limitu, t. j. do výšky 950 Eur, ktorá suma je uvedená na úverovej zmluve. Nemohla tak vyčerpať sumu 1.562,44 Eur, ako to tvrdil žalobca. Ani prakticky nebolo možné z kreditnej karty čerpať sumu nad úverový rámec 950 Eur. K navýšeniu úverového rámca 950 Eur na inú, vyššiu sumu, ani k upozorneniu, že daný kreditný limit 950 Eur prekročila, nedošlo. Namietala preto, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Nakoľko súd prvej inštancie úverovú zmluvu považoval za bezúročnú a bezpoplatkovú, žiadala, aby súd rozhodol o povinnosti žalobcu vrátiť žalovanej sumu 612,44 Eur t. j. rozdiel medzi úverovým rámcom 1.562,44 Eur a skutočným vyčerpaným úverovým rámcom 950 Eur.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania v časti o zaplatenie 796,02 Eur, o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 123,58 Eur s príslušenstvom, vo zvyšnej časti návrh zamietol a rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania. Nakoľko odvolanie žalovanej nesmerovalo do zastavujúcej a zamietajúcej časti rozsudku, predmetom odvolacieho prieskumu sa stal len výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 123,58 Eur s príslušenstvom a výrok o náhrade trov prvostupňového konania (§ 367 .

6. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, v potrebnej miere vykonal dokazovanie a preukázaný skutkový stav dôsledne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolacím súdom boli podrobne preskúmané všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní uplatnené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré boli uplatnené pred súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie sa s týmito riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne vyporiadal a tieto preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 odkazuje.

7. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vyhovel žalobnému návrhu žalobcu čo do sumy 123,58 Eur s príslušenstvom, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaná vyčerpala z platobnej karty, poskytnutej právnym predchodcom žalobcu, celkom sumu 1.562,44 Eur a splátkami vrátila spolu celkom 1.438, 86 Eur. Neakceptoval obranu žalovanej, že nemohla vyčerpať viac než výšku úverového rámca poskytnutého vo výške 950 Eur. Žalovaná v podanom odvolaní nenamieta právne posúdenie veci, ale namieta neúplné zistenie skutkového stavu veci z dôvodu, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

8. Podstata uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., § 365 ods. 1 písm. e) znamená, že účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.

9. Žalovaná v podanom odvolaní výslovne neoznačuje, ktorý dôkaz súd prvej inštancie nevykonal, poukazuje všeobecne na dôkazy, a to na úverovú zmluvu a úverové podmienky, ktoré dôkazy boli pred súdom prvej inštancie vykonané (dôkazy predložené žalobcom) a výpis z účtu Club Card kreditnej karty, ktorý dôkaz nebol žalovanou uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, avšak v zmysle § 366

CSP, keďže nejde o dôkaz, ktorý žalovaná bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, sa na tento dôkaz v zmysle § 366 písm. d) neprihliada.

10. Z odvolania žalovanej vyplýva, že proti žalobcovi protižalobou uplatňuje nárok na zaplatenie 612,44 Eur. Od žalobcu žiada zaplatiť rozdiel medzi úverovým rámcom 1.562,44 Eur a skutočne vyčerpaným úverovým rámcom 950 Eur. Nakoľko v zmysle ust. § 372 v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou, odvolací súd na vzájomný návrh žalovanej neprihliadol a protižalobou sa nezaoberal.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.

12. V odvolacom konaní mal procesný úspech žalobca. Trovy odvolacieho konania mu nevznikli, preto odvolací súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .