Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-124-2019.pdf
PDF · 98.15 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/124/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: IMPA Dolný Kubín, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 12, 811 06 Bratislava, IČO: 35 684 046, zastúpeného advokátom JUDr. Ferdinandom Klinovským, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1660, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 467,80 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 467,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 467,80 eur od 17. októbra 2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 467,80 eur s príslušenstvom.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným mal uzatvorenú poistnú zmluvu. Dňa 12. júna 2018 nahlásil žalovanému vznik škodovej udalosti v podobe poškodenia reklamného pútača neznámou osobou, ku ktorej došlo na prevádzke žalobcu na N.. Za opravu reklamného pútača bola žalobcovi vystavená faktúra na sumu 935,60 eur. 2.1. Žalovaný listom z 3. júla 2018 informoval žalobcu, že nebolo zabezpečené včasné hlásenie a šetrenie preukazujúce, že škoda sa stala deklarovaným spôsobom a že nastala v súvislosti s poistením krytým rizikom. Následne listom z 12. októbra 2018 žalovaný oznámil žalobcovi, že pristúpil k čiastočnej úhrade vo výške 267,80 eur. Zníženie poistného plnenia vo výške 50 % odôvodnil žalovaný s poukazom na článok 20 bod 2. písm. b/ a písm. e/ VPP. 2.2. Žalobca s postupom žalovaného nesúhlasil, keď mal za to, že si splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu zo všeobecných poistných podmienok, pričom poukázal na to, že po vzniku poistnej udalosti nemal dôvod, pre ktorý by bol povinný zistenú škodu hlásiť príslušníkom polície, nakoľko nenadobudol presvedčenia, že škoda mohla byť spôsobená trestným činom. Žalobca zároveň uviedol, že žalovanému poskytol úplnú súčinnosť, keď mu podal všetky informácie, ktorými disponoval. 2.3. Žalobca k žalobe pripojil poistnú zmluvu vrátane VPP, hlásenie škodovej udalosti z 12. júna 2018, faktúru č. NP/0083/10/2018, oznámenie žalovaného o ukončení likvidácie z 3. júla 2018, list žalovaného z 12. októbra 2018, potvrdenie o úhrade sumy 267,80 eur zo 16. októbra 2018 a výzvu žalobcu na doplatenie poistného plnenia z 19. októbra 2018.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 5. marca 2019, sp. zn. 20Up/162/2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Žalovaný uviedol, že žalobcovi neposkytol plnenie z poistnej zmluvy z dôvodu, že v rámci šetrenia nebolo preukázané, že by vzniknutá škoda bola spôsobená nárazom motorového vozidla do reklamného pútača, pričom odkázal na článok 8 ods. 2 VPP. 4.1. Následne žalovaný poukázal na to, že žalobca nenahlásil vzniknutú škodu polícii, pričom je toho názoru, že k škode mohlo dôjsť aj protiprávnym konaním neznámej osoby a nie je vylúčené, že k vzniku škody došlo aj vlastným konaním žalobcu. Nenahlásením vzniknutej škody polícii si žalobca nesplnil povinnosť uvedenú v článku 20 bod 2. písm. b/ VPP. 4.2. Záverom žalovaný uviedol, že po prehodnotení poskytol žalobcovi plnenie krátené o 50 %. Samotné krátenie poistného plnenia odôvodnil žalovaný tým, že žalobca nepreukázal poškodenie reklamného pútača nárazom vozidla, ktoré by viedol neznámy páchateľ, resp. že by k vzniku škody došlo niektorým z poistných rizík. Preto žalovaný zotrval na tom, že nie je možné poskytnúť poistné plnenie v plnej výške.
5. Žalobca v replike k odporu žalovaného uviedol, že sa nestotožňuje s jeho tvrdením o nahlásení vzniku škody polícii, keďže predmetná podmienka je viazaná na vznik škody za okolností vzbudzujúcich podozrenie zo spáchania trestného činu, pričom žiadne stopy, náznaky a okolnosti nevzbudzovali u žalobcu dôvod na to, aby vznik škody bol v súvislosti so spáchaním trestného činu. Pri akceptácii argumentácie žalovaného by bol žalobca povinný každú jednu škodu oznamovať polícii, čo sa mu javí ako neprimeraná zmluvná podmienka.
6. Žalovaný v duplike zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej v odpore a doplnil, že čiastočným plnením nemohlo z jeho strany dôjsť k uznaniu zvyšku záväzku.
7. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín dňa 12. augusta 2022 o 10:30 hod., na ktoré sa dostavili strany sporu a právny zástupca žalobcu. 8. Z predložených listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam: 8.1. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 23. novembra 2011 uzatvorená poistná zmluva, predmetom ktorej bolo poistenie majetku žalobcu. 8.2. Dňa 12. júna 2018 nahlásil žalobca žalovanému vznik poistnej udalosti v podobe poškodenia plechu reklamného pútača D., ku ktorému došlo nacúvaním do reklamného pútača dňa 4. júna 2018. 8.3. Žalovaný listom z 3. júla 2018 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti, v ktorej žalovaný oznámil žalobcovi, že žalobca nepreukázal vznik škody v súvislosti s poisteným krytým rizikom, pričom poukázal na znenie článku 8 ods. X D.-M, v zmysle ktorého sa za škodu spôsobenú nárazom vozidla považuje poškodenie alebo zničenie poistenej veci priamym stretom s vozidlom alebo jeho nákladovom alebo vrhnutím predmetu zapríčineným priamym stretom s vozidlom alebo jeho nákladom pri dopravnej nehode, pričom poistenie sa nevzťahuje na škody spôsobené vozidlami prevádzkovanými poisteným a na vozidlách samotných a na ich náklade. Rovnako tak žalovaný odkázal na článok X0 ods. 2 D., v zmysle ktorého je v prípade vzniku škody poistený povinný bezodkladne oznámiť vznik škody poisťovateľovi a bezodkladne oznámiť polícii vznik škody, ktorá nastala za okolností vzbudzujúcich podozrenie zo spáchania trestného činu. 8.4. Dňa 8. októbra 2018 vystavila obchodná spoločnosť C. M. Sp. z o.o. žalobcovi faktúru č. NP/XXXX/ XX/XXXX na sumu 935,60 eur za opravu poškodeného reklamného pútača. 8.5. Listom z 12. októbra 2018 oznámil žalovaný žalobcovi, že po odpočítaní spoluúčasti 200,-- eur vyplatí žalobcovi poistné plnenie vo výške 267,80 eur s tým, že znížil poistné plnenie vo výške 50 % a odkázal na článok 20 ods. 2 písm. b/ a písm. e/ VPP. Dňa 16. októbra 2018 vyplatil žalovaný žalobcovi sumu 267,80 eur. 8.6. Listom z 19. októbra 2018 vyzval žalobca žalovaného na vyplatenie zostávajúcej časti poistného plnenia vo výške 467,80 eur, keďže nie sú zrejmé také okolnosti, ktoré by odôvodňovali povinnosť žalobcu hlásiť vznik škody polícii a rovnako tak nie je zrejmé, akým spôsobom mal žalobca porušiť povinnosť podľa článku 20 ods. 2 písm. e/ VPP.
9. Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 9.1. Poistná zmluva obsahuje najmä a/ výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b/ výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c/ poistnú dobu, d/ údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e/ práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f/ výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia (ods. 2). 9.2. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené (ods. 3). 9.3. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného (ods. 4). 9.4. Podľa ustanovenia § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 9.5. Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť) [ods. 2]. 9.6. Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok (ods. 3). 9.7. Podľa ustanovenia § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. 9.8. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti (ods. 2). 9.9. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené (ods. 3). 9.10. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 9.11. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia poistnej zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. 9.12. Podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 1. februára 2013, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 9.13. Podľa ustanovenia § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
10. Úlohou súdu v predmetnom spore bolo posúdiť, či žalovaný postupoval správne, ak odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie a následne vyplatil poistné plnenie len v rozsahu 50 % z uplatneného nároku. 10.1. Súd dospel k záveru, že postup žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti nebol správny. K uvedenému konštatovaniu v podrobnostiach uvádza nasledovné:
11. Pre posúdenie správnosti postupu žalovaného je nutné vychádzať z oznámenia žalovaného z 3. júla 2018, keďže k predmetnému dátumu žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti. Úlohou súdu v civilnom sporovom konaní, v ktorom sa poistený domáha voči poisťovateľovi nároku na vyplatenie
poistného plnenia, je iba posúdenie (ne)správnosti dôvodov poisťovateľa uvedených poistenému, pre ktoré odmietol vyplatiť poistné plnenie.
12. Žalovaný v oznámení o ukončení šetrenia poistnej udalosti z 3. júla 2018 a v odpore proti platobnému rozkazu vydanom v upomínacom konaní odkazoval na výluku z poistného plnenia upravenú v článku X ods. X D.-M s tvrdením, že nie je vylúčený vznik škody vlastným konaní žalobcu ako poisteného. 12.1. S predmetným tvrdením žalovaného sa nemôže súd stotožniť. Pokiaľ ide o nároky poisteného na vyplatenie poistného plnenia, súd uvádza, že právo na poistné plnenie vznikne, ak nastane poistná udalosť predpokladaná v poistnej zmluve. V prípade následného súdneho sporu - v ktorom poistený žaluje poisťovateľa o vyplatenie poistného plnenia - ak dôjde k zníženiu poistného plnenia, alebo k odmietnutiu vyplatenia poistného plnenia, je povinnosťou poisteného preukázať, že došlo k vzniku poistnej udalosti predpokladanej poistnou zmluvou. V danom prípade túto povinnosť žalobca podľa názoru súdu splnil. 12.2. Ak bolo dôvodom odmietnutia poskytnutia poistného plnenia uplatnenie výluky z poistenia zo strany poisťovateľa, je povinnosťou poisťovateľa spoľahlivo preukázať, že bol naplnený dojednaný dôvod výluky z poistenia. Uvedené znamená, že nie je povinnosťou poisteného - pokiaľ poisťovateľ výluku z poistenia sám nepreukáže - preukazovať, že sa v konkrétnej veci o výluku z poistenia nejednalo. Dôkazné bremeno v tejto otázke tak zaťažuje žalovaného ako poisťovateľa, keďže preukázanie existencie výluky z poistenia je v prospech žalovaného. 12.3. Uvedené znamená, že ak žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi poistné plnenie s odkazom na znenie článku 8 ods. X D.-M, bolo povinnosťou žalovaného ako poisťovateľa preukázať, že k poškodeniu reklamného pútača došlo vozidlom prevádzkovaným žalobcom ako poisteným. V žiadnom prípade nie je možné požadovať od žalobcu ako poisteného, aby poistený v súdnom konaní preukazoval, že nedošlo k naplneniu výluky a že škoda na poistenej veci nebola spôsobená jeho motorovým vozidlom, keďže žalobca nemôže v konaní preukazovať negatívne skutočnosti. 12.4. Žalovaný však existenciu ním uplatnenej výluky nepreukázal. Predmetnú skutočnosť je potrebné v súdnom spore vykladať na ťarchu žalovaného ako poisťovateľa v tom smere, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadom existencie výluky z poistenia, čo má za následok záver súdu o nedôvodnosti postupu žalovaného pri odmietnutí poskytnutia poistného plnenia.
13. Len pre úplnosť aplikácia článku 8 ods. X D.-M a následné prípadné tvrdenie žalovaného o nepreukázaní skutočnej príčiny škody v rozhodovanom spore neprichádzajú do úvahy aj pre následné konanie žalovaného, keď v zmysle dodatočného oznámenia z 12. októbra 2018 poskytol žalobcovi čiastočne poistné plnenie, čo znamená, že samotný žalovaný považoval žalobcom nahlásenú udalosť za poistnú udalosť krytú poistnou zmluvou. Logicky, ak by žalovaný nepovažoval žalobcom nahlásenú udalosť za náhodnú poistnú udalosť krytú poistnou zmluvou, nemohol by predsa vyplatiť žalobcovi poistné plnenie ani sčasti. Navyše samotný žalovaný v oznámení z 12. októbra 2018 označil sumu 267,80 eur vyplatenú žalobcovi ako poistné plnenie. 13.1. Ak raz poisťovateľ vyhodnotil určitú udalosť ako poistnú udalosť a ak zároveň vyplatil hoci v nižšej než uplatnenej sume poistné plnenie, nemôže následne poisťovateľ s úspechom v súdnom konaní iniciovanom poisteným tvrdiť, že sa nejedná o poistnú udalosť krytú poistnou zmluvou alebo že nie je preukázaný vznik poistnej udalosti, keďže tieto skutočnosti už mal poisťovateľ preukázané pred začatím súdneho konania. 13.2. Z tohto dôvodu súd bez ďalšieho musí považovať udalosť zo 4. júna 2018 nahlásenú žalobcom žalovanému ako poistnú udalosť krytú poistnou zmluvou.
14. Súd nemôže akceptovať ani snahu žalovaného prekvalifikovať výluku z poistenia na dôvod pre 50 %né zníženie poistného plnenia. 14.1. Súd zastáva právny názor, že odkaz žalovaného na znenie článku 20 bod 2 písm. b/ a písm. e/ D. obsahujúci všeobecné povinnosti poisteného nemôže obstáť, keďže v ňom nie je obsiahnuté oprávnenie poisťovateľa (žalovaného) znížiť poistné plnenie, a to ani v prípade porušenia predmetných povinností zo strany poisteného. 14.2. Pokiaľ ide o porušenie povinností poisteného, ktoré môžu mať vplyv na výšku poistného plnenia (a na oprávnenie poisťovateľa znížiť poistné plnenie), je nutné vychádzať zo znenia kogentného ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dôvodom pre zníženie poistného plnenia môže byť len vedomé porušenie povinnosti poisteného, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom poistnej udalosti alebo s jej rozsahom.
14.3. Dôvodom pre zníženie poistného plnenia zo strany poisťovateľa však nemôže byť prípadné následné porušenie povinností zo strany poisteného, keďže takýto postup žalovaného ako poisťovateľa je v rozpore so zákonnou úpravou, odchýlne od zákonného znenia je možné v zmluve upraviť len práva a povinnosti zmluvných strán v prípade dispozitívnych zákonných ustanovenia, a nie aj v prípade kogentných ustanovení, vrátane ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. 14.4. Uvedené znamená, že ani prípadné porušenie povinností žalobcu vyplývajúcich z článku 20 bod 2 písm. b/ a písm. e/ VPP po vzniku poistnej udalosti - ako tomu bolo aj v rozhodovanom spore - nemôže byť dôvodom pre zníženie poistného plnenia.
15. Vzhľadom na vyššie vyslovené závery vyhodnotil súd nárok žalobcu na vyplatenie poistného plnenia vo výške 467,80 eur ako dôvodný.
16. Zároveň má žalobca okrem poistného plnenia aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Žalobca má nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa predpisov obchodného práva, keďže právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je obchodným záväzkovým vzťahom podľa ustanovenia § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, keďže ide o záväzkový vzťah medzi dvomi podnikateľmi, ktorý sa týkal poistenia vecí žalobcu používaných na výkon podnikateľskej činnosti a predmetom podnikania žalovaného je poskytovanie poistenia. Preto je potrebné na príslušenstvo pohľadávky potrebné aplikovať komplexnú úpravu úrokov z omeškania obsiahnutú v Obchodnom zákonníku. 16.1. Žalobca má z tohto dôvodu nárok na zaplatenie úroku z omeškania z uplatnenej istiny podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. januára 2013 v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. januára 2013 vo výške o osem percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ktorá je vo výške 0 %). Preto je nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 467,80 eur od 17. októbra 2018 (keďže daný dátum je až po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti z 3. júla 2018, ako to predpokladá zákon v ustanovení 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka) až do zaplatenia istiny ako dôvodný.
17. Žalobca si v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 1. februára 2013. 17.1. V tejto časti žalobou uplatnený nárok vyhodnotil súd ako nedôvodný s poukazom na znenie prechodného ustanovenia § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013. 17.2. Z uvedeného vyplýva, že v tejto časti žalobou uplatneného nároku nie je určujúce, kedy sa dlžník (t. j. žalovaný) dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, ale to, kedy bola uzavretá poistná zmluva, záväzok z ktorej žalovaný porušil. Keďže zmluva bola uzatvorená dňa 23. novembra 2011, je potrebné aplikovať na vec ustanovenia Obchodného zákonníka účinné do 31. januára 2013. Právna úprava Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. januára 2013 nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov neupravovala, preto predmetný nárok nie je možné v súdnom konaní priznať. 17.3. Predmetný záver je možné vyvodiť aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2021, sp. zn. 1Obdo/25/2020, ktoré bolo publikované ako judikát v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2021 pod R 62/2021.
18. Na základe uvedeného súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 467,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 467,80 eur od 17. októbra 2018 do zaplatenia (výrok I.). 18.1. V prevyšujúcej časti - v časti paušálnej náhrady nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur - súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (výrok II.).
19. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v časti istiny plný úspech (čiastočný neúspech mal len v časti uplatneného príslušenstva pohľadávky), priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok III.). 19.1. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).