Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16C-84-2022.pdf
PDF · 75.98 KB
Case nature
Subarea
16C/84/2022
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v spore žalobcu: T. proti žalovanej: M., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z a s t a v u j e .
II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Žalobca IG. sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenie, doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.7.2022, domáha voči žalovanej M.j uloženia povinnosti vydať žalobcovi hnuteľné veci- listinné dokumenty: „- originály zápisníc všetkých zasadnutí Rady školy, ktoré sa konanie v priebehu predsedníctva žalovanej,
- originály zápisníc všetkých volieb riaditeľa Z.- originály zápisníc volieb do Rady školy - za pedagogických zamestnancov
- za nepedagogických zamestnancov
- za rodičov
- originál prezenčnej listiny z plenárneho rodičovského združenia, na ktorom sa konali voľby do Rady školy za rodičov, originál prezenčnej listiny rodičov, ktorí sa zúčastnili volieb do RŠ a originály hlasovacích lístkov,
- originál listín: Volebný poriadok a Štatút Rady školy „
2. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
3. Podľa §161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
4. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
5. Podľa § 62 C.s.p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rada školy, obecná školská rada a územná školská rada sú iniciatívne a poradné samosprávne orgány, ktoré vyjadrujú a presadzujú verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. Plnia funkciu
verejnej kontroly, posudzujú a vyjadrujú sa k činnosti škôl, školských zariadení, orgánov miestnej štátnej správy, orgánov obcí a samosprávnych krajov z pohľadu školskej problematiky.
7. Podľa §1 ods. 10 zák. č. 291/2004 Z.z. vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorou sa určujú podrobnosti o spôsobe ustanovenia orgánov školskej samosprávy, o ich zložení, o ich organizačnom a finančnom zabezpečení na čele rady školy je predseda, ktorého zvolí rada školy zo svojich členov nadpolovičnou väčšinou členov rady školy.
8. Rada školy je teda orgánom záujmovej - školskej samosprávy, ktorá nemá pridelené IČO, nemá formalizované sídlo (resp. ho má v sídle školského zariadenia) a na čele rady školy je predseda. Rada školy je iniciatívnym a poradným samosprávnym orgánom, ktorý vyjadruje a presadzuje verejné záujmy a záujmy detí, rodičov, pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. Plní funkciu verejnej kontroly, posudzuje a vyjadruje sa k činnosti materskej školy, k činnosti orgánov mestskej štátnej správy, orgánov obcí a samosprávneho kraja z pohľadu školskej problematiky. Činnosť rady školy je aj o činnosti školy, pri ktorej je zriadená, je nezávislá, riadi sa štatútom rady školy. Rada školy nemá atribúty orgánu právnickej osoby, za ktorú je oprávnená konať a mať zodpovednosť, pretože rada je len orgánom samosprávy v školstve, nezávislým od orgánu zodpovedného za školské zariadenie (riaditeľa školy) a teda nemá právnu subjektivitu. Pôsobnosť rady školy, jej kompetenciu a členstvo v rade školy upravuje § 24 a § 25 zák. č. 596/2003 Z.z..
9. Jednou z najzákladnejších podmienok konania je procesná subjektivita. (pojem "spôsobilosť byť účastníkom konania" uvedený v § 19 OSP, bol nahradený pojmom "procesná subjektivita"). Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Platí, že spôsobilosť byť účastníkom konania je procesnou podmienkou, ktorú súd skúma z úradnej moci a ktorej nedostatok vedie k zastaveniu konania. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania nemožno odstrániť lebo nejde o vadu podania spočívajú v jej neúplnosti alebo nesprávnosti (viď ZSP 49/2001, R 65/1996).
10. Procesná subjektivita sa teda odvíja od spôsobilosti mať práva a povinnosti. Inak ju má len ten, komu ju zákon výslovne priznáva. Pri fyzických osobách spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou (§ 7 OZ). Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Spôsobilosť právnickej osoby mať práva a povinnosti upravuje ust. § 18 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka /OZ/. Spôsobilosť byť účastníkom konania má právnická osoba vtedy, keď má spôsobilosť mať práva a povinnosti. Odsek 2 zároveň upravuje, že právnickými osobami sú združenia fyzických alebo právnických osôb, účelové združenia majetku, jednotky územnej samosprávy, iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak. Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak. Z uvedeného vyplýva, že právnické osoby zapisované do obchodného registra sa stávajú subjektmi práva, nadobúdajú právnu subjektivitu, a teda aj procesnú subjektivitu, dňom svojho vzniku, ktorým je deň zápisu do uvedeného registra, a túto subjektivitu strácajú dňom výmazu z obchodného registra. Posudzovanie otázky právnej subjektivity strany konania v občianskom súdnom konaní predpokladá jej riadne označenie. Aj keď v prípade právnických osôb sú ich základnými pojmovými znakmi názov a sídlo, tieto údaje nie sú jedinými identifikačnými znakmi, ktoré právnickú osobu identifikujú. Takýmto identifikačným údajom je napríklad aj identifikačné číslo právnickej osoby, ktoré sa povinne zapisuje do obchodného registra.
11. Ak je účastník v žalobe označený úplne, presne, určito a zrozumiteľne, nie je vadou tohto podania skutočnosť, že nemá spôsobilosť byť účastníkom konania; ide o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Ten kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, nemôže v občianskoprávnom konaní vstúpiť do procesného vzťahu. V takto vadne začatom konaní nemôže vzniknúť procesnoprávny vzťah, lebo tu chýba jeden z jeho základných prvkov- jedna spôsobilá strana občianskoprávneho sporu. Súd je preto povinný kedykoľvek prihliadnuť na tento nedostatok podmienky konania a konanie zastaviť (viď napr. rozhodnutie NS SR č. 3 Cdo 92/2004).
12. Absencia spôsobilosti byť účastníkom konania je tzv. neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. To znamená, že pokiaľ ňou označený účastník konania nedisponoval v momente začatia konania, nie je možné tento nedostatok dodatočne zhojiť. V prípade, ak súd zistí nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania v čase podania návrhu, nemá inú možnosť, len konanie zastaviť. Návrh na začatie konania podaný nespôsobilým subjektom totiž nemá účinky riadne podaného návrhu. Jediným spôsobom jeho vybavenia je zastavenie konania. Do takéhoto "konania" nemožno pristupovať, zamieňať jeho účastníkov a pod., pretože je od počiatku vadné, ide vlastne o (ne)konanie, s ktorým sa súd musí vysporiadať jedine postupom podľa § 62 CSP.
13. Súd kedykoľvek za konania skúma, či účastník konania (strana sporu) má alebo nemá právnu subjektivitu. V tomto konaní súd zistil, že žalobca ako subjekt práva neexistuje, nikdy mu nebolo pridelené identifikačné číslo, nemá teda právnu subjektivitu. Žalobca nie je právnickou osobou a tak ako je označený v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia -T., predseda Rady školy, P., nemôže v konaní vystupovať ani ako fyzická osoba, keďže T.č je predsedom Rady školy, teda jej štatutárnym orgánom a môže konať len v mene rady školy a nie vo svojom mene. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania žalobcu má za následok, že v momente začatia konania nebol platne založený procesnoprávny vzťah. Keďže podmienkou konania je právna subjektivita, súd by konal s účastníkom (stranou sporu), ktorý nemá procesnú spôsobilosť. Absencia procesnej subjektivity je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Vzhľadom na nedostatok procesnej podmienky na strane označeného žalobcu, súd v súlade s ustanovením § 62 CSP a § 161 ods. 2 CSP konanie o nariadenie neodkladného opatrenia zastavil.
14. Podľa § 256 ods.1,2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že stranám ich náhrada nebola priznaná. Konanie bolo zastavené v dôsledku zavinenia žalobcu a žalovanej v konaní trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).