Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9C-180-2016.pdf
PDF · 91.9 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/180/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, právne zastúpenom Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36 613 843 proti žalovanému: Y. Z., K. XX.XX.XXXX, I. O. Y. XXX, v konaní o zaplatenie 434,48 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 31,33 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne 26.5.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.5.2016 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 434,48 Eur s príslušenstvo a k náhrade trov konania. V žalobe uviedol, že žalovaný dňa 12.3.2012 uzavrel s predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. Zmluvu č. XXXXXXX, na základe ktorej boli žalovanému poskytované telekomunikačné služby. Predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby faktúrami v celkovej sume 434,48 Eur. Žalovaný nesplnil svoju povinnosť a cenu riadne poskytnutých služieb neuhradil.
2. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na písomne podanej žalobe. Poukázal na to, že zo strany žalovaného nedošlo k spochybneniu skutočností uvádzaných v žalobe a preto nárok žalobcu považuje za preukázaný.
3. Žalovaný uviedol, že s predchodcom žalobcu mal uzatvorených 6 resp. 7 zmlúv, na základe ktorých mu boli poskytnuté aj mobilné telefóny, aj tablet. Pri uzatvorení zmluvy mu bolo povedané, že bude dobíjať kartu za 12,- Eur, potom mu účtovali 48,- Eur mesačne. Následne mu fakturovali aj zmluvnú pokutu.
4. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, ktoré boli doručené žalovanému a ktorý ich obsah nespochybnil a to Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby, cenníkom služieb, faktúrami, Zmluvou o postúpení pohľadávky, a zistil nasledovné:
5. Žalovaný uzavrel dňa 12.3.2012 so spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. Bratislava Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby s programom Relax 100. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytovaných komunikačných služieb predchodcom žalobcu, ktorá bola fakturovaná faktúrami splatnými:
- dňa 25.2.2013 vo výške 34,49 Eur
- dňa 25.4.2013 vo výške 36,72 Eur
- dňa 25.5.2013 vo výške 31,33 Eur t.j. spolu sumu 102,54 Eur. Faktúrou splatnou dňa 25.3.2014 predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur
6. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 spoločnosť Slovak Telecom, a.s., Bratislava postúpila pohľadávku voči žalovanému žalobcovi.
7. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
8. Podľa ustanovenia § 43 ods. 12 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
9. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom k uzavretiu zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom k uzavretiu zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
11. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
12. Podľa § 5b zákona č.. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
13. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak s dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
14. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
15. Žalovaný sa v zmluve uzatvorenej s predchodcom žalobcu zmluvne zaviazal riadne platiť úhrady za poskytované služby. Táto podmienka zmluvy však neplatením splatných faktúr, ktorými boli vyúčtované poskytnuté telekomunikačné služby, bola zo strany žalovaného porušená. Žalobca výšku žalovanej istiny preukázal predloženými listinnými dôkazmi, z ktorých je zrejme, že na službách predstavuje dlh žalovaného sumu 102,54 Eur. Žalovaný potvrdil uzavretie Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, z jeho strany nebolo preukázané, aby faktúry predložené žalobcom v tomto konaní boli z jeho strany uhradené.
16. Súd má za preukázané, že Zmluva o poskytovaní verejných služieb, ako aj Dodatok k takejto zmluve je spotrebiteľskou zmluvou. Je totiž zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred predchodcom žalobcu, ktorej obsah nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Zmluvu uzatvoril žalovaný ako nepodnikateľ. Dodatok predložený žalobcom je písaná malým nahusteným písmom a ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Keďže právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na základe citovaného zákonného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., súd v danej veci prihliadol aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva žalobcu voči žalovanému ako spotrebiteľovi z dôvodu čiastočného premlčania nároku. Podľa § 100 ods.1 a § 101 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej, pričom pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalobca sa domáha od žalovaného zaplatenia titulom poskytnutých služieb sumy 102,54 Eur návrhom doručeným súdu dňa 20.5.2016. Ako to vyplýva zo žalobcom predložených listinných dôkazov, jednotlivé faktúry sa stali splatnými dňa 25.2.2013, 25.4.2013 a 25.5.2013. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva začala teda žalobcovi plynúť vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Žalobca podal návrh na súde až dňa 20.5.2016 teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby týkajúcej sa faktúr splatných dňa 25.2.2013 a 25.4.2013.
17. Premlčanie má za následok zánik nároku, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno priznať. Vzhľadom na nemožnosť uplatnenia práva žalobcu voči žalovaného z dôvodu premlčania nároku, kedy súd musel na premlčanie prihliadnuť podľa platnej právnej úpravy aj bez návrhu, návrh žalobcu súd čiastočne zamietol a titulom poskytnutých služieb priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny 31,33 Eur, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou splatnou dňa 25.5.2013.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z. platné v čase vzniku záväzkového vzťahu. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti faktúry, ktorou bola žalovanému fakturovaná cena poskytnutých služieb predchodcom žalobcu t.j. od 26.5.2013.
20. Zmluva o poskytovaní verejných služieb s Dodatkom uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka. Nárok na zmluvnú pokutu odvodzuje žalobca od Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorý v bode 4 uvádza, že v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b/ alebo 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1. Podľa názoru súdu z uvedeného nie je jednoznačne jasne a zrozumiteľne zrejme, pre prípad porušenia ktorej zmluvnej povinnosti je žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. Už vzhľadom k uvedenému má súd za to, že takto dojednaná zmluvná pokuta je uzatvorená neplatne pre jej neurčitosť a to podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem toho súd uvádza, že v danom prípade ide o formulárovú zmluvu aj jej dodatok, do ktorých sa údaje len vpisovali a ich obsah žalovaný nemohol ovplyvniť. Mohol zmluvu s dodatkom iba ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa tak aj dojednaniu o zmluvných pokutách. Táto skutočnosť spôsobuje neprijateľnosť zmluvných podmienok, pretože nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje spotrebiteľovi zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ
buď bezvýhradne prijme alebo s ním dodávateľ neuzavrie zmluvu. Spotrebiteľ má objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na drobné písmo, akými sú zmluva a jej dodatok napísaný, ale aj pre komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní, ktorých obsah spotrebiteľ nie je ani schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť. V dohodnutých zmluvných podmienkach navyše zaväzuje zmluvná pokuta žalovaného počas celej doby viazanosti a to aj v prípade, žeby žalovaný porušil zmluvné podmienky posledný deň doby viazanosti, aj vtedy by mal platiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Takéto dojednanie poškodzuje spotrebiteľa, je dojednané v jeho neprospech. Taktiež takú istú vysokú zmluvnú pokutu musí zaplatiť podľa týchto podmienok aj v prípade, žeby dlhovala veľmi nízku čiastku za služby poskytované dodávateľom služieb. Vzhľadom na uvedené, dojednanie o zmluvnej pokute nemožno považovať za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie pretože aj keď žalovaný mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred podpisom zmluvy, nemohol ovplyvniť ich obsah. Zo strany žalobcu v konaní nebol preukázaný opak.
21. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu.
22. Súd poukazuje na to, že všeobecné súdy už v obdobných veciach rozhodovali a vo viacerých veciach vyslovili neprijateľnosť a neplatnosť zmluvnej podmienky spoločnosti Slovak Telekom (predtým T Mobile), ktorá sa týka uvedenej zmluvnej pokuty (napr. rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9C/241/2011 zo dňa 21.7.2015).
23. Súd poukazuje aj napr. na rozsudok Okresného súdu Nitra, ktorý v rozsudku sp. zn. 10C/275/2013 zo dňa 14.4.2014 určil, že zmluvná podmienka uvedená v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 23.4.2009 v bode 4., podľa ktorej v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v bode 2 alebo 3 Dodatku alebo čl. 3 bod 3.6 a čl. 5 bod. 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur je neprijateľná.
24. Ďalej napr. Okresný súd Trnava v rozsudku sp. zn. 8C/285/2014 zo dňa 23.4.2015 vo výrokovej časti rozhodol tak, že určil, že zmluvná podmienka uvedená v Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 11. 3. 2009 uzavretá medzi T-Mobile Slovensko, a.s. a žalovaným v bode 5 „V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 (vo výške 497,91 eur) tohto dodatku“ je neprijateľná.
25. Uvádzané súdy rozhodovali v uvedených veciach a predmetom konaní okrem iného bolo aj zaplatenie zmluvnej pokuty a to na základe obdobných okolností ako v danej veci.
26. Z uvedených dôvodov poukazujúc aj na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd návrh žalobcu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol.
27. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 434,48 Eur. Súd jeho žalobe vyhovel čo do sumy 31,33 Eur, ktorá predstavuje len 7 % zo žalovanej istiny. Je zrejme, že žalovaný bol v konaní úspešnejší. Súd preto žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal a nepriznal ju ani žalovanému, ktorý bol v konaní úspešnejší, avšak nárok na náhradu trov konania si neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.