Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/43/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO 00 151 866 proti žalovanému Y. o zaplatenie 78,- eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 78,- eur s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 78,- eur od 20. 09. 2020 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 16,50 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi 78,- eur s príslušenstvom titulom úhrady nákladov za stravu zabezpečenú žalobcom žalovanému počas nariadenej karantény v karanténnom zariadení. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že v zmysle o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Na základe podanej žaloby bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému platobnému rozkazu žalovaný podal odpor, následkom čoho platobný rozkaz bol zo zákona zrušený. 2. Žalovaný v písomne podanom odpore uviedol, že popiera pohľadávku čo do dôvodu a výšky, nesúhlasí s povinnosťou zaplatiť žalovanú sumu, žalobca podľa žalovaného ničím neosvedčil svoje tvrdené skutočnosti, všetky dôkazy, ktoré priložil žalobca, sú sporné, nie sú úradne osvedčené, sú len fotokópiami dokladov. Tvrdenie žalobcu podľa žalovaného nemá žiadnu oporu v právnom systéme Slovenskej republiky. Na pojednávanie vytýčené vo veci sa žalovaný nedostavil, hoci bol riadne predvolaný, preto súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. 3. V deň pojednávania hodinu pred pojednávaním došlo na súd podanie v rámci všeobecnej agendy, ktoré podanie obsahovalo vyjadrenie žalovanej urobené prostredníctvom splnomocneného zástupcu žalovanej, ďalej podanie obsahovalo plnú moc na zastupovanie zo dňa 14. 08. 2022, stanovy splnomocneného zástupcu a oznámenie o pridelení identifikačného čísla splnomocnenému zástupcovi. Súd na pojednávaní konštatoval, že predložené plnomocenstvo zo strany splnomocneného zástupcu je neurčité a z toho pohľadu neplatné, keďže zo splnomocnenia nevyplýva, v akej konkrétnej veci pred Okresným súdom v Rimavskej Sobote žalovaný splnomocneného zástupcu splnomocnil. V splnomocnení nie je identifikované konanie ani číslom konania, ani predmetom konania, z ktorých údajov by bolo možné jednoznačne konštatovať, že žalovaný splnomocnil konkrétneho zástupcu na zastupovanie v tejto konkrétnej veci. S poukazom na túto neurčitosť a nejasnosť splnomocnenia súd

považoval predmetné plnomocenstvo za neplatné a súd v konaní nebude jednať so splnomocneným zástupcom žalovaného a bude jednať len so samotným žalovaným. V čase pojednávania súd ďalej konštatoval, že celé podanie od splnomocneného zástupcu, ktorého súčasťou je aj plnomocenstvo, nie je opatrené zaručeným elektronickým podpisom, ani žiadnymi inými identifikačnými znakmi, aby bolo možné identifikovať, kto skutočne podal toto podanie a keďže do otvorenia pojednávania súdu nebolo k dispozícii písomné podanie v origináli, súd na toto podanie neprihliadal. 4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, faktúrou zo dňa 20. 08. 2020, výzvami zo dňa 24. 01. 2022 a 19. 10. 2020 s dokladmi o doručení žalovanému, odporom žalovaného, vyjadrením žalobcu zo dňa 11. 07. 2022, rámcovou dohodou o poskytovaní služieb, objednávkou, faktúrou na čl. 34 spisu, podaním žalobcu zo dňa 10. 08. 2022 a zistil nasledovný skutkový stav. 5. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal zaviazať žalovaného na povinnosť zaplatiť žalovanú sumu titulom nákladov za stravu zabezpečenú žalobcom žalovanému počas nariadenej karantény za obdobie 15. 05. 2020 do 21. 05. 2020. Žalobca vystavil žalovanému faktúru dňa 20. 08. 2020 s dátumom splatnosti 19. 09. 2020. Po splatnosti faktúry žalobca žalovaného vyzval 2x výzvami na zaplatenie žalovanej sumy, avšak k úhrade žalovanej sumy zo strany žalovaného nedošlo. Na základe podanej žaloby bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom namietal žalovanú pohľadávku čo do dôvodu aj výšky, považoval nárok žalobcu za nedôvodný, keďže žalobca ničím neosvedčil svoje tvrdené skutočnosti, všetky dôkazy, ktoré žalobca predložil, sú podľa žalovaného sporné, nie sú úradne overené, sú len fotokópiami, kde tvrdenia žalobcu nemajú žiadnu oporu v právnom systéme Slovenskej republiky. 6. Čo sa týka právneho základu nároku, žalobca tvrdil, že žiada úhradu nákladov za stravu, ktorú zabezpečil žalovanému počas nariadenej karantény v karanténnom zariadení Gabčíkovo od 15. 05. 2020 do 21. 05. 2020. V žalobe poukázal na ustanovenie Zákona o ochrane zdravia, v zmysle ktorých ustanovení náklady spojené s povinnosťami v súvislosti s ochranou verejného zdravia uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Poukázal aj na závery rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý v konaní , ktorý posudzoval ústavnosť povinnosti znášať náklady pri karanténnych opatreniach, kde Ústavný súd podľa žalobcu nevzhliadol protiústavnosť týchto predpisov. Podľa žalobcu faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej karantény v karanténnom zariadení, kde podľa žalobcu žalovaný by si potreboval zabezpečovať stravu aj v prípade, ak by nebol umiestnený v karanténnom zariadení, kde žalobca postupoval v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a pri nariadení karantény stravu žalovanému zabezpečil. 7. V doplňujúcom vyjadrení žalobca poukázal na to, že Úrad verejného zdravotníctva SR ako príslušný orgán v zmysle o ochrane zdravia nariadil svojím opatrením všetkým osobám, ktoré od 20. 04. 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej republiky, podriadiť sa izolácii v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky. Žalovaný podľa žalobcu mal preto povinnosť absolvovať izoláciu a uhradiť náklady, ktoré mu pri plnení povinností ustanovených zákonom vznikli. Žalobca tiež poukázal na to, že fyzické osoby neplatia všetky náklady, ktoré sú spojené s povinnou izoláciou, ale iba stanovenú paušálnu čiastku za stravu. Pri určení nákladov žalobca vychádzal zo všeobecne záväzného právneho predpisu, a to o cestovných náhradách v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 176/2019 o sumách stravného, v zmysle ktorého opatrenia je suma stravného za deň vo výške 11,60 eur, k čomu bola pripočítaná suma 1,40 eur za plastový obal a tak súčtom týchto súm vznikla náhrada za stravu vo výške 13,- eur za deň. Žalobca ďalej poukázal na to, že dlhodobo užíval karanténne zariadenie Gabčíkovo na základe uzavretej rámcovej dohody, kde predmetom dohody bol aj záväzok poskytovateľa zabezpečovať pre žalobcu služby súvisiace s pobytom občanov umiestnených v karanténe, kde žalobca uhradil poskytovateľovi za poskytnuté služby dojednanú cenu na základe vystavenej objednávky. 8. Žalobca spolu s podanou žalobou predložil faktúru, ktorou vyfakturoval žalovanému náklady za stravu počas nariadenej karantény v zariadení Gabčíkovo za obdobie od 15. 05. 2020 do 21. 05. 2020. Žalovaný v podanom odpore len všeobecne uviedol, že popiera pohľadávku žalobcu čo do dôvodu a výšky, podľa neho žalobca žiada nedôvodný nárok, ktorý neosvedčil, neosvedčil svoje tvrdené skutočnosti. Všetky predložené dôkazy sú sporné, nie sú osvedčené úradne, sú len fotokópiami. Tvrdenia žalobcu podľa žalovaného nemajú oporu v právnom systéme Slovenskej republiky. Z takto podaného vyjadrenia žalovaného v odpore súd konštatuje, že žalovaný nerozporoval tvrdenie žalobcu o tom, že absolvoval v žalovanom období izoláciu v karanténnom zariadení Gabčíkovo v období 15. 05. 2020 do 21. 05. 2020 a taktiež nerozporoval tvrdenie o tom, že v tomto období mu bola poskytnutá zo strany žalobcu strava, ktorá strava žalovanému žalobcom bola vyfakturovaná, žalovaný taktiež konkrétne nenamietal, že mu

bola doručená faktúra, ako aj následné výzvy na úhradu vyfakturovanej sumy zo strany žalobcu. Nie je povinnosťou žalobcu pri podaní žaloby predkladať originály dokladov alebo ich overené fotokópie, táto povinnosť vzniká v prípade, že v konaní dôjde k zisteniu, že ide o sporné skutočnosti, čo však nie je daný prípad. Žalovaný len všeobecne namieta svoju povinnosť zaplatiť žalovanú pohľadávku, keďže podľa neho ide o nedôvodný nárok, ktorý žalobca spoľahlivo neosvedčil, všetky dôkazy predložené žalobcom považoval za sporné, keďže boli predložené len fotokópie. Ako to bolo povedané už vyššie, pokiaľ žalovaný výslovne nenamietal, že absolvoval izoláciu v karanténnom zariadení žalobcu v žalovanom období a že počas karantény a izolácie v zariadení žalobcu žalobcom mu bola poskytnutá strava, súd z týchto okolností vychádza ako zo zhodných skutočností, ktoré žalovaný výslovne nenamietal, a preto súd nevidí potrebu zabezpečovať predloženie originálov namietanej faktúry, keďže pre posúdenie právneho základu nároku žalobcu stačí vyššie uvedené konštatovanie zhodných tvrdení strán sporu o tom, že žalovaný absolvoval nariadenú izoláciu v karanténnom zariadení žalobcu, počas ktorého obdobia izolácie žalobca žalovanému zabezpečoval stravu. 9. Čo sa týka právneho základu nároku, súd vychádzal z nasledovných právnych predpisov. 10. Podľa v znení platnom v čase nariadenej karantény na účely tohto zákona izolácia je oddelenie osôb chorých na prenosné ochorenie počas ich infekčnosti od iných osôb na účely zamedzenia šíreniu prenosného ochorenia. 11. Podľa v znení platnom v čase nariadenej karantény na účely tohto zákona karanténne opatrenia sú karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad. 12. Podľa v znení platnom v čase nariadenej karantény Ministerstvo nariaďuje opatrenia podľa ; počas výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie (ďalej len "krízová situácia") pri ohrození verejného zdravia nariaďuje ďalšie opatrenia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. 13. Podľa v znení platnom v čase nariadenej karantény opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných opatrení sú: izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia. 14. Podľa v znení platnom v čase nariadenej karantény Úrad verejného zdravotníctva alebo Regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými sú: nútená izolácia osôb chorých na prenosné ochorenie, ktoré odmietajú nariadené opatrenie podľa . 15. Podľa v znení platnom v čase nariadenej karantény fyzické osoby sú povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam. 16. Podľa v znení platnom v čase nariadenej karantény náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. 17. V čase nariadenej karantény pre žalovaného na území Slovenskej republiky bola vyhlásená mimoriadna situácia, z dôvodu ktorej Úrad verejného zdravotníctva SR nariadil v zmysle ustanovenia a ods. 4 písm. n) opatrením č. OLP3712/2020 zo dňa 17. 04. 2020 všetkým osobám, ktoré od 20. 04. 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej republiky nariadil izoláciu v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky COVID19 a následne po zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v celkovej súhrnnej dobe 14 dní. 18. Úrad verejného zdravotníctva bol oprávnený vydať takéto opatrenie a nariadiť karanténu v zmysle , kde fyzické osoby s poukazom na ustanovenie boli povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam aj karanténnym opatreniam, kde s poukazom na ustanovenie všetky náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. V danom prípade bol povinný v zmysle citovaných ustanovení Zákona o ochrane zdravia žalovaný podriadiť sa nariadenej karanténe v štátnom zariadení, ktorú karanténu v určenom karanténnom zariadení žalovaný aj absolvoval, ktorú skutočnosť nespochybňoval v období 15. 05. 2020 až 21. 05. 2020. Žalovaný taktiež nespochybňoval, že v tomto období mu bola zabezpečená strava zo strany

žalobcu. Na základe horeuvedených záverov súd konštatuje, že v čase nariadenej karantény pre žalovaného bol daný právny rámec pre nariadenú karanténu pre žalovaného, kde žalovaný bol povinný podriadiť sa nariadenej karanténe a bol tiež povinný uhradiť náklady súvisiace s plnením povinností daných mu na základe Zákona o ochrane zdravia. 19. Je pravdou, že ustanovenia o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, na základe ktorých bola nariadená karanténa pre žalovaného, boli predmetom ústavnej kontroly na Ústavnom súde SR, ktorým nálezom zo dňa 08. 12. 2021 č. rozhodol, že: 1. Ustanovenia a zákona o ochrane verejného zdravia n i e s ú v s ú l a d e s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a 3 a s a ods. 2 . 2. Ustanovenie v časti „alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení“ a v časti „karanténne opatrenia“, ustanovenie v časti „alebo karanténa osoby podozrivej z nákazy“, ustanovenie v časti „alebo karanténa“ a ustanovenie v časti „a karanténnym opatreniam“ zákona o ochrane verejného zdravia n i e s ú v s ú l a d e s a 2 v spojení s , , a 4 a s čl. 5 ods. 1 písm. e), ods. 2 a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 3. Vo zvyšnej časti návrhu n e v y h o v u j e . 20. Podľa článku 125 ods. 2 ak Ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi je nesúlad s , strácajú príslušné predpisy a ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do 6 mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia Ústavného súdu uviesť ich do súladu s , ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami. Ak tak neurobia, takéto predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po 6 mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia. 21. Vzhľadom na to, že ustanovenia Zákona o ochrane verejného zdravia, ktoré Ústavný súd identifikoval ako nesúladné s a Dohovorom, strácajú podľa účinnosť dňom vyhlásenia Nálezu v Zbierke zákonov, derogácia - zrušenie so sebou nesie právne účinky ex nunc (teda nie spätne, retroaktívne), preto ani nezakladá náhradové nároky v dôsledku nariadených opatrení majúcich základ v derogovaných - zrušených ustanoveniach a uplatnených voči ich adresátom v období, keď sa na tieto ustanovenia vzťahovala prezumpcia ich súladu s právnymi predpismi vyššej právnej sily. To znamená, že napriek tomu, že ustanovenia Zákona o ochrane zdravia, ktoré boli právnym základom pre nariadenie karantény pre žalovaného, pri ktorých Ústavný súd konštatoval ich nesúlad s a stratili tieto právne predpisy účinnosť dňom vyhlásenia Nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov SR, tento Nález Ústavného súdu nemá spätné účinky aj na právne vzťahy pred vyhlásením tohto Nálezu a pred jeho zverejnením v Zbierke zákonov, ktorý Nález Ústavného súdu bol vyhlásený 08. 12. 2021, t.j. po nariadení karantény pre žalovaného a treba preto vychádzať z prezumpcie platnosti právnych predpisov, ktoré tvorili právny základ pre nariadenú karanténu v čase karantény, ktorú absolvoval žalovaný. 22. V súvislosti s Nálezom Ústavného súdu je potrebné poukázať aj na to, že predmetom návrhu verejnej ochrankyne práv na začatie konania pred Ústavným súdom bol aj nesúlad ustanovenia týkajúci sa nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré sú povinné plniť povinnosti, kde v zmysle tohto ustanovenia je povinný uhrádzať náklady ten, kto je povinný povinnosti podľa Zákona o ochrane zdravia plniť. V tejto časti však Ústavný súd návrhu na vyslovenie nesúladu nevyhovel, to znamená, že ustanovenie zostalo v platnosti. Takto možno konštatovať, že v čase nariadenej karantény pre žalovaného táto karanténa pre žalovaného bola nariadená podľa vtedy platných právnych predpisov , nariadená karanténa bola na základe rozhodnutí oprávnených orgánov - Úradu verejného zdravotníctva, ktorý úrad mohol takúto karanténu pre žalovaného nariadiť, Nález Ústavného súdu, ktorý konštatoval nesúlad niektorých ustanovení Zákona o ochrane zdravia s nemá spätné účinky na právne vzťahy, ktoré nastali, a povinnosti, ktoré boli uložené žalovanému pred zverejnením Nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov, kde zároveň zostalo v platnosti ustanovenie Zákona o ochrane zdravia o povinnosti hradiť náklady v súvislosti s nariadenými povinnosťami podľa Zákona o ochrane zdravia tými, kto je povinný povinnosti plniť, a preto žalovaný bol povinný podriadiť sa karanténe a je povinný uhradiť náklady s tým súvisiace. 23. Žalobca v podanej žalobe a následnom podaní poukázal na to, že v súvislosti s nariadenou karanténou boli žalovanému poskytnuté aj iné služby, nielen v súvislosti so stravou, boli poskytnuté aj služby v súvislosti s ubytovaním, upratovaním, či ochranou objektu. Tieto náklady mimo stravy si žalobca však neuplatňoval. Pri výpočte výšky nákladov za stravné žalobca vychádzal zo o cestovných náhradách v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. o sumách stravného.

24. Ustanovenie o cestných náhradách pri stravnom odkazuje na opatrenia Ministerstva práce, kde pre obdobie karantény platilo Opatrenie Ministerstva práce č. Opatrenia, bolo stanovené stravné pre časové pásmo nad 18 hodín 11, eur. Z tejto sumy vychádzal aj žalobca, ktorý počítal so stravným na 1 deň 11,60 eur + obal 1,40 eur, spolu náklady na stravné na 1 deň vo výške 13,- eur, kde za obdobie 6 dní nariadenej karantény, a to 15. 05. 2020 do 21. 05. 2020 predstavujú náklady stravného 78,- eur. Žalobca tiež predložil v súvislosti so stravným Rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb, na základe ktorej zmluvy žalobca si objednal služby u tretej osoby, mimo iné aj služby v súvislosti so stravovacími službami vo výške 13,- eur za deň, 3 x strava 1 osoba, raňajky, obed, večera. Ďalej žalobca predložil objednávku na tieto služby, ako aj faktúru, ktorá bola vyfakturovaná žalobcovi dodávateľom služieb aj za stravné za obdobie 11. 05. 2020 až 31. 05. 2020. 25. Takto súd konštatuje, že bol daný v čase nariadenej karantény právny základ pre nariadenie karantény pre žalovaného, žalovaný karanténu absolvoval, bola mu poskytnutá strava v čase nariadenej karantény, výška nákladov zo strany žalobcu je primeraná a v súlade so zákonnou úpravou stravného, ktorú zákonnú úpravu pri cestovných náhradách možno v plnom rozsahu použiť aj pre výšku stravného v čase nariadenej karantény, keďže ide o obdobný právny vzťah. Žalobca predložil doklady o vynaložení nákladov za stravu a vyfakturovaní nákladov za stravu zo strany dodávateľa, a preto súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 78,- eur. 26. Súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania s poukazom na ustanovenie , Obč. zákonníka, keďže žalovaný svoj dlh, ktorý bol súdom priznaný titulom stravného, neuhradil včas a riadne napriek doručeným výzvam žalobcu a splatnosti faktúry, žalovaný je v omeškaní, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ktorých výška je stanovená v zmysle Nariadenia vlády SR č. a počiatok omeškania je stanovený na prvý deň po splatnosti faktúry. 27. Len okrajovo na záver súd podotýka, že aj v prípade, že by nebol daný právny základ nároku žalobcu, bolo by možné priznať mu nárok titulom bezdôvodného obohatenia ako plnenie bez právneho dôvodu v zmysle , Obč. zákonníka, keďže žalovaný v období nariadenej karantény by tak či tak musel mať výdavky v súvislosti so stravou, ktoré za neho za žalované obdobie uhradil žalobca. 28. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie , kde žalobca mal vo veci plný úspech a mal by právo na náhradu trov konania, kde žiadne trovy konania si neuplatnil, preto súd vyslovil, že žalobcovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. 29. Keďže žalobca bol oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku v zmysle o súdnych poplatkoch a súd jeho žalobe vyhovel, je povinný zaplatiť súdny poplatok žalovaný v zmysle citovaného zákona. Súdny poplatok predstavuje sumu 16,50 eur v zmysle položky 1a) Sadzobníka súdnych poplatkov 6 %, najmenej 16,50 eur z ceny predmetu konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie možno odôvodniť v zmysle len tým, že: a) Neboli splnené procesné podmienky. b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. g) Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.