Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6Er/1294/2015

Uznesenie

Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného: W. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/ X, XXX XX R., prechodne bytom C. X, XXXXX V. X. Z., V. R. S., zastúpený JUDr. Milošom Papcunom, advokátom so sídlom Vajanského 5270/1A, 921 01 Piešťany, proti povinnej: E. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX R., zastúpená Mgr. Kamilom Suchodolským, advokátom so sídlom Kúpeľná 84, 050 01 Revúca, o vymoženie 7.169,15 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, Exekútorský úrad P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, pod sp. zn. EX 2956/2015, v konaní o návrhoch povinnej na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie, takto

rozhodol:

Exekúciu v časti o vymoženie istiny vo výške 4.171,13 Eur, z a s t a v u j e.

Exekúciu v časti o vymoženie istiny vo výške 100,- Eur, z a s t a v u j e.

Návrh povinnej na zastavenie exekúcie v prevyšujúcej časti, z a m i e t a.

Návrh povinnej na odklad exekúcie, z a m i e t a.

Oprávnený nemá právo na náhradu trov konania.

Oprávnený je povinný zaplatiť povinnej náhradu trov konania vo výške 69,17 Eur na účet advokáta povinnej v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.

odôvodnenie:

1.Poverením č. 5608 055188 zo dňa 23.11.2015, poveril Okresný súd Revúca súdneho exekútora vykonaním exekúcie oprávneného proti povinnej na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 03.11.2015 na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. -600 zo dňa 25.03.2014, ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 7.169,15 Eur.

2.Dňa 23.03.2016 povinná doručila súdu návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnila tým, že dňa 15.02.2011 povinná kúpila spoluvlastnícky podiel 5/6 vzhľadom k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, pre k. ú. R., oprávnený ako vlastník zostávajúceho menšinového spoluvlastníckeho podielu jej v užívaní týchto nehnuteľností bránil a nehnuteľnosti užíval nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, čím mal vzniknúť povinnej nárok na náhradu za užívanie nehnuteľností v rozsahu povinnej prislúchajúceho podielu 5/6. Povinná si uplatnila voči oprávnenému nárok na zaplatenie náhrady za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam v dobe od 12.07.2013 do 02.04.2015, a to v sume 500,- Eur mesačne spolu za 21 mesiacov vo výške 10.500,- Eur. Tento svoj nárok povinná započítala voči pohľadávke oprávneného vo výške 2.998,02 Eur listom zo dňa 26.02.2016, pohľadávka oprávneného vymáhaná v tomto exekučnom konaní tak mala zaniknúť v celom rozsahu započítaním,

a preto povinná navrhla zastavenie exekúcie v celom rozsahu. Zároveň povinná navrhla aj povolenie odkladu exekúcie z dôvodu, že možno očakávať jej zastavenie.

3.Oprávnený sa k podanému návrhu na zastavenie exekúcie písomne nevyjadril.

4.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: výpis z LV č. XXX č. l. 163, výzva č. l. 164 s podacím lístkom a doručenkou č. l. 164 a 165, potvrdenie E.. J. S. č. l. 166 a č. l. 192, potvrdenie E.. E. R. č. l. 167 a č. l. 189, jednostranné započítanie č. l. 168 s podacím lístkom č. l. 169-170 a 172-173, e- mail č. l. 174, nájomná zmluva č. l. 208 s prílohami, internetové ponuky nájmov nebytových priestorov č. l. 215, a výsluchom povinnej, na základe ktorých mal preukázaný nasledovný skutkový stav:

5.Povinná sa na základe kúpnej zmluvy stala podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, pre k. ú. R. v podiele 5/6 a oprávnený bol podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností v podiele 1/6. Rozsudkom Okresného súdu Revúca č.k. -600 právoplatným dňa 26.02.2015, ktorý je exekučným titulom v tejto veci, bolo zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo oprávneného a povinnej k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, pre k. ú. R., za ich výlučného vlastníka bola určená povinná a zároveň bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 7.169,15 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

6.Z výsluchu povinnej súd zistil, že rodinný dom pozostával zo štyroch alebo piatich miestností, z výpisu z LV č. XXX vyplýva, že pozemky na ktorých stojí rodinný dom č. súp. XXXX (parc. č. 378/1 a 378/3) majú celkovú výmeru 215 m2. Povinná po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu oprávneného viackrát vyzývala, aby jej nehnuteľnosti sprístupnil a odovzdal kľúče, ale oprávnený na to nereagoval. Oprávnený dom neužíval, mal tam umiestnené svoje zariadenie, nábytok a šatstvo, dom až do roku 2015 užívali nájomcovia - rodina X.. O užívaní rodinného domu povinná ako väčšinový podielový spoluvlastník nehnuteľností nikdy nijako nerozhodla. Do domu povinná vstúpila začiatkom mesiaca máj 2015 a to tak, že odvŕtala zámky, návrh na vypratanie nehnuteľností proti oprávnenému podala povinná na súde až začiatkom roka 2016, oprávnený si prevzal svoje veci a konanie vo veci bolo zastavené pre späťvzatie návrhu. V mesiacoch október - december 2015 povinná vykonala rekonštrukciu rodinného domu a od mesiaca január 2016 tu vykonáva svoju podnikateľskú činnosť. V rámci rekonštrukcie domu povinná zbúrala nejaké priečky, okrem toho zrekonštruovala odkvapy, okná, dvere, omietky vnútorná aj vonkajšiu fasádu a podlahy. V dome nebola zavedená ani voda, ani elektrina ani kanalizácia, v čase keď povinná do domu vstúpila nebol vôbec užívania schopný. Nájomcovia, ktorý dom užívali, si vodu brali z potoka, či by v dome mohla bývať viac ako jedna rodina povinná uviesť nevedela.

7.Výzvou na úhradu zo dňa 18.01.2016, povinná vyzvala oprávneného na zaplatenie sumy 10.500,- Eur ako náhrady za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu 5/6 na nehnuteľnostiach za dobu od 12.07.2013 do 02.04.2015, kedy povinná vstúpila do nehnuteľnosti. Jednostranným započítaním zo dňa 26.02.2016 povinná započítala túto svoju pohľadávku oproti časti pohľadávky oprávneného vymáhanej v tomto exekučnom konaní vo výške 2.998,02 Eur.

8.Podľa potvrdenia E.. J. S. zo dňa 22.02.2016, nájom za predajne a sklady tovaru v centre Mesta R. S. Y. N. dosahujú 45 - 50 Eur/m2/rok, v strede obchodnej zóny na ulici X.. R.. Š. L. S. Y. X. výška nájmu dosahuje až 80 - 85 Eur/m2/rok, pričom táto výška nájomného je v dobe posledných 5 - 8 rokov ustálená. Podľa ďalšieho vyjadrenia zo dňa 17.05.2016, v R. nie sú evidované nájmy rodinných domov na bývanie, nájom bytov sa pohybuje v sadzbe 22-25 Eur/m2/rok, nebytové priestory v strede obchodnej zóny 80 Eur/m2/rok a na jej okraji 50 Eur/m2/rok.

9.Podľa potvrdenie E.. E. R. zo dňa 25.02.2016, výška nájmu na ulici N. W. R. dosahuje 82 - 85 Eur/m2/ rok, pričom za posledných 6 - 7 rokov sa nezmenila. Podľa ďalšieho vyjadrenia zo dňa 05.05.2016 v R. nie sú evidované nájmy rodinných domov na bývanie, ceny prenájmov nebytových priestorov užívaných ako sklad sa dojednávajú individuálne, pričom v Meste Revúca je takýchto priestorov prebytok a nájom nebytových priestorov ako obchod a kancelárie v centre dosahuje 80 - 90 Eur/m2/rok.

10.Podľa nájomnej zmluvy zo dňa 23.08.2002 známej súdu z jeho úradnej činnosti, Mesto Tornaľa prenajímalo v roku 2013 rodinný dom nachádzajúci sa v Tornali na ulici Dobšinského o výmere 54 m2 za nájomné vo výške 13,38 Eur mesačne.

11.Z internetových ponúk na prenájom na účel skladovania vybavených nebytových priestorov vyplýva, že výška nájomného v Bratislave predstavuje 64,80 Eur/m2/rok a v Košiciach 35,- Eur/m2/rok.

12.Súdu z jeho úradnej činnosti je známe, že dvoj a trojizbové byty v Meste Revúca prenajímajú sa za nájomné vo výške 80 - 100 Eur mesačne.

13.Podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Podľa § 58 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. k), nariadi pojednávanie; ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j), môže nariadiť pojednávanie, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci.

Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.

Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

14.Námietkou započítania možno uplatniť vzájomnú pohľadávku povinného voči oprávnenému bez ohľadu na to, či táto vzájomná pohľadávka vznikla pred vydaním rozhodnutia, ktoré je podkladom súdneho výkonu rozhodnutia, alebo až po jeho vydaní. Zánik práva spôsobí síce kompenzačný prejav,

avšak nastáva okamihom, kedy sa obidve pohľadávky stretli (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. - Rc/29/1991); námietku smerujúcu k započítaniu vzájomnej pohľadávky je možné uplatniť aj v konaní o výkon rozhodnutia návrhom na zastavenie výkonu rozhodnutia podľa § 268 ods. 1 písm. g) O. s. p. (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. - Rc 77/1969), pričom je potrebné sa zaoberať existenciou a výškou k započítaniu namietnutých pohľadávok.

15.Oprávnený sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a k tvrdeniam povinnej nijako nevyjadril, preto v zásade všetky skutkové tvrdenia povinnej považoval súd za nesporné (§ 151 ods. 1 . Z vykonaného dokazovania mal teda súd preukázané, že oprávnený a povinná boli v dobe od 12.07.2013 (dátum je rozhodujúci z hľadiska skutkového vymedzenia započítacej námietky povinnou) podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, pre k. ú. R.. Podielové spoluvlastníctvo oprávneného a povinnej zaniklo dňa 26.02.2015, právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Revúca č.k. -600; počnúc od tohto dňa bola povinná výlučným vlastníkom nehnuteľností. Počas doby od 12.07.2013 do 26.02.2015, povinná vyzývala oprávneného, aby jej nehnuteľnosti sprístupnil, na čo oprávnený nereagoval a prístup k nehnuteľnostiam povinnej neumožnil, naopak nehnuteľnosti povinný prenechal do užívania nájomcom a mal v nich (najmä v rodinnom dome) umiestnené svoje hnuteľné veci. Povinná ako väčšinový podielový spoluvlastník počas tejto doby nijakým spôsobom nerozhodla o užívaní spoločných nehnuteľností. V dobe od 26.02.2015 do 02.04.2015 (dátum je opäť rozhodujúci z hľadiska skutkového vymedzenia započítacej námietky povinnou), bola povinná výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, pre k. ú. R., pričom počas tejto doby mal oprávnený v rodinnom dome umiestnené svoje hnuteľné veci.

16.Z hľadiska právneho posúdenia započítacej námietky povinnej (návrhu na zastavenie exekúcie) je potrebné rozdeliť obdobie 12.07.2013-26.02.2015, kedy boli oprávnený a povinná podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a obdobie 26.02.2015-02.04.2015, kedy bola povinná výlučným vlastníkom nehnuteľností.

17.Podľa niektorých rozhodnutí vyšších súdov (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , ) je potrebné situáciu, kedy podielový spoluvlastník užíva spoločnú vec nad rozsah veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, ktoré bolo získané plnením bez právneho dôvodu. Avšak podľa nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. , ak sa domáha podielový spoluvlastník peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi, ktorý bez dohody spoluvlastníkov užíva spoločnú vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, nejde o nárok opierajúci sa o bezdôvodné obohatenie, ale tento nárok má základ v § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

18.Spoluvlastnícky podiel je mierou účasti na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci. S ideálnym spoluvlastníckym podielom nie je spojené právo užívať konkrétne určenú časť spoločnej veci a to ani vtedy, ak ide o vec objektívne deliteľnú, pretože spoluvlastnícky podiel neznamená, že by sa vlastnícke právo spoluvlastníka vzťahovalo na určitú časť nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15.09.1966 - Rc 19/1967). Ani číselné vyjadrenie výšky spoluvlastníckeho podielu neznamená, že by spoluvlastník bol výlučným vlastníkom určitej hmotnej časti spoločnej veci, hoci by svojou veľkosťou zodpovedala veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 15.04.1966 - Rc 61/1966).

19.Každý podielový spoluvlastník má rovnaké práva k veci ako ostatní spoluvlastníci, medzi nimi aj právo užívať vec. Spoluvlastníkovi veci patrí právo vec užívať v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak súčasťou práva podielového spoluvlastníka vyplývajúceho z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. je aj právo na náhradu za neužívanie jeho spoluvlastníckeho podielu, potom nemožno opomínať skutočnosť, že úprava užívania spoločnej veci je tiež súčasťou rozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ideálne právo spoluvlastníka užívať spoločnú vec je teda vo vzťahu ku konkrétnej časti veci modifikované rozhodovaním o spoločnej veci podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka a jeho konkrétny výkon je tak daný práve dohodou spoluvlastníkov alebo rozhodnutím väčšiny spoluvlastníkov počítanej podľa veľkosti podielov. Právnym dôvodom pre užívanie konkrétnej časti spoločnej veci tak nie je priamo ideálny spoluvlastnícky podiel (pretože s vlastníctvom podielu nie je spojené aj právo užívať

konkrétnu časť hmotnej veci), ale až dohoda alebo rozhodnutie podielových spoluvlastníkov upravujúce konkrétnu realizáciu tohto práva. Rozsah užívacieho práva spoluvlastníka k spoločnej veci nemôže byť proti vôli spoluvlastníka modifikovaný dohodou alebo rozhodnutím spoluvlastníkov tak, že by spoluvlastník bol z možnosti užívania spoločnej veci úplne vylúčený bez zodpovedajúcej náhrady, ak teda v dôsledku uzatvorenej dohody alebo rozhodnutia spoluvlastníkov niektorý zo spoluvlastníkov vec neužíva v rozsahu primeranom veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, patrí mu za nemožnosť užívania podielu primeraná náhrada. Nárok na zaplatenie náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu má teda ten spoluvlastník, ktorý nemá dohodou alebo rozhodnutím podielových spoluvlastníkov zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu vyplývajúcom z veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. Ak však k dohode spoluvlastníkov nedošlo (napr. pre nesúhlas potrebnej väčšiny), alebo žiadna dohoda spoluvlastníkov uzatvorená nie je, potom nemožno bez ďalšieho považovať užívanie reálnej časti veci v rozsahu prevyšujúcom ideálny spoluvlastnícky podiel za neoprávnené užívanie, čo vyplýva napr. z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ak jeden zo spoluvlastníkov v rozpore s dohodou a proti vôli ostatných spoluvlastníkov sám užíva predmet spoluvlastníctva, musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť náhradu; náhrada sa v takom prípade stanoví odo dňa, keď došlo k porušeniu dohody, ktorá predtým upravovala spoločné užívanie nehnuteľnosti. Aj uvedené rozhodnutie teda viaže vznik nároku na peňažnú náhradu za nemožnosť užívania spoločnej veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu až na porušenie dohody (rozhodnutia) podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou. Ak teda spoluvlastník vec užíva, nie je to neoprávnené užívanie (a už vôbec nie neoprávnené užívane cudzej veci), hoci by aj prevyšovalo reálnym rozsahom užívania veci veľkosť jeho ideálneho spoluvlastníckeho podielu (a to práve preto, že s vlastníctvom podielu nie je spojené aj právo užívať konkrétnu časť hmotnej veci). Neoprávneným sa takéto užívanie spoločnej veci stáva až vtedy, ak odporuje dohode ale rozhodnutiu spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou. Ak rozhodnutie podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou (o užívaní spoločnej veci) vôbec neexistuje, alebo nie je také, že by podielový spoluvlastník mohol užívať iba konkrétne určenú časť spoločnej veci, potom užívanie ktorejkoľvek časti alebo aj celej spoločnej veci podielovým spoluvlastníkom nie je neoprávnené a už vôbec nemôže zakladať ani bezdôvodné obohatenie (plnením bez právneho dôvodu), pretože aj užívanie spoločnej veci nad rozsah veľkosti spoluvlastníckeho podielu má svoj pôvod v spoluvlastníckom vzťahu, t.j. v ideálnom spoluvlastníkom podiele.

20.Aj keby teda oprávnený užíval spoločné nehnuteľnosti v reálnom rozsahu prevyšujúcom jeho ideálny spoluvlastnícky podiel, nezasiahol by neoprávnene do vlastníckeho práva povinnej, pretože otázka úpravy reálneho užívania spoločnej nehnuteľnosti nebola predmetom dohody alebo rozhodnutia podielových spoluvlastníkov, pričom povinná ako majoritný spoluvlastník mohla kedykoľvek upraviť svojim rozhodnutím reálny rozsah a spôsob užívania spoločných nehnuteľností. O neoprávnený zásah oprávneného užívaním spoločnej veci nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu by mohlo ísť len v prípade rozporu s právom - teda s dohodou alebo rozhodnutím o hospodárení so spoločnou vecou. Uvedené platí o to viac za situácie, ak povinná kúpou nadobudla spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzali v určitom stave ich užívania, ktorý bol dôsledkom buď skôr uzatvorenej dohody medzi oprávneným a pôvodnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu povinnej, alebo bol len faktickým stavom užívania nehnuteľností bez akejkoľvek dohody pôvodných spoluvlastníkov. Ak povinná mala záujem tento stav užívania nehnuteľností zmeniť, mala postupovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve a podľa § 139 ods. 2 sa s oprávneným dohodnúť alebo sama rozhodnúť o novom spôsobe a rozsahu užívania spoločných nehnuteľností. Keďže táto otázka nebola predmetom rozhodnutia o hospodárení so spoločnou vecou, užívanie spoločnej veci nad rozsah spoluvlastníckeho podielu oprávneného je výkonom práva vyplývajúceho z vlastneného spoluvlastníckeho podielu, podľa vzájomnej veľkosti ktorého podieloví spoluvlastníci majú nielen právo užívať vec, ale aj právo rozhodovať o hospodárení so spoločnou vecou. Povinná peňažnú náhradu za užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu od oprávneného žiadala prvýkrát až listom zo dňa 18.01.2016, takýmto spôsobom však nie je možné ex post s odstupom cca troch rokov riešiť užívacie vzťahy spoločnej veci a žiadať peňažnú náhradu, ak povinná najskôr nevyužila prostriedky vecného a záväzkového práva, ktoré sú na tento cieľ určené - t.j. dohodu alebo rozhodnutie o užívaní spoločnej veci podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Napokon aj zo spôsobu, akým povinná vstúpila do nehnuteľnosti, kedy začiatkom mesiaca máj 2015 odvŕtala zámky a návrh na vypratanie nehnuteľností podala až s odstupom cca trištvrte roka v mesiaci január 2016, vyplýva, že oprávnený okrem verbálnych vyjadrení povinnej, aktívne v užívaní nehnuteľností nebránil.

21.Z dôvodov zhora uvedených preto súd uzavrel, že povinnej právo na peňažnú náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu oprávneným za dobu od 12.07.2013 do 26.02.2015, nevzniklo.

22.Dňom 26.02.2015 sa povinná stala výlučným vlastníkom nehnuteľností, a ak od tejto doby oprávnený mal umiestnené svoje hnuteľné veci v nehnuteľnosti, ktorej podielovým spoluvlastníkom už nebol, neoprávnene bez právneho dôvodu (§ 451 Občianskeho zákonníka) zasiahol do výlučného vlastníckeho práva povinnej, za čo povinnej patrí primeraná peňažná náhrada podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výška bezdôvodného obohatenia, ktorý získal oprávnený užívaním cudzej veci bez právneho dôvodu sa odvíja od prospechu, ktorý oprávnený získal. Bezdôvodným obohatením oprávneného nie je akýkoľvek majetkový prospech, ktorý mohol vlastník veci dosiahnuť jej prenechaním do užívania inému, ale len ten prospech, ktorý obohatený na úkor vlastníka veci získal. V prípade užívania nehnuteľnosti potom výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá výške obvyklého nájomného v rozhodnom mieste a čase (Švestka, Spáčil, Škárová, Hulmák a kol., Občanský zákoník I, II, 2. vydání, Praha 2009, s. 1352). Ak poskytnuté plnenie nie je dobre možné vrátiť, nepatrí podniku, ktorý poskytol službu bez uzatvorenia zmluvy, právo na zaplatenie služby, ale iba právo na zaplatenie peňažnej náhrady zodpovedajúcej skutočnému majetkovému prospechu zákazníka, pri posúdení ktorého je potrebné vychádzať z nákladov, ktoré by zákazník musel vynaložiť na dosiahnutie rovnakého plnenia (zhodnotenie rozhodovania súdov o sporoch zo zhotovenia veci na zákazku a z opravy veci, prejednaného a schváleného občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 20.10.1988 - Rc 12/1989). Pre výšku bezdôvodného obohatenia preto nie je určujúce to, aké boli náklady povinnej na prenájom iných priestorov, v ktorých vykonávala svoju podnikateľskú činnosti, ale rozhodujúce je iba to, aký majetkový prospech mal oprávnený v čase vzniku bezdôvodného obohatenia (správa o zhodnotení úrovne rozhodovania súdov SSR vo veciach zodpovednosti za neoprávnený majetkový prospech podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka prejednaná a schválená občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.12.1978 - Rc1/1979 alebo správa o zhodnotení rozhodovania súdov SSR vo veciach zodpovednosti za neoprávnený majetkový prospech získaný z nestatočných zdrojov prerokovaná občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SR sp. zn. a schválená plénom Najvyššieho súdu SR sp. zn. Pls 2/85 zo dňa 22.11.1985 - Rc 25/1986). Výšku bezdôvodného obohatenia oprávneného je preto potrebné určiť s prihliadnutím ku skutočnostiam, o aký druh nehnuteľnosti ide a akým spôsobom oprávnený nehnuteľnosť užíval, pretože na tento účel by si oprávnený inak musel obstarať inú podobnú nehnuteľnosť. Oprávnený v dobe od 26.02.2015 do 02.04.2015, užíval nehnuteľnosti iba tak, že mal v nich umiestnené svoje hnuteľné veci

- nábytok a ostatné zariadenie rodinného domu ako aj svoje šatstvo. Oprávnený týmto spôsobom teda neužíval rodinný dom na účely, ktoré by bolo možné charakterizovať ako typické pre užívanie nebytových priestorov (spravidla podnikateľské činnosti ako obchody, kancelárie alebo sklady tovaru) ale spôsobom, ktorý je možné charakterizovať ako typický pre užívanie nehnuteľností na bývanie. Preto za primeranú náhradu nie je možné považovať nájomné za prenájom nebytových priestorov na výkon podnikateľskej činnosti (obchody, kancelárie, sklady tovaru), ale nájomné za prenájom nehnuteľností na bývanie. Z listinných dôkazov a zo skutočností známych súdu z jeho úradnej činnosti mal súd preukázané, že rodinné domy v Meste Revúca sa neprenajímajú na bývanie, resp. výška nájomného v týchto prípadoch nie je známa. Bežné sú prenájmy bytov na bývanie, kde nájomné za štandardný dvoj-trojizbový byt, umožňujúci bývanie jednej rodine predstavuje 80-100 Eur mesačne, čo približne zodpovedá aj potvrdeniu E.. J. S.. S prihliadnutím ku skutočnosti, že rodinný dom č. súp. XXXX sa nachádzal v stave, ktorý si vyžadoval jeho rekonštrukciu, nebol pripojený ani na vodovod, elektrinu ani na kanalizáciu, a v tomto stave umožňoval bývanie jednej rodine nenáročnej na komfort bývania (napr. vodu čerpali z blízkeho potoka, ktorého vody na úseku v Meste Revúca už zjavne nie sú zdravotne nezávadné), potom súd za primeranú náhradu považoval práve výšku nájomného, ktorú by v tomto konkrétnom dome bývajúca rodina, resp. oprávnený musel vynaložiť na zabezpečene náhradného bývania formou nájmu, ktoré by reálne bolo možné zabezpečiť len nájmom bytu. Preto za primeranú peňažnú náhradu za užívanie rodinného domu č. súp. XXXX oprávneným v dobe od 26.02.2015 do 02.04.2015, t.j. približne jeden mesiac súd považoval náhradu vo výške nájomného za prenájom bytu v Meste Revúca za jeden mesiac vo výške 100,- Eur, pretože hoci rodinný dom č. súp. XXXX, má vyššiu výmeru podlahovej plochy (približne 215 m2) ako bežný trojizbový byt (približne 65 m2 a viac), neumožňuje bývanie pre viac ako jednu rodinu. Touto výškou náhrady je zohľadnená aj skutočnosť, že vzhľadom k technickému stavu domu už tento dom prakticky nebol vhodný na iné účely ako na skladovanie hnuteľných vecí, pričom takto stanovená náhrada zodpovedá aj výške nájomného, ktoré účtuje svojim nájomcom Mesto Tornaľa za prenájom rodinného domu na ulici Dobšinského (teda v lokalite, v ktorej bývajú osoby s podobnými

nárokmi na komfort bývania ako poslední užívatelia rodinného domu č. súp. XXXX) o výmere 54 m2 vo výške 13,38 Eur za celý objekt mesačne.

23.V tejto súvislosti napokon je potrebné uviesť, že skutkovými zisteniami sú len skutočnosti týkajúce sa výšky nájmov za iné podobné nehnuteľnosti, abstraktná úvaha súdu o tom, aká skutočná výška peňažnej náhrady za užívanie nehnuteľnosti oprávneným povinnej patrí je už právnym posúdením veci. Preto aj keď oprávnený nepoprel povinnou uplatnenú výšku náhrady za užívania rodinného domu vo výške 600,- Eur mesačne, výšku tejto náhrady (t.j. právnu úvahu o primeranej výške) nemožno považovať za nespornú.

24.Uznesením č.k. -149 zo dňa 11.02.2016 súd o námietkach povinnej proti exekúcii v časti istiny vo výške 4.171,13 Eur rozhodol tak, že námietkam vyhovel, pričom tento výrok uznesenia nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2016. Podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku preto súd exekúciu v časti o vymoženie istiny 4.171,13 Eur zastavil. Odvolanie oprávneného proti uzneseniu č.k. -149 bolo podané oneskorene a bude predložené Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie spolu s prípadným odvolaním proti tomuto uzneseniu.

25.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané a právnym posúdením uzavrel, že započítacia námietka povinnej, ktorá bola predmetom návrhu na zastavenie exekúcie, je dôvodná iba v časti 100,- Eur. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Prejav vôle dôjde adresátovi v okamihu, keď sa ocitne vo sfére jeho dispozície, t.j. v okamihu, keď má adresát konkrétnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle. Týmto okamihom je deň, kedy prejav vôle obsiahnutý v liste bol doručený do bytu adresáta, alebo do jeho poštovej schránky, pričom postačuje aj len vhodenie oznámenia o doručovaní zásielky a jej uložení na pošte do poštovej schránky adresáta. Nevyžaduje sa, aby sa adresát zároveň s prejavom vôle aj oboznámil (Švestka, Spáčil, Škárová, Hulmák a kol. Občanský zákoník I, II, 2. vydání, Praha 2009, s. 410, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 15.01.2004, www.beck-online.cz). Dôjdením listu povinnej zo dňa 26.02.2016 do dispozície oprávneného, bola preto účinne započítaná vzájomná pohľadávka povinnej v rozsahu 100,- Eur oproti záväzku povinnej zaplatiť oprávnenému zvyšok istiny vymáhanej v tomto exekučnom konaní (t.j. oproti časti sumy 2.998,02 Eur). Keďže započítanie tejto časti pohľadávky povinnou bolo účinné, v rozsahu 100,- Eur pohľadávka oprávneného zanikla podľa § 580 Občianskeho zákonníka, a preto súd exekúciu v časti o vymoženie istiny vo výške 100,- Eur zastavil a v prevyšujúcej časti (t.j. v rozsahu 2.898,02 Eur) súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie, zamietol.

26.O podanom návrhu povinnej na povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku súd rozhodol tak, že tento návrh ako nedôvodný zamietol, pretože vzhľadom k zistenému skutkovému stavu nemožno očakávať, že exekúcia bude zastavená v celom rozsahu.

27.Pretože exekúcia v rozsahu o vymoženie istiny 4.171,13 Eur by bola zastavená aj bez návrhu, za predmet konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie súd vzal iba zvyšok vymáhanej istiny 2.998,02 Eur. V rozsahu tohto predmetu konania bol oprávnený úspešný takmer v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania si však oprávnený neuplatnil a zo spisu vyplýva, že oprávnenému ani žiadne trovy konania nevznikli, preto súd o nároku oprávneného na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnený nemá právo na náhradu trov konania. Neúspešnej povinnej právo na náhradu trov konania nevzniklo.

28.Povinná si uplatnila nárok na náhradu trov konania, a to paušálnu náhradu vo výške 100,- Eur podľa § 147a O. s. p. za pojednávanie nariadené vo veci na deň 16.06.2016, ktorého sa zúčastnil iba advokát povinnej, a ktoré bolo odročené bez prejednania veci z dôvodu zdravotného stavu advokáta oprávneného. Vzhľadom k tomu, že k vzniku nároku povinnej došlo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pri rozhodovaní o tomto nároku súd aj po 01.07.2016 aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 470 ods. 2 .

29.Podľa § 147 ods. 1 O. s. p., účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila.

Podľa § 147a ods. 1 O. s. p., ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15 eur.

Podľa § 147a ods. 2 O. s. p., účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu podľa odseku 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100 eur.

30.Rozhodnutie o trovách konania vo veci samej sa netýka trov konania, na ktorých náhradu vznikol nárok podľa § 147 O. s. p. resp. 147a O. s. p. (princíp tzv. separácie nákladov). Podľa § 147 O. s. p., resp. § 147a O. s. p. súd rozhoduje o náhrade nákladov konania, ktoré vznikli výlučne zavinením alebo náhodou na strane jedného z účastníkov konania alebo jeho zástupcu a to bez ohľadu na rozhodnutie o trovách konania podľa výsledku konania podľa § 142 až § 146 O. s. p. alebo podľa § 148 O. s. p. Náhodou v zmysle § 147 ods. 1 O. s. p. resp. § 147a O. s. p., je nezavinená objektívna udalosť, ktorou môže byť aj ochorenie účastníka konania alebo jeho zástupcu. Takáto náhoda je dôvodom k separácii nákladov iba v prípade, ak mala za následok náklady, ktoré boli vynaložené zbytočne. Dôvodom pre odročenie pojednávania nariadeného súdom na deň 16.06.2016, bolo ochorenie advokáta oprávneného, z ktorého dôvodu bola súdu doručená žiadosť o odročenie pojednávania. Pre krátkosť času a z dôvodu potreby určenia ďalšieho termínu pojednávania a postupu v konaní už súd účastníkom konania oznámenie o zrušení termínu a odročení pojednávania nedoručoval Na určený termín pojednávania sa dostavil iba advokát povinnej.

31.Pretože odročenie pojednávania nariadeného vo veci na deň 16.06.2016 bolo zavinené ochorením advokáta oprávneného, súd oprávnenému podľa § 147 ods. 1 O. s. p. uložil povinnosť zaplatiť povinnej trovy konania súvisiace s právnym zastúpením povinnej na pojednávaní a to trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za jeden úkon právnej služby - zastúpenie na pojednávaní, ktorého predmetom bol návrh na zastavenie exekúcie v rozsahu 2.998,02 Eur, z čoho tarifná odmena za úkony v exekučnom konaní predstavuje 60,59 Eur, pričom pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 2 písm. c) a ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) 15,15 Eur (1/4 zo 60,59 Eur) a paušálna náhrada výdavkov 8,58 Eur (§ 16 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.); trovy právneho zastúpenia tak predstavujú 23,73 Eur.

32.Namiesto paušálnej náhrady vo výške 100,- Eur podľa § 147a O. s. p., súd povinnej priznal iba náhradu trov právneho zastúpenia podľa (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 2 písm. c) a ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 15,15 Eur a režijného paušálu 8,58 Eur), a to z dôvodu, že zákonodarca ustanovenie § 147a O. s. p. vložil do textu O. s. p. bez toho, aby vyjadril zmysel a účel takéhoto ustanovenia, a aby pritom akokoľvek reflektoval doterajšie ustanovenie § 147 O. s. p. a vyjadril vzájomný vzťah oboch týchto ustanovení, keď hypotéza oboch právnych noriem (zavinenie alebo náhoda na strane účastníka alebo jeho zástupcu) je totožná. Z ustanovenia § 147a O. s. p. nie je zrejmé, či ide o samostatný nárok uplatniteľný popri nárokoch na náhradu trov konania podľa § 147 O. s. p., alebo či nároky podľa § 147a O. s. p. majú byť minimálnou, resp. maximálnou hranicou nároku na náhradu trov konania podľa § 147 O. s. p. (nezmyselnosť takejto úpravy vynikne najmä v situácii, ak náhrada trov právneho zastúpenia podľa § 147 O. s. p. niekoľkonásobne presiahne sumu 100,- Eur). Z dôvodu, že zmysel ustanovenia § 147a O. s. p. nemožno zistiť ani výkladovými metódami jazykového a logického (z významu slov ustanovenia § 147a O. s. p. a argumentov formálnej logiky), systematického (zo zaradenia § 147a O. s. p. za § 147 O. s. p. s totožnou hypotézou), komparatívneho a historického (nie je známa podobná norma v minulosti alebo v iných odvetviach práva alebo právnych poriadkoch, ani platný napokon takéto ustanovenie neobsahuje), autentického (napr. pomocou dôvodovej správy, ktorá k tomuto ustanoveniu neexistuje) ani teleologického výkladu (ustanovenie § 147a O. s. p. nemá jasne identifikovateľný účel a právna norma, ktorá nemá žiadny účel nie je právnou normou) výkladu, je potom ustanovenie § 147a O. s. p. ako právna norma bez možnosti aplikácie jeho hypotézy a dispozície právnou normou obsolétnou.

33.Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet advokáta povinnej súd uložil oprávnenému v súlade s § 263 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak bola strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta; o lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP.

34.Hoci predmetom tohto rozhodnutia nebolo aj rozhodovanie o trovách exekúcie, za vhodné v tomto štádiu konania súd považuje uviesť, že trovy exekúcie (odmenu exekútora zo sumy 2.898,02 Eur a všetky hotové výdavky) ako aj trovy oprávneného v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie (trovy právneho zastúpenia a súdny poplatok) platí povinná v celom rozsahu, pretože exekúcia sčasti bola zastavená zavinením povinnej, ktorá svoje pohľadávky proti oprávnenému započítala až po začatí exekúcie, hoci tak mohla urobiť kedykoľvek skôr.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (50 ods. 5 Exekučného poriadku). Proti ostatným výrokom tohto uznesenia možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).