Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/23/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mariánom Dunčkom na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 28. júla 2016 takto

rozhodol:

Obžalovaný

Š. E., nar. XX.XX.XXXX v Š., trvale bytom Š., adresa na doručovanie písomností: D., Z. XXXX, ubytovňa C.,

sa uznáva za vinného, že

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva vyživovacia povinnosť voči svojej dcére Z. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. H. S. Č.. XXX a synovi B. E., H.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. H. S. Č.. XXX, ktorej rozsah mu bol stanovený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 25.07.2007 č. k. -43, právoplatným dňa 03.08.2007, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 22.08.2007 č. k. -46, právoplatným dňa 22.09.2007, vo výške 49,79 € (1.500,00 Sk) mesačne na syna B. a vo výške 43,15 € (1.300,00 Sk) na dcéru Z., vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky P. E., bytom K. H. S. Č.. XXX, no túto svoju povinnosť si neplnil pravidelne a v plnom rozsahu v mieste trvalého bydliska ani na inom mieste, v mesiaci november 2011 a od mesiaca október 2012 až do dňa 28.07.2016, s výnimkou mesiacov október 2012, január 2013, január 2014, marec 2015, apríl 2015, máj 2015, december 2015, ako aj v období presne nezistených troch mesiacov roku 2015 a v období od decembra 2015 až do júla 2016, v ktorých zaplatil výživné v rôznych výškach, pričom počas sledovaného obdobia bol najskôr dlho nezamestnaný, ale nezaregistroval sa ako nezamestnaný na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a neskôr pracoval na dohodu o vykonaní práce a od 01.04.2015 je zamestnaný na pracovný pomer na dobu určitú, no výživné neplatil pravidelne a v čase, keď nemal dostatočný príjem, preukázateľne neprejavoval snahu zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na úhradu výživného, pričom na výchove a výžive svojich dvoch detí sa podieľal čiastočne aj osobnou starostlivosťou v inkriminovanom období, čím mu vznikol celkový dlh na výživnom voči P. E. vo výške 1.176,44 €, a to aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 04.11.2010 sp. zn. , právoplatným dňa 21.12.2010, bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 13.09.2011 sp. zn. , právoplatným dňa 05.11.2011, bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák.,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas) a hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák.

a odsudzuje sa:

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l/ Tr. zák. a § 37 písm. m/ Tr. zák. na trest povinnej práce vo výmere 200 (dvesto) hodín.

odôvodnenie:

V predmetnej trestnej veci na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie spočívajúce vo výsluchoch obžalovaného Š. E., ako aj svedkov P. E., B. E. a Z. E., taktiež oboznámením listinných dôkazov zo spisu.

Obžaloba kládla obžalovanému Š. E. za vinu, že hoci mu zo zákona o rodine vyplýva vyživovacia povinnosť voči svojej dcére Z. E., H.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. H. S. Č.. XXX a synovi B. E., H.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. H. S. Č.. XXX, ktorej rozsah mu bol stanovený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 25.07.2007 č. k. -43, právoplatným dňa 03.08.2007, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 22.08.2007 č. k. -46, právoplatným dňa 22.09.2007, vo výške 49,79 € (1.500,00 Sk) mesačne na syna B. a vo výške 43,14 € (1.300,00 Sk) na dcéru Z., vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky P. E., bytom K. H. S. Č.. XXX, pričom výška výživného bola neskôr rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 18.06.2014 č. k. -56, právoplatným dňa 23.07.2014, zvýšená odo dňa právoplatnosti rozsudku na sumu 100,00 € mesačne na syna B. a na sumu 100,00 € mesačne na dcéru Z. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky P. E., no túto povinnosť si neplnil pravidelne a v plnom rozsahu v mieste trvalého bydliska ani na inom mieste, v mesiaci november 2011 a od mesiaca október 2012 až doposiaľ, s výnimkou mesiacov január 2014, marec, apríl a jún 2015 a marec 2016, v ktorých zaplatil výživné v plnej výške, pričom počas sledovaného obdobia bol najskôr dlho nezamestnaný a nezaregistroval sa ako nezamestnaný na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a neskôr pracoval na dohodu o vykonaní prác, ale aj ako riadny zamestnanec, no výživné neplatil pravidelne a v plnej výške a v čase, keď nemal dostatočný príjem, preukázateľne neprejavoval snahu zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na úhradu výživného a ani iným spôsobom sa nepodieľal na výchove a výžive svojich detí, čím mu vznikol dlh na výživnom voči P. E. vo výške 3.017,04 €, voči svojej dcére Z. vo výške 75,00 € a voči svojmu synovi B. vo výške 1.438,31 €, a to aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 04.11.2010 sp. zn. , právoplatným dňa 21.12.2010, bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, ktorého výkon bol nariadený dňa 15.02.2012 a vykonal ho v spojení s trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 13.09.2011 sp. zn. , právoplatným dňa 05.11.2011, ktorým bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody, z ktorého bol dňa 12.09.2012 podmienečne prepustený na slobodu.

Obžalovaný Š. E. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd však následne jeho vyhlásenie neprijal, nakoľko bolo potrebné vykonať dokazovanie k aktuálnej výške dlhu na výživnom. Vypovedal, že má so svojou družkou X. C. aj ďalšie dieťa - syna K., ktorý má 9 rokov, takže má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, pričom s nimi žije v spoločnej domácnosti. Momentálne plní vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom B. a Z. E. formou exekučných zrážok a je ochotný dlžné výživné platiť aj priebežne. Predložil súdu potvrdenie o zrážkach výživného zo dňa 25.07.2016. V inkriminovanom období uvedenom v obžalobe bol zamestnaný v spoločnosti V. v Novom Meste nad Váhom, pracoval cez agentúru K. K. s.r.o., zarábal v čistom 320,00 € mesačne a pracoval tam od septembra 2014 do decembra 2014, následne sa zamestnal u spoločnosti S. U. K..Q..X.., kde pracuje dodnes. Zarába okolo 460,00 € v hrubom. Počas tohto obdobia mal aj exekučné zrážky a platenie výživného mu nevychádzalo. Jeho výdavky na domácnosť sú platba nájomného vo výške 160,00 €. So svojimi deťmi bol počas tohto obdobia málo v kontakte. Okrem spomenutých dvoch zamestnaní nikde inde nepracoval. Od júna 2011 do 27.11.2011 pracoval v spoločnosti U. R. s.r.o., to bolo pred výkonom trestu. Výživné neplnil, lebo mu nezostávali peniaze. Až na polícii zistil, že mu bolo zvýšené výživné na

100,00 € na obe deti, ale rozhodnutie súdu mu neprišlo, lebo bývam na inej adrese. Z 300,00 €, čo vtedy zarábal, mu dali platiť výživné 200,00 €. Myslel si, že bude v mojich možnostiach platiť svoju vyživovaciu povinnosť, lebo sa vtedy zamestnal a aj voči nemu začínalo trestné konanie. Preto nepožiadal o zníženie vyživovacej povinnosti. Po výkone trestu sa snažil nájsť si prácu, chodil aj na pohovory, ale neuspel. Na úrade práce sa však nezaevidoval. V čase, keď si hľadal prácu, nemal žiaden príjem. Družka v inkriminovanom období raz robila a raz nerobila, pracuje tiež cez agentúru.

Svedkyňa P. E. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že od decembra 2015 je vyživovacia povinnosť plnená na každé dieťa tak, že exekútorka jej posiela po 80,00 €, t.j. každý mesiac jej je poukazovaná suma spolu 160,00 € na obe deti. Predtým v tých rokoch 2011-2012 jej obžalovaný neplatil žiadne výživné. V roku 2015 jej za tri mesiace zaplatil celkovo 650,00 €, ale nie cez exekútorku. Vtedy jej obžalovaný posielal peniaze šekom. Počas iných období si obžalovaný vyživovaciu povinnosť neplnil. Spomenula si ešte, že v januári 2014 jej obžalovaný poslal na účet 400,00 €, že mal v tom období nejaké vyrovnanie ohľadom daní. Obžalovaný deťom nedáva darčeky, ale sem tam sa s nimi kontaktuje telefonicky. V inkriminovanom období boli u neho aj na návšteve, zväčša to bolo cez víkend, keď chodili do školy. Obžalovaný vedel, kde má platiť výživné. Počas tohto obdobia poberala aj náhradné výživné, a to do minulého roka, kedy jej neposlal tie peniaze, pretože vtedy jej to poberanie zrušili. Pokiaľ poberala náhradné výživné, deťom nechýbalo nič, ale ako jej zastavili výživné minulý rok a obžalovaný zaplatil za tie tri mesiace, tak odvtedy nastali problémy, nakoľko poberá iba minimálnu mzdu. Obžalovaný sa odvtedy ani neozval. Syn B. musel v tom čase chodiť aj na brigády, aby prežili. V tom čase ho čakala aj maturita. Aj v období pre rokom 2014 bolo všetko v poriadku, pretože poberala náhradné výživné. Potom v roku 2015 sa už nepodarilo opätovne vybaviť vyplácanie náhradného výživného. Deti bývajú stále s ňou v spoločnej domácnosti. Nemala žiadnu vedomosť o príjmoch obžalovaného v inkriminovanom období. Vie však o tom, že v minulosti obžalovaný zdedil finančnú hotovosť po predaji rodičovského domu. Nepamätá si obdobie, bolo to pár rokov dozadu, dozvedela sa to len náhodou. Podiel jeho z predaja predstavoval sumu asi 10.000,00 €. Z tejto sumy jej však obžalovaný žiadne finančné prostriedky neposkytol. Dcéra Z. je školopovinná, avšak pravidelne brigáduje, a to aj po škole chodí pracovať na 4 hodiny poobede. Brigáduje aj syn B., a to od 01.07.2016, pretože predtým mal maturitu, teda skončil školu a už nebude pokračovať v školskej dochádzke. Zamestnaný na trvalý pomer však ešte nie je. Na úrad práce sa zaeviduje až 01.09.2016. Asi 4 roky do januára 2015 zdieľala spoločnú domácnosť s pánom P. M., ktorý jej však žiadnym spôsobom neprispieval na deti, platil len nájomné a stravu v byte, kde všetci zdieľali spoločnú domácnosť. Na stravu prispievala aj ona a všetko ohľadom detí platila sama. Okrem spomenutých 400,00 € a 650,00 € jej obžalovaný neposlal žiadne peniaze, resp. iba to, čo jej poslala exekútorka. Deti podľa nej netrpeli núdzou. K celkovému dlhu sa vyjadriť nevedela s tým, že exekútorka jej posiela ročné výkazy. Spomenula si, že naposledy bol dlh vyčíslený na sumu asi 5.000,00 €.

Svedok B. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v minulosti obžalovaný splácal výživné veľmi málo a všetky peniaze išli mame do ruky. Školu vyštudoval v júni 2016 a začal menšiu brigádu na leto, aby pomohol mame a od septembra 2016 sa riadne zamestná, pretože nebude pokračovať v školskej dochádzke. Keď chodil k obžalovanému na návštevu tak mu dával peniaze alebo mu platil kofolu. Návštevy trvali jeden deň, ale bolo ich viac. Väčšinou to bolo počas leta, nakoľko mal dosť učenia. Obžalovaný mu dával rôzne sumy peňazí, bolo to 30,00 €, 40,00 €, 50,00 €. K ich celkovej výške sa vyjadriť nevedel. Mama o tom skôr nevedela. Väčšinou mu peniaze obžalovaný dával len počas jeho návštev u neho. Bolo to vzájomné, chcel mu tie peniaze dať osobne a on s tým nemal problém. Na návšteve mohol byť u obžalovaného počas roka asi 30 dní. Peniaze mu obžalovaný dával pri každej jeho návšteve. Peniaze dával aj sestre, ktorá k nemu tiež chodila na návštevy. On sám počas inkriminovaného obdobia peniaze nepotreboval, skôr išlo o mamu. Sestra potrebovala do školy veci, pripravovala sa na strednú, bolo jej treba viac kupovať. Mame pomáhal aj tak, že chodil na brigády a dával jej polovicu z peňazí, čo zarobil. Od roku 2012, keď už bol na strednej, počas leta brigádoval, našiel si menšie brigády. Vie o tom, že je na neho mame posielaná suma 80,00 € od decembra 2015. Od obžalovaného nedostal ani nejaké väčší dar. Peniaze od obžalovaného minul pre vlastnú potrebu. V inkriminovanom období žili v spoločnej domácnosti aj s bývalým matkiným priateľom a bolo dohodnuté, že on bude platiť nájom a stravu bude platiť mama, ale nevychádzalo mu to. V roku 2011 a 2012 pociťoval núdzu, šiel vtedy na strednú školu, mal zvýšené výdavky s tým súvisiace, len oblek na čašníka stojí 160,00 €. Potom sa to zmiernilo, začal chodiť aj na brigády a snažili sa vyžiť.

Svedkyňa Z. E. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v januári 2016 mala 18 rokov a má ešte dva roky školu. Brigáduje cez leto na 8 hodín, počas školy brigádovala 4 hodiny. Vie, že mame posielajú po 80,00 € výživné. Jej nebolo do rúk uhradené žiadne výživné od obžalovaného. Jej osobne žiadnu sumu obžalovaný na výživné nikdy nedal. Pamätá si, že v inkriminovanom období s obžalovaným párkrát bola. V súčasnosti sa s obžalovaným stretáva párkrát na víkend a minulý rok u neho bola na prázdninách. Vtedy išlo o víkend a dva dni navyše. Dokopy bola u obžalovaného v rokoch 2015 a 2016 asi 7-8 krát. Predtým to bolo rovnako. Keď bola u obžalovaného na návšteve, tak išli na malinovku, zaplatil to a dal jej cca 2-3 eurá, nech si niečo kúpi, keď pôjde nabudúce s kamarátmi. Okrem toho jej žiadne peniaze nedával. Nedostala od obžalovaného ani žiaden väčší dar. Nemala pocit, že v tom roku 2011 až doposiaľ jej niečo chýbalo. Starala sa o ňu mama, zabezpečovala aj stravu, oblečenie, bývanie. Mama poberala aj náhradné výživné. V inkriminovanom období žili spolu v spoločnej domácnosti ona, mama, brat, pričom mama mala chvíľku aj priateľa, ktorý s nimi žil asi 4 roky. Avšak jej v tom čase platila všetko mama, t.j. školu, oblečenie, záujmy, stravu platil mamin priateľ aj mama, bývanie platil mamin priateľ. Brigádovať začala od apríla 2016 počas školy na 4 hodiny a cez leto brigáduje 8 hodín denne a od septembra bude popri škole brigádovať zasa iba 4 hodiny. Ešte 2 roky dozadu v lete brigádovala tiež, bolo to mesiac a pol. Minulý rok brigádu nemala. Zo zarobených peňazí niečo kúpila do chladničky, inak si kupovala veci pre seba, hradila si svoje záujmy. Mama od nej peniaze nežiadala.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj listinné dôkazy: rozsudok z č.l. 44-47 v spojení s opravným uznesením z č.l. 48-49, rozsudok z č.l. 50, rodné listy z č.l. 51-52, potvrdenia o návšteve školy z č.l. 53, trestný rozkaz OS Žiar nad Hronom sp. zn. z č.l. 55-57, trestný rozkaz OS Žiar nad Hronom sp. zn. z č.l. 58-59, potvrdenie z č.l. 62, hodnotenie z č.l. 64, uznesenie OS Bratislava I z č.l. 66, správa o povesti z č.l. 67, výpis z evidencie priestupkov z č.l. 68, potvrdenia/správy ÚPSVaR a ich prílohy z č.l. 69-99, správa Daňového úradu z č.l. 100-101, správa Sociálnej poisťovne z č.l. 102, potvrdenie spoločnosti K. K., s.r.o. z č.l. 103, pracovný posudok z č.l. 104-105, lustrácie/registre z č.l. 106-111, prehľad exekúcii z č.l. 112, odpoveď exekútorského úradu s prílohou z č.l. 113-116, odpoveď a jej prílohy z č.l. 117-122, výpis z účtu z č.l. 140-141, tabuľky z č.l. 142-143, odpis z RT z č.l. 144, správa ÚPSVaR z č.l. 146, potvrdenie spoločnosti U. R., s.r.o. z č.l. 147, odpoveď spoločnosti K. K., s.r.o. z č.l. 148-152, odpoveď exekútorského úradu s prílohami z č.l. 153-159, lustrácia z č.l. 160, lustrácia STA z č.l. 175, aktuálny odpis RT z č.l. 177-193, pracovný posudok z č.l. 197, potvrdenie o príjme z č.l. 198 a potvrdenie o zrážke výživného z č.l. 199.

Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:

Obžalovanému bol rozsah vyživovacej povinnosti určený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 25.07.2007 č. k. -43, právoplatným dňa 03.08.2007, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 22.08.2007 č. k. -46, právoplatným dňa 22.09.2007, vo výške 49,79 € (1.500,00 Sk) mesačne na syna B. a vo výške 43,15 € (1.300,00 Sk) na dcéru Z. vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky P. E..

Neskôr došlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 18.06.2014 č. k. -56, právoplatným dňa 23.07.2014, tak, že odo dňa právoplatnosti rozsudku bol povinní prispievať sumou 100,00 € mesačne na syna B. a sumou 100,00 € mesačne na dcéru Z. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky P. E..

Trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 04.11.2010 sp. zn. , právoplatným dňa 21.12.2010, bol obžalovaný odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 13.09.2011 sp. zn. , právoplatným dňa 05.11.2011, bol obžalovaný odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.09.2012 sp. zn. , právoplatným dňa 12.09.2012, bol obžalovaný podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, a to v prípade oboch vyššie uvedených trestov, ktoré mu boli uložené.

Z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava a ich príloh bolo zrejmé, že v inkriminovanom období poberala P. E. náhradné výživné z úradu práce. V roku 2012 to bolo spolu 902,58 €, v roku 2013 to bolo spolu 1.115,28 €, v roku 2014 to bolo spolu 1.650,58 € a v roku 2015 to bolo spolu 1.000,00 €. Dávku v hmotnej núdzi a príspevky k tejto dávke nepoberala vôbec.

Naproti tomu zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta vyplynulo, že obžalovaný nebol v inkriminovanom období vedený ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal ani dávky v hmotnej núdzi.

Zo správ Daňového úradu Trnava vyplynulo, že tento správca dane neevidoval obžalovaného vo svojej evidencii.

Zo správ Sociálnej poisťovne a jednotlivých zamestnávateľov obžalovaného (U. R., s.r.o., K. K., s.r.o., S. U., s.r.o.) bolo možné ustáliť, že v inkriminovanom období bol obžalovaný vedený ako zamestnanec nasledovne: · ako zamestnanec s pravidelným príjmom od 01.06.2011 do 27.11.2011 u spoločnosti U. R., s.r.o.; · ako fyzická osoba vykonávajúca dohodu o pracovnej činnosti od 26.08.2013 do 14.02.2014, od 10.03.2014 do 14.03.2014, od 01.04.2014 do 27.06.2014 a od 07.07.2014 do 30.12.2014 (k 30.12.2014 ukončenie dohodou podľa § 60 u spoločnosti K. K., s.r.o.; · ako fyzická osoba vykonávajúca dohodu o vykonaní práce od 14.01.2015 do 31.03.2015 u spoločnosti S. U., K..Q..X..; · od 01.04.2015 je registrovaný ako zamestnanec s pravidelným príjmom u spoločnosti S. U., K..Q..o., nakoľko s jeho prácou na dohodu o vykonaní práce bola spokojnosť.

V Živnostenskom ani Obchodnom registri obžalovaný vedený nebol. Nebolo tiež zistené, či je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky. Bolo zistené, že obžalovaný bol vlastníkom motocykla (v premávke od 03.02.1988, potom dňa 07.03.2016 vyradený z premávky) a osobného motorového vozidla zn. Škoda (v premávke od 02.08.2005), na ktorom však boli dve exekútorské blokácie (aj týkajúca sa vymáhania dlžného výživného). Na obžalovaného sa vedú 4 exekúcie z obdobia rokov 2008-2014 vrátane tej, ktorá sa týka vymáhania dlžného výživného (EX 193/08).

Z výpovedí obžalovaného Š. E. a svedkov P., B. B. Z. E. na hlavnom pojednávaní a z oboznámených listinných dôkazov zo spisu (potvrdení o výške vyplatenej mzdy u zamestnávateľov a zo správy exekútorského úradu) bolo možné vypracovať tabuľku, ktorá znázorňuje plnenie vyživovacej povinnosti obžalovaného v inkriminovanom období (uvedenom vo výrokovej časti rozsudku) a jeho čistý príjem, ktorý v tomto období preukázateľne dosahoval:

Obdobie Výživné na B., nar. 15.07.1996 Výživné na Z., nar. 14.01.1998 Matka uviedla, že zaplatil Exekútor vymohol Čistý príjem obžalovaného 11/2011 49,79 € 43,15 € 0 0 567,27 € 10/2012 49,79 € 43,15 € 0 7,34 € (B.) 6,36 €. (Z.) - 11/2012 49,79 € 43,15 € 49,79 € 43,15 € 49,79 € 43,15 € 0 259,10 € (B.) 224,56 € (Z.) - 02/2013 49,79 € 43,15 € 49,79 € 43,15 € 0 0 - 04/2013 49,79 € 43,15 € 49,79 € 43,15 € 0 0 - 06/2013 49,79 € 43,15 € 49,79 € 43,15 € 49,79 € 43,15 € 0 0 114,76 € 09/2013 49,79 € 43,15 € 0 0 311,68 € 10/2013 49,79 € 43,15 € 0 0 329,22 € 11/2013 49,79 € 43,15 € 0 0 353,77 € 12/2013 49,79 € 43,15 € 0 0 361,67 € 01/2014 49,79 € 43,15 € 400,00 € na obe deti jej poslal na účet, t.j. 200,00 € na každé dieťa 0 340,81 € 02/2014 49,79 € 43,15 € 0 0 173,20 € 03/2014 49,79 € 43,15 € 0 0 80,04 € 04/2014 49,79 € 43,15 € 0 0 347,82 € 05/2014 49,79 € 43,15 € 0 0 326,78 € 06/2014 49,79 € 43,15 € 0 0 351,33 € 07/2014 plnoletosť B. 49,79 € 43,15 € 0 0 294,44 € 08/2014 49,79 € 43,15 € 0 0 294,44 €

09/2014 49,79 € 43,15 € 0 0 326,78 € 10/2014 49,79 € 43,15 € 0 0 368,87 € 11/2014 49,79 € 43,15 € 0 0 311,76 € 12/2014 49,79 € 43,15 € 0 0 272,09 € 01/2015 49,79 € 43,15 € Za 3 mesiace zaplatil šekom 650,00 € na obe deti, t.j. na každé dieťa 325,00 € Od 14.01.2015 do 31.03.2015 zarobil 149,60 € 02/2015 49,79 € 43,15 € 03/2015 49,79 € 43,15 € 125 € (B.) 125 € (Z.) 04/2015 49,79 € 43,15 € 167,37 € (B.j) 167,37 €. (Z.) 375,08 € 05/2015 49,79 € 43,15 € 100 € (B.) 100 € (Z.) 362,73 € 06/2015 49,79 € 43,15 € 382,78 € 07/2015 49,79 € 43,15 € 397,45 € 08/2015 49,79 € 43,15 € 368,13 € 09/2015 49,79 € 43,15 € 382,72 € 10/2015 49,79 € 43,15 € 382,78 € 11/2015 49,79 € 43,15 € 362,92 € 12/2015 49,79 € 43,15 € Od exekútora: 80,00 € (B.) 80,00 € (Z.) 80,00 € (B.) 80,00 € (Z.) 397,46 € 01/2016 plnoletosť Z. 49,79 € 43,15 € Od exekútora: 80,00 € (B.j) 80,00 € (Z.) 80,00 € (B.) 80,00 € (Z.) 390,55 € 02/2016 49,79 € 43,15 € Od exekútora: 80,00 € (B.) 80,00 € (Z.) 80,00 € (B.) 80,00 € (Z.) 510,01 € 03/2016 49,79 € 43,15 € Od exekútora: 80,00 € (B.) 80,00 € (Z.) 80,00 € (B.) 80,00 € (Z.) 385,42 € 04/2016 49,79 € 43,15 € Od exekútora: 80,00 € (B.) 80,00 € (Z.) 80,00 € (B.) 80,00 € (Z.) 393,09 € 05/2016 49,79 € 43,15 € Od exekútora: 80,00 € (B.) 80,00 € (Z.) 80,00 € (B.) 80,00 € (Z.) 401,44 € 06/2016 49,79 € 43,15 € Od exekútora: 80,00 € (B.j) 80,00 € (Z.) 80,00 € (B.) 80,00 € (Z.) 408,95 € 07/2016 49,79 € 43,15 € Od exekútora: 80,00 € (B.) 80,00 € (Z.) 80,00 € (B.) 80,00 € (Z.) -

Vzhľadom k zisteným skutočnostiam súd samostatne posúdil ako predbežnú otázku (§ 7 ods. 1 Tr. por.) výšku vyživovacej povinnosti, ktorú mal obžalovaný Š. E. v inkriminovanom období plniť (porovnaj R 56/1993). Vo všeobecnosti platí, že predbežnou otázkou je skutočnosť, ktorá sama osebe nie je predmetom trestného konania, avšak jej vyriešenie je predpokladom konania a rozhodnutia vo veci samej. Keďže zodpovedanie tejto otázky je predpokladom rozhodnutia vo veci samej, a teda predchádza tomuto rozhodnutiu, takáto otázka sa označuje ako predbežná (prejudiciálna). Takáto predbežná otázka môže byť aj hmotnoprávneho charakteru. Súd a orgány činné v trestnom konaní posudzujú predbežné otázky samostatne. Výnimkou sú len predbežné otázky týkajúce sa osobného stavu, o ktorých sa rozhoduje v občianskom súdnom konaní (§ 7 ods. 2 Tr. por.). Ak je však o predbežnej otázke právoplatné rozhodnutie súdu, Ústavného súdu SR, Súdneho dvora Európskej únie alebo iného štátneho orgánu, takým rozhodnutím sú súdy a orgány činné v trestnom konaní viazané, ak nejde o posúdenie viny obvineného, t.j. ak o predbežnej otázke právoplatne rozhodol iný orgán, orgán činný v trestnom konaní a súd posudzujú túto otázku samostatne len vtedy, ak ide o posúdenie viny obvineného. Typické je to v prípade trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák., napríklad pokiaľ ide o otázku vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu, začiatkom páchania trestnej činnosti je ten mesiac, v ktorom rodič zavinene prestal plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť, bez ohľadu na skutočnosť, či o tejto povinnosti a jej výške rozhodol súd v občianskom súdnom konaní. Ak také rozhodnutie nebolo vydané, táto otázka sa v trestnom konaní vyrieši ako predbežná otázka. Ak aj o tejto skutočnosti súd v občianskom súdnom konaní rozhodol, orgán činný v trestnom konaní a súd nie je viazaný týmto rozhodnutím a túto predbežnú otázku posudzuje samostatne, keďže ide o posúdenie viny obvineného. Rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní však v takomto prípade podľa ustálenej súdnej praxe súd v trestnom konaní hodnotí ako dôkaz v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por.

Pokiaľ ide o posúdenie výšky vyživovacej povinnosti, zo znázornenej tabuľky je zrejmé, že odkedy bola zvýšená vyživovacia povinnosť obžalovaného Š. E. rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 18.06.2014 č. k. -56, právoplatným dňa 23.07.2014, odo dňa právoplatnosti rozsudku na sumu 100,00 € mesačne na syna B. a na sumu 100,00 € mesačne na dcéru Z. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky P. E., tak jeho čisté zárobky sa výraznejším spôsobom nezmenili (pohybovali sa prevažne v rozmedzí 300,00-400,00 €), a preto podľa názoru súdu nebolo v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch obžalovaného vyživovaciu povinnosť v takejto zvýšenej výške aj reálne plniť. Naviac z obsahu citovaného rozsudku Okresného súdu Trnava pod sp. zn. je zrejmé, že jeho výroková časť je nevykonateľná, nakoľko v nej nie je uvedené, z

akej výšky vyživovacej povinnosti sa obžalovanému táto citovaným rozsudkom zvýšila na sumu 100,00 € na obe deti a z rozsudku je tiež zrejmé, že obžalovaný bol v konaní zastúpený opatrovníkom a odôvodnenie rozsudku neobsahuje výpočet žiadnych dôkazov ohľadom zisťovania schopností, možností a majetkových pomerov obžalovaného, z ktorých by súd v rámci rozhodnutia o zvýšení tejto jeho povinnosti vychádzal (posudzované boli len majetkové pomery matky detí - P. E.). Obžalovaný sa tiež na hlavnom pojednávaní vyjadril, že o zvýšení vyživovacej povinnosti sa dozvedel až pri svojom výsluchu na polícii. Z hľadiska uvedeného tak súd ustálil, že obžalovaný mal z pohľadu trestného práva povinnosť plniť si svoju vyživovaciu povinnosť určenú mu rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 25.07.2007 č. k. -43, právoplatným dňa 03.08.2007, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 22.08.2007 č. k. -46, právoplatným dňa 22.09.2007, t.j. vo výške 49,79 € (1.500,00 Sk) mesačne na syna B. a vo výške 43,15 € (1.300,00 Sk) na dcéru Z., vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky P. E., ktorú považoval za súladnú s jeho schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi, s prihliadnutím aj k tomu, že obžalovaný má vyživovaciu povinnosť aj na ďalšie dieťa (9-ročného syna).

V prípade syna B. do dovŕšenia jeho plnoletosti mal obžalovaný plniť vyživovaciu povinnosť v inkriminovanom období (do augusta 2014) k rukám matky v celkovej výške 1.145,17 € (23 mesiacov x 49,79 €), pričom vyživovaciu povinnosť v tomto období plnil len vo výške 466,44 €, t.j. vznikol mu dlh vo výške 678,73 € voči matke detí. Od dovŕšenia plnoletosti syna mal obžalovaný plniť vyživovaciu povinnosť v inkriminovanom období (od augusta 2014 vrátane) k jeho rukám v celkovej výške .194,96 € (24 mesiacov x 49,79 €), pričom vyživovaciu povinnosť v tomto období plnil vo výške 1.357,37 €, t.j. vznikol mu preplatok na výživnom vo výške 162,41 €. V prípade dcéry Z. do dovŕšenia jej plnoletosti mal obžalovaný plniť vyživovaciu povinnosť v inkriminovanom období (do januára 2016) k rukám matky v celkovej výške 1.726,00 € (40 mesiacov x 43,15 €), pričom vyživovaciu povinnosť v tomto období plnil len vo výške 1.357,37 €, t.j. vznikol mu dlh vo výške 497,71 € voči matke detí. Od dovŕšenia plnoletosti dcéry mal obžalovaný plniť vyživovaciu povinnosť v inkriminovanom období (od januára 2016 vrátane) k jej rukám v celkovej výške 302,05 € (7 mesiacov x 43,15 €), pričom vyživovaciu povinnosť v tomto období plnil vo výške 560,00 €, t.j. vznikol mu preplatok na výživnom vo výške 257,95 €. Spolu teda obžalovanému vznikol dlh na výživnom voči matke detí vo výške 1.176,44 €.

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods. 1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd mal za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe, po jeho modifikácii na podklade záverov a úvah súdu, ktoré sú popísané vyššie, zároveň so stavom ku dňu vyhlásenia rozsudku a bez narušenia jeho právnej kvalifikácie (ako už bolo uvedené vyššie), stal a že tento skutok spáchal obžalovaný Š. E..

Obžalovaný sa počas hlavného pojednávania bránil tvrdeniami, že nemal finančné prostriedky na úhradu výživného, resp. po určitú dobu nikde nepracoval a nemal žiadne príjmy.

Prezentovaná obrana obžalovaného však bola vyvrátená vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní, ktorého výsledky boli v neprospech obžalovaného.

Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní súd uznal obžalovaného Š. E. vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ (pričom písmeno c/ nebolo omylom obsahom právnej vety vyhláseného rozsudku, avšak plne zodpovedalo právnej kvalifikácii skutku ustáleného vo vyhlásenom rozsudku) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., nakoľko boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu, pričom bol tiež naplnený aj kvalifikačný znak - po dlhší čas, keďže obžalovaný vyživovaciu povinnosť neplnil jednoznačne nie krátke obdobie. Obžalovaný teda najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas) a hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený. Z pohľadu skutkovej vety výrokovej časti tohto rozsudku oproti skutkovej vete v obžalobe je nutné poznamenať, že vzhľadom k tomu, že sa obžalovaný Š. E. osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody (viď č.l. 193), a teda tresty, z výkonu ktorých bol podmienečne prepustený, sa považujú za vykonané dňom podmienečného prepustenia, t.j. 12.09.2012, bolo potrebné upraviť skutkovú vetu a jej právnu kvalifikáciu, resp. neuvádzať už v skutkovej vete predmetné podmienečné prepustenie z

výkonu trestu odňatia slobody, avšak napriek tomu zostala táto nezmenená (nakoľko v § 207 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. zostal naplnený alternatívny kvalifikačný znak „hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený“). Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska svojho veku v inkriminovanom období a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na jeho nepríčetnosť či zníženie príčetnosti. Naplnená bola i subjektívna stránka, t.j. zavinenie, pretože obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., t.j. chcel spôsobom uvedeným v Tr. zák. porušiť alebo ohroziť záujem ním chránený. Naplnený bol i objekt útoku a objektívna stránka, t.j. také konanie obžalovaného, ktoré vyplýva zo stíhaného skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Z oboznámených správ o povesti obžalovaného vyplynulo nasledovné:

Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený všeobecne. Počas výkonu trestu bol 1-krát disciplinárne odmenený za plnenie pracovných povinností, pričom bol u neho zaznamenaný aj 1 nedostatok - spal do kontrole budíčka. Priestupkovo prejednávaný od 01.01.2010 doteraz nebol. V minulosti bol trikrát súdne trestaný vždy pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, a to naposledy dvakrát tak, ako je to zrejmé z výrokovej časti tohto rozsudku (skutkovej vety), pričom predmetné rozhodnutia boli oboznamované aj v rámci listinných dôkazov. V poradí prvé takéto odsúdenie má obžalovaný už zahladené.

Z pracovného posudku od zamestnávateľa S. U., s.r.o. vyplynulo, že obžalovaný patrí medzi spoľahlivých zamestnancov, dosahuje dobré pracovné výsledky a v kolektíve je obľúbený. Pracovný pomer má uzatvorený na dobu určitú do 31.12.2016.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l/ Tr. zák. - priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval) a jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m/ Tr. zák.

- už bol za trestný čin odsúdený, pričom na túto okolnosť prihliadol napriek tomu, že bola kvalifikačným znakom ustálenej právnej kvalifikácie, pričom však postačovalo uvedenie jediného odsúdenia a v prípade obžalovaného tento kvalifikačný znak napĺňali až dve nezahladené odsúdenia), dospel súd k záveru, že obžalovanému Š. E. je možné uložiť „výchovný alternatívny“ trest povinnej práce vo výmere 200 hodín (t. j. na hornej hranici trestnej sadzby tohto trestu) s použitím § 54 ods. 1 Tr. zák., s ktorého prípadným uložením obžalovaný vyjadril súhlas v rámci svojej záverečnej reči, ktorý zabezpečí ochranu spoločnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest bude nepochybne vyjadrovať taktiež jeho morálne odsúdenie spoločnosťou. Súd zároveň nedospel k záveru, že účel trestu by bol naplnený uložením iného druhu trestu, napr. nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý by vzhľadom na jeho predošlú recidívu istotne prichádzal do úvahy, avšak vzhľadom na aktuálne plnenie si oboch vyživovacích povinností zo strany obžalovaného (na jeho pomery v maximálne možnom rozsahu) a pozitívne hodnotenie obžalovaného od jeho aktuálneho zamestnávateľa, ktoré bolo tiež podložené tým, že s ním bol uzatvorený pracovný pomer po predošlom výkone práce na dohodu o vykonaní práce, mal za to, že práve tento alternatívny trest splní svoj účel a zároveň nebude viesť k takému stavu, že plnenie vyživovacej povinnosti na obe deti by bolo znemožnené výkonom trestu odňatia slobody.

Nakoľko dlh spočívajúci v nezaplatenom výživnom nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným činom, ale dlhom z nesplnenia zákonnej povinnosti, výroková časť tohto rozsudku neobsahuje výrok o náhrade škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok.