Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Co-255-2015.pdf
PDF · 91.99 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/255/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov JUDr. Evy Šofránkovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobkyne C.. B. T., nar. X.X.XXXX, bytom G., ul. C. L. č. XXXX/XX, G.: XXX XX, zastúpená spoločnosťou PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36492086, proti žalovanej Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana, ul. Hollého 14, 081 81 Prešov, IČO: 00610577, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária GOGA a spol., s.r.o., Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 36 863 947, o zaplatenie 6.603,- eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 20.05.2015 č.k.11C128/2013-193 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 % voči žalovanej.
odôvodnenie:
Predmet konania, argumentácia strán
1. Žalobkyňa sa uplatnenou žalobou domáhala náhrady škody z ublíženia na zdraví, ktoré jej spôsobila žalovaná počas jej hospitalizácie u žalovanej.
2. Žalovaná nesúhlasila so žalobou tvrdiac, že všetky práva a povinnosti účastníkov konania boli upravené Dohodou o urovnaní zo dňa 3.8.2012.
Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol takto : „
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 6.603 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne od 16.2.2013 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Žalovaná je p o v i n n á nahradiť štátu trovy konania vo výške 58,16 Eur na účet Okresného súdu Prešov v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 396 eur na účet Okresného súdu Prešov v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania účastníkov súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobkyňa bola hospitalizovaná u žalovanej od 23. 11. 2011 do 29. 11. 2011. Počas hospitalizácie došlo k nesprávne indikovanej aplikácii termofóru na dolné končatiny, čím došlo k popáleninám 3. Stupňa. Ďalej bolo preukázané, že dňa 3. 8. 2012 uzavreli žalobkyňa a žalovaná písomnú Dohodu o urovnaní podľa § 585 a násl. Občianskeho zákonníka ,podľa ktorej uplatnené nároky žalobkyne a jej maloletého syna a manžela boli konkretizované v bode 2 to konkrétne nárok na bolestné, náhrada za liečebné náklady, a nemajetková ujma v dôsledku zásahu do práva na ochranu osobnosti a na ochranu súkromia a rodinného života pre žalobkyňu , manžela a pre maloletého syna. Podľa článku 2 účastníci si ňou mimosúdne vysporiadali svoje nároky z vyššie špecifikovaných skutkových okolností a to tak, že žalovaná zaplatí žalobkyni bolestné a liečebné náklady vo výške 5000 Eur, nemajetkovú ujmu 3500 eur a maloletému synovi nemajetkovú ujmu 2500 Eur do 31. 8. 2012 .V článku 3 sa uvádza že po riadnom splnení dohody účastníci nebudú v budúcnosti požadovať žiadne ďalšie nároky z vyššie špecifikovaných skutkových okolností. Ďalej mal za preukázané, že v čase uzavretia dohody žalobkyňa mala k dispozícii lekársky posudok vystavený úrazovým chirurgom zo dňa 12. 4. 2012 ktorým bolo vyčíslené bolestné na 280 bodov v časti hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia lekár uviedol, že úraz zanechal trvalé následky ich rozsah a charakter však bude môcť ustáliť najskôr rok po úraz. Ten istý lekár neskôr 24. 1. 2013 stanovil aj sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne 420 bodmi. Vychádzal tiež zo znaleckého posudku znalkyne z odvetia chirurgie a plastickej chirurgie ktorá potvrdila trvalé následky poškodenia zdravia žalobkyne . Stanovila aj bodové ohodnotenie totožne ako v posudku MUDr. Jána Sidora a došlo k jeho navýšeniu na dvojnásobok s poukazom na § 9 ods. 5 a 6 zákona číslo 437/2004 Z.z.. Čas ustálenia zdravotného stavu žalobkyne pre účely ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia určila na júl 2012 . 5. Prijal právny záver podľa ktorého predmetom mimosúdneho rokovania účastníkov nebola náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. Predmet rokovania je zrejmý z článku 1 bodu 2 a článku 2 Dohody. V čase uzatvorenia dohody nemala žalobkyňa vedomosť o tom, že je možné ustáliť už trvalé následky. Žalobkyňa nemala vôľu vzdať sa nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a preto nie je možné opomenúť ani fakt, že v čase uzatvorenia dohody ani jeden z účastníkov sa nemohol domnievať, že je možné vyčísliť už náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Nárok považoval za uplatnený včas, priznal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za 420 bodov vo výške 6603 eur pričom vychádzal z Opatrenia ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky 20/2012 zo dňa 14. 5. 2012 ktorým bola stanovená výška náhrady za 1 bod v sume 15,72 euro. Túto sumu zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni vrátane úrokov z omeškania, ktoré priznal žalobkyni odo dňa nasledujúceho potom, čo žalovaná prevzala výzvu žalobkyne na náhradu uplatnenia škody zo dňa 14. 2. 2013 .Zamietol návrh žalobkyne vo výške 10 % navýšenia podľa § 5 ods. 5 zákona číslo 437/2004 s tým že funkčnosť končatiny je zachovaná a esteticky deficit, ktorý žalobkyňa má predpoklad ďalšieho zmiernenia a znalkyňa napokon nevylúčila ani jeho odstránenie .
6. Aplikoval ustanovenia §585 ods. 1, 2, 3, § 444, § 574 ods. 2 ,§ 587, § 37 ods. 1, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 2, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2, § 5 ods. 2, § 5 ods. 5, § 7 ods. 1, § 8 ods. 4 zákona číslo 437 / 2004 Z.z..
7. O trovách konania nerozhodol s poukazom na ustanovenie § 151, ods. 3 O.s.p..
Obsah odvolania
8. Proti tomuto rozsudku s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa alebo rozsudok zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne a prizná jej nárok na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. V odvolaní uviedla, že dôvodom pre podanie odvolania je nesprávne právne posúdenie veci. Súd 1. stupňa vyhovel návrhu napriek tomu, že všetky práva a povinnosti účastníkov konania už boli v spornej veci komplexne upravené Dohodou o urovnaní zo dňa 3. 8. 2012. Mal za to, že uplatnený nárok bol predmetom dohody výklad súdu je nesprávny Súd 1. stupňa nesprávne právne vec posúdil, keď aplikoval ustanovenie § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka .Poukázal na to, že z vykonaného znaleckého dokazovania je zrejmé, že k ustáleniu zdravotného stavu došlo už v období júl 2012 vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa nemala v čase uzavretia dohody k dispozícii lekársky posudok túto skutočnosť však nemožno klásť na ťarchu žalovanej . Malo sa tak analogicky aplikovať ustanovenie § 441 o spoluzavinení poškodeného. Žalobkyňa bola od začiatku zastúpená právnym zástupcom, a tak mohla namietať obsah dohody. Neuplatnenie si predmetného nároku bolo zo strany žalovanej vnímané ako ústupok vo vzťahu ku korektnému postaveniu sa žalovanej k vzniknutým skutkovým okolnostiam a ústretovému vyrovnaniu. V čase uzatvárania dohody uplatnený nárok existoval a o ňom mohla žalobkyňa prinajmenšom pomýšľať .
Hodnotenie odvolacieho súdu.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutých častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
10. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza( § 387, ods. 2 CSP).
11. Žalobca namieta, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205, ods. 2, písm. f/ O.s.p).
12. K tejto námietke odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.
13. Podľa názoru žalovanej súd nesprávne právne vec posúdil, ak aplikoval ustanovenie § 574, ods.2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Poukazuje na to, že Dohoda o urovnaní, ktorá bola medzi účastníkmi uzatvorená v zmysle ust. § 585 a nasl. OZ sa týkala aj uplatneného nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia poukazujúc na to, že účelom uzavretia tejto dohody malo byť vyporiadanie všetkých nárokov plynúcich zo skutkových okolností prípadu. S poukazom na článok 3 tejto dohody, podľa ktorého „nebudú účastníci požadovať ďalšie nároky z vyššie špecifikovaných skutkových okolností.“ Súd správne posúdil vychádzajúc z Dohody o urovnaní z 3.8.2012, že predmetom tejto dohody nebol nárok na náhradu uplatnený žalobou.
14. Účelom urovnania nie je odstrániť existujúci spor či pochybnosť tým spôsobom, že si strany vyjasnia či vysvetlia sporné otázky, alebo že zistia, aký je skutočný stav veci, urovnaním strany odstraňujú ich spor, či pochybnosť tým spôsobom, že sporný či pochybný záväzok sa zruší a (prípadne) nahradí záväzkom novým, nesporným a nepochybným. Právo je sporné, pokiaľ je určitá otázka s ním spojená predmetom rôznych názorov (nezhody) účastníkov (napríklad každý z účastníkov má iný názor na to, či určité právo platne vzniklo, účastníci sa nezhodujú v tom, aká je výška predmetu plnenia a pod.). O pochybnosť ide ak je určitá otázka spojená s právom pre účastníkov neistá (napríklad účastníci si nie sú istí, či právo platne vzniklo, alebo aká je výška predmetu plnenia). Spornosť aj pochybnosť sú svojou podstatou výhradne subjektívne kategórie, ich existencia nie je podmienená existenciou prebiehajúceho súdneho konania medzi účastníkmi. Pre záver, že medzi stranami existuje spor či pochybnosť, je rozhodujúce iba to, či daná otázka je predmetom rôzneho názoru účastníkov, alebo či o nej účastníci nemajú istotu. Spornosť či pochybnosť je potrebné vždy posudzovať zo subjektívneho hľadiska účastníkov, práve túto subjektívnu spornosť či pochybnosť riešia účastníci uzavretím urovnania. Spornosť či pochybnosť sa môže vzťahovať na akúkoľvek právne relevantnú otázku spojenú s právom účastníkov, predmetom sporu či pochybností môže byť samotná existencia, alebo platnosť práva, ale aj ďalšie otázky, ktorými sú najmä kauza záväzku, obsah záväzku (predmet, miesto, čas plnenia), ďalšie vlastnosti záväzku (splatnosť, premlčanie, voľba práva) či okruh subjektov záväzku. Urovnaním dochádza k zániku sporných či pochybných práv a povinností a ich nahradeniu novým záväzkom vyplývajúcim z urovnania.
15. Súd vyhodnotil dohodu zahŕňajúcu tie nároky, ktoré boli špecifikované v článku 2 dohody (nárok na bolestné, náhrada za liečebné náklady, nemajetkové ujma). Žalovaný považuje charakter tejto dohody za generálne urovnanie a poukazuje na to, že fakticky rieši všetky sporné práva a povinnosti, medzi ktoré zaraďuje aj nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia aj napriek tomu, že tento nárok nie je špecifikovaný v článku 2 dohody s poukazom na článok 3 dohody. Odvolací súd sa prikláňa k výkladu dohody žalobkyňou a v konečnom závere aj súdom. V čl. 3 dohody o urovnaní strany zhodne prehlasujú, že po riadnom splnení dohody účastníci nebudú v budúcnosti požadovať žiadne ďalšie nároky z vyššie špecifikovaných skutkových okolností. Skutočnosťou však je, že v čl. 2 sú vymedzené sporné či pochybné práva a záväzky, k urovnaniu ktorých strany pristúpili. V ustanovení článku 2 je vyjadrený účel tejto dohody, a to urovnanie všetkých vzájomných sporných práv a záväzkov oboch strán, ktoré boli v čase uzavretia dohody sporné, ako aj stanovenie rozsahu plnenia. V ustanovení článku 2 je ďalej uvedené, že strany touto dohodou si mimosúdne vysporiadali svoje nároky a to tak, že žalovaný zaplatí žalobkyni náhradu za bolesť, náhradu účelne vynaložených nákladov, náhradu nemajetkovej ujmy žalobkyni, jej manželovi a mal. synovi s tým, že žiadny z účastníkov dohody nebude mať po úhrade tejto sumy žiadne ďalšie nároky. Z vyššie uvedeného možno tak dôvodiť, že účelom vyrovnania boli záväzky žalovaného pozostávajúce z úhrady hodnoty náhrad uvedených v článku 2. Netýka sa teda ďalších vzájomných práv a povinností, okrem v dohode uvedených. Nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nie je predmetom dohody.
16. Námietka odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení vo vzťahu k aplikácii § 574, ods. 2 OZ je nesprávna, keďže súd neprijal právny záver, podľa ktorého by predmetná dohoda mala byť neplatná z dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 574, ods. 2 OZ. Súd vo svojom odôvodnení len poukázal na to, že tento nárok nebol predmetom dohody, ale nie z dôvodu vzdania sa tohto nároku žalobkyňou, ale z dôvodu, že strany tento nárok predmetom dohody neučinili. Súd len poukazuje na to, že v prípade vzdania sa takého nároku by bolo možné považovať dohodu za neplatnú. Preto otázka momentu ustálenia zdravotného stavu žalobkyne nie je relevantná vo vzťahu k posúdeniu, či náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia bola jej predmetom.
17. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že urovnaním majú byť upravené sporné práva medzi účastníkmi, ktorými môžu disponovať. Zo žiadnej zo skutkových okolností v prejednávanej veci nevyplýva spornosť nároku žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Aj táto okolnosť nasvedčuje záveru o tom, čo bolo predmetom dohody o urovnaní.
18. Žalovaná má za to, že žalobkyňa mala možnosť v priebehu negociačného procesu v čase pred uzavretím dohody zahrnúť aj nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia do svojich požiadaviek. K tejto námietke odvolací súd poznamenáva, že kontraktačný proces je proces uzatvárania zmlúv. Návrh na uzavretie určitej zmluvy, ako aj stanovenie, čo bude predmetom jej obsahu je v dispozícii ktoréhokoľvek z účastníkov, lebo obaja majú rovnaké postavenie. Preto bolo v možnostiach žalovanej v prípade, ak sa domnievala, že dohodou o urovnaní dochádza aj k vyrovnaniu nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia (ako ústupok žalobkyne, ako to tvrdí v dovolaní) túto skutočnosť zahrnúť do dohody.
19. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, 262, ods. 1 CSP tak, že vyslovil, že žalobkyňa má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože bola v odvolacom konaní plne úspešná.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).