Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/56/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v trestnej veci odsúdeného H. U., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom U., A. XX/XX, t.č. na neznámom mieste, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26. júla 2016, o sťažnosti odsúdeného H. U., podanej prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Richarda Piliara, so sídlom AK Brezno, Školská 4, proti uzneseniu Okresného súdu Brezno sp. zn. zo dňa 31.03.2016, takto

rozhodol:

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Brezno, sp. zn. zo dňa 31.03.2016 a okresnému súdu u k l a d á, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením sp. zn. zo dňa 31.03.2016 samosudca Okresného súdu Brezno podľa § 55 ods. 4 Tr. zák. odsúdenému H. U., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom U., A. XX/XX, premenil trest povinnej práce vo výmere 100 (sto) hodín, ktorý mu bo uložený trestným rozkazom Okresného súdu v Brezne sp. zn. zo dňa 09.09.2014 a nariadil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 50 (päťdesiat) dní. Podľa § 55 ods. 4, § 48 ods. 2 Tr. zák. odsúdeného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal bezprostredne po jeho vyhlásení, zdôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sťažnosť ustanovený obhajca odsúdeného, a to priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 31.03.2016. V písomných dôvodoch podanej sťažnosti uviedol, že trest povinnej práce vo výmere 100 hodín, ktorý bol odsúdenému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Brezno sp. zn. zo dňa 09.09.2014, odsúdený nevykonal z toho dôvodu, že sa ho probačnej a mediačnej úradníčke nepodarilo predvolať za účelom prejednania podmienok výkonu trestu povinnej práce. Podľa oznámenia z OR PZ v Brezne zo dňa 27.05.2015 sa má odsúdený zdržiavať na území Českej republiky na neznámej adrese. Odsúdený teda nemal vedomosť o tom, kedy sa má dostaviť k probačnej a mediačnej úradníčke, ktorej sa nepodarilo doručiť zásielky pre jeho osobu, preto neznámy pobyt odsúdeného nemožno považovať za jeho zavinenie, ktoré je následkom toho, že nevykonal práce v určenom rozsahu, keďže medzi ním a probačnou a mediačnou úradníčkou Okresného súdu Brezno nedošlo k prerokovaniu podmienok výkonu trestu povinnej práce. Za predpokladu, že by mal odsúdený vedomosť o tom, kde, u koho a za akých ďalších podmienok má trest povinnej práce vykonať a tento by nevykonal zavinene v určenom rozsahu, tak by bolo možné následne premeniť trest povinnej práce na trest odňatia slobody. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajskému súdu navrhol, aby uznesenie okresného súdu podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušil a rozhodol vo veci sám alternatívne, aby podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. uznesenie okresného súdu zrušil a uložil Okresnému súdu Brezno vo veci znova konať a rozhodnúť. Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a) a b) Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a

konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť podaná obhajcom odsúdeného je dôvodná. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že odsúdený H. U. bol trestným rozkazom Okresného súdu Brezno sp. zn. zo dňa 09.09.2014, právoplatným a vykonateľným dňa 09.09.2014, uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. a bol mu uložený podľa § 54, § 38 ods. 2 Tr. zák. trest povinnej práce vo výmere 100 (sto) hodín. Podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Súd môže páchateľovi na túto dobu uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, spravidla mu uloží, aby podľa svojich síl a schopností nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil. Do doby výkonu trestu povinnej práce sa nezapočítava doba, počas ktorej odsúdený: a) nemohol vykonávať trest povinnej práce pre dočasnú práceneschopnosť alebo preto, že mu v tejto dobe práca nebola určená, b) vykonával povinnú vojenskú službu alebo inú službu namiesto povinnej vojenskej služby, c) zdržiaval sa v cudzine, d) bol vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v inej veci.

Podľa ods. 3 predmetného ustanovenia trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne a vo svojom osobnom voľnom čase bez nároku na odmenu.

Podľa ods. 4 uvedeného ustanovenia, ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život alebo zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia v podstate vyslovil, že uložený trest povinnej práce vo výmere 100 (sto) hodín premieňa na trest odňatia slobody vo výmere 50 (päťdesiat) dní, t.j. jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody za každé dve neodpracované hodiny uloženého, a v danom prípade aj nevykonaného trestu povinnej práce. V odôvodnení (na strane 4 napadnutého uznesenia) skonštatoval, že argumentácia obhajcu, že odsúdený trest povinnej práce nevykonal svojim zavinením, a teda neboli splnené podmienky na jeho premenu, neobstojí, pretože sám odsúdený mal vedomosť, že mu bol tento trest právoplatne uložený, bol oboznámený, že je povinný ho vykonať do jedného roka. Keďže trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.09.2014, okresný súd považoval za splnenú podmienku uplynutia jedného roka v zmysle § 55 ods. 1 Tr. zák. Zákon č. 528/2005 Z. z. o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o výkone trestu povinnej práce“) v § 3 upravuje otázku nariadenia výkonu trestu. V zmysle tohto ustanovenia len čo sa stane vykonateľným rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať trest povinnej práce, predseda senátu zašle jeho rovnopis okresnému súdu, v obvode ktorého má odsúdený trest vykonať (ods. 1). Predseda senátu súdu, v obvode ktorého má odsúdený trest vykonať, vyzve odsúdeného, aby sa dostavil v lehote siedmich dní od doručenia výzvy k probačnému a mediačnému úradníkovi na prejednanie podmienok výkonu trestu povinnej práce (ods. 2). Probačný a mediačný úradník okresného súdu, v obvode ktorého má odsúdený trest vykonať, prejedná s odsúdeným podmienky výkonu trestu povinnej práce. O výsledku prejednania bezodkladne písomne informuje predsedu senátu (ods. 3). Po prejednaní podmienok výkonu trestu povinnej práce podľa odseku 3 bezodkladne rozhodne predseda senátu okresného súdu, v obvode ktorého má odsúdený trest vykonať, o druhu a mieste výkonu trestu povinnej práce a nariadi jeho výkon; predseda senátu tak rozhodne aj bez predchádzajúceho prejednania podmienok výkonu trestu podľa odseku 3, ak sa odsúdený bez dostatočného ospravedlnenia nedostavil k takému prejednaniu, hoci mu bola výzva podľa odseku 2 riadne doručená (ods. 4). Z obsahu spisu okresného súdu, ako aj z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že v danom prípade sa aj napriek snahe probačnej a mediačnej úradníčky, okresného súdu a príslušných orgánov PZ pobyt odsúdeného zistiť nepodarilo, kvôli čomu odsúdenému nebolo doručené ani predvolanie za účelom prejednania podmienok výkonu trestu povinnej práce. Za týchto okolností sa odsúdený k probačnej a mediačnej úradníčke nedostavil, a teda nebol poučený o podmienkach výkonu trestu povinnej práce. Hoci okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatuje, že odsúdený bol oboznámený s povinnosťou vykonať trest povinnej práce do jedného roka, uvedená skutočnosť z obsahu

predloženého spisu nevyplýva. Spis okresného súdu, tak ako bol predložený krajskému súdu, obsahuje len záverečnú správu z probácie zo dňa 26.11.2014, oznámenie OR PZ v Brezne ohľadom zisťovania pobytu zo dňa 27.10.2014 a oznámenie mestskej polície Brezno o neúspešnom pokuse doručiť zásielku zo dňa 21.11.2014. Predmetný probačný spis v celosti však podľa všetkého k spisu okresného súdu pripojený nebol. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie sa krajskému súdu skôr javí, že odsúdenému nebol pre neúspešné pokusy o doručenie predvolania za účelom prejednania podmienok výkonu trestu povinnej práce samotný výkon trestu povinnej práce ani nariadený. Tomuto nasvedčuje i skutočnosť, že sa voči odsúdenému koná ako proti ušlému a z tohto dôvodu mu bol v konaní ustanovený aj obhajca. Ustanovenie § 55 ods. 4 Tr. zák. a rovnako ustanovenie § 8 ods. 1 až ods. 4 zákona o výkone trestu povinnej práce upravujú premenu trestu povinnej práce alebo jeho zvyšku na trest odňatia slobody v tom prípade, ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce nevedie riadny život alebo zavinene nevykonáva práce v určenom rozsahu alebo neplní uložené obmedzenia alebo povinnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno dospieť k záveru, že odsúdený s výkonom uloženého trestu povinnej práce nezačal, nakoľko zo spisu nevyplýva nariadenie jeho výkonu a ani len prejednanie podmienok jeho výkonu, v dôsledku čoho nemožno hovoriť o splnení zákonnej podmienky na premenu trestu povinnej práce na trest odňatia slobody spočívajúcej v čase výkonu trestu povinnej práce. Po vrátení predmetnej trestnej veci okresný súd opätovne rozhodne potom, ako si od probačnej a mediačnej úradníčky vyžiada celý príslušný probačný spis, s obsahom ktorého sa dôsledne oboznámi. V tomto smere bude na mieste zisťovať, či by v danom prípade neprichádzalo v úvahu uplatnenie fikcie doručenia podľa § 66 ods. 4 Tr. por. a následný postup v zmysle § 3 ods. 4 veta za bodkočiarkou zákona o výkone trestu povinnej práce.

S poukazom na horeuvedené dôvody krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.