Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/165/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcov: v rade: 1a. W. F., nar. XX.XX.XXXX, v rade Xb. W. F., nar. XX.XX.XXXX, v rade 1c. W. U., nar. XX.XX.XXXX, v rade 1d. M. F., nar. XX.XX.XXXX všetci bytom P., E. XXX/XX ako dedičia po nebohom žalobcovi v 1. rade W. F., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, v 2. rade W. B., rod. F., nar. XX. 2. XXXX, bytom P., H. XX, v 3. rade C. M. U., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, okr. X., v 4. rade X. V., rod. F., nar. XX. 8. XXXX, bytom V. XX, M., všetci právne zastúpení JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom v Košiciach, Vozárova 5 proti žalovanej: U. F., nar. XX.X.XXXX, bytom P., N. XX, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -240 zo dňa 08.12.2014 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov č.k. -253 zo dňa 21.04.2015 jednohlasne takto

rozhodol:

Zrušuje sa rozsudok vo výroku o trovách konania v spojení s opravným uznesením zo dňa 21.04.2015 č.k. -253 a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

Obsah napadnutého rozhodnutia

1.Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. - 240 rozhodol tak, že: „Súd žalobu zamieta. Žalobcovia sú povinní nahradiť žalovanej trovy konania, ktoré predstavujú náklady právneho zastúpenia a náklady náhrady za súdny poplatok z odvolania vo výške 1.016,03 Eur a toto uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku priamo na účet právnemu zástupcovi žalovanej JUDr. Ernestovi Vokálovi, advokátovi v Prešove, Hlavná 66 na účet, č. ú.: F XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS XXXX.

2.Uznesením č.k. -253 opravil druhy výrok rozsudku č.k -240 zo dňa 08.12.2014 ohľadne povinnosti nahradiť trovy, ktorý ma správne znieť: ,,Žalobcovia v 1a. až 1d. rade spoločne a nerozdielne a žalobcovia v 2. až 4. rade sú povinní nahradiť žalovanej trovy konania, ktoré predstavujú náklady právneho zastúpenia, a to každý vo výške po 1.016,03 Eur a náhradu za súdny poplatok z odvolania spoločne a nerozdielne vo výške 99,50 Eur a toto uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku priamo na účet právnemu zástupcovi žalovanej JUDr. Ernestovi Vokálovi, advokátovi v Prešove, Hlavná 66 na účet, č. ú.: F XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS XXXX. Opravil taktiež odôvodnenie rozsudku č.k. -240 zo dňa 08.12.2014 tak, že na čl. 244 v poslednom odseku dole sa pred slová ,,.. s tým, že tieto trovy uhradia priamo na účet právneho zástupcovi...“ vložil text: ,,...a zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu za zaplatený súdny poplatok za odvolanie vo výške 99,50 Eur...“.

3.Svoje rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej priznal náhradu trov konania. V odôvodnení opravného uznesenia uviedol, že pri prepisovaní písomného vyhotovenia rozsudku č.k -240 zo dňa 08.12.2014 došlo k chybe v písaní v druhom výroku uvedeného rozsudku, kde nebola uvedená výška súdneho poplatku, ktorý sú žalobcovia povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej, ako aj spôsob náhrady trov konania. Taktiež došlo k chybe v časti odôvodnenia rozhodnutia o náhrade trov konania, kde pri prepisovaní písomného vyhotovenia bola vynechaná veta o povinnosti žalobcov zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu za zaplatený súdny poplatok za odvolanie vo výške 99,50 Eur. Keďže došlo k zjavnej chybe v písaní, súd prvej inštancie chybu opravil postupom podľa § 164 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p) účinného do 30.06.2014 a vydal opravné uznesenie.

Obsah odvolania žalobcov.

4.Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia. Nesúhlasili s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže sú toho názoru, že súd prvej inštancie mal pri náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia v danom prípade postupovať podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p a žalovanej náhradu trov konania nepriznať. Zastavajú názor, že súd mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania medzi žalobcami a žalovanou prihliadať na výnimočne okolnosti tohto prípadu. Žalobcovia sa v dôsledku protiprávneho konania právneho predchodcu žalovanej nachádzajúcu v situácii, kde ako dedičia po nebohom L. F. sú síce vlastníkmi tzv. urbárskych pozemkov, avšak nemajú k dispozícii žiaden účinný opravný prostriedok, ktorým by si mohli svoje vlastnícke právo brániť. Zastavajú ten právny názor, že nie je spravodlivé zaviazať žalobcov, ktorí sa v tomto konaní len domáhali svojich práv, k náhrade trov konania žalovanej, keďže práve protiprávne konanie a zároveň konanie v rozpore s dobrými mravmi právneho predchodcu žalovanej bolo príčinou vzniku tohto súdneho sporu. Zároveň sú toho názoru, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní prihliadnuť aj na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov, keďže v danom prípade sa na strane žalobcov jedna prevažne o dôchodcov a v prípade žalobkyne v 1. rade o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorých jediným príjmom je starobný dôchodok, resp. invalidný dôchodok. Navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania neprizná.

5.K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná, ktorý poukázala na to, že svojím konaním nezapríčinila vznik sporu, preto nie je správny záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu výnimočného ustanovenia § 150 O.s.p.

Hodnotenie odvolacieho súdu.

6.Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p“) v zmysle pravidiel uvedených v § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal rozhodnutia v napadnutej časti ako aj konanie im predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.

7.O trovách konania medzi účastníkmi konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016.

8.Ustanovenia § 255 až § 261 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p“) účinného od 01.07.2016 upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany konania (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.

9.Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

10.Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí

zo dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

11.Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 C.s.p.

12.Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

13.Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

14.Okolnosti uvádzané žalobcami vo svojom odvolaní týkajúce sa výnimočných okolnosti prípadu, ako aj ich osobných, majetkových, zárobkových a zdravotných pomerov môžu mať význam pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 ods. 1 C.s.p.

15.Ustanovenie § 257 C.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

16.Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod.

17.Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257 C.s.p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982, R 23/1989).

18.Keďže sa súd prvej inštancie s aplikáciou výnimočného ust. 150 ods. 1 O.s.p. (§ 257 C.s.p.) nevyrovnal, jeho rozhodnutie o náhrade trov konania je z tohto pohľadu predčasné.

19.Za tohto stavu odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalobcov zaplatiť trovy konania žalovanej v spojení s opravným uznesením zo dňa 21.04.2015 č.k. -253 zrušil v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20.Podľa § 391 ods. 2 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

21.Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania vo vyššie naznačených intenciách, pričom sa musí vyrovnať so všetkými argumentmi strán konania tak, aby jeho rozhodnutie pôsobilo presvedčivo (§ 234 ods. 2 v spojení s § 220 ods.2 C.s.p).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).