Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-16T/49/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a prísediacich Ľ. T. a T. R., v trestnej veci obžalovaných Š. R. a V. Š., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 25. júla 2016, takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n í

1/ Š. R., nar. XX.XX.XXXX v C. L., bytom U., C. XXX/X, stíhaný väzobne v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov a 2/ V. Š., nar. XX.XX.XXXX v A., bytom A., Y. Y. Č.. XXXX/XX

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h, ž e

v bode 1/

obžalovaný Š. R. od presne nezistenej doby do 09:10 hodiny dňa 08.12.2015, v mieste svojho prechodného bydliska v U. na ul. A. Č.. XX/XXX a na iných miestach prechovával metamfetamín, ktorý si predtým zadovážil presne nezisteným spôsobom za účelom predaja ďalším osobám, a to:

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom 27,74 g materiálu s obsahom metamfetamínu, s priemernou koncentráciou účinnej látky 76,2% hmotnostných obsahujúce 2.1138 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, z ktorého by bolo možné vyrobiť 528 bežných jednotlivých dávok drogy,

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom 9201 mg materiálu s obsahom metamfetamínu, s priemernou koncentráciou účinnej látky 70,8% hmotnostných obsahujúce 6.517 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, z ktorého by bolo možné vyrobiť 163 bežných jednotlivých dávok drogy,

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom 8061 mg materiálu s obsahom metamfetamínu, s priemernou koncentráciou účinnej látky 75,7% hmotnostných obsahujúce 6.102 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, z ktorého by bolo možné vyrobiť 153 bežných jednotlivých dávok drogy,

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom 1413 mg materiálu s obsahom metamfetamínu, s priemernou koncentráciou účinnej látky 75,0% hmotnostných obsahujúce 1060 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, z ktorého by bolo možné vyrobiť 27 bežných jednotlivých dávok drogy,

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom 1015 mg materiálu s obsahom metamfetamínu, s priemernou koncentráciou účinnej látky 63,9% hmotnostných obsahujúce 649 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, z ktorého by bolo možné vyrobiť 16 bežných jednotlivých dávok drogy,

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s nápisom „ORIG“ s obsahom 1211 materiálu s obsahom metamfetamínu, s priemernou koncentráciou účinnej látky 74,3% hmotnostných obsahujúce 900 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, z ktorého by bolo možné vyrobiť 23 bežných jednotlivých dávok drogy,

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s nápisom „sofamel“ s obsahom 657 mg materiálu s obsahom metamfetamínu, s priemernou koncentráciou účinnej látky 69,2% hmotnostných obsahujúce 455 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, z ktorého by bolo možné vyrobiť 11 bežných jednotlivých dávok drogy,

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom 79 mg materiálu s obsahom metamfetamínu, s priemernou koncentráciou účinnej látky 76,7 % hmotnostných ktoré obsahuje 61 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy čo KEU považuje za 2 bežné jednotlivé dávky drogy,

- poskladaný alobal s obsahom 126 mg materiálu s obsahom metamfetamínu, s priemernou koncentráciou účinnej látky 76,7% hmotnostných obsahujúce 97 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, z ktorého by bolo možné vyrobiť 2 bežné jednotlivé dávky drogy,

- sklenený pohár so zliatinovým plechovým uzáverom s obsahom 279 mg materiálu s obsahom metamfetamínu, s priemernou koncentráciou účinnej látky 75,8% hmotnostných obsahujúce 211 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, z ktorého by bolo možné vyrobiť 5 bežných jednotlivých dávok drogy,

- sklenený pohár so zliatinovým plechovým uzáverom s obsahom 819 mg materiálu s obsahom metamfetamínu, s priemernou koncentráciou účinnej látky 77,9 % hmotnostných obsahujúce 638 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy z ktorého by bolo možné vyrobiť 16 bežných jednotlivých dávok drogy,

- poskladaný alobal s obsahom 77 mg materiálu s obsahom metamfetamínu, s priemernou koncentráciou účinnej látky 77,2 % hmotnostných obsahujúce 59 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy z ktorého by bolo možné vyrobiť 1 bežnú jednotlivú dávku drogy,

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom 2228 mg materiálu s obsahom metamfetamínu, s priemernou koncentráciou účinnej látky 77,2% hmotnostných obsahujúce 1720 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, z ktorého by bolo možné vyrobiť 43 bežných jednotlivých dávok drogy,

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom 1018 mg materiálu s obsahom metamfetamínu, s priemernou koncentráciou účinnej látky 67,5% hmotnostných obsahujúce 687 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, z ktorého by bolo možné vyrobiť 17 bežných jednotlivých dávok drogy,

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom 63 mg materiálu s obsahom metamfetamínu, s priemernou koncentráciou účinnej látky 76,0% hmotnostných obsahujúce 48 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, z ktorého by bolo možné vyrobiť 1 bežnú jednotlivú dávku drogy,

- zatavenú striekačku s obsahom 77 mg materiálu s obsahom metamfetamínu obsahujúcu 47 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 60,7 % hmotnostných, absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, z ktorého by bolo možné vyrobiť 1 bežnú jednotlivú dávku drogy,

- poskladaný papier s obsahom 727 mg materiálu s obsahom metamfetamínu a tabaku, s priemernou koncentráciou účinnej látky 71,1 % hmotnostných obsahujúci 521 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, z ktorého by bolo možné vyrobiť 13 bežných jednotlivých dávok drogy,

- sklenený pohár s červeno-zlatistým plechovým uzáverom s obsahom 74 mg materiálu s obsahom metamfetamínu, s priemernou koncentráciou účinnej látky 77,8 % hmotnostných obsahujúci 58 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, z ktorého by bolo možné vyrobiť 1 bežnú jednotlivú dávku drogy,

- sklenený pohár so zliatinovým plechovým uzáverom s obsahom 65 mg materiálu s obsahom metamfetamínu, s priemernou koncentráciou účinnej látky 77,8 % hmotnostných obsahujúci 51mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, z ktorého by bolo možné vyrobiť 1 bežnú jednotlivú dávku drogy,

- zatavenú injekčnú striekačku oblepenú čiernou páskou s obsahom 324 mg materiálu s obsahom metamfetamínu, s priemernou koncentráciou účinnej látky 77,8% hmotnostných obsahujúcu 252 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy z ktorého by bolo možné vyrobiť 6 bežných jednotlivých dávok drogy,

- zatavenú injekčnú striekačku oblepenú čiernou páskou s obsahom 2030 mg materiálu s obsahom metamfetamínu, s priemernou koncentráciou účinnej látky 73,4% hmotnostných obsahujúcu 1490 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, z ktorého by bolo možné vyrobiť 37 bežných jednotlivých dávok drogy, ďalej v garáží v U. na ul. Q. prechovával

- 2 ks poskladaných alobalov spolu s obsahom 184 mg materiálu s obsahom metamfetamínu, s priemernou koncentráciou účinnej látky 77,5% hmotnostných, obsahujúce 143 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, z ktorého by bolo možné vyrobiť 4 bežné jednotlivé dávky drogy,

- poskladaný alobal s obsahom 92 mg materiálu s obsahom metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 78,5% hmotnostných, obsahujúci 72 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, z ktorého by bolo možné vyrobiť 2 bežné jednotlivé dávky drogy, pričom metamfetamín je zaradený podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok a

v bode 2/

obžalovaná V. Š. si v presne nezistenom čase pravdepodobne dňa 5.12.2015 v Piešťanoch na presne nezistenom mieste na ulici U. U. zadovážila od troch neznámych osôb a následne do dňa 8.12.2015 v U. na ulici U. U. XXXX/XX prechovávala

- plastové vrecko s bielym práškom obsahujúce 1218 mg kokaínu s prímesou lavamizolu, s priemernou koncentráciou účinnej látky 69,15% hmotnostných, čo je 842 mg absolútneho (100%-ného) kokaínu vo forme bázy, z ktorého by bolo možné vyrobiť 28 bežných jednorazových dávok drogy,

- plastové vrecko so suchým rastlinným materiálom obsahujúce konope s hmotnosťou 1824 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 13,4% hmotnostných obsahujúcich 244 mg THC, z ktorého by bolo možné vyrobiť 8 bežných jednorazových dávok drogy a

- žiarovku bez držiaka obsahujúcu 223 mg materiálu s obsahom metamfetamínu, s priemernou koncentráciou účinnej látky 76,4% hmotnostných čo obsahuje 170 mg absolútneho (100%-centného) metamfetamínu vo forme bázy, z ktorého by bolo možné vyrobiť 4 obvykle jednorazové dávky drogy, pričom kokaín je zaradený podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny omamných látok a rastlina rodu Cannabis (konopa) je zaradená podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok, Tetrahydrocanabinol (THC) je zaradený podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok a metamfetamín je zaradený podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok,

t e d a

obžalovaný Š. R. v bode 1/

- neoprávnene zadovážil, predával a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku, obžalovaná V. Š. v bode 2/

- neoprávnene zadovážila, prechovávala po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný Š. R. v bode 1/

- zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, obžalovaná V. Š. v bode 2/

- zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona. Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný Š. R.

Podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písmeno l), § 36 písmeno n), § 37 písmeno m), § 38 odsek 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona sa mu ukladá trest prepadnutia vecí, a to

- peňažnej čiastky v sume 2.088,06 Eur (slovom: dvetisícosemdesiatosem eur a šesť centov),

- peňažnej čiastky v sume 1.100 CZK (slovom: jedentisícsto českých korún),

- peňažnej čiastky v sume 45 GPB (slovom: štyridsaťpäť anglických libier). Podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva Slovenská republika.

Obžalovaná V. Š.

Podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písmeno j), § 36 písmeno l), § 38 odsek 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 51 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa jej určuje skúšobná doba s probačným dohľadom na 4 (štyri) roky. Podľa § 51 odsek 2, odsek 4 písmeno g) Trestného zákona sa jej ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu so- ciálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa jej ukladá trest prepadnutia veci, a to bankovky v hodnote 100 Eur (slovom: jednosto Eur) číslo: S16872911125. Podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci stáva Slovenská republika. Podľa § 83 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona sa ukladá ochranné opatrenie zhabania veci: 1ks strieborná karta Quatro na meno L. W. číslo S2461241. Podľa § 83 odsek 2 Trestného zákona vlastníkom zhabanej veci sa stáva Sloven- ská republika.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra U. podala na tunajší súd 7. júna 2016 obžalobu sp. zn. (ďalej len obžaloba) na Š. R. a V. Š. (ďalej len obžalovaný R. a obžalovaná Š.) pre skutky u oboch právne kvalifikované ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona. Obžalovaný R. bol v tejto veci vzatý do väzby na základe uznesenia sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu U. sp. zn. zo dňa 10.12.2015 z dôvodu podľa § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s tým, že lehota väzby u neho začala plynúť od 8.12.2015 od 8:56 hod. a túto vykonáva v Ústave na výkon väzby v Leopoldove. Obžalovaný R. na hlavnom pojednávaní konanom 25. júla 2016 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného pod bodom 1/ obžaloby. V dôsledku tohto vyhlásenia súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, teda dopytoval obžalovaného R., pričom tento na všetky položené otázky odpovedal súhlasne „Áno“. Následne bolo zisťované stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného R. prijať. Po tichej porade senátu bez prerušenia hlavného pojednávania vyhlásil súd uznesenie podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného R., že je vinný zo spáchania skutku pod bodom 1/ obžaloby, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal súd žiadne pochybnosti o jeho vine. Zároveň rozhodol podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný R. priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. Obžalovaná Š. na hlavnom pojednávaní konanom 25. júla 2016 urobila taktiež vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného pod bodom 2/ obžaloby. V dôsledku tohto vyhlásenia súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, teda dopytoval obžalovanú Š., pričom táto na všetky položené otázky odpovedala súhlasne „Áno“. Následne bolo zisťované stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovanej Š. prijať. Po tichej porade senátu bez prerušenia hlavného pojednávania vyhlásil súd uznesenie podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovanej Š., že je vinná zo spáchania skutku pod bodom 2/ obžaloby, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal súd žiadne pochybnosti o jej vine. Zároveň rozhodol podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaná Š. priznala spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. K právnej kvalifikácii skutkov uvedených v obžalobe Podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona, kto neoprávnene a) vyrobí, b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť, c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov. Právne posúdenie skutkov v obžalobe u oboch obžalovaných ako zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona zodpovedá stavu veci a zákonu.

Pri trestnom čine nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 Trestného zákona je primárnym objektom záujem spoločnosti kontrolovať nakladanie s tými látkami, ktoré sú spôsobilé vážne ohroziť či poškodiť život alebo zdravie človeka, alebo uviesť človeka do stavu, v ktorom sa bude správať nekontrolovateľne asociálne, ba dokonca v rozpore s Trestným zákonom. Za sekundárny objekt môžeme považovať život a zdravie človeka, pretože aplikácia týchto látok v ľudskom organizme môže spôsobiť ohrozenie i poruchu života i zdravia (cit. Burda, E., Čentéš, J., Kolesár, J., Záhora, J. a kol. . Osobitná časť. Komentár. II. diel. 1. Vydanie. Praha: C. H. Beck, 2011, 263 s.). Čo je omamná látka, psychotropná látka, jed alebo prekurzor definuje zákon NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov. Z hľadiska objektívnej stránky tohto trestného činu sa vyžaduje, aby páchateľ neoprávnene konal niektorým zo spôsobov uvedených v § 172 odsek 1 Trestného zákona. Postihuje sa teda neoprávnená držba omamnej alebo psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora a nakladanie s nimi vo všetkých formách uvedených v odseku 1 písm. a) až d) bez ohľadu na konkrétne množstvo tejto látky, ale nie pre vlastnú potrebu. Rozhodujúce bude preukázanie okolnosti, že páchateľ mal túto látku v držbe, prípadne s ňou nakladal vyššie uvedeným spôsobom, a to na účely jej predaja alebo distribúcie ďalším osobám, teda nie pre vlastnú potrebu. Osobno-spotrebný charakter držby takýchto látok pokrýva tzv. privilegovaná skutková podstata podľa § 171 Trestného zákona, pokiaľ páchateľ neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor najviac vo väčšom rozsahu, čím sa v zmysle § 135 odsek 2 Trestného zákona rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu. Obaja obžalovaní konali ako trestne zodpovední páchatelia, pričom obaja konali v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, lebo chceli spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujmy chránené Trestným zákonom. Osobitne u obžalovaného R. treba k právnej kvalifikácii uviesť, že zo skutku pod bodom 1/ obžaloby, ktorý bol v dôsledku súdom prijatého vyhlásenia o vine bezo zmeny prevzatý z obžaloby aj do skutkovej vety rozsudku, síce nevyplýva finančná hodnota zaisteného metamfetamínu, no zo spisového materiálu je zistiteľné, že jeho hodnota na čiernom trhu činila v mieste a čase skutku najmenej 2.213 Eur. Teda hodnota zaisteného metamfetamínu neprekročila sumu 2.660 Eur, ktorý rozsah ako väčší by inak už odôvodňoval kvalifikáciu na odseku 2 § 171 Trestného zákona, teda už ako obzvlášť závažného zločinu so sadzbou trestu odňatia slobody v rozpätí od 10 do 15 rokov. Všeobecne k výroku o treste u oboch obžalovaných Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri ukladaní trestu obom obžalovaným taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V konečnom súčte u oboch obžalovaných prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, čo v súlade s ust. § 38 odsek 3 Trestného zákona viedlo u oboch obžalovaných k modifikácii základnej sadzby 3 až 10 rokov trestu odňatia slobody za súdený trestný čin a to znížením hornej hranice o jednu tretinu. Súd tak u oboch obžalovaných ukladal trest odňatia slobody v rozpätí 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov (ďalej len modifikované rozpätie trestnej sadzby). K dokazovaniu u obžalovaného R. S poukazom na súdom prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného R. vykonával súd na hlavnom pojednávaní len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, v rámci ktorých oboznámil čítaním relácie (správy) na obžalovaného. Pri hodnotení pritom súd prihliadol len na tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní riadne vykonané. Z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný R. bol v minulosti štyri krát odsúdený prevažne pre majetkovú trestnú činnosť (krádeže). Iba v dvoch prípadoch sa na obžalovaného R. hľadí, ako keby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený rozsudkom tunajšieho súdu z 2. februára 2005, sp. zn. , pre trestné činy podľa § 247 odsek 1 a § 249 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona

účinného do 31. decembra 2015, na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou do 15. marca 2007, pričom obžalovaný sa 15. marca 2008 osvedčil a hľadí sa neho, akoby nebol odsúdený. Z lustrácie v systéme AVÍZO vyplynulo, že sa proti obžalovanému iné trestné stíhanie aktuálne nevedie. Priestupkovo riešený bol dvadsaťdva krát, z toho najmä za priestupky v doprave, ale dvakrát za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, jedenkrát za priestupok proti majetku a dvakrát za priestupky podľa zákona NR SR č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z miesta bydliska nebol bližšie hodnotený, no zo správy o povesti vyplynulo, že bol Mestskou políciou U. dvakrát riešený blokovou pokutou za tzv. iné priestupky proti poriadku v správe podľa § 46 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z výkonu väzby bol obžalovaný hodnotený neutrálne. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplynulo, že naposledy bol v tejto inštitúcii evidovaný ako zamestnanec u zamestnávateľa F. P.. P..D..G.. od 1.1.2002 do 31.12.2003. Aktuálne nie je evidovaný ako poberateľ akýchkoľvek dávok vyplácaných touto inštitúciou. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny U. vyplynulo, že obžalovaný R. bol ako uchádzač o zamestnanie evidovaný naposledy od 1.1.2004 do 11.5.2004. Nepoberá a v minulosti nikdy nepoberal dávku v hmotnej núdzi. K výroku o treste u obžalovaného R. V prípade obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona) a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní (§ 36 písmeno n) Trestného zákona). Ako priťažujúcu okolnosť súd vyhodnotil, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písmeno m) Trestného zákona). Čo sa týka priťažujúcej okolnosti, že už bol v minulosti odsúdený, tu treba poukázať na to, že len dve odsúdenia v registri trestov sú s účinkami, že sa na obžalovaného R. hľadí, akoby nebol odsúdený. Nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré v minulosti vykonal, zahladené k dnešnému dňu nemá. Pri oboch nepodmienečných trestoch odňatia slobody bol z ich výkonu podmienečne prepustený, pričom v skúšobných dobách podmienečného prepustenia sa osvedčil. Osvedčenie sa podmienečne prepusteného v skúšobnej dobe určenej mu pri podmienečnom prepustení ale neznamená, že sa na podmienečne prepusteného hľadí, akoby nebol odsúdený. Znamená to len toľko, že u podmienečne prepusteného sa má za to, že nepodmienečný trest odňatia slobody vykonal dňom, keď bol podmienečne prepustený. Dĺžka skutočného výkonu trestu potom bola rozhodujúca pre určenie doby, po ktorú bol po výkone trestu povinný viesť nepretržite riadny život, aby mohol požiadať o zahladenie tohto trestu. Inak povedané, na zahladenie týchto nepodmienečných trestov existoval v tom čase a aj v súčasnosti existuje osobitný mechanizmus (len na základe žiadosti odsúdeného), ktorý obžalovaný R. nevyužil. Preto na tieto odsúdenia súd mohol a musel prihliadnuť. Pri hodnotení vzájomného pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd poukazuje na skutočnosť, že u obžalovaného R. väčší dôraz kládol práve na okolnosť, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a menší význam prikladal okolnosti, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, keď z obsahu spisového materiálu je evidentne zrejmé, že sumár dôkazov, ktoré obžaloba voči nemu v prípravnom konaní zadovážila, mu veľa priestoru v rámci obhajobnej argumentácie ani neposkytoval. To bol primárny dôvod, prečo mu súd v rámci modifikovaného rozpätia trestnej sadzby ukladal trest odňatia slobody v jeho strede (5 rokov) a nie až pri hornej hranici (7 rokov a 8 mesiacov), ktorý trest by bol inak odôvodnený nielen osobou obžalovaného R. ako nezamestnaného recidivistu, ktorý si predajom drog zadovažoval prostriedky na svoju obživu, ale najmä rozsahom žalovanej trestnej činnosti (zaistené množstvom metamfetamínu), kde nechýbalo veľa, aby skutok bol právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin so sadzbou trestu odňatia slobody v rozpätí od 10 do 15 rokov. V týchto prípadoch spravidla platí priama úmera, teda čím väčší rozsah drogovej trestnej činnosti, tým vyšší trest. K obhajobnej argumentácii obžalovaného R., ktorý sa domáhal uloženia nižšieho trestu, prípadne aj na samej dolnej hranici s podmienečným odkladom jeho výkonu sa žiada poznamenať, že o takomto treste súd vôbec neuvažoval, nakoľko takýto trest by nesplnil svoj účel ani z hľadiska individuálnej, ani generálnej prevencie. Vo vzťahu k obžalovanému R. bolo potrebné dôsledne uplatniť represívnu funkciu trestu, lebo len takýto trest mu zabráni na určitý čas páchať trestnú činnosť. Rovnako nedôvodné boli námietky obžalovaného R. ohľadom dopadu takto uloženého trestu na jeho rodinu, nakoľko na možné

dôsledky svojej trestnej činnosti mal myslieť skôr, ako sa rozhodol živiť predajom metamfetamínu v U. a okolí. Obžalovaný R. nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, preto ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Prepadnutie vecí - peňažných čiastiek špecifikovaných vo výroku rozsudku - je odôvodnené tým, že ide o veci, ktoré obžalovaný R. získal trestným činom alebo ako odmenu zaň (§ 60 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona). Tento záver ani samotný obžalovaný R. nespochybňoval. Podľa § 60 odsek 4 Trestného zákona sa pritom vecou rozumejú aj príjmy z trestného činu. Zároveň súd rozhodol, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát, ktorý výrok je v takýchto prípadoch obligatórny. Takto uložený trest považoval súd vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti spáchania skutku za dostatočný tak na nápravu obžalovaného, ako aj ochranu spoločnosti. Zároveň podľa názoru súdu uložený trest zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a je tak dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli . K dokazovaniu u obžalovanej Š. S poukazom na súdom prijaté vyhlásenie o vine obžalovanej Š. vykonával súd na hlavnom pojednávaní len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, v rámci ktorých oboznámil čítaním relácie (správy) na obžalovanú. Pri hodnotení pritom súd prihliadol len na tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní riadne vykonané. Z dokazovania k výroku o treste vyplynulo, že obžalovaná nebola dosiaľ súdne trestná a nedopustila sa ani žiadnych priestupkov. Aktuálne sa proti jej osobe iné trestné konanie nevedie. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotená. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplynulo, že naposledy bola v tejto inštitúcii evidovaná ako osoba starajúca sa o dieťa do 6 rokov 31.1.2009 do 26.08.2009 a že aktuálne nie je evidovaná ako poberateľ akýchkoľvek dávok vyplácaných touto inštitúciou. K výroku o treste u obžalovanej Š. V prípade obžalovanej Š. zistil poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život (§ 36 písmeno j) Trestného zákona) a k spáchaniu trestného činu sa priznala a jeho spáchanie úprimne oľutovala (§ 36 písmeno l) Trestného zákona). Poľahčujúcu okolnosť, že napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní (§ 36 písmeno n) Trestného zákona súd na vzdory požiadavke obhajoby nepriznal, nakoľko na to nevidel dôvod. Zo spisového materiálu takéto skutočnosti (napomáhanie) nevyplývali a zo samotného doznania sa a popísania trestnej činnosti podľa názoru súdu nemožno túto okolnosť vyvodzovať, keďže je už zohľadnená v okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona. Priťažujúcu okolnosť u nej súd nezistil. Z okolností prípadu, ako boli ustálené u obžalovanej Š. je zrejmé, že u nej nešlo o ojedinelú aplikáciu drogy v dôsledku zlého psychického stavu v tom čase, ako sa to snažila prezentovať súdu. Naopak, zadovážené množstvo drog presahujúce trojnásobne rozsah určený v § 135 odsek 2 Trestného zákona (prechovávanie drog pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu - t. j. najviac do 10 obvykle jednorazových dávok) spolu s takpovediac profesionálnym spôsobom aplikácie (nalinkovanie drogy kartou a jej vtiahnutie zrolovanou bankovou do nosa) svedčia skôr pre opakované užívanie týchto látok z jej strany. Potom v rámci modifikovaného rozpätia trestnej sadzby súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici, teda 3 (tri) roky. Zároveň je súd toho názoru, že u obžalovanej, ktorá dosiaľ nebola súdne trestaná, postačí na jej prevýchovu a nápravu trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Z tohto dôvodu jej súd výkon trestu podmienečne odložil a určil jej skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 4 (štyri) roky, teda v hornej polovici zákonného rozpätia jeden až päť rokov. Zároveň jej v rámci probačného dohľadu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, ktorý jej spolu s dostatočne dlhou skúšobnou dobou napomôže k tomu, aby si uvedomila závažnosť svojho konania, vzala si z toho ponaučenie a v budúcnosti sa stránila od užívania drog. Takto uložený podmienečný trest považoval súd vzhľadom na osobu obžalovanej ako aj okolnosti spáchania skutku za dostatočný tak na jej nápravu, ako aj ochranu spoločnosti. Zároveň podľa názoru súdu uložený trest zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a je tak dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli . Obhajoba sa domáhala u obžalovanej Š. aplikácie ust. § 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu.

Podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/>ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa vyššie cit. ustanovenia možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú zákonom stanovenú hranicu trestu, avšak len v prípade, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa dospeje k záveru, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu, ako to už napokon vyplýva aj z jeho názvu, prichádza do úvahy v mimoriadnych resp. výnimočných prípadoch odôvodnených či už okolnosťami prípadu alebo pomermi páchateľa, teda nie takými okolnosťami alebo pomermi, ktoré sa vyskytujú bežne. Pod okolnosťami prípadu je potrebné rozumieť najmä skutočnosti, ktoré majú vplyv na hodnotenie závažnosti činu, skutočnosti na základe, ktorých možno posúdiť prognózu nápravy páchateľa a samotné znaky skutkovej podstaty trestného činu. Z hľadiska okolnosti prípadu prichádza teda použitie citovaného ustanovenia do úvahy napr. v prípade nízkej závažnosti činu (ale ešte vždy presahujúcej úroveň nepatrnosti), v prípade keď sú znaky skutkovej podstaty trestného činu naplnené v menšej intenzite pri dobrej prognóze nápravy páchateľa. Z hľadiska pomerov páchateľa prichádza do úvahy zohľadnenie jeho majetkových pomerov, zdravotného stavu, alebo zdravotného stavu jeho rodinných príslušníkov, starostlivosť o rodinu, poľahčujúce okolnosti, ktoré sa prejavili až po čine a pod. Vždy však tieto skutočnosti musia mať charakter mimoriadnosti a výnimočnosti a kumulatívne s existenciou týchto skutočností musí byť splnená aj podmienka, že trest miernejší, ako zákonom stanovený, postačí na zabezpečenie ochrany spoločnosti. Vychádzajúc z vyššie rozvedených teoretických úvah dospel súd k záveru, že v prípade obžalovanej Š. neexistujú žiadne také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 39 Trestného zákona a že aplikáciu tohto inštitútu neodôvodňujú ani pomery obžalovanej. K okolnostiam prípadu sa súd bližšie vyjadril vyššie v texte v rámci úvah o výške uloženého trestu. Pri hodnotení pomerov obžalovanej prihliadol súd len na tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Z nich nevyplývali skutočnosti tvrdené obhajobou v záverečnej reči, že sa obžalovaná napriek tomu, že je nezamestnaná, sama vzorne stará o svoju maloletú dcéru, ktorá je pripútaná na lôžko a vozí ju denne do ADELI centra v U.Š. a ani to, že má obžalovaná zdravotné problémy, pre ktoré sa nemôže zamestnať. Obhajoba pritom bola v súlade s Trestným poriadkom dopytovaná, či má v súvislosti s rozhodovaním o treste návrhy na doplnenie dokazovania, pričom odpoveď na otázku súdu bola negatívna. Ak chcela obhajoba pomermi obžalovanej odôvodiť aplikáciu ust. § 39 Trestného zákona, mohla a mala iniciatívne zabezpečiť dôkazy preukazujúce tieto jej tvrdenia. Napokon tvrdenie obhajoby, že obžalovaná je poberateľkou invalidného dôchodku je v priamom rozpore s obsahom písomnej správy Sociálnej poisťovne (v spise na č. l. 1055 - listinný dôkaz riadne oboznámený čítaním na hlavnom pojednávaní, ku ktorému sa obhajoba nevyjadrila - pozn. súdu), podľa ktorej sa obžalovaná nenachádza v evidencii ako poberateľka žiadnej dôchodkovej dávky. Otázkou zostáva, do akej miery by aj objektivizované resp. verifikované tvrdenia obhajoby ohľadom rodinných a majetkových pomerov obžalovanej boli dôvodom pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody resp. či by tieto nevrhali skôr negatívny tieň na obžalovanú ako matku postihnutého dieťaťa, ktorá by sa v popísanej situácii mala drogám zďaleka vyhýbať. V súvislosti s jej majetkovými pomermi za zmienku stojí i fakt, že si zadovážila práve kokaín, ktorý, ako je všeobecne známe, je najdrahšou drogou na čiernom trhu v Slovenskej republike a tento aplikovala bankovkou vysokej nominálnej hodnoty. V súhrne tak podľa názoru súdu nemožno uložený trest odňatia slobody na samej dolnej hranici, podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom, považovať u obžalovanej za neprimerane prísny. Miernejší, ako zákonom stanovený, trest by v tomto prípade na zabezpečenie ochrany spoločnosti nepostačoval a neplnil by účel nielen z hľadiska individuálnej prevencie, ale tiež z hľadiska generálnej prevencie. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a), odsek 4, odsek 5 Trestného zákona, súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu. (4) Trest prepadnutia veci môže súd uložiť, len ak ide o vec patriacu páchateľovi. (5) Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Trest prepadnutia veci - bankovky v hodnote 100 Eur - súd uložil obžalovanej Š. preto, lebo bankovka patrila jej a bola ako vec preukázateľne použitá pri súdenom trestnom čine, konkrétne bola použitá pri aplikácii kokaínu, ktorú skutočnosť potvrdila samotná obžalovaná. Zároveň súd rozhodol, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, ktorý výrok je v takýchto prípadoch obligatórny.

K výroku o ochrannom opatrení Podľa § 83 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona, ak nebol uložený trest prepadnutia veci uvedenej v § 60 ods. 1, súd uloží zhabanie veci, ak to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný záujem. Podľa § 83 odsek 2 Trestného zákona vlastníkom zhabanej veci sa stáva Slovenská republika. Z dokazovania k tomuto bodu výroku vyplynulo, že strieborná karta Quatro na meno L. W. číslo S2461241 vo vlastníctve L. W. bola obžalovanou Š. použitá pri užití kokaínu a to tak, že si touto kartou obžalovaná metódou tzv. „linkovania“ vytvorila dávku označkovanú ako tzv. „linka, lajna, čiara“, ktorú následne vtiahla zrolovanou bankovkou do nosa. L. W., ktorý mal v konaní postavenie zúčastnenej osoby, pri svojom výsluchu vlastníctvo karty potvrdil a proti jej prepadnutiu nenamietal. S poukazom na vyššie uvedené fakty bol súd toho názoru, že zhabanie tejto karty si vyžaduje iný obdobný verejný záujem, konkrétne záujem štátu na potláčaní drogovej trestnej činnosti. Zároveň súd rozhodol, že vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát, ktorý výrok je v takýchto prípadoch obligatórny.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.