Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/31/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého E. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E., ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka: O.. C. P., bytom L. XX, E., otec: U.. Z. I., bytom K. XXX/XX E., adresa na doručovanie: D. XX, E., o zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 16. mája 2016 č.k. -268, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 21. 05. 2014, sa otec maloletého E. domáhal zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 19. 11. 2015, zobral návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie, opierajúc svoje rozhodnutie o ustanovenie § 96 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“, účinný do 30. júna 2016). Dôvodil tým, že otec dieťaťa využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal svoj návrh späť, súd akceptoval toto späťvzatie a to i napriek tomu, že matka dieťaťa požadovala, aby súd v konaní pokračoval a rozhodol vo veci rozsudkom. Ďalej dôvodil tým, že v danej veci ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré súd môže začať i bez návrhu z úradnej moci, vzhľadom k doterajším výsledkom konania, s prihliadnutím na zistený názor maloletého dieťaťa a predovšetkým záujem maloletého dieťaťa, považoval za dôvodné konanie zastaviť, aby dieťa bolo čo najmenej traumatizované vzťahovými problémami jeho rodičov, ktoré sa výrazne prejavovali v priebehu konania a na životné situácie u maloletého dieťaťa mali rozhodne negatívny vplyv. Zastavenie konania bude predovšetkým na prospech maloletého dieťaťa a prispeje aj k zbytočnej ďalšej eskalácii vzťahov u rodičov dieťaťa, ktoré sa doteraz negatívne podpísali na život maloletého dieťaťa, ktorý v jeho veku celú situáciu citlivo vníma. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla odvolaním matka maloletého dieťaťa dôvodiac, že tvrdenie súdu, že má zistený názor maloletého dieťaťa na striedavú starostlivosť nie je podložený žiadnym dôkazom. Maloletý E. nebol žiadnym spôsobom dotazovaný, otec dieťaťa svojim návrhom dieťa traumatizoval, ponechal ho v platnosti až do späťvzatia po tom, čo bol stanovený druhý termín sedenia u znalca PhDr. Andreja Benkoviča. Vzťahové problémy medzi otcom dieťaťa a matkou vznikli po tom, ako sa matka začala domáhať zvýšenia výživného na dospievajúceho chlapca, odvtedy začal otec traumatizovať celú rodinu, vrátane maloletého. Rozhodnutie súdu považuje za povrchné, keďže súd nebral do úvahy vyjadrenie matky zo dňa 20. 11. 2015, v ktorom poukazuje na predchádzajúce vyjadrenia

otca na pojednávaní, že na návrhu trvá. Z celého konania má pocit, že súd vychádza v ústrety nie maloletému, ale otcovi, jeho podaniam a návrhom, súd nebral do úvahy, že maloletý navštevuje odborných lekárov. Z lekárskeho nálezu MUDr. Jany Galvánkovej zo dňa 05. 06. 2014 vyplýva, že problémy dieťaťa súvisia s osobou otca, pričom v závere nálezu je uvedené, že je vhodné súdnoznalecké vyšetrenie, čo malo byť signálom pre súd, že nejde o bežný prípad nutnosti úpravy styku a namietané skutočnosti si mal súd pred rozhodnutím aktualizovať. Žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť tak, že v konaní bude pokračovať vykonaním znaleckého dokazovania.

3. Otec maloletého dieťaťa a ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods.1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“), neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 , pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie matky dieťaťa nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

5. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z., účinnom od 01. 07. 2015 (ďalej len „CMP“). Podľa ustanovenia § 395 ods. 1 CMP, ak ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutie jeho účinnosti. Podľa § 2 ods. 1 na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 387 ods. 1CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods.2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 387 ods. 3 odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

6. Podľa § 96 ods. 1 OSP navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom , súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 OSP súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

7. Podľa § 29 ods. 1 navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

8. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že otec dieťaťa sa návrhom zo dňa 25. 09. 2014 domáha zverenia maloletého E. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd prvej inštancie vykonával v tejto veci dokazovanie. Otec dieťaťa písomným podaním zo dňa 19. 11. 2015 súdu oznámil,

že svoj návrh na schválenie striedavej osobnej starostlivosti, berie späť. Zdôvodnil ho dôkladným zvážením všetkých okolností, najmä však zdravotného stavu jeho syna, dvojročného obdobia rozdelenia a odcudzenia a jeho predpubertálnym vekom s presvedčením, že toto rozhodnutie vnesie do duše syna pokoj, o ktorý ho pripravila matka dieťaťa s jej matkou, pričom toto rozhodnutie vykonal po konzultácii s detským psychológom. Keďže sa obáva ďalšej kriminalizácie jeho osoby zo strany G. a P., späťvzatím návrhu sa snaží život jeho syna, ako aj ten svoj, v tomto smere aspoň čiastočne odľahčiť. Súd prvej inštancie akceptoval späťvzatie návrhu zo strany otca, pričom v napadnutom uznesení sa vyporiadal i s nesúhlasom matky dieťaťa, ktorý uviedla v písomnom vyjadrení, doručenom súdu prvej inštancie dňa 23. 11. 2015.

9. Späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívnym procesným úkonom navrhovateľa voči súdu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva prejav navrhovateľa, že na prejednaní svojho návrhu nemá záujem a že je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude v tomto rozsahu súdom meritórne rozhodnuté. K späťvzatiu návrhu môže dôjsť v ktoromkoľvek štádiu konania od podania návrhu do právoplatného rozhodnutia vo veci. Späťvzatie návrhu od 01. 07. 2016 v rodinných veciach upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 29. Navrhovateľ, ktorý podal návrh, má právo s ním disponovať, čo znamená, že ho môže za konania vziať aj späť a to celkom, alebo sčasti. Späťvzatím návrhu navrhovateľ prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. Ak navrhovateľ zobral svoj návrh späť, toto späťvzatie nemožno odvolať a súd uznesením konanie zastaví. Iba vo výnimočných prípadoch súd konanie v dôsledku späťvzatia návrhu nezastaví, a to iba vtedy, ak ide o konanie, ktoré sa síce začalo na návrh, ale zákon pripúšťa, aby sa začalo aj bez návrhu. V tomto prípade súd konanie nezastaví vtedy, ak s ohľadom na charakter konania, záujem účastníkov, resp. aj závery doteraz vykonaného dokazovania, je súd toho názoru, že je potrebné v konaní pokračovať. Rovnako, ako v sporovom konaní, súd nezastaví mimosporové konanie ani vtedy, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí a má záujem na tom, aby súd vec autoritatívne rozhodol v merite. Dôkazné bremeno existencie týchto vážnych dôvodov nesie účastník, ktorý so späťvzatím nesúhlasí a tieto vážne dôvody musí súdu jednoznačne preukázať. Posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že otec dieťaťa prejavil svoju jednoznačnú vôľu, aby sa vo veci nekonalo a v merite veci nerozhodlo a aby súd konanie o jeho návrhu na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletého E. zastavil, pričom svoje rozhodnutie riadne a vážnymi dôvodmi aj zdôvodnil. Súd prvej inštancie, rešpektujúc jeho dispozičné oprávnenie, konanie správne zastavil, pričom sa aj náležite vyporiadal s námietkami a nesúhlasom matky maloletého dieťaťa so späťvzatím návrhu. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia konštatuje, že procesný postup súdu prvej inštancie bol správny, pričom na správnosti postupu okresného súdu nič nemôže zmeniť ani nesúhlas matky dieťaťa a jej následné odvolanie proti napadnutému uzneseniu.

11. Odvolací súd iba na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dodáva, že matka dieťaťa, ktorá so späťvzatím návrhu nesúhlasila v danej veci, bola povinná v zmysle uvedených ustanovení Civilného mimosporového poriadku (§ 29) vážnosť týchto dôvodov jednoznačne preukázať. Iba jej tvrdenie, že otec dieťaťa v priebehu konania sám trval na pokračovaní konania, ako aj jej tvrdenia o nezáujme otca o syna, nie je možné vyhodnotiť ako unesenie dôkazného bremena na preukázanie vážnosti týchto dôvodov. Taktiež tvrdenie matky dieťaťa, že súd nebral do úvahy záujem maloletého dieťaťa a dieťa malo byť vyšetrené súdnym znalcom, odvolací súd považuje za účelové a neopodstatnené, pričom zdôrazňuje, že určite nemôže byť v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo stresované a vyšetrované súdnym znalcom za situácie, že otec dieťaťa na svojom návrhu, na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti rodičov, netrvá. Dôvody uvádzané matkou tak v podanom vyjadrení, v ktorom oznámila svoj nesúhlas so späťvzatím, ako aj v podanom odvolaní proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie, iba svedčia o vzťahových problémoch rodičov dieťaťa, ktoré aj podľa tvrdenia súdu, dieťa traumatizujú. Odvolací súd konštatuje, že matka maloletého dieťaťa jednak neuviedla tak vážne dôvody, pre ktoré by konanie nemalo byť zastavené a iba samotné tvrdenia matky nemôžu byť dôvodom pre opačný postup súdu, t.j. nezastavenie konania pre späťvzatie návrhu, pričom tieto svoje tvrdenia matka žiadnym spôsobom súdu nepreukázala. Navyše za situácie, že maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a matka s návrhom otca dieťaťa na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov nesúhlasila, je potrebné jej námietky a tvrdenia vyhodnotiť ako účelové a neopodstatnené.

12.Citované ustanovenie § 387 ods. 2 zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t.j. pre vec rozhodujúce. Odvolací súd, majúc sa správne rozhodnutie súdu prvého stupňa, sa v plnom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením a preto v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 sa iba obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 v spojení s § 396 ods.1 SCP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 58 o nároku na náhradu trov, ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje súd len na návrh. Ani jeden z účastníkov do rozhodnutia súdu návrh na náhradu trov konania nepodal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .