Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_4P-43-2016.pdf
PDF · 88.29 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/43/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú O. F., nar. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, dcéru rodičov R. M., nar. XX.X.XXXX, bytom N. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Evou Hudákovou, advokátkou, Dlhý rad 17, Bardejov a Z. F., nar. XX.X.XXXX, bytom U. Č.. XXX/XX, V., zastúpeného JUDr. Andrejom Molnárom, advokátom, ul. Majlátha 2518/14, Kráľovský Chlmec, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 15P 71/2012-24 zo dňa 5.4.2012 vo výroku o výške výživného pre maloletú O. F., nar. X.X.XXXX tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na výchovu a výživu maloletej O. mesačnou sumou vo výške 100,- Eur počnúc od 1.4.2016 do budúcna vždy do 25. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci k rukám matky maloletej.
Konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletú O. nad sumu 100,- Eur mesačne od 1.9.2015 do budúcna z a s t a v u j e .
V prevyšujúcom rozsahu návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .
Dlžné výživné za obdobie od 1.4.2016 do 31.7.2016 vo výške 210,81 Eur je otec p o v i n n ý uhradiť maloletej O. v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, k rukám matky maloletej.
odôvodnenie:
1. Matka maloletej žiadala svojím návrhom, doručeným súdu dňa 24.2.2016, aby súd zmenil výšku výživného, určeného Okresným súdom Humenné sp. zn. 15P 71/2012 zo dňa 5.4.2012 na maloletú O. a to z mesačne určenej sumy 30% zo sumy životného minima na neplnoleté a nezaopatrené dieťa podľa osobitných predpisov na sumu 150 Eur mesačne, počnúc od 1.9.2015 do budúcna z dôvodu, že výdavky na maloletú sa zvýšili a doterajšia výška výživného nepostačuje maloletej na uspokojenie jej životných potrieb. Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť návrhu matky maloletej. Otec maloletej s návrhom nesúhlasil, mal za to, že postačujúcich je aj 80 Eur mesačne. Poukázal na svoje majetkové a zárobkové pomery.
2. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vyjadreniami účastníkov, správou kolízneho opatrovníka, ostatným spisovým materiálom.
3. Rodičia maloletej nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 15P 71/2012 - 24 zo dňa 5.4.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.4.2012, súd zveril maloletú O. do osobnej starostlivosti matke, upravil styk otca s ňou a zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej mesačnou sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté
dieťa podľa osobitných predpisov. Otec maloletej bol v danom čase nezamestnaný, jej matka bola na rodičovskej dovolenke. V súčasnosti matka žije v spoločnej domácnosti s manželom a dvoma maloletými deťmi. Nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Jej mesačný príjem predstavuje približne 203 Eur ako rodičovský príspevok a okolo 47 Eur tvorí súčet rodinných prídavkov na obe maloleté deti. Má mesačné výdavky na domácnosť vo výške 150 Eur, na telefón 25 Eur, na pohonné hmoty 70 Eur. Maloletá navštevuje 1. ročník základnej školy. Náklady na stravu v škole sú 2 Eurá mesačne, na stravu v domácnosti pre všetkých členov rodiny uviedla matka sumu 140 Eur, nevedela špecifikovať presnú sumu výdavkov na stravu v domácnosti iba výlučne na maloletú O., tie sú primerané veku maloletej. Na oblečenie a obuv pre maloletú minie 40 Eur mesačne, cestovné 20 Eur mesačne, hygiena 15 Eur mesačne, poistka 25,1 Eur mesačne a školské potreby okolo 10 Eur každý mesiac. Otec kúpil maloletej v máji 2016 školské potreby za 79 Eur. Otec maloletej žije a pracuje v Anglicku, kde žije v spoločnej domácnosti s priateľkou. Nemá žiadne zdravotné problémy, uviedol mesačný príjem 150
- 160 libier, pracuje príležitostne. Jeho výdavky predstavujú 130 libier týždenne na bývanie, 100 libier mesačne na hygienu, 100 libier mesačne na stravu, 20 libier mesačne na telefón, 15 libier na internet, 16 libier týždenne na cestovné. Mesačne posiela rodičom 60 libier na to, aby kupovali maloletej osobné veci.
4. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
5. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu je možné čiastočne vyhovieť a zvýšil výživné na maloletú O. na sumu 100 Eur a to od začiatku kalendárneho mesiaca, v ktorom maloletá dovŕšila vek 7 rokov ( 7.4.2016), teda od apríla 2016 do budúcna s tým, že súd považuje adekvátne náklady na maloletú na hranici okolo 150 - 160 Eur (strava, hygiena, oblečenie a obuv, školské potreby, hračky, výlety), pričom keďže matka vykonáva celodennú starostlivosť o maloletú, je na otcovi, aby vo väčšej miere finančne prispieval na základné životné potreby svojej jedinej maloletej dcéry. Súd pri takejto úvahe o výške výživného vzal do úvahy jednak skutočnosť, že otec v súčasnosti prispieva svojej maloletej dcére sumou 30% zo sumy životného minima, čo je približne 28 Eur a ešte posiela svojim rodičom podľa jeho vlastného vyjadrenia 60 libier mesačne na ošatenie, čo činí približne 71 Eur. To dokopy predstavuje sumu 100 Eur, pričom otec maloletej nemusí deliť finančné prostriedky takýmto spôsobom, ale poukáže ich priamo maloletej dcére, ktoré ich potrebuje nielen na oblečenie, ale aj na stravu, poistku, hygienu, školské potreby a iné potreby.
6. Tiež je potrebné uviesť, že v § 78 ods. 3 Zákona o rodine je obsiahnutá tzv. valorizačná klauzula, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť a preto súd pri rozhodovaní o návrhu prihliadal aj na túto okolnosť. Od poslednej úpravy uplynula doba viac než 4 rokov, odkedy bežné náklady na maloletú bezpochyby stúpli tým, že má o 4 roky viac. Okrem nákladov, ktoré sa vplyvom doby zvýšili ( náklady na stravu, oblečenie a obuv, hygienu), maloletej O. pribudli nové
náklady napr. na školu, ktoré v čase posledného určenia u nej neexistovali, čo vedie súd k záveru, že zvýšenie výživného je čo do základu opodstatnené.
7. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírili východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Súd tiež poukazuje na to, že výlučná osobná starostlivosť o maloletú je len na pleciach matky a aj táto okolnosť sa musí prejaviť v peňažnom vyjadrení výživného plnenia zo strany otca, ktorý takúto starostlivosť maloletej absolútne neposkytuje. Otec súdu nepreukázal také objektívne okolnosti, ktoré by mu dôvodne bránili v možnosti zarobiť si na potreby jedinej maloletej dcéry sumou, ktorú mu určil súd a súd je toho názoru, že táto schopnosť u neho nie je nijakým spôsobom znížená. Pre súd nie je dostatočne dôvodná námietka otca, že v zahraničí pracuje iba brigádnicky. Nie je podľa názoru súdu logické, že otec sa zdržuje vo Veľkej Británii, kde sú náklady na život oveľa vyššie ako na Slovensku, čo je možné zistiť aj z vyjadrenia otca na výsluchu, kedy uviedol, že iba náklady na bývanie činia 130 libier, čo je približne 520 libier mesačne ( okolo 616 eur) a zarába pri tom menej, než je priemerná mzda na Slovensku. Táto námietka otca je podľa názoru súdu špekulatívna. Navyše, súd poukazuje na vyššie uvedené argumenty, že otec je objektívne schopný zarobiť si 100 eur na svoje maloleté dieťa ( je zdravý a žije v oblasti, kde nie je nedostatok pracovných miest) a ak tak zo subjektívnych dôvodov nečiní, súd to nemôže akceptovať a dať prednosť lenivosti otca pred životnými potrebami maloletého dieťaťa. Navyše súd konštatuje, že u otca došlo k zvýšeniu príjmov, keďže v čase posledného určenia výživného bol nezamestnaný. Bezpochyby sa zvýšili aj jeho výdavky tým, že žije vo Veľkej Británii, ale mesto pre život si vybral dobrovoľne. Súd v tomto smere poukazuje na to, že otec doteraz prispieval na svoje jediné dieťa minimálnym výživným, výška ktorého bola od narodenia maloletej O. nedostatočná.
8. Pokiaľ ide o otcom uhrádzané náklady na hygienu, len ich mesačná výška 100 libier ( približne 118 Eur) u otca predstavuje viac, než súdom určené mesačné výživné na maloletú Natáliu a súd nemôže tento nepomer jedného výdavku na úkor všetkých výdavkov akceptovať. Ak skutočne výška nákladov na hygienu je tak vysoká, je na mieste, aby otec časť týchto prostriedkov použil napríklad na stravu pre svoje dieťa. Inými slovami tento náklad súd nemôže hodnotiť ako náklad, ktorý by mal maloletú ukracovať na výživnom vo výške, v ktorej by ho inak otec bol schopný uhrádzať. Podľa platnej právnej úpravy vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu má prednosť pred akýmikoľvek výdavkami povinného rodiča, ktoré nie sú nevyhnutné na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, a zároveň vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu predchádza akúkoľvek inú vyživovaciu povinnosť k iným osobám, ktoré by prípadne aj boli odkázané výživou na otca.
9. Súd teda určil výšku výživného pre maloletú zo strany otca na 100 Eur a to od 1.4.2016, pričom návrh v prevyšujúcom rozsahu ( nad 100 Eur od 1.4.2016 a vo výške 150 Eur od 1.9.2015 do 31.3.2016) zamietol s odôvodnením, že akákoľvek výška výživného pre otca nad sumu 100 Eur mesačne by predstavovala neprimeranosť v rámci vyživovacej povinnosti otca a matky maloletej. Aj matka musí svojej dcére určitou sumou prispievať na potreby, aj keď otcova výška musí byť vyššia, pretože sa o maloletú osobne nestará a má tak počas toho časový priestor, na rozdiel od matky maloletej, zarábať si na svoje potreby a v rámci toho aj na potreby svojho dieťaťa. Výška výživného za obdobie od 1.4.2016 do 31.7.2016 teda predstavuje 400 Eur. Od tejto sumy je potrebné odpočítať výživné, ktoré súd určil otcovi maloletej posledným rozhodnutím a to sumu 108,52 Eur ( 27,13 x 4), pričom súd zároveň z plnenia za obdobie od 1.4.2016 do 31.7.2016 odpočítal aj otcom preukázateľne zaplatené náklady ( viď prílohová obálka spisu) na školské potreby zo dňa 22.4.2016 a vo výške 43,8 Eur a vo výške 36,87 Eur, uhradené dňa 22.5.2016. Ostatné náklady na maloletú uhradené jej otcom dňa 13.12.2015 a dňa 26.3.2016 predstavujú náklady za iné než rozhodné obdobie, pretože súd výživné zvýšil až od 1.4.2016 a tieto náklady boli uhradené skôr. Súd navyše tieto náklady nepovažuje za také, na ktoré by maloletá nemala nárok a ktoré by predstavovali vo svojom súhrne viac, než na čo má právo a to aj napriek tomu,
že súdne rozhodnutie o výške výživného sa mení až od 1.4.2016. Náklady uhradené otcom maloletej vo výške 22,5 Eur dňa 24.4.2016 súd nepovažuje za náklady, ktoré je potrebné maloletej nevyhnutné uhrádzať na jej životné potreby, ktoré možno subsumovať do sumy 100 Eur mesačne a ak otec maloletej tieto veci kúpil, činil tak nad rámec svojej vyživovacej povinnosti a takéto náklady nemožno započítať na sumu životných potrieb maloletej, o ktorých výške súd v tomto konaní rozhodoval. Výška dlžného výživného tak predstavuje sumu 210,81 Eur, ktorú súd uložil otcovi maloletej zaplatiť v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bude v tejto lehote podané na Krajskom súde v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.