Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/128/2016

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci žalobkyne X. F., A.. X.XX.XXXX, W.I. A. F. J.. Č.. XXX Q. L., zastúpenej splnomocnencom Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Park Angelinum 2, 040 01 Košice, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, rozhodujúc o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 18.11.2009.

Zamestnávateľ žalobkyne spoločnosť B. Y. X. X.. H.. E.. X. X. D. XXX/X, XXX XX M., G.: XX XXX XXX j e p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 18.11.2009.

Súd ukladá žalobkyni, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti žalovanému návrh na začatie konania vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala na Okresný súd Skalica dňa 30.6.2016 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala nariadiť žalovanému, aby sa zdržal výkonu Dohody o zrážkach z mzdy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 18.11.2009 do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi žalobkyne B. Y. X. X.. H.. E.. X. X. D. XXX/X, XXX XX M., G.: XX XXX XXX, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 18.11.2009.

2. Žalobný návrh odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu - Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.11.2009. Na základe žiadosti žalobkyne bola schválená výška úveru (úverový limit) 1.493,73 eur, počet splátok 36 s mesačnou splátkou 84,11 eur, RPMN za úver činila 68,51%, priemerná hodnota RPMN 48,96% a ročná úroková sadzba úveru 68,83%. Žalovaný žalobkyni reálne vyplatil 1.251,88 eur. Žalovaný od sumy 1.493,73 eur odpočítal sumu 241,85 eur ako odplatu za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a) Dohody o poskytnutí služby. Jedná sa o odmenu za možnosť odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru. Zmluvná podmienka dojednaná v bode 8.1 Zmluvy bola viacerými súdmi judikovaná ako neprijateľná a teda neplatná zmluvná podmienka (Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 10.12.2014, sp. Zn. , rozsudok Krajského súdu v Prešove ). Poplatok je absolútne neprimeraný k službe, ktorou je možnosť odkladu splátok podľa bodu 8.1a. Odklad splátok neznamená ich odpustenie a práve preto je cena tejto služby neprijateľná. Žalobkyňa poukázala na nesprávny výpočet RPMN v Zmluve, kde pri schválenom

úverovom rámci 1.251,88 eur by RPMN predstavovala 141% a nie v zmluve uvedený údaj 68,51% pri úvere a predpokladaná 54,97% pri revolvingu, čím bola voči žalobkyni uplatnená nekalá obchodná praktika spočívajúca v klamlivom konaní žalovaného, ktorá ju mohla uviesť do omylu vo vzťahu k cene a spôsobu výpočtu ceny služby v zmysle § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Výška splátok bola v zmluve určená len jednou sumou bez jasnej a určitej špecifikácie, aká suma pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch a taktiež zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru a teda doby trvania zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, čo má podľa § 11 ods.1 písm. a) tohto zákona za následok bezúročnosť poskytnutého úveru. Na základe uvedeného je potrebné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobkyňa ďalej uviedla, že účastníci si z zmluve dojednali úrokovú mieru 68,83% pri úvere a 67,94% pri revolvingu, pričom podľa údajov zverejnených na internetovom portáli Národnej banky Slovenska priemerná úroková miera zo spotrebiteľských a ostatných úverov s dohodnutou splatnosťou 1 - 5 rokov bola v novembri 2009 vo výške 15,42% ročne, preto podľa žalobkyne sú takto dojednané úroky v rozpore s dobrými mravmi a dojednanie o úrokoch absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Predmetný úver je úžerný, preto odporuje dobrým mravom a je neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovanému tak zo zmluvy vznikol nárok len na úhradu istiny vo výške 1.251,88 eur (1.493,73 eur - 241,85 eur). Žalobkyňa dňa 18.11.2009 súčasne so Zmluvou o úvere podpísala samostatnú Dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX. Jedná sa o typovú formulárovú zmluvu, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo žalobkyni povinnosť plniť, žalobkyni by boli vykonávané zrážky zo mzdy a žalobkyňa nemá možnosť ich priamo zastaviť. Zamestnávateľ žalobkyne je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Žalovaný sa prostredníctvom spoločnosti ANACO s.r.o. obrátil so žiadosťou o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy listom zo dňa 20.5.2015 priamo na zamestnávateľa žalobkyne a požadoval od neho, aby z jej mzdy vykonával mesačné zrážky až do úplného splatenia dlhu 1.664,19 eur. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje žalobkyňa za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto v predmetnej veci neplatný. Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom žalobkyne je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia majetku žalobkyne nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie a čl. 7 Ústavy SR (rozpor s medzinárodnou zmluvou). Pochybnosti vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti či vyjednávacej pozície. Žalobkyňa citovala časti rozsudkov Súdneho dvora EÚ ako je rozsudok z 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C240/98 až C244/98, rozsudok C - 168/05, Elisa María Mostaza Clar, rozsudok C-429/05 Godard, rozsudok c-618/10, Banco Espanol, rozsudok c-106/77 Simmenthal a poukázala na Smernicu rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako aj na rakúsku právnu úpravu. V zmysle rozsudku Simmenthal existuje možnosť judikovať rozpor inštitútu zrážok zo mzdy spotrebiteľa s právom EÚ. Ak je slovenská právna úprava Dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s právom Európskej únie, bol by dôvod konštatovať rozpor predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom resp. medzinárodnou zmluvou ako normou vyššej právnej sily (zmluva o EÚ, Zmluva o fungovaní EÚ). Súd musí uprednostniť právo EÚ. Ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, žalobkyňa bez presného vyhlásenia veriteľa nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázala ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť majetok žalobkyne v podobe jej mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom.

3. K návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobkyňa predložila písomnú žiadosť žalovaného na vykonanie zrážok zo mzdy, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom

úvere č. XXXXXXXXXX, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.11.2009, kópiu ústrižku poštového podacieho lístku preukazujúceho úhradu sumy 84,11 eur dňa 17.12.2009 žalobkyňou v prospech žalovaného, ako aj sumy 84,11 eur dňa 19.1.2010, sumy 84,11 eur dňa 28.7.2010 a sumy 83,22 eur dňa 1.7.2010, sumy 84,11 eur zo dňa 28.7.2010, kópiu dokladov o vkladoch v hotovosti v ČSOB, a.s. zo dňa 23.2.2010 v sume 84,11 eur, zo dňa 17.1.2011 v sume 84,11 eur, zo dňa 17.5.2010 v sume 85 eur, zo dňa 17.1.2011 v sume 84,11 eur, ktoré vykonala žalobkyňa v prospech žalovaného, kópiu dokladov o vkladoch v hotovosti v Slovenskej sporiteľni, a.s. zo dňa 23.3.2010 v sume 84,11 eur a zo dňa 20.4.2010 v sume 84,11 eur, ktoré vykonala žalobkyňa v prospech žalovaného, kópiu potvrdenia o prevzatí peňažných prostriedkov žalobkyne vo výške 85 eur žalovaným zo dňa 22.11.2010 a tiež vo výške 84,11 eur žalovaným bez uvedenia dátumu prevzatia.

4. Dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX žalobkyňa osvedčuje, že ju uzavreli žalobkyňa so žalovaným dňa 18.11.2009, pričom v čl. I zmluvy je uvedené, že žalovaný bude mať voči žalobkyni ako dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že žalovaný poskytne žalobkyni na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1493,73 eur. Podľa čl. II tejto dohody si strany k zabezpečeniu pohľadávok žalovaného uvedených v čl. I dohody dojednali dohodu o zrážkach zo mzdy a na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vo výške 84,11 eur. Podľa čl. III tejto dohody sa strany dohodli, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka do doby, než žalovaný zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jeho pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov, sú splatené.

5. Listom spoločnosti ANACO s.r.o., Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 35 691 816, konajúcej v mene žalovaného, zo dňa 20.5.2015 zaslaného zamestnávateľovi žalobkyne B. Y. X. X.. H.. E.. X. X. D. XXX/ X, XXX XX M., G.: XX XXX XXX žalobkyňa osvedčuje, že žalovaný ako veriteľ žiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne. Ako dôvod uviedol, že žalobkyňa si ako klient žalovaného neplní riadne a včas záväzok voči žalovanému, preto sa žalovaný domáhal u zamestnávateľa žalobkyne uspokojenia neuhradenej splatnej pohľadávky v sume 1664,19 eur zrážkami zo mzdy žalobkyne.

6. Podľa čl. 2 C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

7. Podľa § 324 ods. 1, 2 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

11. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením môže súd uložiť strane najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa § 470 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ten, kto navrhuje vydať neodkladné opatrenie musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi alebo nároku prípadne ich osvedčenie, samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť.

15. Žalobkyňa podaným návrhom sleduje bezodkladnú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Povinnosťou žalobkyne bolo osvedčiť základné skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia. Naliehavý právny záujem odôvodnila žalobkyňa tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému ako veriteľovi postihnutie majetku žalobkyne ako spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah, pričom žalobkyňa zrážky zo mzdy nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom

16. Ako bolo uvedené vyššie, žalobkyňa ku svojmu návrhu priložila listinné dôkazy, a to najmä žiadosť žalovaného doručenú zamestnávateľovi žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy žalobkyne, Dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX. Žalobkyňa uviedla, že má podľa § 80 písm. c) O.s.p. naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým (ne)prípustnosť Dohody o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem (, ). Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a naliehavý právny záujem vyplýva aj z ustanovenia § 153 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka. Hrubá nerovnováha je daná tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku žalobkyne.

17. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje dodávateľovi služby určenej spotrebiteľovi ( žalobkyni) obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 19.06.2013).

18. V zmysle § 551 Občianskeho zákonníka o dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia (ods. 1). Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila (ods. 2).

19. Súdna prax dospela k záveru, že predbežným opatrením môže súd uložiť platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi účastníkmi konania, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku nedôvodne vykonaných zrážok (H. XX/

XXXX). Nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa zakáže navrhovateľovi vykonávať práva z tejto dohody a platiteľovi mzdy realizovať dohodu, je dočasné opatrenie proti postihu majetku účastníka, navrhujúceho predbežné opatrenie, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t.j. že by sa na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali navrhovateľovi zo mzdy odporcu v 1. rade finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu, než zákon dovoľuje (rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 05.05.2014).

20. Súd po vyhodnotení návrhu žalobkyne a predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobkyni je dôvodné poskytnúť bezodkladnú ochranu a zabrániť možnému vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a to i za daného stavu, keď skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený. Touto bezodkladnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov konania, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi a súd vo veci samej môže rozhodnúť inak. Súd je toho názoru, že bezodkladná úprava pomerov účastníkov je dôvodná, nakoľko žalobkyňa osvedčila súdu, že bez okamžitej úpravy pomerov účastníkov by bolo jej právo ohrozené. Z predložených listinných dôkazov je v súčasnosti osvedčené, že na strane žalobkyne je možný vznik ujmy na jej majetku, pokiaľ nie je rozhodnuté o platnosti resp. neplatnosti podmienok v predmetnej úverovej zmluve, na základe ktorých si titulom dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný od žalobkyne uplatnil plnenie. Žalobkyni reálne hrozí zmenšovanie majetku a na základe predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy môže jej súčasný zamestnávateľ alebo ktorýkoľvek iný jej budúci zamestnávateľ realizovať zrážky.

21. Pokiaľ ide o splnenie základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia a to hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, návrhom uplatňovaného nároku žalobkyne, že žalovaným uplatňovaná výška zrážok zo mzdy žalobkyne na podklade Dohody o zrážkach zo mzdy je nedôvodná, bolo by predčasným a neodôvodneným v tomto štádiu konania tvrdiť, že tento nárok žalobkyne je vopred očividne vylúčený. Na potvrdenie alebo vyvrátenie tvrdených skutočnosti bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť v rámci konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach, ktorú žalobkyňa mieni podať. Súd je preto toho názoru, že základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia je daný.

22. Listinnými dôkazmi založenými v spise - žiadosťou žalovaného o vykonanie zrážok zo mzdy a dohodou o zrážkach zo mzdy bolo osvedčené, že ku dňu podania návrhu žiadal žalovaný od zamestnávateľa žalobkyne vykonávanie zrážok z jej mzdy. Pokiaľ by bola žalobkyňa vo veci samej úspešná, nemal by žalovaný nárok na zrážky zo mzdy v takej sume, v akej si ich uplatnil u zamestnávateľa žalobkyne resp. by nemal nárok už na žiadne zrážky. Aby nedochádzalo k vzniku možného bezdôvodného obohatenia v prospech žalovaného na úkor žalobkyne, súd považuje za potrebné tomuto zamedziť a to formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude nariadené žalovanému zdržať sa uplatňovania predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa žalobkyne a ktorou bude zároveň zamestnávateľovi žalobkyne nariadené zdržať sa realizácie zrážok zo mzdy žalobkyne na základe úveru v prospech žalovaného, nakoľko bez uloženia tejto povinnosti zamestnávateľovi žalobkyne by neodkladné opatrenie nemalo zmysel a realizáciu tejto povinnosti možno podľa názoru súdu od neho spravodlivo žiadať v súlade so základným princípom Civilného sporového poriadku. uvedeným v jeho čl. 2 ods. 1. Príkazom zdržať sa vykonávania zrážok na základe tohto neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov a na strane žalovaného ako právnickej osoby hromadne poskytujúcej nebankové úvery nemôže nevykonávaním týchto zrážok vzniknúť ani neprimeraná ujma, i s prihliadnutím na uhradenú výšku dlhu vyplývajúcu z kópií dokladov o úhradách žalobkyne.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný, preto návrhu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie. Zároveň uložil žalobkyni povinnosť podať návrh vo veci samej do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

24. O trovách konania súd rozhodne pri rozhodnutí, ktorým bude konanie vo veci samej končiť.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.