Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16C-128-2016.pdf
PDF · 89.86 KB
Case nature
Subarea
16C/128/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II, v právnej veci navrhovateľky: O. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX N., zast. AK KUTAN & PARTNERS, s. r. o., Laurinská 18, Bratislava, proti odporcom 1) Ľ. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. X. X, XXX XX H., 2) M. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. X. X, XXX XX H. a 3) OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Súd odporcom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30. 06. 2016 domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým súd uloží odporcovi v treťom rade zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby na nehnuteľnostiach:
byt č. 32, nachádzajúci sa na 3. p. bytového domu v N., na ulici G., vchod G. X, súpisné číslo XXXX a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX, zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom N., Katastrálnym odborom, nachádzajúci sa v okrese N. L., obci N.-O..Č.. F., katastrálnom území F., evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX; spoluvlastnícky podiel na pozemkoch: parcele CKN č. XXXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcele CKN č. XXXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcele CKN č. XXXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcele CKN č. XXXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcele CKN č. XXXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcele CKN č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcele CKN č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcele CKN č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, a to vo veľkosti XXXX/XXXXXX zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom N., Katastrálnym odborom, nachádzajúcich sa v okrese N. L., obcí N. - O.. Č.. F., katastrálnom území F. evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, ktoré bolo zapísané do katastra nehnuteľností pod označením S.-XXXXX/XX na základe Záložnej zmluvy uzatvorenej medzi OTP bankou Slovensko, a.s. so sídlom: Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 335/B,ako záložným veriteľom a odporcom v prvom rade a odporcom v druhom rade ako záložcami. (ďalej len „nehnuteľnosti“)
V rámci odôvodnenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka uviedla, že na Okresnom súde N. L. prebieha konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedené pod sp.
zn. XXC/XX/XXXX, v rámci ktorého odporcovia v prvom a druhom rade vystupujú na strane odporcov (ďalej len „konania o určenie“). Navrhovateľka sa v rámci predmetného konania o určenie domáha určenia, že jej svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorým začalo konanie o určenie bol podaný dňa 11. 01. 2012 (ďalej len „návrh“). Navrhovateľka v návrhu poukázala na zásadné skutočnosti, o ktoré opiera svoj nárok na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v rámci konania o určenie. Právne úkony, ktoré predchádzali prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na ich súčasných vlastníkov, a to na odporcov v prvom a druhom rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17. 08. 2011, budú pravdepodobne absolútne neplatnými právnymi úkonmi podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Odporcovia v prvom a druhom rade ako dlžníci a odporca v tretom rade ak veriteľ uzatvorili zmluvu o hypotekárnom úvere zabezpečenú záložným právom k nehnuteľnostiam na základe záložnej zmluvy medzi odporcami v prvom a druhom rade ako záložcami a odporcom v treťom rade ako záložným veriteľom. Predmetná záložná zmluva je registrovaná katastrom nehnuteľností vedenom okresným úradom N., katastrálnym odborom pod S.-XXXXX/XX. Navrhovateľka sa prostredníctvom lustrácie výpisu z listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXX dozvedela, že na predmetných listoch vlastníctva je poznámka, ktorá jednoznačne preukazuje skutočnosť, že odporca v treťom rade realizuje výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby (A.- XXXX/XX). Navrhovateľka sa domnieva, že odporcovia v prvom a druhom rade prestali plniť povinnosti vyplývajúce im zo zmluvy o hypotekárnom úvere uzavretej s odporcom v treťom rade a ten sa v dohľadnom čase plánuje uspokojiť zo zálohu prostredníctvom jeho predaja na dobrovoľnej dražbe. V prípade ak dôjde k výkonu záložného práva zo strany odporcu v treťom rade, navrhovateľka sa nebude mať možnosť domôcť svojich práv v rámci konania o určenie a návrh bude bezpredmetný, keďže dôjde k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a ich vlastníkom sa stane tretia osoba. Navrhovateľka má za to, že v jej prípade by nariadenie predbežného opatrenia znamenalo:
a) dočasnú úpravu pomerov účastníkov, t. j. predbežné opatrenie nariadené voči odporcovi v treťom rade, nakoľko je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery medzi navrhovateľkou a odporcom v treťom rade, a to tak, že tento bude povinný zdržať sa výkonu záložného práva počas doby trvania konania o určenie, aby nedošlo k predaju nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe, čo by navrhovateľke spôsobilo nemalé komplikácie pri uplatňovaní svojich práv, b) zabezpečenie výkonu budúceho súdneho rozhodnutia resp. zapínateľného rozhodnutia do katastra nehnuteľností.
Navrhovateľka na podporu svojich tvrdení poukazuje na skutočnosť, že bez okamžitého nariadenia predbežného opatrenia voči odporcovi v treťom rade, ktorým mu bude nariadené zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby na nehnuteľnostiach, odporca v tretom rade zrealizuje v dohľadnom čase dobrovoľnú dražbu, čím bude porušené právo navrhovateľky ustanovené v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré chráni právo vlastniť majetok, právo na ochranu majetku a právo na účinné prostriedky nápravy voči nadobudnutiu majetku zo strany tretích osôb v rozpore zo zákonom.
K návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka pripojila kópiu žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa XX. XX. XXXX, Uznesenie Okresného súdu N. L., Č.. G.. XXC/XX/XXXX - XXX, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, Uznesenie Krajského súdu N., Č.. G.. XCo/XX/ XXXX - XXX, ktorým súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, čiastočný výpis listu vlastníctva č. XXXX a výpis z listu vlastníctva č. XXXX.
Dňa 21.07.2016 navrhovateľka zaslala súdu ďalšie listinné dôkazy a to Výzvu na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti/ Oznámenie termínu znaleckej obhliadky a kópiu obálky v ktorej bola výzva doručená.
Dňa 01. 07. 2016 vstúpil do platnosti nový zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Touto zmenou bolo predbežné opatrenie ako inštitút Občianskeho súdneho poriadku zrušené a bolo nahradené tzv. neodkladným opatrením, teda inštitútom nového Civilného sporového poriadku. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na § 470 ods. 1 C. s. p. posudzoval súd návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia ako návrh na nariadene neodkladného opatrenia.
Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 2 C. s. p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
Podľa § 324 ods. 3 C. s. p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 C. s. p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 C. s. p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 327 C. s. p., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
Podľa § 328 ods. 1 C. s. p., ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 C. s. p. prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa § 228 ods. 2 C. s. p., výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.
K návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza súd nasledovné:
Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi účastníkmi, ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách predbežných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné.
Navrhovateľ musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo
veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a účastník ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv účastníka. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva účastníka nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.
Súd neodkladným opatrením upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.
Z návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenie vyplýva, že hlavným dôvodom, pre ktorý sa navrhovateľka domáha vydania neodkladného opatrenia je skutočnosť, že odporca v treťom rade pristúpil k výkonu svojho záložného práva (formou dobrovoľnej dražby), ktoré mu patrí ako záložnému veriteľovi odporcov v prvom a druhom rade, teda osôb, ktoré sú v katastri nehnuteľností v súčasnej dobe evidovaný ako vlastníci predmetných nehnuteľností. Navrhovateľka poukazuje na skutočnosť, že v súčasnej dobe sa na tunajšom súde vedie konanie XXC/XX/XXXX, o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v ktorom sa navrhovateľka domáha určenia, že je výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností. Navrhovateľka uviedla, že v prípade výkonu záložných práv odporcom v treťom rade sa nebude mať možnosť domôcť svojich práv v konaní XXC/XX/XXXX a to z dôvodu, že jej žaloba bude bezdôvodná, keďže dôjde k zmene vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam a ich vlastníkom sa stane tretia osoba.
Súd zistil, že na liste vlastníctva č. XXXX sa nachádza informatívna poznámka o začatí súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k bytu č. XX, X.p, vchod: G. X, vedeného na Okresnom súde N. L., pod číslom XXC/XX/XXXX, zo dňa XX. XX. XXXX, A. - XXX/XX a na liste vlastníctva č. XXXX sa nachádza informatívna poznámka o začatí súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu XXXX/XXXXXX na pozemkoch parc. č. XXXX/X-X, vedeného na Okresnom súde Bratislava II, pod číslom XXC/XX/XXXX, zo dňa XX. XX. XXXX, A.-XXX/XX.
Zápis informatívnej poznámky do katastra nehnuteľností o prebiehajúcom súdnom konaní je prostriedkom ochrany tretích osôb.
Podľa § 228 ods. 1 C. s. p. výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Znamená to, že výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, je záväzný aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti v čase, kedy v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Pokiaľ teda bude v katastri po zaznamenaní poznámky o prebiehajúcom súdnom spore zapísaná osoba odlišná od účastníka konania, rozsudok o určení dopadne aj na takúto osobu a predstavuje listinu spôsobilú záznamom privodiť právny stav, ktorý tu bol pred zmenou.
Súd dáva taktiež do pozornosti uznesenie Krajského súdu N. N. z XX. XX. XXXX, č. k. XXCo/XX/XXXX - XX v ktorom krajský súd uviedol, že „V sporoch týkajúcich sa nehnuteľnosti sa často stáva, že predmetná nehnuteľnosť je v priebehu súdneho konania viacnásobne prevedená na inú osobu, čim sa žalobcovi komplikuje situácia s ustálením okruhu pasívne legitimovaných osôb. Nebýva ničím výnimočným, že bezprostredne po podaní žaloby proti osobe, ktorá je v katastri nehnuteľnosti evidovaná ako vlastník nehnuteľnosti, dôjde k prevodu nehnuteľnosti na tretiu osobu. Podľa ustanovenia § 44a O. s. p., účastník konania je oprávnený podať na príslušnej správe katastra nehnuteľnosti návrh na zápis informatívnej poznámky o začatí súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam. Ak po zápise tejto poznámky do katastra nehnuteľnosti bude nehnuteľnosť prevedená na tretiu osobu, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnostiam (teda i vlastníckeho práva) je záväzný nielen pre žalovaného, ale aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti od žalovaného, prípadne jeho právneho nástupcu. Tento výrok rozsudku je voči nadobúdateľovi záväzný bez potreby viesť proti nemu osobitné súdne konanie.“
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že rozhodnutie vo veci samej v konaní XXC/XX/XXXX bude v zmysle § 228 ods. 2 C.s.p. záväzné aj pre prípadného vydražiteľa predmetných nehnuteľností.
Po preskúmaní návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov, dospel súd k záveru, že tento nie je dôvodný, nakoľko podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade nie sú naplnené, keďže navrhovateľka v konaní neosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov neodkladným opatrením.
Súd odporcom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko týmto žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).