Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18C-282-2015.pdf
PDF · 87.97 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/282/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcu: Raiffeisenbank a.s., so sídlom v Prahe, Hvězdova 1716/2b, 140 78 Česká republika, IČO: 49 240 901, zastúpeného advokátkou kanceláriou Havel, Holásek & Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, IČO: 36 856 584, proti žalovanej: N. J., narodená XX.X.XXXX, naposledy bytom P.J. L. XXX/X, XXX XX Y., zastúpená N. P., tajomníčkou Okresného súdu Y. o zaplatenie 23.315,88 CZK s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 23.315,88 CZK so zmluvným úrokom vo výške 21,90 % ročne zo sumy 17.000,- CZK od 28.06.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 22.628,40 CZK od 28.06.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 23.318,88 CZK spolu so zmluvným úrokom a úrokom z omeškania, zároveň žiadal náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná uzatvorila dňa 26.4.2011 so žalobcom Zmluvu o poskytovaní bankových a ďalších ( ďalej len Zmluva o bežnom účte ) , na základe ktorej zriadila Banka žalovanej bežný účet, neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o bežnom účte boli Všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa žalovaná oboznámila a súhlasila s nimi V zmysle uvedenej zmluvy sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi poplatky a náklady za bankové operácie spojené s účtom , podľa čl. II. ods. 5 Zmluvy o bežnom účte bola žalovaná povinná udržiavať na účte kladný zostatok a ako vyplýva z Mimoriadneho výpisu z účtu žalovaná túto svoju povinnosť nesplnila a z jej strany tak došlo k porušeniu zmluvných povinností a žalovaná dlhodobo na účte vykazovala nepovolený záporný zostatok, preto žalobca listom z 24.06.2014 odstúpil od zmluvy o bežnom účte, toto odstúpenie bolo žalovanej odoslané dňom 24.06.2014 a doručené podľa čl. II bod 7.8.1 VOP piatym dňom od odoslania t.j. 01.07.2014 a Zmluva o bežnom účte tak bola ukončená ku dňu 01.07.2014. Žalovaná uzatvorila dňa 19.10.2011 so žalobcom Zmluvu o povolenom debete na bežnom účte a v súlade s ňou žalobca poskytol žalovanej prostredníctvom jej účtu peňažné prostriedky do výšky povoleného debetu v sume 17.000,- CZK, žalovaná sa zaviazala tento debet čerpať priebežne, neprekročiť jeho povolenú výšku a odo dňa čerpania povoleného debetu hradiť úrok z čerpanej a doposiaľ nesplatenej čiastky povoleného debetu vo výške 21,90 % ročne, žalovaná porušila zmluvné povinnosti z oboch zmlúv, žalobca bol oprávnený v súlade s čl. 8. a 9. produktových podmienok jednostranne a s okamžitou účinnosťou zrušiť povolený debet a vyčerpanú čiastku vyhlásiť sa okamžite splatnú.Žalovaná bola o tejto skutočnosti informovaná zo strany žalobcu listom z 25.06.2014, ktorý jej bol doručený 27.06.2014, ktorým bola žalovaná vyzvaná k okamžitej úhrade sumy 23.315,88 CZK. Žalovaná neuhradila ani časť pohľadávky žalobcu , ktorá predstavuje dlh na splátkach úveru 17.000,- CZK, dlh na zmluvnom úroku 1.958,40 CZK, dlh na úroku z omeškania 687,48 CZK, dlh na poplatkoch spojených s vedením a správou bežného účtu 3.670,- CZK.
2.Žalovanej sa nepodarilo doručiť žalobu na adresu uvedenú v žalobe, kde súdne zásielky nepreberala, súdu sa nepodarilo zistiť aktuálnu adresu jej pobytu, preto uznesením č.l. 77 spisu zo dňa 29.02.2016 žalovanej ustanovil opatrovníka podľa § 29 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku v osobe N. P., tajomníčky tunajšieho súdu. Účinky tohto úkonu ostali zachované aj po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( § 470 ods. 2 cit. zákona).
3.Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, žalovanej aj ustanoveného opatrovníka a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to najmä oboznámením so žalobou, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Zmluvou o poskytovaní bankových a ďalších služieb zo dňa 26.04.2011, Odstúpením od tejto zmluvy , prehľadom úrokových sadzieb, Produktovými podmienkami pre povolený debet na bežnom účte, Akceptáciou zmluvy o povolenom debete na bežnom účte z 19.10.2011, Oznámením o okamžitej splatnosti Povoleného debetu na bežnom účte z 25.06.2014, doručenou z 27.06.2014, prehľadom zložiek pohľadávky po splatnosti bežný účet, povolený debet, mimoriadnym výpisom z účtu žalovaného ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
4.Žalobca je obchodná spoločnosť zapísaná v Obchodom registri Mestského súdu Praha, oddiel B, vložka 2051.
5.Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 26.04.2011 Zmluvu o poskytovaní bankových a ďalších služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného účtu.
6.Žiadosťou z 19.10.2011 zmluvy o povolenom debete na bežnom účte požiadala žalovaná ako klient žalobcu ako banku o zriadenie povoleného debetu na bežnom účte. Banka sa zmluvne zaviazala poskytnúť klientovi úver vo forme prečerpania na bežnom účte vo výške 17.000,- CZK, s výškou úrokovej sadzby 21,90 %, spolu s dohodnutými poplatkami a to: poplatok za správu debetnej karty 15,- CZK, poplatok za úrazové poistenie 20,- CZK, poplatok za správu účtu 250,- CZK, za správu elektronickej debetnej karty 55,- CZK, za doplnkovú službu, poistenie proti zneužitiu debetnej karty 15,- CZK , poplatok zo správu účtu 75,- CZK a za využitie povoleného debetu 90,- CZK, všetko podľa priloženého Cenníka produktov a služieb.
7. Listom z 25.06.2014 oznámil žalobca žalovanej okamžitú splatnosť, vyzval ju k uhradeniu dlhu na základe zmluvy o povolenom debete a vyzval na úhradu dlžnej sumy 23.318,88 CZK. Žalovaná si zásielku prevzala 27.06.2014.
8.Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Súd skúmal, či má právomoc vo veci rozhodnúť. Právomoc súdu vyplýva z Nariadenia Rady (ES) č.44/2001, kde podľa II. odd. 1. čl. 2 je uvedené, že ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Žalobca má sídlo v Českej republike a žalovaná má bydlisko na území Slovenskej republiky. Ide o konanie s cudzím prvkom, preto bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobcom uplatneného nároku.
Podľa ustanovenia článku 1 odsek 1 nariadenia Rady (ES) číslo 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len nariadenie Rady), toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.
Podľa ustanovenia článku 2 odsek 1 nariadenia Rady, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Žalovaná má bydlisko na území Slovenskej republiky, preto v súlade s vyššie citovaným ustanovením článku 2 nariadenia Rady je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci.
Podľa ustanovenia článku 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rímsky dohovor)ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom.
Podľa ustanovenia článku 3 odsek 1 Rímskeho dohovoru, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná, alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
Z ustanovenia článku 20, bodu 20.1 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy vyplýva, že právne vzťahy medzi klientom a bankou sa riadia právnym poriadkom Českej republiky, ak nie je dohodnuté inak.
Z uvedeného dôvodu súd aplikuje na právny vzťah účastníkov konania české právne predpisy, nakoľko k uzavretiu zmluvy došlo v ČR a sídlo poskytovateľa služieb (žalobcu) je v Českej republike.
Podľa § 497 Obchodního zákonníku č. 513/1991 Sb., smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.
Podľa § 499 Obchodního zákonníku č. 513/1991 Sb., za sjednání závazku věřitele poskytnout napožádání peněžní prostředky lze sjednat úplatu, jestliže poskytování úvěru je předmětem podnikání věřitele.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodního zákonníku č. 513/1991 Sb. (1) Od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinakv nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny,je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníkav době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo nazákladě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné.(2) V pochybnostech se má za to, že sjednaná výše úroků se týká ročního období.
Podľa § 506 Obchodního zákonníku č. 513/1991 Sb., je-li dlužník v prodlení s vrácením více než dvousplátek nebo jedné splátky po dobu delší než tři měsíce, je věřitel oprávněn od smlouvy odstoupit apožadovat, aby dlužník vrátil dlužnou částku s úroky. Odstoupení věřitele od smlouvy nemá vliv nazajištění závazků z této smlouvy.
Podľa ustanovenia § 365 Obchodného zákonníka ČR, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa ustanovenia § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka ČR, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi občianskeho práva.
Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka Českej republiky v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnenia aj úroky z omeškania, pokiaľ nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania stanoví vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 1 nariadenia vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb., ktorým sa ustanoví výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania v znení účinnom v čase vzniku omeškania, výška úroku z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby určenej Českou národnou bankou pre posledný deň
kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov.
9.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o poskytovaní bankových a ďalších služieb zo dňa 26.04.2011, a následne aj zmluvou o povolenom debete na bežnom účte zo dňa 19.10.2011. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov súd nemal pochybnosti o tom, že si žalobca splnil svoje povinnosti z týchto zmlúv a zriadil a viedol pre žalovanú bežný účet a poskytol jej úver formou povoleného prečerpania bežného účtu až do výšky úverového limitu 17.000,- CZK. Zároveň súd nemal na základe žalobcom predložených listinných dôkazov pochybnosti ani o tom, že si žalovaná svoju povinnosť, a to čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy iba do výšky voľných peňažných prostriedkov na tomto účte a uhrádzať za vedenie účtu poplatky nesplnila, a rovnako si nesplnila povinnosť vrátiť žalobcovi úver poskytnutý jej formou povoleného prečerpania. Následne tak žalobca využil svoje právo a vyhlásil všetky vyčerpané čiastky povoleného debetu za okamžite splatné listom zo dňa 25.06.2014. Pohľadávka žalobcu pozostáva z dlhu na istine úveru vo výške 17.000 CZK, dlhu na zmluvných úrokoch vo výške 1.958,40 CZK, dlhu na úroku z omeškania vo výške 687,48 CZK a dlhu na poplatkoch spojených s vedením účtu a správou bežného účtu vo výške 3.670,- CZK spolu v sume 23.315,88 CZK s dohodnutým zmluvným úrokom vo výške 21,90 % ročne zo sumy 17.000,- CZK od 28.06.2014 do zaplatenia. Keďže žalovaná sa so splnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, je povinná žalobcovi zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 22.628,40 CZK od 28.06.2014 až do zaplatenia. Po vykonanom dokazovaní tak súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná ,a preto jej vyhovel a rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
10. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej CSP) tak, že súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému súd priznal trovy konania v rozsahu 100% s poukazom na § 255 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.