Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/218/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ľubomír Kačaljak - UNISTAV, s miestom podnikania Ostravská 613/23, 737 01 Český Tešín, Česká republika, IČO: 63 018 292, právne zastúpený JUDr. Ing. Ľubošom Mahdoňom, advokátom, so sídlom Kysucká cesta 8405/16C, 010 01 Žilina, IČO: 10 956 808, proti žalovaným v rade: 1/ Ing. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom B. S. H. XXX/X, XXX XX R., štátny občan SR, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Mária Badová, s. r. o., so sídlom Vajanského 1/2765, 010 01 Žilina, IČO: 36 851 906, 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 8.283,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -473 zo dňa 4.12.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. -496 zo dňa 23.3.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu č.k. -473 zo dňa 4.12.2015 spolu s opravným uznesením č.k. -496 zo dňa 23.3.2016 v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom spolu s opravným uznesením súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1/ a 2/ rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.533,20 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.516,20 eur od 23.12.2012 do zaplatenia a vo výške 8,25 % ročne zo sumy 4.017,- eur od 28.11.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého zo žalovaných. Žalovaného v 2/ rade zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 369,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 17.654,68 eur od 05.05.2012 do 13.12.2012, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.516,20 eur od 14.12.2012 do 22.12.2012 a vo výške 8,05 % ročne zo sumy 369,- eur od 13.11.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol. O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca podanú žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 13.1.2012 o 16.15 hod. sa stala dopravná nehoda na úseku cesty č. 2/583 pri hale Mobis (Gbeľany) v mieste, kde sa dva jazdné pruhy zbiehajú do jedného v smere jazdy od Terchovej do Žiliny. Syn žalobcu L. B. smerom z Terchovej a druhý účastník nehody - žalovaná v rade 1/ prichádzala smerom od Mobisu, pričom vozidlu, ktoré riadil L. G. a ktoré vlastní žalobca, nedala prednosť v jazde napriek tomu, že mala túto povinnosť. K dopravnej nehode bola privolaná polícia, ktorá miestnym zisťovaním došla k záveru, že vinníkom dopravnej nehody je žalovaná v rade 1/. Právnym následkom tejto udalosti - dopravnej nehody,

sa stal vznik zodpovednosti vinníka nehody za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Následne dňa 19.01.2012 L. G. dopravnú nehodu nahlásil na pobočke žalovaného v rade 2/ ako poisťovne a súčasne doložil záznam o dopravnej nehode, ktorý podpísal druhý účastník nehody - žalovaná v 1/ rade ako vinník, na základe čoho mu žalovaný v 2/ rade v tento deň vydal potvrdenie o doručení a vyžiadaní dokladov k likvidácii škodovej udalosti č. 9556601371. Následne na základe ohliadok a potrebných ďalších doplňujúcich ohliadok experta, ktorého poslal žalovaný v 2/ rade prebiehala postupne oprava jeho motorového vozidla AUDI S8 EČ: 6T28888. Podľa pokynov povereného experta prebiehala oprava a to tak, že sa vymieňalo iba to, čo tento expert napísal do protokolu. Dňa 28.02.2012 L. G. predložil prostredníctvom mailu predbežnú faktúru k poistnej udalosti č. 9556601371 za opravu motorového vozidla referentke pobočky žalovaného v rade 2/ v Čadci. Tá následne dňa 02.03.2012 poslala túto faktúru referentke na centrálu žalovaného v rade 2/ v Bratislave. Ďalej prebiehala mailová komunikácia medzi referentkami žalovaného v rade 2/ a L. G., ktorý vždy splnil pokyny zo strany poisťovne. Dňa 03.05.2012 sa L. G. informoval o stave riešenia poistnej udalosti tak, že telefonoval referentke žalovaného v rade 2/ v Čadci, ktorá poslala mail referentke do Bratislavy so žiadosťou o prešetrenie poistnej udalosti. Detektívna spoločnosť, ktorá prešetrovala určité fakty ohľadom predmetnej poistnej udalosti odovzdala všetky podklady k likvidácii a do dňa spísania žaloby nebolo ukončené šetrenie žalovaného v 2/ rade a ani nedostal od neho stanovisko. Dňa 19.10.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyzval žalovaných v 1/ a 2/ rade o úhradu všetkých nákladov spojených so vzniknutou škodou, ktorá bola spôsobená na jeho motorovom vozidle ako následok dopravnej nehody v zmysle ust. § 442 Občianskeho zákonníka. Ani jeden zo žalovaných na túto výzvu nereagoval a náklady vzniknutej škody uhradené neboli. Žalovaná v 1/ rade v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že dňa 13.01.2012 o 16.15 hod. sa na úseku cesty č. 2/583 pri Mobise Slovakia stala dopravná nehoda, ku ktorej bola privolaná polícia. Ona viedla motorové vozidlo zn. Toyota Yaris, EČ: ZA 429 CH (toho času EČ: ZA 803 FA) vo vlastníctve jej otca Ing. A. N., pričom žalobca riadil motorové vozidlo AUDI S8, EČ: 6T28888. Podľa záverov polície bola za vinníka dopravnej nehody označená ona a na mieste nehody so žalobcom spísali záznam o dopravnej nehode. Vlastník motorového vozidla, ktoré viedla, zn. Toyota Yaris, EČ: ZA 429 CH mal v čase dopravnej nehody a má aj toho času so žalovaným v 2/ rade uzavretú platnú a účinnú poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Od okamihu nadobudnutia účinnosti poistnej zmluvy do jej zániku znáša poisťovateľ nebezpečenstvo (riziko) vzniku poistnej udalosti, čo sa prejavuje v jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, ak vznikne poistná udalosť (§ 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Poistnú udalosť riadne dňa 17.01.2012 oznámila žalovanému v 2/ rade a bola zaevidovaná pod č. 9556601371. Niekoľkokrát sa telefonicky informovala u žalovaného v 2/ rade, či a ako bola poistná udalosť vybavená, a to aj potom, ako jej bol od žalobcu doručený list zo dňa 16.10.2012 označený ako predžalobná výzva. Vtedy sa od žalovaného v 2/ rade dozvedela, že ešte nedošlo k likvidácii poistnej udalosti, lebo žalobca nepredložil všetky potrebné doklady (originály faktúr), o čom mu poslala sms, na ktorú jej žalobca odpovedal, že všetky originály dokladov boli žalovanému v 2/ rade predložené. Aj naďalej žiadal od žalovaného v 2/ rade vyjadrenie ku vzniknutej situácii, konkrétne dňa 25.10.2012, ako aj dňa 26.10.2012 a dňa 20.11.2012, v ktorom sa vyjadrila, že ak dôjde k súdnemu konaniu pre ich dlhodobú nečinnosť pri likvidácii poistnej udalosti, bude trvať na tom, aby žalovaný v 2/ rade znášal všetky trovy vyplývajúce zo súdneho konania. Naposledy sa o veci informovala dňa 21.12.2012, kedy jej zamestnanec žalovaného v 2/ rade oznámil, že z poistnej udalosti uhradili žalobcovi dňa 07.12.2012 okolo 14.000,- eur. Po tomto telefonicky kontaktovala žalobcu, ktorý jej oznámil, že peniaze si neprevzal, pričom ako dôvod uviedol vzniknuté dodatočné náklady. O tom, ako prebiehalo šetrenie poistnej udalosti, žalovaný v 2/ rade vedomosť nemá. Všetky úkony, ktoré boli požadované zo strany žalovaného v 2/ rade, vykonala podľa jeho požiadaviek. Žalobca jej doposiaľ nepreukázal výšku škody, ktorá mu vznikla za opravu motorového vozidla vykonanú v súvislosti s poškodením motorového vozidla pri uvedenej dopravnej nehode. Tieto veci riešil len so žalovaným v 2/ rade. Žalovaná v 1/ rade tak uzavrela, že vzhľadom na fakt, že v čase dopravnej nehody bola uzavretá poistná zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, splnila si všetky povinnosti vyplývajúce jej zo zákona, aj z uzavretej poistnej zmluvy (nahlásila poistnú udalosť, postupovala podľa pokynov žalovaného v 2/ rade a čakala na likvidáciu poistnej udalosti), žalobca peniaze poslané mu žalovaným v 2/ rade z likvidácie poistnej udalosti č. 9556601371 odmietol prevziať, a preto žiada súd, aby žalobu žalobcu voči nej v celom rozsahu zamietol. Žalovaný v rade 2/ sa k žalobe na začatie konania písomne vyjadril podaním zo dňa 03.01.2013, v ktorom uviedol, že žalobcom uplatnený nárok neuznáva v časti istiny vo výške 3.897,20 eur a v časti uplatnených úrokov z omeškania. Šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 10.12.2012 a následne poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 14.138,48 eur.

Súd prvej inštancie vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ako aj z produkovanej obrany žalovaných v 1/ a 2/ rade dospel k právnemu záveru, že žalobca v konaní preukázal, že mu vznikla škoda v rozsahu zodpovedajúcom poškodeniu jeho osobného motorového vozidla a to obalu vzduchového filtra, zadnej hliníkovej nápravnice, riadiacej jednotky xenónu, zadného pravého tlmiča a k poškodeniu prednej kapoty. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalovaní v 1/ a 2/ rade v konaní nepreukázali, že by tieto časti osobného motorového vozidla žalobcu boli poškodené už pred predmetnou škodovou udalosťou. Žalovaný v 2/ rade v konaní zásadne namietal, že poškodenie obalu vzduchového filtra, zadnej hliníkovej nápravnice, riadiacej jednotky xenónu, zadného pravého tlmiča nezodpovedá priebehu škodovej udalosti. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním prostredníctvom súdom ustanoveného znalca doc. Ing. Pavol Kohút, PhD. mal preukázané, že vychádzajúc z priebehu predmetnej škodovej udalosti, ako tento vyplýva zo zadokumentovaného poškodenia OMV, keď súd vyhodnotil vykonané dôkazy postupom podľa ust. § 132 O.s.p. a konštatoval, že v konaní nebolo preukázané poškodenie týchto súčastí OMV žalobcu pred predmetnou škodovou udalosťou, predovšetkým zo záverov súdom ustanoveného znalca, ako aj zo zápisov o ohliadke poškodeného OMV navrhovateľa a dospel k skutkovému záveru, že pri danej škodovej udalosti došlo k poškodeniu uvedených súčastí OMV žalobcu. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní žalovaný v 2/ rade nenamietal, že pri predmetnej škodovej udalosti došlo k poškodeniu prednej kapoty OMV žalobcu, ale namietal, že poškodenie tejto súčasti OMV žalobcu bolo v takom rozsahu, že primeraným nákladom uvedenia tejto súčasti OMV žalobcu do pôvodného stavu, t. j. stavu bezprostredne predchádzajúcemu škodovej udalosti, zodpovedali náklady na opravu tejto súčasti a nie náklady na jej výmenu. Súd však vychádzajúc z vyjadrenia súdom ustanoveného znalca k tejto otázke, ako aj zo záverov znaleckého posudku č. 212/2013 vyhotoveného Ing. Milanom Zachardom, znalcom v odbore doprava cestná, odvetvie nehody v cestnej doprave, technický stav a odhad hodnoty cestných vozidiel, dňa 24.11.2013 a napokon z vyjadrenia spoločnosti AR Cars, s. r. o. ako autorizovaného opravcu značky AUDI, dospel k záveru, že v danom prípade lokalizácia a charakter poškodenia prednej hliníkovej kapoty motora OMV navrhovateľa neumožňovali vykonať opravu (správnym postupom) v autorizovanom servise inak, ako výmenou tejto prednej kapoty. Ak žalovaná v 2/ rade namietala, že opravu OMV navrhovateľa nerealizoval autorizovaný servis, súd poukazuje na vyjadrenie znalca pri jeho výsluchu na pojednávaní dňa 25.09.2015, kedy uviedol, že v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. znalec vypočíta a jeho postup v súlade s vyhláškou je taký, že či už výšku škody alebo náklady na opravu posudzuje tak, akoby vykonával túto opravu autorizovaný servis. Preto sa javí sa byť logické, že ak opravu prednej kapoty motora OMV žalobcu nie je možné vykonať pri danom poškodení autorizovaným servisom inak, ako jeho výmenou, nemožno túto opravu vykonať inak ani neautorizovaným servisom. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa mal za to, že žalobcovi vznikla škoda, ako aj ním tvrdeným poškodením súčasti jeho OMV, pričom rozsahu a spôsobu náhrady škody v tomto jej rozsahu zodpovedajú podľa ust. § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť na uvedené osobné motorové vozidlo žalobcu do predošlého stavu, a to konkrétne náklady na zabezpečenie nových dielov, ako aj náklady prác nevyhnutné spojených s ich výmenou za poškodené a náklady prác súvisiacej s opravou tohto poškodenia OMV žalobcu. Pokiaľ ide o výšku týchto nákladov, súd vychádzal z dôkazu produkovaného žalobcom a to faktúry opravcu O. Z.. 003/2012, ktorý tieto náklady fakturoval navrhovateľovi vo výške 3.516,20 eur (sporná časť fakturovanej ceny vo výške 3.897,20 eur - cena jednej pneumatiky Yokohama Winter 265/35/19 vo výške 381,- eur). Pokiaľ ide o časť uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody v rozsahu poškodenia pravej zadnej pneumatiky OMV žalobcu pri predmetnej škodovej udalosti, súd vychádzal z toho, že žalobca v konaní nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p.), že by došlo k jej poškodeniu. Ani jeden z vykonaných a žalobcom produkovaných dôkazov poškodenie pravej zadnej pneumatiky OMV žalobcu pri predmetnej škodovej udalosti nepreukázal. Rovnako tvrdenie žalobcu nebolo preukázané ani dokazovaním súdom ustanoveným znalcom, ktorý takéto poškodenie nepotvrdil. Súčasne pokiaľ išlo o posúdenie žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody v rozsahu zníženia trhovej hodnoty jeho OMV po jeho poškodení a oprave v porovnaní s trhovou hodnotou v čase bezprostredne predchádzajúcemu predmetnej škodovej udalosti, súd vychádzal z úvah Ústavného súdu ČR v citovanom rozhodnutí. Vykonaným dokazovaním opätovne prostredníctvom súdom ustanoveného znalca mal preukázané, že žalobcovi vznikla ďalšia ujma v jeho majetkovej sfére spočívajúca v tom, že aj napriek vykonaným opravám poškodenia jeho OMV pri predmetnej škodovej udalosti došlo k zníženiu všeobecnej hodnoty jeho OMC[ako výslednej objektivizovanej hodnoty majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že

cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty; § 2 písm. g) vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z.] jeho OMV oproti stavu bezprostredne predchádzajúcemu predmetnej škodovej udalosti. V danom prípade tak spravodlivej aplikácii cit. ust. § 442 ods. 1 v spojení s ods. 3 OZ, t. j. odškodneniu ujmy, ktorá nastala v dôsledku škodovej udalosti v majetkovej sfére žalobcu, ako ekvivalentu poklesu hodnoty majetku žalobcu v porovnaní so stavom bezprostredne predchádzajúcim škodovej udalosti, zodpovedá aj odškodnenie v rozsahu poklesu majetkovej hodnoty OMV žalobcu, ku ktorej došlo aj napriek tomu, že na vozidle bola vykonaná oprava poškodených súčastí ich nahradením za nové. Uvedený záver zodpovedá aj zneniu cit. ust. § 443 OZ, podľa ktorého sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia. Ak teda všeobecná hodnota OMV žalobcu bola v čase bezprostredne predchádzajúcom vyššia ako všeobecná hodnota OMV žalobcu po škodovej udalosti a vykonanej oprave, zodpovedá spôsobu a rozsahu náhrady škody podľa ust. § 442 a nasl. aj náhrada škody v rozsahu poklesu všeobecnej hodnoty tohto OMV. Súd prvej inštancie sa tak nestotožnil s argumentáciou žalovaného v 2/ rade, že v danom prípade bola škoda na OMV žalobcu plne nahradená uvedením OMV do pôvodného stavu, keďže predmetný pokles majetkovej hodnoty OMV aj po vykonanej oprave oproti stavu bezprostredne predchádzajúcemu škodovej udalosti nemožno odškodniť uvedením veci do pôvodného stavu (restitutio in integrum), ale iba poskytnutím peňažnej náhrady. Pokiaľ ide o sumu zodpovedajúcu poklesu majetkovej (trhovej) hodnoty OMV žalobcu po vykonanej oprave oproti stavu bezprostredne pred jeho poškodením, súd vychádzal zo znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca, ktorý sumu zodpovedajúcu tomuto poklesu určil v rozdiele všeobecnej hodnoty OMV bezprostredne pred jeho poškodením pri predmetnej škodovej udalosti a všeobecnej hodnoty OMV po vykonaní jeho opravy, teda vo výške 4.386,- eur (40.236,- eur - 35.850,- eur). Súd prvej inštancie konštatoval, že námietky žalovaných voči znaleckému posudku, podanému v konaní súdom ustanoveným znalcom, neboli dôvodné, a to vzhľadom k tomu, že znalec sa logicky koherentne vysporiadal s podanými námietkami odporcov voči nemu podanému znaleckému posudku. Pokiaľ ide o sumu zodpovedajúcu poklesu majetkovej (trhovej) hodnoty OMV navrhovateľa po vykonanej oprave oproti stavu bezprostredne pred jeho poškodením, súd vychádzal zo znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca, ktorý sumu zodpovedajúcu tomuto poklesu určil v rozdiele všeobecnej hodnoty OMV bezprostredne pred jeho poškodením pri predmetnej škodovej udalosti a všeobecnej hodnoty OMV po vykonaní jeho opravy, teda vo výške 4.386,- eur (40.236,- eur - 35.850,- eur). Súd mal za to, že námietky odporcov voči znaleckému posudku podanému v konaní súdom ustanoveným znalcom, neboli dôvodné, a to vzhľadom k tomu, že znalec sa logicky koherentne vysporiadal s podanými námietkami odporcov voči nemu podanému znaleckému posudku. Pokiaľ ide o námietky žalovaných voči znalcom určenému koeficientu dopytu trhu k 5 (pred poškodením 0,6000 a po poškodení a vykonanej oprave 0,5400) znalec zdôvodnil stanovenie koeficientu dopytu trhu pre určenie všeobecnej hodnoty osobného motorového vozidla žalobcu pred poškodením na str. 54 znaleckého posudku a to, že bol stanovený na základe predajnosti uvedeného typu vozidla pri zohľadnení skutočného technického a vzhľadového stavu predmetného vozidla k rozhodnému dátumu 13.1.2012 deň škodovej udalosti, pričom pri jeho stanovení vychádzal tak, že vyhľadal inzeráty na predaj podobných vozidiel podobného veku ako predmetné vozidlo žalobcu k rozhodnému dátumu. Pokiaľ ide o stanovenie koeficientu dopytu trhu pre určenie všeobecnej hodnoty vozidla žalobcu po poškodení a vykonanej oprave, znalec jeho stanovenie zdôvodnil na str. 63 a 64 znaleckého posudku tak, že na toto nie je možné použiť ceny z inzerátov, nakoľko sa v nich neuvádzajú informácie o prípadnej oprave daného vozidla a preto nie je možné nájsť taký inzerát, kde by bolo predávané podobné vozidlo s podobným rozsahom opravy. Koeficient bol preto daný odhadom znalca, pričom sa jedna o jeho technický názor. Znalec na pojednávaní dňa 25.9.2015 pri výsluchu súčasne vyjadril, že všeobecná hodnota vozidla je daná tým, že danou opravou došlo k jednoznačnému znehodnoteniu daného vozidla, pričom v prípade, že sú predávané vozidlá v danej kategórii daného veku pri danom kilometrickom nájazde, tak vlastne oprava vozidla takého rozsahu automaticky spôsobí, že po takomto vozidle klesne dopyt a je veľmi problematicky predajné. Preto aby bolo predajné, je potrebné túto hodnotu znížiť. Ako uviedol v znaleckom posudku, exaktne to nie je možné vydokladovať, o koľko presne, a preto sa jedná o jeho technický názor ako znalca, teda jeho názor na to, o koľko asi dôjde k zníženiu hodnoty vozidla a akým spôsobom je potrebné túto skutočnosť zohľadniť, že došlo k oprave tohto vozidla. Každý znalec by síce mohol mať iný technický názor a iný odhad koeficientu k5 z hľadiska toho, do akej miery je potrebné túto skutočnosť zohľadniť, avšak každý znalec, ktorý postupuje správne, by mal dospieť k záveru, že hodnota všeobecnej hodnoty vozidla po oprave je nižšia ako hodnota všeobecnej hodnoty vozidla pred poškodením a opravou. Pokiaľ žalovaný v 2/ rade namietal stanovenie koeficientu poškodenia vozidla haváriou k2 pre účely stanovenia všeobecnej hodnoty osobného motorového vozidla žalobcu po jeho poškodení a oprave

vo výške 0,99, kedy je tento koeficient možné stanoviť len v prípade, ak by došlo k oprave výmenou celých dielov za použitia zváracej technológie bez použitia vyrovnávacieho zariadenia, k tomu sa znalec na pojednávaní dňa 25.9.2015 pri svojom výsluchu vyjadril tak, že poukazuje na str. 41 znaleckého posudku, kde je zobrazený pohľad na pravú zadnú časť vozidla, a to demontovaný pravý zadný blatník. Pravý zadný blatník je súvisle spojený s posledným stĺpikom. Jediný spôsob, ako pravý zadný blatník demontovať, je vlastne brúsnym kotúčom odrezať tento blatník od stĺpika a následne, aby mohol tento blatník byť vymenený, tak je potrebná zváracia technológia, čiže jednoznačne k oprave bolo potrebné zváraciu technológiu a preto bol koeficient k2 v súlade s vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z. z. zohľadnený v hodnote 0,99. Pokiaľ ide o námietku žalovanej v 1/ rade spočívajúcu v nesprávnosti kalkulácie mimoriadnej výbavy osobného motorového vozidla žalobcu z dôvodu, že znalec nevykonal obhliadku predmetného osobného motorového vozidla žalobu a prílohou posudku nebola ani kópia veľkého technického preukazu vozidla žalobcu, znalec sa vyporiadal riadne aj s touto námietkou pri výsluchu na pojednávaní dňa 25.9.2015, keď uviedol, že v osvedčení o evidencii vozidla sa neuvádza, koľko majiteľov má dané vozidlo. Uvádza sa tam iba aktuálny majiteľ a uvádza sa tam dátum prvého uvedenia do prevádzky (uvedené vyjadrenie zodpovedá aj zákonnej úprave podľa zákona č. 169/2010 Z. z.). Preto vlastne skutočný počet majiteľov nie je možné zistiť a v takom prípade vo všeobecnosti znalec postupuje tak, že koeficient stanovuje takým spôsobom, že zohľadňuje neznámy počet majiteľov vozidla. Takýmto spôsobom postupoval znalec aj v danom prípade. Súčasne znalec k mimoriadnej výbave uviedol, že vychádzal z dátovej karty vozidla a z programov vybavenia spoločnosti AAD, ktorá obsahuje jednotlivé databázy jednotlivých výbav. Konkrétne, pokiaľ ide o výbavu „komfortné sedadlá", ako tvrdila žalovaná v 1/ rade, že táto bola zohľadnená už v základnej výbave osobného motorového vozidla žalobcu, znalec k tejto výbave uviedol, že mimoriadnou výbavou v tomto prípade bolo odvetranie týchto sedadiel. Ak žalovaná v 1/ rade zásadne namietala, že vykonanou opravou prostredníctvom nových dielov došlo naopak k zhodnoteniu osobného motorového vozidla žalobcu, súd prvej inštancie poukazuje na judikatúru Ústavného súdu ČR, ako aj na vyjadrenie znalca na pojednávaní dňa 25.9.2015, keď znalec uviedol, že samotná oprava síce nemá vplyv na parametre a vlastnosti vozidla z hľadiska technického, z hľadiska jazdného, teda z hľadiska toho, ako sa vozidlo správa na vozovke po správne vykonanej oprave, ale táto oprava má vplyv na predajnosť daného vozidla, pretože po vykonaní opravy v danom rozsahu je znížený záujem o takéto vozidlo, pretože nie sú vyhľadávané takéto vozidlá, ktoré sú takýmto spôsobom opravované. Uvedené tak síce nemá vplyv na technické parametre, má to však vplyv na spôsob, akým je možné vozidlo uplatniť na trhu. Námietka, ako ju opísala žalovaná v 1/ rade, sa aplikuje napríklad v prípade, ak je vymenený taký diel vozidla, ktorý pred poškodením vykonával také známky, že je opotrebovaný alebo poškodený. Ak by sa jednalo napríklad o skorodovaný blatník, kde jeho výmenou došlo k evidentnému zlepšeniu technického stavu tohto vozidla alebo by to bola napríklad pneumatika, že by bola opotrebovaná, dôjde k poškodeniu a vymení sa za novú pneumatiku, čiže evidentne dôjde k zlepšeniu technického stavu, no v predmetnom prípade boli vymenené také diely či už blatník alebo rôzne plastové diely, ktoré nepodliehajú v rámci životnosti vozidla takým degeneratívnym zmenám, že ich výmenou by vlastne došlo k zlepšeniu technického stavu. Predmetnou výmenou tak boli obnovené len pôvodné vlastnosti vozidla. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo záverov znalca ohľadom zodpovedania otázky miery poklesu všeobecnej hodnoty osobného motorového vozidla žalobcu po predmetnej škodovej udalosti so zohľadnením jeho opravy v porovnaní so stavom bezprostredne pred škodovou udalosťou konštatoval, že v danom prípade nebolo možné exaktne stanoviť presnú mieru tohto poklesu, avšak možno bezpochyby uzavrieť, že v danom prípade k poklesu tejto hodnoty po poškodení a vykonaní opravy došlo. Preto musel z hľadiska rozsahu tohto poklesu vychádzať z ust. § 136 O.s.p. a stanoviť za danej dôkaznej situácie rozsah tohto poklesu svojou úvahou, pričom prihliadal práve na závery ustanoveného znalca doc. Ing. Pavla Kohúta, PhD., ktorý určil rozsah tohto poklesu sumou 4.386,- eur, keď uvedený záver súdu podporuje aj žalobcom produkovaný listinný dôkaz znalecký posudok č. 212/2013 znalca Ing. Milana Zachardu, ktorý rozsah tohto poklesu určil sumou 4.017,- eur, t.j. sumou o 369,- eur nižšou ako znalec doc. Ing. Pavol Kohút, PhD.. Pokiaľ ide o rozdiel v sume tohto poklesu medzi závermi súdom ustanoveného znalca doc. Ing. Pavla Kohúta, PhD. a závermi znaleckého posudku podaného Ing. Milanom Zachardom (ako listinným dôkazom predloženým žalobcom) súd tento rozdiel považoval za akceptovateľný, keďže suma tohto rozdielu 369,- eur je len 8 % zo sumy určenej súdom ustanoveným znalcom doc. Ing. Pavlom Kohútom, PhD., ako aj s poukazom na vyjadrenie doc. Ing. Pavla Kohúta, PhD. v závere jeho znaleckého posudku na str. 21. K tomuto rozdielu, rozdiel medzi všeobecnou hodnotou osobného motorového vozidla žalobcu a vypočítanou hodnotou Ing. Zachardom tento vyplýva z toho,

že Ing. Zacharda pri stanovení východiskovej hodnoty vozidla nezohľadnil výbavu daného vozidla, čím spracoval výpočet s nižšou výškou východiskovej hodnoty. Súd prvej inštancie tak z hľadiska rozsahu škody, ktorá vznikla v majetkovej sfére žalobcu a v ktorom rozsahu nebol uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody uspokojený do rozhodnutia vo veci konštatuje, že tento rozsah zodpovedá sume 7.902,20 eur. Súd prvej inštancie považoval v súvislosti s vyššie uvedeným posúdením otázky rozsahu vzniknutej škody v majetkovej sfére žalobcu za potrebné vyjadriť sa aj k vykonanému dôkazu výsluchom svedka Petra Sklenára, likvidátora žalovaného v 2/ rade, že jeho svedecká výpoveď je použiteľná len na vysvetlenie dôvodov, prečo žalovaný v 2/ rade neposkytol poistné plnenie v rozsahu 3.897,20 eur (z jeho výpovede vyplynuli tieto dôvody), avšak nie je použiteľná na posúdenie dôvodnosti tohto postupu žalovaného v 2/ rade, keďže toto posúdenie bolo odbornou otázkou, na ktorej zodpovedanie bol ustanovený znalec. Výpoveď tohto svedka tak môže ako dôkazný prostriedok slúžiť len na ozrejmenie skutkových okolností veci, nie však na posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ktorých posúdenie je potrebné pre rozhodnutie veci. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti žalovanej v 1/ rade za škodu, v danom prípade sú mal za to, a to zásadne nebolo medzi účastníkmi konania ani sporné, že žalovaná v 1/ rade sa dopustila protiprávneho konania, ktoré spočívalo v tom, že tým, že vychádzajúc z vedľajšej cesty na hlavnú cestu nedala prednosť osobnému motorovému vozidlu žalobcu idúcemu po hlavnej ceste, čím porušila ust. § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.. Nepochybne bezprostredne v príčinnej súvislosti s týmto konaním žalovanej v 1/ rade vznikla žalobcovi vyššie uvedená škoda na osobnom motorovom vozidle, a to vzhľadom na to, že ak by nedošlo ku kolízii osobného motorového vozidla žalobcu s osobným motorovým vozidlom vedeným žalovanou v 1/ rade, k poškodeniu osobného motorového vozidla žalobcu by v danom prípade nepochybne nedošlo. Tým mal súd naplnený aj tretí predpoklad vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu. Pokiaľ ide o posledný predpoklad vzniku zodpovednosti žalovanej v 1/ rade za škodu, a to zavinenie, súd s poukazom na to, že žalovaní v 1/ a 2/ rade neprodukovali žiadny dôkaz, ktorým by vyvrátili právnu domnienku podľa citovaného ust. § 420 ods. 3, súd prvej inštancie vychádzal z toho, že aj tento predpoklad je v danom prípade naplnený. Ak teda žalovaná v 1/ rade namietala v konaní svoju pasívnu vecnú legitimáciu s poukazom na to, že na osobnom motorovom vozidle zn. Toyota Yaris, EČV: ZA 429CH, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle žalobcu, existovalo ku dňu škodovej udalosti povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a teda všetky nároky žalobcu na náhradu škody v tomto prípade by mali byť uspokojené zo strany žalovaného v 2/ rade ako poisťovateľa, súd prvej inštancie poukazuje na to, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nijakým spôsobom nezbavuje žalovanú v 1/ rade zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedené napokon vyplýva aj zo znenia ust. § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, z ktorého implicitne vyplýva, že poškodený si môže popri škodcovi ako poistenému uplatniť nárok na náhradu škody aj priamo voči poisťovateľovi. V kontexte s uvedeným súd poukazuje aj na právny záver vyslovený Najvyšším súdom SR sp. zn. zo dňa 27.8.2014 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 6/2015 pod publikačným číslom 71, od ktorého nemal logicky dôvod sa odkloniť. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaného v 2/ rade v spore, ako bolo už vyššie uvedené, táto vyplýva zo skutočnosti, že na vozidlo Toyota Yaris, EČV: ZA 429CH, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda na vozidle žalobcu, existovalo ku dňu škodovej udalosti povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzavreté u žalovaného v 2/ rade ako poisťovateľa, z ktorého žalovanému v 2/ rade vznikla podľa ust. § 4 ods. 2 písm. d/ Zákona o povinnom zmluvnom poistení uhradiť za poisteného, teda za žalovanú v 1/ rade poškodenému, teda žalobcovi náhradu škody vzniknutej poškodením osobného motorového vozidla žalobcu a súčasne podľa § 15 ods. 1 uvedeného zákona, ktoré kreuje priamy nárok poškodeného uplatniť si právo na náhradu škody voči poisťovateľovi. Rovnako teda možno uzavrieť, že žalobca v danom prípade svoj nárok na náhradu škody preukázal. Keďže žalobca podanou žalobou žiadal žalovaných zaviazať na žalované plnenie ako solidárnych dlžníkov v zmysle § 438 ods. 1 OZ, no keďže v danom prípade u žalovaných v 1/ a 2/ rade nejde o solidaritu, pretože nároky žalobcu voči žalovanej v 1/ rade a voči žalovanému v 2/ rade nemožno stotožňovať, pretože nárok žalobcu proti každému zo žalovaných vyplýva z iného právneho titulu (u žalovanej v 1/ rade z jej zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a u žalovaného v 2/ rade z jeho povinnosti poskytnúť plnenie podľa osobitného predpisu - § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení). V danom prípade tak nejde o škodu, ktorú by spôsobili spoločne obaja žalovaní ako škodcovia, no je zrejmé, že poškodený nemôže byť uspokojený so svojím nárokom na

náhradu škody od oboch povinných subjektov, v danom prípade od oboch žalovaných, teda žalovanej v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade, preto je možné zaviazať žalovaných v 1/ a 2/ rade na plnenie iba tak, že plnením jedného z nich zanikne v rozsahu tohto plnenia aj povinnosť druhého z nich poskytnúť žalobcovi rovnaké plnenie. Žalovaná v 1/ rade v konaní vzniesla, pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie sumy 369,- eur (čo je rozdiel medzi výškou pôvodne žalovaného nároku na náhradu škody spočívajúcej v poklese hodnoty osobného motorového vozidla žalobcu po poškodení a vykonanej oprave oproti stavu bezprostredne pred jeho poškodením pri predmetnej škodovej udalosti, t.j. sumou 4.017,- eur a následne na pojednávaní dňa 25.9.2015 v spojení s písomným podaním zo dňa 25.9.2015 uplatnenou výškou tohto nároku, t.j. sumou 4.386,- eur námietku premlčania s odôvodnením, že nárok navrhovateľa na náhradu škody v rozsahu tejto sumy 369,- eur bol na súde uplatnený po uplynutí objektívnej 3-ročnej premlčacej doby podľa ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim po škodovej udalosti, súd prvej inštancie mal preukázané, že nepochybne žalovaná v rade 1/ uplatnila túto námietku premlčania z dôvodu premlčania práva žalobcu v rozsahu 369,- eur uplynutím objektívnej 3- ročnej premlčacej doby podľa uvedeného ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď podľa záveru súdu prvej inštancie je možné bez najmenších pochybností konštatovať, že objektívna premlčacia doba podľa § 106 ods. 2 uplynula v danom prípade 13.1.2015 (uplynutím 24. hodiny), t.j. uplynutím 3 rokov odo dňa 13.1.2012, kedy došlo k udalosti, z ktorej žalobcovi vznikla škoda. Vzhľadom k tomu, že žalobca si právo na náhradu škody v rozsahu 369,- eur uplatnil na súde až dňa 25.9.2015 (na pojednávaní ústne do zápisnice o pojednávaní), došlo k premlčaniu jeho práva na náhradu škody v tomto rozsahu a preto súd, pokiaľ sa týka žalovanej istiny pohľadávky žalobcu na náhradu škody v celkovej výške 8.283,20 eur vo vzťahu k obom žalovaným v 1/ a 2/ rade návrhu vyhovel v rozsahu 7.533,20 eur, ktorú sumu zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade zaplatiť žalobcovi s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého zo žalovaných, ďalej v rozsahu sumy 369,- eur v dôsledku premlčania práva žalobcu v tomto rozsahu prihliadajúc na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej v 1/ rade návrh voči žalovanej v 1/ rade v časti o zaplatenie sumy 369,- eur v súlade s ust. § 100 ods. 1 zamietol a na zaplatenie sumy zaviazal výlučne len žalovaného v 2/ rade a napokon žalobu v časti o zaplatenie sumy 381,- eur (škoda, ktorá mala zodpovedať nákladom na zakúpenie druhej - pravej zadnej pneumatiky, ktorej poškodenie však žalobcom preukázané nebolo) voči obom žalovaným v 1/ a 2/ rade zamietol vrátane uplatneného príslušenstva.

Pokiaľ ide o čas začiatku omeškania žalovaných v 1/ a 2/ rade s plnením v konaní uplatneného nároku žalobcu v celkovej výške 22.040,68 eur (pôvodne žalovaná suma 18.035,68 eur + suma 4.386,- eur, o ktorej zaplatenie žalobca rozšíril návrh - suma 381,- eur, o zaplatenie ktorej súd návrh zamietol voči obom žalovaným) súd v zmysle právnej kvalifikácie nároku žalobcu samostatne vo vzťahu k žalovanej v 1/ rade a samostatne vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade posudzoval tiež samostatne u každého zo žalovaných v 1/ a 2/ rade čas, kedy boli žalovaní povinní poskytnúť žalobcovi plnenie a preto o tomto rozhodol v súlade s citovanou zákonnou úpravou odlišne u žalovanej v 1/ rade a odlišne u žalovaného v 2/ rade tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku spojeného s opravným uznesením. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. s poukazom na zložitosť prípadu, keď vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie tak žalovaná v 1/ rade, ako aj žalovaný v 2/ rade. Žalovaná v 1/ rade v podanom odvolaní uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nespravodlivý a v rozpore s vykonanými dôkazmi. Uviedla, že súd ju čiastočne zaviazal na úhradu žalovanej sumy, avšak závery uvedené v odôvodnení považuje za závery, ktoré nemajú v časti oporu vo vykonanom dokazovaní a v platnej právnej úprave. Opakovane poukazuje na skutočnosť, že žalobca žaloval okrem nej aj poisťovateľa žalovaného v 2/ rade, pričom súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uvádza, že jej pasívna legitimácia vyplýva z ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaná v 1/ rade tvrdí, že z tohto ustanovenia nevyplýva jej pasívna legitimácia, avšak s poukazom na doslovné znenie tohto ustanovenia, ako i na platnú poistnú zmluvu, ktorú uzavrel žalovaný v 2/ rade s prevádzkovateľom motorového vozidla dňa 26.11.2010, žalovaný v 2/ rade do výšky maximálneho limitu 2.500.000,- eur jednej škodovej udalosti zodpovedá za vecnú škodu, právne zastúpenie a ušlý zisk do hodnoty 700.000,- eur bezohľadu na počet poškodených. V priebehu konania namietala svoju pasívnu legitimáciu práve s poukazom na text zmluvy o uzavretí poistky č. 3491132715 zo dňa 1.2.2011, ktorá bola uzavretá na obdobie odo dňa 1.2.2011 na dobu neurčitú, pričom k dopravnej nehode došlo

13.1.2012. Nakoľko podľa úvah súdu prvej inštancie v súlade s platnou právnou úpravou prichádzala v tejto právnej veci spoločná zodpovednosť vodiča vozidla, ktoré spôsobilo nehodu a poisťovateľa žalovaného v 2/ rade, zaviazal ich na plnenie voči žalobcovi tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého zo žalovaných. Opätovne poukazuje na tú skutočnosť, že s poukazom na znenie poistnej zmluvy uzavretej podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla i keď došlo k porušeniu zákonnej povinnosti, ktorá jej vyplýva z platnej právnej úpravy. Podľa úvahy súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 420 Občianskeho zákonníka nemá pasívnu legitimáciu v tomto konaní najmenej, pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu škody spočívajúcej v neuhradenej skutočnej škode vyčíslených v ním predloženej faktúre č. 003/2012. Má za to, že pokiaľ bolo preukázané, že sú tu liberačné dôvody na jej strane, ide o zaplatenie škody, na ktorú má byť zaviazaný výlučne žalovaný v 2/ rade ako poisťovateľ. Ďalej tvrdí, že zákonom stanovenú povinnosť vlastník motorového vozidla neporušil, a to s poukazom na ust. § 823 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Na pojednávaní konanom dňa 26.11.2013, počas ktorého žalobca predložil súdu znalecký posudok č. 212/2013 Ing. Milana Zachardu vo veci výpočtu všeobecnej hodnoty vozidla Audi pred poškodením a po oprave poškodenia spôsobeného dopravnou nehodou, ktorá sa stala 13.1.2012, si žalobca v dôsledku záverov uvedených v tomto znaleckom posudku uplatnil nárok okrem rozdielu sumy uvedenej vo faktúre č. 003/2012 vystavenej O. Z. a sumy poskytnutého poistného plnenia žalovaným v 2/ rade i sumu 4.017,- eur ako ušlý zisk, teda ako rozdiel všeobecnej hodnoty vozidla s DPH pred poškodením a po oprave poškodenia. Odvolateľka tvrdí, že predložený znalecký posudok nie je objektívne preskúmateľný a stanovený koeficient dopytu trhu K5 pred poškodením a po oprave poškodenia je nárok, ktorý si žalobca uplatnil na pojednávaní 26.11.2013, je nárokom vykonštruovaným. Namieta výpočet všeobecnej hodnoty vozidla Audi pred jeho poškodením a po vykonaní, nakoľko tieto predpísaným spôsobom je problematické vyčísliť, pričom znalec vyslovene uvádza, že sa jedná o technický názor znalca. V znaleckom posudku č. 14/2015 doc. Ing.Pavla Kohúta, PhD., zo dňa 8.5.2015 absentujú konkrétne vozidlá konkrétny výpočet koeficient predajnosti je stanovený „na tvrdo", a preto je nepreskúmateľný. Taktiež má za to, že žalobcom uplatnený úrok z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi, pretože jeho priznaním by bol zákon neprimerane tvrdý. Navrhla preto, aby súd druhej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu voči nej v plnom rozsahu zamietol. Zároveň si uplatňuje trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Žalovaný v 2/ rade v podanom odvolaní uviedol, že s rozsudkom nesúhlasí, pretože podľa jeho názoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca má nárok na zaplatenie sumy rozdielu medzi všeobecnou hodnotou vozidla pred poškodením a po oprave. Medzi žalovanou v rade 1/ a žalobcom existuje právny vzťah škodcu a poškodeného, ktorý sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu, zatiaľ čo vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade je vzťahom odvodeným založeným jednak poistnou zmluvou č. 6562264689 medzi poistníkom a žalovaným v 2/ rade, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zák. č. 381/2001 Z.z., kde v ust. § 4 ods. 2 písm. b) sa uvádza, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho hradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Zodpovednosť žalovanej v 1/ rade za škodu je založená na princípe tzv. objektívnej zodpovednosti v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka rozsahu a spôsobu náhrady škody použijú sa ust. § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka, keď sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, pri určení výšky škody sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia. V tomto prípade súdom ustanovený znalec neurčoval výšku škody na vozidle, ale podľa pokynu súdu určil iba rozdiel medzi všeobecnou hodnotou vozidla žalobcu pred poškodením a po oprave. Súd si vzal tieto závery znaleckého dokazovania za svoje. Avšak v tomto prípade ide o právnu otázku, nie otázku technickú. Právnou otázkou je, či do výšky škody sa má alebo nemá v konečnom dôsledku započítať rozdiel medzi VŠH1 a VŠH2 poškodeného vozidla. Ako žalovaný v 2/ rade je jednoznačne toho názoru, že túto veličinu nie je možné do výšky škody započítať. Súd nesprávne právne posúdil daný prípad. U vozidla žalobcu išlo o vozidlo staršie, ktoré podľa vyjadrenia samotného žalobcu bolo zakúpené iba dva mesiace pred predmetnou dopravnou nehodou ako používané takmer 4-ročné vozidlo. Žalobca bol pravdepodobne jeho druhým majiteľom, aj keď predchádzajúci počet majiteľov nebolo možné zistiť. Samotný znalec vo svojich záveroch uvádza, že je veľmi problematické zistiť a určiť všeobecnú hodnotu vozidla po jeho oprave. Priznáva, že túto hodnotu určil odhadom na základe svojho technického názoru. Na pojednávaní

dňa 25.9.2015 pripustil, že každý znalec by v tomto prípade mohol mať iný technický názor a zníženie všeobecnej hodnoty by mohlo byť určené v rozmedzí odhadom 8 až 12% z hodnoty vozidla. Znalec zároveň nevedel preukázať určenie koeficientu K5 žiadnymi vzorkami z trhu, keďže podľa vyjadrenia znalca takéto vzorky neexistujú. Žalovaný v 2/ rade ďalej poukazuje na to, že žalobca po oprave disponuje motorovým vozidlom v rovnakom stave ako pred poškodením. Podľa názoru žalovaného v 2/ rade skutočná výška škody predstavuje majetkové hodnoty, ktoré žalobca vynaložil v súvislosti s opravou, tieto žalovaný v 2/ rade nenamieta, boli mu po rozhodnutí súdu prvej inštancie vyplatené, avšak priznanie ďalšej sumy prevyšujúcej hodnotu opravy, by bolo zo strany žalobcu bezdôvodným obohatením na úkor poškodeného. Nehovoriac o tom, že suma 4.017,- eur predstavuje takmer 1 ceny opravy. Preto so záverom okresného súdu sa nestotožňuje a žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu žalovaných v 1/ a 2/ rade sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, za odôvodnený v dostatočnom rozsahu a keďže sa vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, dôkazmi a tvrdeniami a vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, na ktoré boli správne aplikované aj príslušné právne normy žiada, aby súd druhej inštancie ho potvrdil a odvolanie zamietol. Súčasne žiada priznať trovy konania tak prvostupňového ako aj konania druhej inštancie.

4. V dôsledku podaných odvolaní žalovanou v 1/ a žalovaným v 2/ rade bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd ako súd druhej inštancie predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov) tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutí účinnosti nových civilných procesných kódexov, v tomto prípade zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"). Odvolací súd potom bol povinný pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP, § 471 ods. 1 s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 . Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd ako súd druhej inštancie prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkmi konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom mu z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správne. Podľa ust. § 387 ods. 2, 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

6. Odvolací súd ako súd druhej inštancie konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne, jasne, zrozumiteľne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval správne právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolatelia, žalovaná v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade v podaných odvolaniach neuviedli žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iné právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 v jednotlivostiach naň poukazuje aj súd druhej inštancie.

7. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia súd druhej inštancie považuje za potrebné uviesť nasledovné :

Predovšetkým súd druhej inštancie nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľky - žalovanej v 1/ rade o nedostatku jej pasívnej legitimácie. Žalovaná v 2/ rade poukazovala, že ku dňu škodovej udalosti existovalo na osobné motorové vozidlo zn. Toyota Yaris, ev. č. ZA 429 SH, ktorým bola spôsobená škoda na vozidle žalobcu, povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a teda že všetky nároky žalobcu na náhrady škody v tomto prípade by mali byť uspokojené zo strany žalovaného v 2/ rade ako poisťovateľa. Súd druhej inštancie zhodne s právnym záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nijakým spôsobom nezbavuje žalovanú v 1/ rade zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto nemožno súhlasiť a prisvedčiť tvrdeniu žalovanej v 1/ rade, pretože pasívna legitimácia žalovanej v 1/ rade bola založená na základe splnenia jednotlivých predpokladov potrebných na vznik zodpovednosti za škodu, ktoré boli v konaní nepochybne preukázané. V tomto smere aj krajský súd poukazuje na ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorého vyplýva, že poškodený si môže popri škodcovi ako poistenému uplatniť nárok na náhradu škody aj priamo voči poisťovateľovi. Teda je na samotnom žalobcovi, ktorý si vybral tak žalovanú v 1/ rade ako škodcu, ktorá spôsobila škodovú udalosť ako aj žalovaného v 2/ rade ako poisťovateľa, s ktorým bolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Rovnako odvolací súd aj ďalšie námietky uvádzané v odvolaní žalovanej v 1/ rade považoval za nedôvodné, keď vyhodnotil jej odvolanie ako odvolanie podané vyslovene účelovo. Ako už bolo vyššie uvedené, súd prvej inštancie rozsiahlym dokazovaním riadne zistil skutkový stav, ktorý aj riadne vyhodnotil a zaoberal sa dôsledne všetkými námietkami, ktoré opätovne žalovaná v 1/ rade uvádza vo svojom odvolaní. Rovnako, čo sa týka odvolania žalovaného v 2/ rade, pokiaľ tento v odvolaní uvádzal, že nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca má nárok na zaplatenie sumy rozdielu medzi všeobecnou hodnotou vozidla pred poškodením a po oprave. Správne súd prvej inštancie zastáva názor, ktorý zistil z vykonaného dokazovania týkajúci sa spôsobu a rozsahu náhrady škody, najmä zo znaleckých posudkov mal preukázané, aká bola cena vozidla pred jeho poškodením a aké náklady bolo potrebné vynaložiť na uvedenie vozidla do stavu pred jeho poškodením a že v dôsledku opravy, ktorou bolo vozidlo uvedené do pôvodného stavu, nedošlo k jeho zhodnoteniu, ale naopak, hodnota havarovaného hoci opraveného vozidla bude skutočne na trhu nižšia. Preto súd druhej inštancie zdôrazňuje, súdy musia nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k výsledku dosiahnutia spravodlivosti. V danom prípade bolo zmyslom a účelom jednotlivých zákonných ustanovení, ktoré boli v danom prípade aplikované, priznať poškodenému právo na náhradu škody a zaistiť, aby mu bola v takej miere, aká mu bola danou škodovou udalosťou vzniknutá škoda kompenzovaná, a to nielen škoda, ale aj samotná majetková ujma. Preto odvolací súd ako súd druhej inštancie konštatuje, že súd prvej inštancie starostlivo porovnal stav poškodeného vozidla pred vznikom škody a po vykonaní opravy poškodeného vozidla. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil pochybenie, potvrdil ho ako vecne správny.

8. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie o odvolaní: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430