Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/521/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: Š. Q., W. U.. S. X, Š., zastúpeného JUDr. Eduardom Jurovatým, advokátom v Bratislave, Nám. SNP 14, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie oboch strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31. júla 2012, č. k. -126 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Stranám n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému nahradiť nemajetkovú ujmu v sume 8.564,- Eur z dôvodu nezákonnej väzby. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 1.875,93 Eur. Vo zvyšku (uplatnená strata na zárobku a nemajetková ujma predstavujúca rozdiel medzi uplatnenou sumou 165.969,59 Eur a priznanou sumou) žalobu zamietol.

2/ Z vykonaného dokazovania zistil, že voči žalobcovi ako colníkovi bolo vedené trestné stíhanie pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody spolupáchateľstvom a zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktoré bolo zastavené z dôvodu, že nebolo nepochybne preukázané, že žalobca spáchal skutok, z ktorého bol obvinený. I keď vo veci aplikoval zákon č. 58/1969 Zb., podľa Dohovoru o ochrane ľudských práva a slobôd a s prihliadnutím na úpravu v ustanovení § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. považoval žalobu za opodstatnenú v časti nemajetkovej ujmy, v rozsahu 450,- Sk za jeden deň väzby.

3/ Uplatnený nárok na náhradu škody za stratu na zárobku počas väzby považoval za nedôvodný, keďže k výkonu väzby došlo až po odchode žalobcu na výsluhový dôchodok a počas väzby nemal nastúpiť do žiadneho pracovného pomeru.

4/ Pokiaľ sa uplatňovala nemajetková ujma i z dôvodu prieťahov v trestnom konaní (trestné stíhanie od 01.07.2003 do 18.01.2008) súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o existencii ujmy v príčinnej súvislosti s prieťahmi. Súd prvej inštancie vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že po návrate z väzby si žalobca našiel prácu a situácia v rodine bola dobrá.

5/ Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti, podal včas odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia návrhu v celom rozsahu. Vyčítal súdu prvej inštancie, že dospel k nesprávnemu právnemu názoru o absencii príčinnej súvislosti väzby so stratou na zárobku za toto obdobie. Zastával

názor, že i keď pri odchode na výsluhový dôchodok nemal sľúbenú žiadnu prácu, vzhľadom na svoju dlhoročnú prax sa mohol zamestnať i v priebehu 2-3 dní. Z dôvodu väzby si nemohol prácu hľadať a zamestnať sa. Nesúhlasil tiež s priznaným rozsahom nemajetkovej ujmy. V tejto súvislostí poukázal na okolnosti prípadu (predtým bezúhonný žalobca, v miestnej lokalite známy ako policajt, medializácia prípadu, neprimeraná dĺžka trestného konania viac ako 5 rokov).

6/ Proti tomuto rozsudku, v jeho vyhovujúcej časti, podal včas odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia návrhu i v tejto časti. Zastával názor, že nebol daný základ pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, keď v danom prípade nie sú plnené podmienky pre aplikáciu čl. 5 ods. 5 Dohovoru. K pozbaveniu osobnej slobody žalobcu nedošlo totiž v rozpore s vnútroštátnym právom. Oslobodenie spod obžaloby, resp. zastavenie trestného stíhania, bez ďalšieho neznamená, že neboli splnené podmienky pre vznesenie obvinenia proti žalobcovi. Žalovaný napokon nesúhlasil ani s výškou priznanej nemajetkovej ujmy a v tejto časti považoval napadnutý rozsudok za arbitrárny a dostatočne neodôvodnený.

7/ Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolateľmi (§ 379, § 380 ods. 1 , bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oboch strán sporu nie je opodstatnené.

8/ Odvolací súd poukazuje na skutkové závery súdu prvej inštancie, ktoré žiadna zo strán sporu nenamietala, v dôsledku čoho nie je potrebné ich odvolacím súdom opakovať.

9/ Žalobca v súvislosti s trestným stíhaním, ktoré bolo zastavené z dôvodu, že nebolo preukázané, že sa dopustil skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, uplatňoval náhradu škody za nezákonné rozhodnutia o väzbe, ako aj uznesenie o vznesení obvinenia. V konaní bola uplatnená jednak strata na zárobku, jednak náhrada nemajetkovej ujmy.

A/ strata na zárobku

10/ Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o nedôvodnosti žaloby v tejto časti. Strata na zárobku prislúcha pri nezákonnej väzbe, avšak len za predpokladu, že väznený nemohol pracovať/podnikať - teda pokračovať v práci, vykonávanej v čase vzatia do väzby. Nemožno tiež vylúčiť, aby sa za stratu na zárobku (predstavujúcu ušlý zisk) považoval tiež očákávaný príjem z už dojednaného zamestnania.

11/ O taký prípad sa však nejedná v prejednávanej veci. Pred vzatím do väzby žalobca ukončil služobný pomer colníka odchodom do dôchodku, teda v čase vzatia do väzby bol poberateľom výsluhového dôchodku. Žiadna strata na zárobku žalobcovi preto výkonom väzby v rozsahu 86 dní nevznikla, o čom svedčí tiež skutočnosť, že žalobca vyčísľoval stratu na zárobku podľa nominálnej mzdy, dosahovanej v národnom hospodárstve, nie podľa svojho zárobku v predchádzajúcom období.

12/ Tvrdenia žalobcu o tom, že pokiaľ by nebol vzatý do väzby, mohol sa v krátkom čase zamestnať, nemajú žiaden základ vo vykonanom dokazovaní a sú len nepodloženými úvahami.

B/ Náhrada nemajetkovej ujmy

13/ Správnosť rozsudku súdu prvej inštancie čo do priznania náhrady nemajetkovej ujmy namietal žalovaný, zastávajúc názor, že základ tohto nároku nie je daný.

14/ Odvolací súd sa s uvedeným názorom žalovaného nestotožňuje.

15/ S ohľadom na začatie trestného stíhania i výkon väzby pred účinnosťou zákona č. 514/2003 Z.z. súd prvej inštancie vo veci správne aplikoval zákon č. 58/1969 Zb. Hoci uvedený zákon inštitút nemajetkovej ujmy neupravoval, ako už bolo súdnou praxou opakovane judikované, i v prípadoch, keď súd rozhoduje o náhrade škody podľa tejto právnej normy, prichádza do úvahy priznanie náhrady nemajetkovej ujmy pri aplikácii čl. 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Rozhodnutie o väzbe treba považovať za nezákonné pre skončenie trestného stíhania zastavením konania z daného dôvodu (§ 5 ods. 1 zákona). Keďže podľa vnútroštátnej úpravy treba považovať väzbu za nezákonnú, je daný základ pre uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa Dohovoru. Zákonnosť samotného trestného

stíhania treba pri rozhodovaní o nárokoch na náhradu škody posudzovať s ohľadom na jeho výsledok, nie s ohľadom na okolnosti v čase vznesenia obvinenia (otázka dôvodnosti podozrenia) a úlohu štátu pri odhaľovaní trestnej činnosti.

16/ Obe strany sporu namietali rozsah priznanej náhrady nemajetkovej ujmy.

17/ Odvolací súd berúc do úvahy okolnosti tohto prípadu (žalobca verejný činiteľ, charakter trestného činu, trvanie trestného stíhania), osobu žalobcu, ako aj následky, ku ktorým došlo v súvislosti s väzbou i samotným trestným stíhaním v osobnostnej sfére žalobcu, dospel k záveru, že súdom prvej inštancie priznaná náhrada predstavuje primeranú materiálnu satisfakciu.

18/ Dostatočným spôsobom zohľadňuje, že žalobca pred vzatím do väzby bol bezúhonný; ale aj okolnosti väzby v trvaní 86 dní (v cele s obvineným zo spáchania závažnej organizovanej trestnej činnosti). Podľa názoru odvolacieho súdu je primeraná tiež následkom, ktoré uväznenie žalobcu vyvolalo v prostredí, v ktorom sa žalobca pohybuje. Rodná obec i miesto trvalého bydliska (Šahy) treba pokladať za osídlenia s menším počtom obyvateľov, kde sa obyvatelia poznajú a dopad trestného stíhania i väzby je v osobnostnej sfére poškodeného a jeho príbuzných nepochybne výraznejší, než v osídleniach s väčším počtom obyvateľov. Takto ustálená výška náhrady dostatočným spôsobom zohľadňuje tiež trvanie trestného stíhania, medializáciu prípadu ako aj pochopiteľné ťažkosti s hľadaním zamestnania po návrate z väzby a odchode na dôchodok za výsluhu rokov.

19/ Pokiaľ žalovaný namietal nepreskúmateľnosť rozsudku o priznanej majetkovej ujme, odvolací súd považuje túto námietku za neopodstatnenú.

20/ Súd prvej inštancie v pomerne rozsiahlom odôvodnení rozsudku náležite objasnil, z akých dôvodov pri absencii zákonnej úpravy o výške náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z právnej úpravy, ktorou zákonodarca od roku 2009 výšku takejto náhrady limitoval v minimálnom rozsahu. Odôvodnil tiež, z akých dôvodov náhradu nemajetkovej ujmy za jeden deň zvýšil na určenú sumu.

21/ Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 . 22/ Stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže žiadna zo stránv konaní o ňou podanom odvolaní nedosiahla úspech (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 . 23/ Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

V Bratislave, dňa 26. júl 2016