Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-144-2016.pdf
PDF · 80.81 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/144/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: Ing. D. G., nar. X.X.XXXX, bytom Q., K. L. XXXX/X, právne zastúpený spoločnosťou zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s.r.o., so sídlom Žilina, Sládkovičova 13, proti žalovanému: L. H., nar. X.XX.XXXX, bytom F. U. H., U. G. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Ing. Milanom Očkom, advokátom so sídlom Q., L. XX, o zaplatenie 3.200 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 27C/279/2014-77 zo dňa 13. augusta 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.200 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 19.1.2012 do zaplatenia.
Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.200 eur spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne od 19.1.2012 do zaplatenia. Východiskovo poukázal na zásady dokazovania platné v sporovom súdnom konaní, s dôrazom na princíp dôkazného bremena, spočívajúci v povinnosti preukázania tvrdených skutočností, neunesenie ktorého bremena sa prejaví zamietnutím žaloby. Nadväzne ustálil, že medzi stranami sporu došlo dňa 18.7.2011 k uzavretiu písomnej zmluvy o pôžičke, žalobca však v konaní neuniesol dôkazné bremeno, že došlo k skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky (ako podstatnej náležitosti zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 OZ) žalovanému v rozsahu ako to tvrdil žalobca, t.j. 13.000 eur. Žalovaný potvrdil prevzatie sumy 11.000 eur, súd preto pri rozhodovaní vychádzal z toho, že požičaná suma bola (práve) táto nesporná čiastka 11.000 eur. Žalobca totiž vo svojej výpovedi uvádzal, že požičal nielen sumu 13.000 eur, ale aj ďalšie finančné prostriedky, ktoré ale presne nešpecifikoval a nevedel uviesť celkovú požičanú sumu, ani dátumy, kedy došlo k požičaniu jednotlivých finančných čiastok, za akých podmienok boli požičané a reálne odovzdané žalovanému. Žalobca vychádzal (len) z toho, že nikdy nebol dlh vyšší ako suma 13.000 eur. Súd prvej inštancie dodal, že uvedenie sumy 13.000 eur v zmluve o pôžičke nie je dôkazom reálneho odovzdania tejto peňažnej sumy. Žalobca bol povinný preukázať (k čomu ale nedošlo) reálne odovzdanie tvrdenej finančnej čiastky žalovanému a v tejto spojitosti nepostačuje podpísanie zmluvy s textom o potvrdení prevzatia sumy.
2.Na druhej strane rozpornými boli aj tvrdenia ohľadne plnenia (pôžičky) zo strany žalovaného. Žalobca uvádzal, že došlo k zaplateniu sumy 9.800 eur, zatiaľ čo žalovaný tvrdil vrátenie sumy 12.800 eur. V danej spojitosti konštatoval okresný súd existenciu dôkazného bremena na strane žalovaného, ktorý mal v konaní preukázať vrátenie celej požičanej sumy 11.000 eur. Tento však nepredložil žiaden dôkaz, na
základe ktorého by bolo vrátenie celej požičanej sumy preukázané. Svedkovia G. H. a G. G., sa vôbec nevedeli vyjadriť k okolnostiam predmetnej pôžičky, t.j. ani k reálnemu odovzdaniu peňazí, ani k vráteniu požičanej sumy. Svedkovi G. boli známe skutočnosti len z počutia od samotného žalovaného, svedkyňa H. sa vedela vyjadriť len k svoje vlastnej pôžičke od žalobcu. Pokiaľ žalovaný navrhol v konaní vypočuť ako svedkov manželku žalobcu a jeho zamestnankyňu na vrátenie peňazí priamo v zmenárni vo výške 800 eur, resp. 2.600 eur, žalobca nepoprel, že tieto dve sumy boli vrátené, išlo teda o nesporné tvrdenie. Ďalej žalovaný navrhol tieto svedkyne vypočuť aj k odovzdaniu sumy 11.000 eur ako požičanej sumy, túto sumu však súd ustálil ako požičanú, preto považoval za nadbytočné vypočúvať ďalších svedkov ohľadne tejto sumy. Okresný súd preto konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a ani nenavrhol doplniť dokazovanie v tom smere, aby bolo jednoznačne preukázané, že požičanú sumu 11.000 eur žalobcovi vrátil. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že mal záujem, aby mu žalobca odovzdal potvrdenie o zaplatení pôžičky, ale žalobca s týmto nesúhlasil a žiadne potvrdenie žalovanému neodovzdal, súd zdôraznil, že nič nebránilo žalovanému, aby peňažné prostriedky žalobcovi vrátil takým spôsobom, aby v konaní mal možnosť preukázať tvrdenú skutočnosť o vrátení peňažnej pôžičky, s prihliadnutím aj na to, že žalovaný nevrátil peniaze v jednej sume, ale vo viacerých splátkach a teda ak žalobca odmietol vydať potvrdenie o zaplatení peňažnej sumy, tak žalovaný mal možnosť všetky ďalšie sumy zaplatiť už spôsobom, na základe ktorého by mal dôkaz o vrátení požičanej sumy žalobcovi. Súd preto vychádzal z nesporného tvrdenia účastníkov konania, že žalovaný zaplatil/vrátil čiastku 9.800 eur.
3.Na základe opísaného súd prvej inštancie uzavrel, že po preukázaní požičania sumy 11.000 eur a vrátenia sumy 9.800 eur, je dôvodné uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť rozdiel 1.200 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania.
4.Rozhodovanie o trovách konania si okresný súd vyhradil postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p. na čas po právoplatnosti o rozhodnutí.
5.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Potvrdil, že od žalobcu si požičal sumu 11.000 eur a zdôraznil, že túto vrátil v plnej výške, dokonca žalobcovi vrátil viac ako si požičal a to o 1.800 eur (celkove 12.800 eur). Tvrdenia žalobcu o tom, že nevrátil celú požičanú sumu, sú nepravdivé. Odvolateľ zdôraznil, že žalobca má vo zvyku pri uzatváraní zmluvy o pôžičke uvádzať v písomnom vyhotovení zmluvy vyššiu sumu ako bola reálne odovzdaná, čo potvrdila aj svedkyňa H., ktorá si od neho rovnako požičala peniaze. Ďalej má tendenciu neviesť si presne evidenciu o vrátených čiastkach. Nakoľko sa žalobca nevedel vyjadriť v akých sumách a kedy bola pôžička vrátená, žalovaný na pojednávaní navrhoval vykonať dôkaz výsluchom manželky žalobcu a pracovníčky zmenárne, ktorá by vedela bližšie objasniť jednotlivé vrátené čiastky. Na ich výsluchu aj naďalej trvá.
6.Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 písm. a/ CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý výrok o zamietnutí žaloby vo vyšnej časti) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
8.Princípy dokazovania v kontradiktórnom/sporovom súdnom konaní tak, ako ich vymedzil súd prvej inštancie, v plnej miere zodpovedajú relevantnej právnej úprave. Na (primárnu) povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť dôkazná, ktorej neunesenie vedie k procesnému neúspechu v spore. Napadnuté rozhodnutie je založené na dôslednej aplikácii predmetných postulátov a vedie k opodstatnenému záveru, že žalovaný žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal vrátenie pôžičky nad čiastku ustálenú na základe zhodných tvrdení sporových strán. Argumentácia odvolateľa, že tvrdenia žalobcu o nevrátení celej požičanej sumy sú nepravdivé, preto ostáva len v rovine nepreukázaných a subjektívnych tvrdení, prehliadajúcich práve dôkaznú núdzu žalovaného a ňou vyvolaný procesný neúspech založený na (vymedzených) definičných znakoch procesu dokazovania v sporovom súdnom konaní.
9.V kontexte opísaného sú bezpredmetné (ako správne vyhodnotil súd prvej inštancie) aj dôkazné návrhy, na ktorých žalovaný zotrváva. Z hľadiska procesnej ekonómie je totiž skutočne nadbytočné venovať sa dokazovaniu vrátenia tej časti finančných prostriedkov, ktorých vrátenie okresný súd ustálil za nesporné. Bez zásadného významu je za danej skutkovej situácie tiež tvrdenie o „tendencii“ žalobcu uvádzať v písomnom vyhotovení zmluvy vyššiu sumu než bola reálne odovzdaná, keď z uvedeného nemožno ustáliť záver, že tak tomu bolo aj v posudzovanej veci.
10.Nakoľko odvolacie dôvody žalovaného neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), krajský súd pristúpil k potvrdeniu rozsudku v napadnutej časti.
11.Okresný súd, ktorý si rozhodnutie o trovách konania vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodne aj o trovách aktuálneho odvolacieho konania.
12.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.