Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6Er-92-2007.pdf
PDF · 69.88 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/92/2007
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika- Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 (predtým Železničná polícia), proti povinnému: N. D., nar. XX.X.XXXX, bytom J. I. XXXX/X, I., o vymoženie 6,64 EUR a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávneného z a v ä z u j e zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kruppovi, so sídlom Michalovce, Štefana Kukuru 12, trovy exekúcie vo výške 21,09 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Tunajší súd vydal dňa 2.3.2007 poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Michala Kruppu na vymoženie uplatnenej pohľadávky vo výške 6,64 €, v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia
- rozkazu o uložení sankcie za priestupok č. F. ako aj trov exekúcie.
Dňa 26.8.2015 predložil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň uviedol, že náhradu trov exekúcie si uplatňuje.
K návrhu súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený podaním zo dňa 14.8.2015, v ktorom uviedol, že so zastavením exekúcie súhlasí, ale nesúhlasí, aby ho súd zaviazal zaplatiť trovy exekúcie, nakoľko oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd z exekútorského spisu zistil, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného a hnuteľného majetku na území SR, nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla. Povinný nie je ani vedený v registri Sociálnej poisťovne ako zamestnanec zamestnávateľa, ani ako samostatne zárobkovo činná osoba, nepoberá žiadne dávky. Zároveň súd poukazuje aj na skutočnosť, že exekučné konanie sa vedie od roku 2007 a majetkové pomery povinného sa po dobu 9 rokov nezmenili a teda sa nejedná o prechodný stav. Pre súd je rozhodujúca skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Keďže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora by bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania.
Z dôvodu, že nebol u povinného zistený exekučne postihnuteľný majetok, nie je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného a to ani čiastočným plnením. Preto uplatnená pohľadávka sa javí nedobytnou a nevymožiteľnou.
Súd s poukazom na zistenú nemajetnosť, exekúciu preto podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil, nakoľko majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku ( účinného od 1.1.2012 ), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súdny exekútor si v danej exekučnej veci uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 42,48 € v zmysle predloženej špecifikácie zo dňa 25.8.2015 vrátane DPH.
Súd preskúmaním predložených podkladov ohľadom vyúčtovaných trov exekúcie súdnym exekútorom a s prihliadnutím na Vyhlášku č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení do 30.4.2008, pretože uvedené konanie začalo dňom 23.2.2007, podľa § 14 ods. 1 písm. a, citovanej vyhlášky nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu, nakoľko úkony uplatnené súdnym exekútorom (zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie 20 min., vyúčtovanie trov exekučného konania 20 min.) súd považuje za administratívnu prácu vykonávanú v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti, ktorá je zahrnutá v odmene súdneho exekútora ( § 25 cit. vyhl. ).
Podľa § 14 ods. 1 písm. b, ods. 3, § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi uplatňovanú paušálnu odmenu vo výške 9,96 € ( za každý jednotlivý úkon á 3,32 €), ktorá odmena v sebe zahŕňa: - 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, - 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie, - 1x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Vzhľadom na vyššie uvedené odmena exekútora je vo výške 9,96 EUR.
Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/95 Z.z. v platnom znení patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov súvisiacich s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Preto súd priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 9,14 € ( preukázané poštovné 1,70 € : 4 ex. kon. = 0,43 €, 1,55 € : 2 ex. kon. = 0,78 €, 2 x 1,60 €, 1 x 1,20 €, 2 x 1,46 €, 1,06 : 13 ex. kon. = 0,08 €, 1,06 : 2 ex. kon. = 0,53 € ). Súd krátil výšku poštovného, nakoľko súdny exekútor si uplatnil 10 x 1,70 € v celkovej výške 17 €, pričom súd zistil, že súdny exekútor nedoručoval všetky zásielky do vlastných rúk t. j. vo výške 1,70 € ale aj iba doporučene, kde výška poštovného je nižšia a preto súd priznal poštovné vo výške aké prináleží za zasielanie jednotlivých zásielok a navyše súdny exekútor doručoval v jednej obálke písomnosti týkajúce sa viacerých exekučných konaní a preto mu súd priznal poštovné pomerne tak ako je uvedené vyššie.
Súdny exekútor žiadal aj náhradu za pracovnú cestu dňa 11.3.2008 Michalovce vo výške 2,90 € a náhradu za stratu času vo výške 2,66 €, nakoľko súd mu tieto náhrady nepriznal, pretože súd považoval vykonanie cesty v mieste sídla exekútorského úradu za neúčelné a nehospodárne, pričom súdny exekútor má iné možnosti ako hospodárnejšie zistiť majetkové pomery povinného. Takisto aj čo sa týka straty času, strata času patrí súdnemu exekútorovi ak vykonáva úkony v mieste, v ktorom nie je sídlo jeho exekútorského úradu a v tomto prípade exekútor vykonával úkony v mieste svojho sídla.
Vzhľadom na vyššie uvedené odmena exekútora spolu s náhradami je vo výške 19,10 EUR.
Pretože súdny exekútor je platiteľom dane podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa mu odmena a náhrady o 20 % DPH. Súdny exekútor žiadal zvýšiť o 20 % DPH iba odmenu a tak mu súd priznal DPH vo výške 1,99 € iba z odmeny.
Celkové trovy exekúcie potrebné na účelné vymáhanie nároku oprávneného v danom prípade tak predstavujú sumu 21,09 EUR.
S prihliadnutím na vyššie zistené skutočnosti a uvedené dôvody, súd preto rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a zároveň aj o povinnosti nahradiť trovy exekúcie v celkovej výške 21,09 EUR súdnemu exekútorovi tak, že na ich úhradu v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného.
Poučenie:
I. Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1, 2 Civilný sporový poriadok) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 Civilný sporový poriadok).
II. Proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.