Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-19-2001.pdf
PDF · 293.53 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/19/2001
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci žalobkyne: S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, P., zastúpenej JUDr. Štefanom Ševčovičom, P.O.BOX č. 69, 820 05 Bratislava, proti žalovanému: Aarsleff Hulín s.r.o., IČO: 31 430 473, so sídlom Mierová 23, Hlohovec, zastúpeného JUDr. Jiřím Stoklasom, advokátom, so sídlom Farská 25, Nitra, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava zastúpeného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o zaplatenie 103 038,57 Eura (3.104.140,-SKK)
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu škody titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia bolestného vo výške 3.267,53 Euro a titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 12.617 Euro, v lehote 3 dni odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Pôvodnou žalobou zo dňa 15.01.2001, v znení doplnenia z 11.04.2002, sa žalobkyňa, prostredníctvom splnomocneného advokáta, domáhala pôvodne voči žalovanému v 1 rade: Slovenskej poisťovni, a.s., Bratislava a žalovanému v 2. rade spoločnosti v tom čase pod obchodným menom: Insitumform
- Hulín Rohrsanierungstechniken, s.r.o., Hlohovec (teraz iba žalovaný), náhrady škody spolu vo výške 3.086.000,- SKK, titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“) a predstavujúce 50-násobok základného odškodnenie stanoveného podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. v platnom znení a náhradu vecnej škody, spôsobenej pri dopravnej nehode dňa 14.01.1998 vodičom služobného vozidla odporcu, pri ktorej žalobkyňa ako jej účastníčka utrpela ťažké zranenia, s dobou liečenia od 14.01.1998 do 30.09.1998. Vodič odporcu bol následne rozsudkom Okresného súdu Nitra 6T 100/2001 zo dňa 17.12.2001, uznaný vinným za spáchanie trestného činu ublíženia na zdraví. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa pri výpočte žalovanej náhrady škody vychádzala zo základného počtu bodov stanoveného posudkom ošetrujúceho lekára MUDr. Jozefa Mada, traumatológa a posudkom, ktorý na žiadosť žalobkyne vypracovala PhDr. Eva Borzová, znalkyňa z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí a dospelých, pričom uplatnený nárok odôvodnila odkazom na a ustanovenia § 420 ods. 1, § 427, § 428 a § 444 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 2 ods. 1, § 4 ods. 1 a § 7 ods. 2 v tom čase platnej a účinnej vyhlášky č. 32/1965 Zb., dôvodiac zastaralosťou tejto vyhlášky, vychádzajúcej z celkom iných spoločenských pomerov a životných podmienok, ako aj z neporovnateľne odlišných
cenových relácii, pričom vôbec neprihliada na prudký rast životných nákladov, zmenené podmienky v zdravotníctve a v sociálnoekonomickej politike. Hodnotenie jedného bodu za odškodnenie bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia nezodpovedá aktuálnej ekonomickej situácii v spoločnosti, keďže praktická náhrada škody k utrpenej ujme je neprimeraná. Citovaná vyhláška nezohľadňuje proces v oblasti aproximácie práva na Slovensku k súčasnej právnej úprave v štátoch Európskej únie, ktoré práve predmetnú problematiku náhrady škody riešia pokrokovejším, veľkorysejším a spravodlivejším spôsobom.
3. Žalobkyňa uviedla, že súdy Slovenskej republiky svojimi rozhodnutiami vypĺňajú túto právnu medzeru a suplujú primeranú finančnú náhradu za škodu na zdraví aplikáciou § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky. Žalobkyňa konštatovala, že v dôsledku utrpených ťažkých zranení pri dopravnej nehode prežila psychické útrapy s trvalými následkami stredne ťažkého stupňa s adaptačnou poruchou. Má desivé sny, boji sa áut, bojí sa ako chodec v doprave, je veľmi neistá, má síce vodičský preukaz, ale neodvažuje sa jazdiť. Trápi sa pre zjazvenie na tvári, jazvy v oblasti ľavej lopatky, ktoré jej nedovoľujú nosiť šaty a plavky s výstrihom. Zjazvenie ľavej nohy maskuje nosením nohavíc alebo dlhých sukní. Nápadne kríva a veľmi rýchlo sa pri chôdzi unaví. Keď stojí, tak ju veľmi bolí chrbtica, po prasknutí krčného a bederných stavcov. Pri dlhšom sedení ju boli panva. V čase úrazu bola na materskej dovolenke s iba 6 mesačným synom a po nehode musela dieťa opustiť na 9 mesiacov, keď absolvovala štyri pobyty v nemocnici. Navyše jej podráždenosť, nervozita, vyplývajúca z únavy a bolesti pri námahe, narúša domácu atmosféru. Vyhýba sa ľudom a má pocit, že si každý všíma jej jazvy a že vidia ako kríva. Druhý pôrod musela žalobkyňa absolvovať operačne - cisárskym rezom. V dôsledku nehody má trvalé zmeny pohyblivosti a viditeľné zjazvenia poznamenali jej psychické zdravie a viedli k zmenám osobnosti. Spoločensky sťažené uplatnenie sa u navrhovateľky prejavuje jednak v priamom dôsledku porúch hybnosti a bolesti, ako aj v sťažení role matky. Všetky uvedené dôvody sú hodné osobitného zreteľa a preto žalobkyňa žiadala, aby súd na ne prihliadal a pri rozhodovaní o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia postupoval podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., a na základe týchto dôvodov náhradu za bolesť a SSU mimoriadne zvýšil o 50-násobok základného odškodnenia.
4. Podľa uvedených posudkov z 16.12.2000 (MUDr. R.) a z 10.01.2001 (PhDr. P.), si žalobkyňa vypočítala a uplatnila mimoriadne zvýšenie odškodnenia vychádzajúc zo základného bodového ohodnotenia bolestného 495 bodov á 30, -SKK/bod a SSU 780 bodov á 60,- SKK/bod, tzn. spolu v sume 61.500,- SKK x 50 násobné zvýšenie = 3.075.000,- Sk. Ďalej si žalobkyňa uplatnila náhradu vecnej škody (znehodnotené oblečenie - rifľové nohavice, zimná bunda, kabelka a topánky) vo výške 11.000,- SKK.
5. Prvý krát hodnotil bolestné ošetrujúci lekár žalobkyne, MUDr. Jozef Mada v Posudku z 23.06.1999, základným počtom bodov spolu 327,75 bodov v nasledovných položkách : zlomenina druhého krčného stavca (106.g.) - 130 b. kompl. zlomenina ľavého predkolenia s disloc. (198.c) - 97,5 b. zlomenina vnútorného členka vľavo ( 200.b.) - 37,5 b. zlomenina oboch ramien stydkej kosti (111.c.) - 36 b. zlomenina kostrče (111.h.) - 26,25 b. Pri tomto hodnotení pre účely vyplatenia základného odškodnenia (v tom čase SP, a.s. titulom zákonného poistenia) lekár nehodnotil vytrpenú bolesť položkami 106.f. - zlomenina oblúka 5. bedrového stavca, 111.g. - zlomenina sedacej kosti a 160.e. - zhmoždenie ľavého predkolenia a rovnako nehodnotil základným počtom bodov SSU, ktoré lekár zahrnul až do hodnotenia v následnom Posudku o bolestnom a SSU z 16.12.2000, na základe ktorého si žalobkyňa uplatnila sporný nárok.
6. Následne ošetrujúci lekár, MUDr. Jozef Mada v Posudku o bolestnom a SSU zo dňa 16.12.2000, z ktorého žalobkyňa vychádzala, ohodnotil na základe zdravotnej dokumentácie, podľa utrpených zranení a stanovených diagnóz, bolestné základným počtom bodov spolu 495 bodov nasledovne : zlomenina druhého krčného stavca (106.g.) - 130 b.+65 b. (50% zvýšenie pre nakladanie vonk. fixátora na lebku; bolestivosť; imobilizácia do 3.3.1998 kompl. zlomenina ľavého predkolenia s disloc. (198.c) - 97,5 b. zlomenina vnútorného členka vľavo ( 200.b.) - 45 b. zlomenina oblúka 5. bedrového stavca (106.f) - 45 b. zlomenina oboch ramien stydkej kosti (111.c.) - 33,75 b. zlomenina sedacej kosti (111.g.) - 33,75b.
zlomenina kostrče (111.h.) - 33,75 b. zhmoždenie ľavého predkolenia (160.e.) - 11,25 b. Po ustálení zdravotného stavu žalobkyne, MUDr. Mada ohodnotil SSU pri diagnostikovaných trvalých následkoch po zraneniach, základným počtom bodov spolu 305 bodov nasledovne : uhľová deformita ľavého predkolenia (403) - 200 b. obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice I. stupňa (302.a.) - 75 b. obmedzenie hybnosti ľavého členkového kĺba s relat. skrátením ľavej dolnej končatiny (408.a) - 30 b.
7. Podľa súkromného Znaleckého posudku z 10.01.2001 PhDr. Evy P., klinickej psychologičky pre deti a dospelých, vypracovaného na žiadosť žalobkyne za účelom bodového vyjadrenia intenzity psychických útrap žalobkyne a sťaženia jej spoločenského uplatnenia (SSU) v dôsledku následkov zranení pri dopranej nehode z 14.1.1998, znalkyňa podľa predloženej zdravotnej dokumentácie, znaleckého klinického psychologického vyšetrenia hodnotila psychické útrapy spojené s následkami úrazu (nehody) ako adaptačnú poruchu s trvalými následkami stredne ťažkého stupňa. Konštatovala, že dlhá doba hospitalizácie a odlúčenia od dieťaťa v kojeneckom veku predstavuje stav citovej deprivácie s trvalými nepriaznivými dôsledkami pre matku i dieťa. Trvalé zmeny pohyblivosti a viditeľné zjazvenie viedli u žalobkyni k zmenám osobnosti (trvalé zníženie sebahodnotenia, subdepresívne ladenie, zvýšená dráždivosť, obmedzenie sociálnych kontaktov poznačených vzťahovačnosťou). Na základe uvedených diagnostických záverov znalkyňa bodovo hodnotila SSU žalobkyne položkami, ktoré dovtedy neboli uplatnené, základným počtom bodov spolu 475 b. nasledovne: vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy (252) - 400 b. ťažkosti po ťažkých zraneniach iných častí tela bez bližšieho objektívneho nálezu (254) - 75 b.
8. S ohľadom na námietky Slovenskej poisťovne, a.s. (pôvodne žalovaného v 1. rade) a žalovaného, voči procesnému postaveniu žalovaných v spore, výške sumy uplatnenej za jeden bod a tým aj celkovej výške odškodnenia (výpočtu) a tiež proti násobku jeho mimoriadneho zvýšenia ako neprimeranému, uplatnenými v rámci konania, žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu, upravila procesné postavenie na strane žalovaných, ako aj žalovanú sumu a jej výpočet tak, že na pojednávaní dňa 26.09.2002 navrhla zmenu žaloby (podľa obsahu vzala čiastočne návrh späť v časti bolestného a SSU a zároveň rozšírila žalobu ohľadom náhrady vecnej škody) tak, že žiadala aby súd zaviazal žalovaného k celkovej náhrade škody vo výške 1.754.140,- SKK, predstavujúcej odškodnenie základného hodnotenia bolestného za 480 bodov a SSU za 680 bodov pri hodnote 30,- SKK/1 bod, tzn. spolu 34.800,- SKK, mimoriadne zvýšené o 50 násobok na sumu 1.740.000,- SKK a vecnú škodu v sume 14.140,- SKK a vo zvyšku ( v sume 1.331.860,- SKK ). Voči Slovenskej poisťovni, a. s. vzala žalobkyňa návrh v celom rozsahu späť s tým, že bude vystupovať na strane žalovaného v postavení intervenienta (predtým vedľajšieho účastníka na strane odporcu).
9. Uznesením súdu z 26.09.2002, č. k. 6 C 19/2001-57 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 21.03.2003, súd konanie voči pôvodne žalovanému v 1. rade - Slovenskej poisťovni, a.s., zastavil s tým, že v ďalšom konaní popri žalovanému vystupuje ako intervenient ( predtým vedľajší účastník ) : Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, zo zákona zastúpený : Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4. O čiastočnom späťvzatí žaloby ( v rozsahu 50 x 15b x 30,- = 450,-SKK a 50 x 100b x 60,- = 600,-SKK) a navrhnutej zmene žaloby (upresnenie výpočtu SSU 680 x 30,- SKK a rozšírení/zvýšení náhrady vecnej škody v sume 1.331.860,- SKK), súd nerozhodol.
10. Žalovaný v konaní nesporoval že žalobkyni bola spôsobená škoda na zdraví a vecná škoda pri dopravnej nehode služobným osobným motorovým vozidlom a rovnako nesporoval stanovený základný počet bodov za bolestné vo výške 480 bodov a za SSU vo výške 680 bodov a hodnote 30,- SKK za 1 bod, avšak namietal 50 násobné zvýšenie základného odškodnenia, ako neodôvodnené a zjavne neprimerané, a to aj s ohľadom na ustálenú judikatúru (najmä rozsudok NS SR 3Cbo 23/96). Žalovaný zároveň žiadal, aby súd zohľadnil závažnosť porušenia predpisov o cestnej premávke zo strany žalobkyne a v zmysle § 441 ods. 1 Občianskeho zákonníka, znížil pomerne náhradu škody o 50 % z titulu jej spoluzavinenia, poukazujúc na závery trestného konania na OS Nitra, vedeného pod sp. zn. 6T 10/2001 a v rámci neho vypracovaný posudok znalcom Ing. Jozefom Veverkom z oboru cestnej dopravy, odvetvie nehody v cestnej doprave, z ktorého spoluzavinenie žalobkyne za vznik dopravnej nehody jednoznačne vyplývalo.
11. Súd za účelom zistenia intenzity psychických útrap a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne dôsledkom úrazu utrpeného pri dopravnej nehode dňa 14.1.1998, nariadil uznesením z 26.06.2003 znalecké dokazovanie znalcom z odboru Zdravotníctvo, odvetvie Psychiatria, na základe ktorého po preštudovaní zdravotnej dokumentácie a vykonanom vyšetrení žalobkyne (dňa 2.8.2003), vypracoval Znalecký posudok dňa 28.08.2003 ustanovený znalec MUDr. Igor Škodáček, CSc., ktorým ohodnotil psychické následky dopravnej nehody a intenzitu útrap u žalobkyni v rovine sťaženia jej spoločenského uplatnenia (SSU) počtom 1.300 bodov. Zo záverov znalca vyplývalo, že v prípade žalobkyne ide o psychickú poruchu, ktorá sa priebežne rozvíjala od obdobia úrazu a v priamej príčinnej súvislosti s ním. Ide o vyše 5 ročný vývin od úrazu, kedy sa rozvíjali znaky posttraumatickej stresovej poruchy so zmenami osobnosti po katastrofickej udalosti, trvala vyše 6 mesiacov a vyústila do neurotického vývinu s neurasternoickou-depresívnou symptomatikou, čo malo nepriaznivé dôsledky na uspokojovanie životných, spoločenských (vrátane profesionálnych) potrieb žalobkyne. Na základe týchto odborných záverov, znalec mimo nálezov, ktoré uvádzali traumatológovia, v posudku hodnotil ako vedúcu položku 253 a zhodne so znalkyňou PhDr. Borzovou, hodnotil psychické následky u žalobkyni (neurotický vývin v podobe neurastenicko-depresívnej symptomatiky s alteráciou spoločenského uplatnenia, sťažením role matky), položkou 252, nasledovne: vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov ako i iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (253) - 1000 b. vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy (252) - 300 b.
12. Pred tým, ako súd rozhodol o zmene žaloby z 26.09.2002 (čiastočnom späťvzatí v sume 1.331.860,- SKK), splnomocnený zástupca žalobkyne, na základe znaleckého posudku MUDr. Škodáčka, na pojednávaní súdu dňa 27.11.2003, opätovne zmenil žalobný návrh v časti odškodnenia bolestného a SSU a žiadal, aby súd z tohto titulu žalobkyni priznal sumu 3.090.000,SKK, predstavujúcu 50 násobné zvýšenie základného ohodnotenia bolestného 480 bodov a SSU 1.580 bodov pri hodnote 30,-SK/1 bod ( 2.060 bodov x 30,-SKK x 50 ), tzn. spolu s náhradou vecnej škody v sume 14.140,-SKK, žiadal žalobkyni priznať voči žalovanému celkovú náhradu škody vzniknutej pri dopravnej nehode dňa 14.01.1998, v sume 3.104.140,-SKK (po prepočte konverzným kurzom = 103 038,57 Eura), ktorú pripustil súd uznesením vyhláseným na pojednávaní za účasti strán sporu dňa 27.11.2003.
13. Žalovaný po pripustení vyššie uvedenej zmeny žaloby doplnil svoje vyjadrenie k veci tak, že vzniesol námietku premlčania ohľadom časti nároku vo výške 1.350.000,-SKK, ktorý si žalobkyňa uplatnila až 27.11.2003, kedy súd navrhnutú zmenu (rozšírenie) pripustil, pričom poukázal na dvojročnú premlčaciu dobu pri náhrade škody a skutočnosť, že k nehode došlo 14.01.1998, pričom žaloba (návrh na začatie konania) o náhradu škody vo výške 2.000.000,- SKK bol podaný dňa 15.01.2001, dňa 23.09.2002 žalobkyňa zmenila žalobu a nárok znížila na 1.754.140,-SKK a následne dňa 27.11.2003 žalobu rozšírila na sumu 3.104.140,-SKK. Potom s odkazom na platnú judikatúru (R 28/70), žalovaný namietal, že všetky rozhodujúce informácie pre uplatnenie jednotlivých zložiek náhrady škody na zdraví ako samostatných dielčich nárokov, ktoré sa aj samostatne premlčujú, žalobkyňa vedela minimálne v deň podania žaloby a preto rozšírenie pôvodnej žaloby o sumu 1.350.000,-SKK si žalobkyňa neuplatnila včas, ale až po uplynutí 2 rokov a 11 mesiacov.
14. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., zo zákona zastupujúci intervenienta na strane žalovaného (SKP Bratislava), namietal 50 násobné zvýšenie základného odškodnenia bolestného a sťaženého spoločenského uplatnenia ako neprimerane vysoké a nezodpovedajúce skutkovým zisteniam a rovnako navrhol, aby súd s použitím § 441 Občianskeho zákonníka, znížil náhradu škody z dôvodu spoluzavinenia žalobkyne na dopravnej nehode a to s ohľadom na závery v trestnom konaní na OS v Nitre, sp. zn. 6T 10/2001 a v samotnom trestnom rozsudku, v ktorom sa uvádza, že žalobkyňa ako chodec vstúpila na vozovku a prinútila vodiča meniť smer jazdy. Okrem toho interveniet na strane žalovaného namietal závery znalca MUDr. Igora Škodáčka, CSc., z dôvodu duplicitného použitia položiek 253 a 252 pri bodovom hodnotení SSU, pri ktorých znalec využil maximálny počet bodov z možného rozpätia, navyše vyvodil zo zistení pri vyšetrení žalobkyne nesprávne závery, keď diagnóza F62.0 (pretrvávajúca zmena osobnosti po katastrofickej skúsenosti) vylučuje diagnózu F43.01 (posttraumatickú stresovú poruchu), pričom dlhodobá zmena osobnosti po krátkodobom vystavení sa zážitku ohrozujúcemu život (napr. automobilová nehoda), by sa nemala zahŕňať do diagnózy F62.0. Taktiež závery znalca nie sú takého charakteru, aby bolo možné v prípade žalobkyne uviesť v posudku diagnózu F.48.0 (neurastenie) a diagnózu Y.85 (neskorý následok dopravnej
nehody) znalec nevysvetlil. Intervenient namietal, že znalcom uvedené bodové hodnotenie nemá oporu ani vo vykonanom dokazovaní a diagnózy nie sú použité správne. Argumentoval tým, že pri definovaní pojmu a kritérií základného bodového hodnotenia bolestného a aj SSU, je potrebné vychádzať zo Zásad pre hodnotenie obsiahnutých v Prílohe A. I. v tom čase platnej vyhl. č. 32/1965 Zb., z ktorých vyplýva, že pri bolestnom, ak lekár zistí dôvody na zvýšenie základných sadzieb bolestného, je limitovaný dvojnásobkom základnej sadzby a pri odškodňovaní SSU sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo ohodnotené v lekárskom posudku a suma zodpovedajúca základnému počtu bodov sa podľa § 6 ods. 2 vyhlášky primerane zvýši až na dvojnásobok, pričom ohodnotenie bolestného sa riadi inými pravidlami ako ohodnotenie SSU a právna úprava to striktne rozlišuje. Potom aj zvýšenie odškodnenia základného bodového hodnotenia sa pri bolestnom hodnotí inak, ako pri sťažení spoločenského uplatnenia. Intervenient potom dôvodil, že pre rozhodnutie konajúceho súdu o mimoriadnom zvýšení odškodnenia za bolesť, je potrebné, aby žalobkyňa v konaní preukázala, že úrazom, jeho liečením, odstraňovaním následkov boli spôsobené také bolesti, že tento prípad je nutné hodnotiť ako prípad hodný osobitného zreteľa a tieto bolesti neboli dostatočne odškodnené podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe vyhlášky a pre ich odškodnenie, ak sú zranenia závažnejšieho charakteru (napr. opakované operácie, nepostačuje ani prípadné zvýšenie ošetrujúcim lekárom. Potom až v treťom rade prichádza do úvahy mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť súdom a to až vtedy, ak by došlo k takému závažnému poškodeniu zdravia, ktoré príloha vyhlášky neuvádza alebo v prípade ak uvádza, sú bolesti spôsobené pri poškodení zdravia omnoho väčšie, ako v ostatných obdobných prípadoch takéhoto poškodenia zdravia. Pri posudzovaní, či ide o prípad hodný mimoriadneho zreteľa je významný aj subjektívny faktor, tzn. konkrétna osobnosť poškodeného vo všetkej komplexnosti človeka, trpiaceho bolesťou, pričom každý jedinec môže ten istý bolestivý podnet prežívať s rôznou intenzitou. V danom prípade bolo preukázané, že lekár zvýšil základné bodové hodnotenie bolestného iba pri položke 106.g. ( zlomenina 2. krčného stavca, zuba čapovca) vzhľadom k čomu intervenient namietal, že v prípade žalobkyne nebol preukázaný prípad hodný mimoriadneho zreteľa, odôvodňujúci 50 násobné zvýšenie základného bodového hodnotenia bolestného. Už v ustanovení § 7 ods. 2 vyhlášky je stanovená maximálna výška odškodnenia za bolesť, ktorú možno prekročiť len v mimoriadnych a výnimočných prípadoch, a aj vtedy musí byť zvýšenie primerané a zdôvodniteľné. Intervenient ďalej poukázal na to, že žalobkyňa pred vznikom škody na zdraví, svojím zapojením nepresahovala rámec bežného života, vykonávala bežnú každodennú činnosť v rámci svojho zamestnania a rodiny a aj keď utrpela závažné zranenia s následkami pre jej ďalší život, zachovaná zostala jej mobilita, preto nemožno hovoriť o úplnej bezvládnosti a úplnej odkázanosti na pomoc iných osôb, tak ako je to u zranených, ktorých postihla paraplégia alebo kvadruplégia. Preto by súd mal podľa názoru intervenienta pri rozhodovaní, či sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa skúmať, či sa žalobkyňa vzhľadom na svoj vek v jednotlivých oblastiach osobného života pre nehodou už uplatnila, príp. či jej možnosť je v tomto smere obmedzená alebo úplne stratená, resp. či žalobkyňa podnikla už pred vznikom úrazu potrebné kroky, aby sa v jednotlivých oblastiach života mohla uplatniť na takej úrovni, ktorá by presahovala rámec bežného života a bolo možné jej účasť v jednotlivých oblastiach života posudzovať ako celkom mimoriadnu, a to aj z hľadiska jej celospoločenského významu a túto možnosť následkom utrpených ťažkých zranení stratila, príp. významne obmedzila. Podľa intervenienta však účasť žalobkyne pred vznikom úrazu z hľadiska jej celospoločenského významu nemožno hodnotiť ako mimoriadnu a jej schopnosť uplatniť sa jednak v osobnom, spoločenskom ako aj pracovnom živote nebola stratená.
15. Napokon na podporu svojich námietok, intervenient predložil súdu súkromný Znalecký posudok z 12.02.2004, vypracovaný MUDr. Luciou Žlnayovou, znalkyňou z odboru Zdravotníctvo, odvetvie Psychiatria, na základe požiadavky intervenienta o hodnotenie intenzity psychických útrap a SSU, ktorá posúdila zdravotný stav žalobkyne bez osobného kontaktu, na základe dostupnej dokumentácie, keď žalobkyňa nereagovala na žiadosť znalkyne o vyšetrenie. Znalkyňa na základe svojich zistení a klinického obrazu (komplikovaný úraz po nehode, dlhá liečba a odlúčenie od maloletého dieťaťa, predstavujúce existenciálne extrémny zážitok) konštatovala, že u žalobkyni je možné uvažovať o rozvoji postraumatickej stresovej poruchy (F43.1) s chronickým priebehom a ktorá vyústila do pretrvávajúcej zmeny osobnosti po katastrofickej udalosti (F62.0), pravdepodobne do hĺbky stredne ťažkého stupňa alternatívne poruchy prispôsobenia stredne ťažkého stupňa (F 43.2). Podľa záverov znalkyne ide o liečiteľné psychické poruchy včasnou, dlhodobou a systematickou liečbou farmakami a psychoterapiou. Bodovo hodnotila zistené psychické útrapy v rovine SSU, v dôsledku dopravnej nehody z 14.1.1998 a to : vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy (252) do 300 b. (z možných 600 b.);
vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriamych psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (pol. 253) do 500 b. (z možných 1000 b.)
16. Právny zástupca žalobkyne v súvislosti s posúdením spoluzodpovednosti za vzniknutú škodu a uplatnených nárokov zdôraznil, že z technického hľadiska žalobkyňa nevytvorila vstupom na vozovku náhlu prekážku a preto by nemala za škodu zodpovedať spoluzavinením. Rovnako bola toho názoru, že jej nárok na náhradu škody, ani po rozšírení žalobného návrhu zo dňa 27.11.2003 nie je premlčaný z dôvodov, že čiastočné plnenie intervenienta možno považovať za uznanie, s čím súvisí 10 ročná premlčacia doba, resp. od vyhotovenia znaleckého posudku MUDr. Škodáčka a rozšírením žaloby neubehlo viac ako 2 roky.
17. Okresný súd Bratislava III, základe vykonaného dokazovania vo veci rozhodol rozsudkom z 16.09.2004, č. k. 6C/19/2001-194, ktorým v celom rozsahu vyhovel žalobe a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni celkovú sumu 3.104.140,-SKK, podľa odôvodnenia z titulu mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a SSU a to na 50-násobok odškodnenia zodpovedajúcemu základnému počtu bodov bolestného 495 bodov, SSU 2080 bodov (? ), spolu 2575 b. x 30,- x 50-násob. = 3.862.500,-SKK, náhrady vecnej škody spolu vo výške 14.140,-SKK a náhradu trov konania.
18. Na základe odvolania žalovaného a intervenienta, Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením zo dňa 16.10.2008, č. k. 6Co/446/07-276 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd vytkol súdu prvého stupňa viacero procesných pochybení, zdôvodnil právny základ žalovaných nárokov a uložil prvostupňovému súdu, aby s ohľadom na výsledky dokazovania zvážil a posúdil mieru spoluzavinenia žalobkyne pri predmetnej dopravnej nehode a na tom základe primerane znížil náhradu škody podľa § 442 ods. 1 OZ, keď námietky žalovaného v tomto smere treba považovať za opodstatnené. Ohľadom námietky premlčania odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné a nakoľko ide o čiastkové nároky, je potrebné, aby sa k tejto otázke vyjadril znalec, ktorý ustáli kedy bol zdravotný stav žalobkyne stabilizovaný. Ohľadom mimoriadneho 50 násobného zvýšenia odškodnenia odvolací súd poukázal na to, že uplatnené nároky nie sú žiadnym spôsobom odôvodnené a podporené dôkazmi a závery súdu prvého stupňa sú preto predčasné a bude potrebné doplniť dokazovanie v potrebnom rozsahu a tiež nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie za účelom odstránenia rozdielov v posudkoch PhDr. Borzovej, MUDr. Žlnayovej a MUDr. Škodáčka.
19. Súd prvého stupňa viazaný uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie v zmysle záverov odvolacieho súdu výsluchom žalobkyne, súdnych znalcov MUDr. Igora Škodáčka, CSc. a MUDr. Róberta Garaya, CSc., svedkov MUDr. Adriany Bánovskej, MUDr. Daniely Strečkovej, MUDr. Igora Blaška, kontrolným znaleckým posudkom MUDr. Róberta Garaya, Csc. zo dňa 02.02.2013, dodatkom znaleckého posudku Ing. Josefa Veverku č. 47/2015 zo dňa 09.04.2015, kontrolným znaleckým posudkom č. 26/2015 MUDr. Viery Horváthovej zo dňa 11.12.2015, a listinnými dôkazmi a vychádzajúc z už vykonaného dokazovania listinami a to: Posudkami o bolestnom a SSU zo dňa 23.06.1999 a zo dňa 16.12.2000 vypracovaným MUDr. Jozefom Madom, znaleckým posudkom PhDr. Evy Borzovej, zo dňa 10.01.2001, znaleckým posudkom MUDr. Igora Škodáčka, CSc. zo dňa 28.08.2003, znaleckým posudkom MUDr. Žlnayovej zo dňa 12.02.2004, znaleckým posudkom Ing. Josefa Veverku č. 36/2001, oznámením o nehode zo dňa 14.01.1998, nájomnou zmluvou zo dňa 04.01.1997, žiadosťou o riešenie škody zo dňa 14.07.1999, žiadosťou žalobkyne zo dňa 05.10.1999 o preplatenie vecných nákladov, lekárskym potvrdením zo dňa 26.03.2001, záznamami o hospitalizácii žalobkyne, pripojeným trestným spisom Okresného súdu v Nitre, sp. zn. 6T 100/01 a trestným rozsudkom zo dňa 17.12.2001, č. k. 6T 100/01-167 právoplatným dňa 23.01.2002, predloženými lekárskymi správami a nálezmi, spisom Sociálnej poisťovne, podnetom Sociálnej poisťovne zo dňa 07.09.2009 na kontrolnú lekársku prehliadku žalobkyne a ostatnými listinami predloženými v konaní, na základe ktorého mal za preukázaný nasledovný skutkový stav, rozhodný pre posúdenie žalovaných nárokov v uplatnenom rozsahu.
20. V danom štádiu konania, skutkový základ žalovaných nárokov nebol sporný, a to že žalobkyňa dňa 14.01.1998 o 18.15 hod., v tom čase vo veku 25 rokov, na materskej dovolenke so 6 mesačným synom, vydatá, utrpela vážne zranenia pri dopravnej nehode, ku ktorej prišlo pri odbočke do obce Choče, v smere Nitra - Zlaté Moravce, kde riadil služobné motorové vozidlo Opel Astra, EČ: LAU-YN 589 /D/, S.. K. R., nar. XX.XX.XXXX, v súvislosti s výkonom práce ako zamestnanec žalovaného, v tom
čase pod obchodným menom Insitumform - Hulín Rohrsanierungstechniken, s.r.o., Hlohovec, IČO 31 430 473, prevádzkovateľa predmetného vozidla, pričom neprispôsobil rýchlosť jazdy poveternostným podmienkam, vzdialenosti, ktorú mal na dohľad, prekročil povolenú rýchlosť, v dôsledku čoho ľavou prednou časťou vozidla zachytil pri strede vozovky, cez cestu prechádzajúcu chodkyňu (žalobkyňu), ktorá následkom zrážky utrpela zlomeninu II. krčného stavca s posunom úlomkov, zlomeninu oboch ramien stydkej kosti vľavo, zlomeninu oboch kostí ľavého predkolenia s posunom úlomkov, zlomeninu kostrče, s dobou liečenia ustálenou ošetrujúcim lekárom a znalcami od 14.01.1998 do 30.09.1998.
21. Na základe tohto skutkového stavu bol v trestnom konaní na OS v Nitre, vedenom pod sp. zn. 6T 100/01, vodič Ing. Ludvík Machala uznaný vinným, z trestného činu ublíženia na zdraví a bol mu uložený peňažný trest 10.000 Sk. V rámci tohto trestného konania, bolo okrem iného vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru Cestnej dopravy Ing. Jozefom Veverkom, za účelom posúdenia časovej a priestorovej analýzy priebehu dopravnej nehody, technickej prijateľnosti výpovedí vodiča R., chodkyne E. a svedkyne J., vyjadrenia sa ku skutočnosti, či chodkyňa vytvorila vodičovi prekážku v cestnej premávke alebo nie, k možnosti predídenia dopravnej zrážky so strany oboch účastníkov, k možnosti oslnenia vodiča protiidúcimi vozidlami a jeho reakcii na túto možnosť a k iným zisteniam znalca pre objasnenie dopravnej zrážky.
22. Ustanovený znalec Ing. Jozef Veverka v Posudku č. 036/2001 z 27.02.2001 k miestu dopravnej nehody uviedol, že sa jedná o úsek vozovky s miernym klesaním v smere jazdy osobného motorového vozidla žalovaného, ktorý sa končí ľavotočivou zákrutou, pred zákrutou odbočka vľavo na Choču (križovatka s vedľajšou cestou), kde pred odbočkou po oboch stranách sú autobusové zástavky s rozšírenou plochou vybočenia. V čase nehody (14.1.1998 od 18.15 hod.) bola tma, vozovka bola suchá. Žalobkyňa s ďalšou osobou (Y.A. J.) vystúpili na zastávke z autobusu, počkali kým autobus zo zastávky odíde a potom obe vošli do vozovky, a začali prechádzať vozovku sprava doľava (v smere jazdy vozidla žalovaného) na druhú stranu, v úrovni označenia autobusovej zastávky. Znalec k priebehu nehodového deja, technike a spôsobu jazdy vodiča a pohybu chodkyne, po analýze konštatoval, že vozidlo žalovaného išlo rýchlosťou 94 až 99 km/hod, jazdilo v strede vozovky, ľavým bokom 0 až 0,2 m od stredovej čiary a v čase 2,3 až 2,4 sek. pred stretom sa nachádzalo vo vzdialenosti 56,3 až 61,6 m od miesta stretu. V tomto okamihu žalobkyňa vstúpila do vozovky z jej pravého okraja, pričom sa v tomto momente nachádzala mimo oblasť dohľadu vodiča, v dosvite stretávacích svetiel a v čase vstupu do vozovky ju nemal možnosť vidieť. Minimálnu reálnu vzdialenosť dohľadu vodiča, kedy mohol zbadať žalobkyňu prechádzajúcu cez cestu, znalec uviedol 42 m (1,5 až 1.6 sek. pred stretom), pričom vodič na chodkyne reagoval o 0,4 až 0.6 sek nižším reakčným časom, ako je technicky možné a to brzdením a strnutím riadenia doprava, pričom zachytil pri rýchlosti 91 až 97 km/hod žalobkyňu vozidlom, ľavým okrajom karosérie a vozidlo vyšlo po náraze na chodkyňu vpravo, mimo vozovku a zišlo šikmo dolu svahom kde zastalo. Znalec uviedol nasledovné možnosti zabránenia zrážke vodičom vozidla:
- pri zhodnom priebehu nehodového deja (zníženom reakčnom čase vodiča), pri rýchlosti 50 až 53 km/ hod., kedy by zastavilo vozidlo pred koridorom pohybu chodkyne
- pri zhodnom priebehu nehodového deja (zníženom reakčnom čase vodiča), pri rýchlosti 66 až 70 km/ hod., kedy by sa mohol vodič vyhnúť chodkyni doprava
- pri včasnej reakcii vodiča vo vzdialenosti dohľadu (42 m od stretu), pri rýchlosti 60 až 64 km/hod., kedy by zastavilo vozidlo pred koridorom pohybu chodkyne.
- pri včasnej reakcii vodiča vo vzdialenosti dohľadu (42 m od stretu), pri rýchlosti 82 až 88 km/hod., kedy by sa mohol vodič vyhnúť chodkyni doprava. Znalec k možnosti zabráneniu zrážke chodkyňou konštatoval, že v čase vstupu žalobkyne do vozovky sprava, 2,3 až 2,4 sek. pred stretom, sa vozidlo nachádzalo vo vzdialenosti 56,3 až 61,6 m pred miestom stretu, jazdilo v strede vozovky, ľavým bokom po alebo 0,2 m za stredovou čiarou a chodkyňa osvetlené vozidlo prichádzajúce zľava mala možnosť vidieť a odpovedajúcim spôsobom reagovať, tzn. počkať až vozidlo prejde a jej vstup do vozovky za týchto podmienok nie je technicky vysvetliteľný. K priebehu nehodového deja pri dodržaní predpísanej rýchlosti v danom úseku cesty 90 km/hod. znalec uviedol, že pri rýchlosti 90km/hod.(povolenej) a včasnej reakcii vodiča alebo aj zníženého reakčného času vodiča (zhodne s priebehom nehody), by bol priebeh nehody zhodný s priebehom nehodového deja ako sa udial. Znalec vyjadril odborný záver, že z technického hľadiska žalobkyňa ako chodkyňa, vstupom do vozovky nevytvorila vozidlu náhlu prekážku, avšak žalobkyňa vstupom do vozovky za zníženej viditeľnosti, vodičovi vytvorila prekážku, na ktorú musel reagovať, pričom jej vstup do vozovky pri vzdialenosti vozidla
v tom čase (56,3 až 61,6m) pred zrážkou, nie je technicky vysvetliteľný, za situácie že v čase vstupu do vozovky, mala žalobkyňa možnosť vidieť zľava prichádzajúce osvetlené auto.
23. Uvedené závery doplnil znalec Ing. Veverka v Dodatku č. 47/2015 z 09.04.2015, v ktorom sa vyjadril k otázke spoluzavinenia žalobkyne na vzniku dopravnej nehody, pričom znalec poukázal na svoje závery v pôvodnom posudku a opätovne zhrnul, že :
- vodič mal možnosť vzniku nehodového deja zabrániť iba rýchlosťou jazdy primeranou vzdialenosti svojho rozhľadu (60-64 km/h), resp. ešte nižšou rýchlosťou, pričom maximálne povolená rýchlosť rýchlosť jazdy v danom úseku je 90 km/h;
- žalobkyňa čase vstupu z pravej strany na vozovku, pri pohľade v ľavo, mala možnosť vidieť zľava prichádzajúce osvetlené vozidlo a na toto vozidlo mala možnosť odpovedajúcim spôsobom reagovať;
- žalobkyňa ako chodec sa mala pred vstupom na vozovku presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva (§ 53 ods. 2 zákona č. 315/1996 Z.z.) alebo v iných prípadoch mohla prechádzať cez vozovku, len s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel a ich vodičov nesmela donútiť k zmene smeru alebo rýchlosti jazdy (§ 53 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z.z.).
24. Pre účely trestného konania vypracoval Znalecký posudok č. 99/01 dňa 27.5.2001 MUDr. Vladimír Šilhan, znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, v ktorom znalec podľa lekárskej správy z 31.10.2000 vystavenej ošetrujúcim lekárom MUDr. Jozefom Madom, traumatológom a ostatnej dokumentácie, popísal priebeh liečenia mnohopočetných zlomenín na tele žalobkyne, výskyt komplikácií, dobu liečby, následky a charakter zraní a dobu obmedzenia bežného života žalobkyne v dôsledku zranení, pričom okrem iného konštatoval, že utrpené viacnásobné zlomeniny krčnej chrbtice, panvy a ľavej dolnej končatiny u žalobkyni, podľa predloženej lekárskej správy sú z medicínskeho hľadiska ťažkého charakteru, liečba vrátane rehabilitácie trvala od úrazu 14.1.1998 do 30.9.1998 (9 mesiacov), bola bez komplikácií, najväčším zranením bola dislokovaná zlomenina dolnej končatiny. Znalec nevylúčil zhojenie zlomením bez trvalých následkov, pričom konštatoval trvalé následky po zraneniach a to : obmedzenie pohybu kolena, ľavého členka s opuchom predkolenia, ťažkosti pri dlhodobej chôdzi, čo kvalifikoval ako zníženie pracovného potenciálu aj čo do výberu zamestnania Ďalej konštatoval obmedzený pohyb hlavy pre bolesti v krčnej chrbtici. Zároveň uviedol, že nebol zasiahnutý ani ohrozený žiaden život ohrozujúci orgán, vzniklo ohrozenie poškodenia miechy v oblasti krčnej chrbtice s následkom ochrnutia, k čomu však nedošlo. Obmedzenie bežného spôsobu života žalobkyne znalec ustálil na dobu 6 mesiacov, z toho 2 mesiace doba hospitalizácie s nutným polohovaním tela na lôžku, pre sadrovú imobilizáziu 4 mesiace, musela používať barle a po odstránení sadry ešte 2 mesiace nemohla dostupiť na končatinu a tiež používala barle. Prvé 2 mesiace vyžadovala pomoc inej osoby pri všetkých osobných potrebách, vrátane hygienických, do 6 mesiacov nemohla vykonávať väčšie práce spojené s vedením domácnosti a po tejto dobe nasledovala rehabilitácia a pomalé dostúpenie na končatinu. Znalec pre účely trestného konania ohodnotil bolestné pri popísaných zraneniach základným počtom bodov spolu 265 b., vo finančnom vyjadrení á 30,-/bod = 7.950,-SKK, nasledovne : zlomenina predkolenia dislokovaná (198.c.) - 130 b.. zlomenina stavca krčnej oblasti (107.a.) - 75 b. (3/4) zlomenina kostrče (111.b.) - 26,25 b.(3/4) zlomenina lonových kostí bez dislokácie (111.c.) - 33,75 b. (3/4)
25. Z výpovede vodiča, ktorý zavinil autonehodu, v uvedenom trestnom konaní okrem iného vyplývalo, že „…ako som vchádzal na rovný úsek cesty, v diaľke som videl odchádzajúci autobus...ešte mu blikla ľavá smerovka...vtedy som si uvedomil, že na zastávke môžu byť nejaký ľudia, čo asi vystúpili z autobusu, preto som viac kontroloval pravý okraj vozovky...nepredpokladal som, že by nejaký chodci predchádzali cez cestu...som odrazu videl pred sebou...blízko stredu vozovky....siluetu stojacej postavy...som strhol riadenie na pravú stranu...“.
26. Žalobkyňa v trestnom konaní ohľadom priebehu nehody vypovedala, „...sme nevideli, ani v diaľke, žiadne svetlá prichádzajúcich vozidiel, vykročili sme na pravú stranu vozovky...mohli sme byť asi v strede vozovky...sme zaregistrovali, že od smeru mesta Nitry, zo zatáčky nad križovatkou sa vynorili svetlá motorového vozidla...z pravej strany vozovky od smeru Zlatých Moraviec neprichádza žiadne vozidlo, tak sme pokračovali ďalej na druhú stranu vozovky. Vozidlo, ktoré sa vynorilo na kopci na ľavej strane išlo dosť rýchlo...ja spoločne s p. J. zrýchlili sme krok...som už nestačila uskočiť...“.
27. Žalobkyňa v predmetnom konaní k okolnostiam dopravnej nehody uviedla, že potom ako autobus odišiel, pozrela sa na cestu, pričom ani sprava ani zľava nebolo nič počuť, pričom spolu s ďalšom osobou (J.) začali prechádzať priamo cez cestu, prechod pre chodcov tam nebol a až keď boli pri stredovej čiare, začalo byť vidieť svetlo auta a aj zvuk. Cesta bola rovná, kopec bol len mierny, nebola tam zákruta, podľa názoru žalobkyne, obe chodkyne bolo dobre vidno. Spolucestujúcej sa podarilo prebehnúť, ale žalobkyňu, ktorá bola asi meter za ňou, auto zachytilo. Miesto nehody pozná. Bol január, bola už tma, ale ulica bola vysvietená a viditeľnosť bola dobrá.
28. K následkom nehody žalobkyňa uviedla, že v dôsledku zlomenín (členok, panva, krčný stavec), ktoré utrpela pri dopravnej nehode, trpí neustálymi bolesťami v členku, ťažko sa jej chodí, kríva, nohu má skrátenú o 1,7 milimetra. Taktiež trpí intenzívnymi bolesťami hlavy, trvajúcimi niekedy aj 3 dni, bolesťami krížov, musí neustále brať lieky. Zdôraznila, že po nehode trpela psychickými traumami, nechodila vôbec do mesta, s nákupmi jej musel pomáhať manžel. Taktiež mala problémy z dôvodu jej bolestí so starostlivosťou o ročného syna, ktorý v tom čase sa práve naučil chodiť, doposiaľ sa bojí sa šoférovať, prejsť cez prechod pre chodcov. Ďalej žalobkyňa uviedla že má ukončenú strednú poľnohospodársku školu s maturitou, s kvalifikáciou strojník na výrobu krmív. Pracovala brigádnicky, ako robotníčka v prevádzke na výrobu kŕmnych zmesí a neskôr, až do nástupu na materskú dovolenku, aby bola bližšie k bydlisku, pracovala na oddelení montáže chladničiek, išlo o prácu v stoji. Pred tehotenstvom, ktoré predchádzalo nehode, rekreačne športovala, najviac sa venovala turistike, čítala knihy, starala sa o kvety, s manželom chodievala na zájazdy a spoločné dovolenky s rodinou manžela, časté výlety a rodinné stretnutia (1-2krát do týždňa), keďže manžel pochádza z 5 detí. V čase nehody bola na materskej dovolenke a o 6-mesačné dieťa sa nemohla starať, starostlivosť musela zabezpečiť pomocou opatrovateľky a preto si dieťa od žalobkyne ako matky odvyklo a odmietalo ju, čo veľmi zle psychicky znášala. Žalobkyňa uviedla, že jej zdravotný stav po nehode a ukončení liečby, bol charakterizovaný úplnou nevýkonnosťou a slabosťou organizmu. Ťažko vykonávala bežné domáce prác, Tri-štyrikrát mesačne mala bolesti tak silné, že sa ráno nevládala postaviť, chodila pomocou paličky, tuhlo jej krčné svalstvo, po liekoch proti bolesti bývala omámená o ospalá. Taktiež mávala nočné mory. Deťom sa nemohla dostatočne venovať, nežila spoločenským životom. Uviedla že s rodinou sa prestala nestretávať, nakoľko pri deťoch sa stretávala najmä s inými matkami na MD. Po ukončení liečby zranení pri autonehode, nastúpila žalobkyňa na ďalšiu materskú dovolenku, na jej žiadosť predĺženú až do 5 rokov veku dieťaťa, a to z dôvodu, že žalobkyňa sa obávala nastúpiť do pracovného pomeru. Po ukončení MD bola žalobkyňa 2 roky dobrovoľne nezamestnaná, pretože nevládala pracovať. Druhý pôrod žalobkyne musel byť z dôvodu zlomeniny panvy vedený cisárskym rezom. Od októbra 2007 je na 60 % invalidnom dôchodku, nepracuje ani na kratší úväzok, pretože sa na to necíti. Aktuálne jej bežné denné úkony súvisia najmä so starostlivosťou o domácnosť a deti, ak sa cíti dobre, pripraví obe deti do školy, mladšie dieťa odprevadí, pritom nakúpi, navarí a viac už nevládze, ďalšie domáce práce nerobí a ak ich robí, na druhý deň sa nepostaví, alebo musí chodiť len s paličkou. V súčasnosti sa s rodinou sa nestretáva z dôvodu, že jej to robí psychické problémy, nakoľko vedú aktívny život a žalobkyňa má problém rozprávať ako sa zle cíti, aké lieky užíva atď. Rovnako sa nestretáva so známymi, nezúčastňuje sa spoločenských udalostí (napr. maturitné stretnutia, plesy, ktorých sa pred nehodou zúčastňovala aj 3 x do roka). Knihy vôbec nečíta, o kvety sa nestará, nakoľko pre neustále migrény stratila o všetko záujem. Žalobkyňa ďalej uviedla, že migrénami trpela od detstva a máva ich aj jej syn, avšak nie do tej miery, že by nemohla vôbec pracovať a bežne fungovať. V súvislosti s následkami zranení pri nehode, musí pravidelne navštevovať neurológa (každých 6-8 týždňov), psychiatra ( raz za 3-4 týždne) a ortopéda strieda s neurológom.
29. Súd k záverom znalca a podanému psychiatrickému posudku vypočul na pojednávaní dňa 22.01.2004 znalca MUDr. Igora Škodáčka, CSc., ktorý objasnil svoj postup pri použití položiek pri hodnotení trvalých psychických následkov a SSU žalobkyne, konkrétne položiek 253 a 252. Znalec uviedol, že vychádzal z novely č.10 medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH 10) a pri znaleckom posúdení vychádzal z rozhovoru so žalobkyňou (psychiatrické interview), znaleckého posudku PhDr. Borzovej a z lekárskej dokumentácie. V rámci vyšetrenia žalobkyne znalec nepoužil testy, ktoré nie sú natoľko účelné ako psychiatrické interview, trvajúce 2-3 hod., kde sa zámerne používajú opakujúce sa otázky a rôzne iné metódy a tiež žalobkyňu vyšetril aj fyzicky ohľadom zistenia jej somatického stavu. Pri položke 253 je stanovený max. počet bodov 1000 a podľa jeho odborného názoru, bolo dôvodné u žalobkyne použitie práve tejto položky a plného počtu bodov, vzhľadom na to, že akútna stresová porucha, by mala zmiznúť za 48 - 72 hodín. Ak však trvá nad 6 mesiacov, ide o posttraumatickú stresovú poruchu (diagnóza F43.1), ktorá môže zotrvávať u človeka roky, prípadne celý život (sú to
podobné stavy ako napr. po výbuchoch, znásilneniach, vojnových tragédiách, topení sa...). V prípade žalobkyne išlo podľa znalca o práve o takýto dynamický stav, ktorý vyvolal zmenu jej osobnosti a napriek psychorehabilitáciám a psychoterapiám sa nedá predpokladať, že by sa psychický stav žalobkyni vrátil do pôvodného stavu. Z toho dôvodu znalec ohodnotil položku 253 maximálnym počtom bodov (1000 b.), nakoľko to vyhláška umožňuje a potom položka 252, predstavuje dôsledky po iných ťažkých poraneniach, okrem hlavy. U žalobkyne išlo napr. o zlomeninu panvy, hormonálne poruchy v dôsledku prežívania psychických stavov a traumatických zmien a esteticko-kozmetické zmeny, ktoré napr. u žalobkyni mali za následok zoslabenie jej duševnej štruktúry, depresívne prežívanie tohto stavu, nakoľko nevidí nádej na zlepšenie. Je preto evidentné, že diagnózy F48 (Neurasténia) a F62 (Trvalá zmena osobnosti po katastrofickom zážitku), do seba celkom logicky zapadajú a prelínajú sa. Neurastenia (F48) je dráždivá slabosť, ktorá sa prejavuje napr. potením, migrénami, výbušnosťou, plačlivosťou a pod. Znalec ďalej uviedol, že uvedené diagnózy sa prejavujú postupne, v nadväzujúcom slede, ako prvá posttraurmatická stresová porucha (F43.1), následne zmena osobnosti (F62) a v dôsledku nich napokon neurastenia (F48). Znalec uviedol, že dopad diagnózy Akútna stresová reakcia (F43) v bežnom živote je oploštenosť afektivity, zlá pamäť, stavy úzkosti, nesústredenosť, vyplašenosť, vracanie sa zážitkov naproti tomu Trvalá zmena osobnosti po katastrofickom zážitku (F62) znamená v praktickom živote to, že úzkosť a strach trvalo zmení celú osobnosť poškodeného, vyvolá ochladenie vyšších citov, poškodený málo reaguje, stáva sa apatickým, má rôzne fóbie, napr. u žalobkyni je to strach z áut a to tak, že sa bojí byť v aute, má nutkavé myšlienky, vyvoláva to v nej iracionálny strach, nielen o seba, ale aj o svoje deti. Okrem toho táto diagnóza (F62) sa prejavuje poruchami pamäti a je predpoklad aj zníženia IQ a s tým súvisiacu neschopnosť zamestnať sa v rámci svojej kvalifikácie.
30. Zo spisu Sociálnej poisťovne vyplývalo, že od dňa 15.03.2004 žalobkyňa žiadala o priznanie invalidného dôchodku, ktorý jej však Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 04.05.2004 nepriznala, nakoľko posudkový lekár v Lekárskej správe konštatoval, že nie je invalidná, pričom správnosť tohto rozhodnutia Sociálnej poisťovne potvrdil aj Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 30.11.2004. Žalobkyňa pre pretrvávajúci dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav opätovne žiadala dňa 01.10.2007 o posúdenie invalidity, pričom posudkový lekár vo výroku posudku rozhodol, že žalobkyňa je s účinnosťou od 01.10.2007 invalidná, s mierou poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou vyjadrenou v percentách 60 %, na základe čoho bol žalobkyni od 01.10.2007 priznaný invalidný dôchodok.
31. Z výpovede psychiatričky MUDr. Adriany Bánovskej na pojednávaní dňa 05.10.2010, , ktorej pacientkou bola žalobkyňa od roku 2004 vyplývalo, že žalobkyňa ju začala navštevovať 1 až 2 krát mesačne, prípadne podľa potreby na doporučenie neurologickej kliniky, kde bola opakovane hospitalizovaná po úraze pri dopravnej nehode, ktorá je dôvodom jej psychických porúch a s ňou súvisiacich dlhodobých bolestí a komplikácií pri doliečovaní. Uviedla, že práve autonehoda bola „spúšťač“ jej psychiatrických diagnóz (depresia, stresová postraumatická porucha ťažkého stupňa), pričom žalobkyňa trpí chronickými bolesťami celého tela a migrenóznymi stavmi. Žalobkyňa celkovo ťažšie funguje v živote a hendikepovalo ju, že nezvládala starostlivosť o rodinu. Rýchlo sa unavila, mala problém v bežnom živote ako chodec, na chodníku vždy išla po strane vzdialenejšej vozovky, vyhýbala sa spoločnosti, nerada rozpráva o autonehode, je odkázaná na užívanie liekov, ktoré ju spomaľujú a utlmujú, má stavy úzkosti, pričom svedkyňa uviedla, že liečenie žalobkyne bolo dlhodobé a okrem psychiatra, bola v starostlivosti ortopéda, neurológa a gastrológa.
32. MUDr. Daniela Strečková, neurologička, na pojednávaní dňa 18.11.2010 uviedla, že žalobkyňa je jej pacientkou od 20.02.2004, pričom neurologickú ambulanciu navštevuje dosť často, kvôli chronickým bolestiam hlavy, krčnej a krížovej chrbtice, ktoré má od úrazu pri autonehode. Lekárka stav žalobkyne hodnotila ako nie dobrý, chronický, kontinuálne nemenný od doby kedy ju lieči a podľa vyjadrenia svedkyne trvalý, bez predpokladu zmien. Príčinou bolesti krčnej a krížovej chrbtice, bol jednoznačne úraz pri autonehode a príčinou bolestí hlavy je z časti úraz a z časti migrény, ktoré mohli, ale aj nemuseli mať príčinu priamo v úraze, nakoľko ich vyvolávala aj psychika, ktorú mala žalobkyňa zlú práve kvôli pretrvávajúcim bolestiam. Žalobkyňa bývala hospitalizovaná cca 1 krát do roka, lieky brala kontinuálne. Migrény a veľmi intenzívne, mávala žalobkyňa 5 až 6 krát do mesiaca, bolesti chrbtice každý druhý deň, pričom tieto migrenózne stavy žalobkyňu úplne vyraďovali z akejkoľvek činností - domácich prác a všetkých ostatných činností, pretože pacient s migrénou nie je neschopný žiadnej činnosti, je intolerantný na svetlo, hluk, dáva si obklady, ide o záchvatové stavy, ktoré neprekoná svojou vôľou a ktoré ho imobilizujú. Podľa svedkyne žalobkyňa nebola schopná sa zaradiť do pracovného procesu.
33. Z výpovede MUDr. Igora Blaška, ortopéda na pojednávaní dňa 05.04.2011 vyplývalo, že žalobkyňu lieči od roku 2004 na odporučenie všeobecnej lekárky žalobkyne (MUDr. Rozboroáv), pričom chodieva na pravidelné kontroly, 2 až 4 krát ročne, naposledy 07.03.2011, pričom lekár jednoznačne konštatoval, že všetky ortopedické problémy žalobkyne majú príčinu v úraze, ktorý v roku 1998 utrpela pri dopravnej nehode, kedy utrpela polytraumu, tzn. mala naraz poškodených viac častí tela (viacero zlomenín - panvu, krčný stavec C2, oblúk stavca L5, fraktúra ľavého predkolenia). Pred úrazom bol z ortopedického hľadiska v poriadku. Sekundárne prišlo u žalobkyni k zošikmeniu panvy doľava, skráteniu ľavej dolnej končatiny, postupne sa vyvinul chronický VAS - vertebrogenný algický syndróm (chronická bolesť chrbtice), depresívny syndróm, javila sa morózna, vzhľadom k čomu svedok žalobkyňu odporučil k psychiatrovi. Podľa odborného názoru svedka, prognóza zdravotného stavu žalobkyne z hľadiska ortopedických diagnóz je trvalá, nepredpokladá zlepšenie ani v budúcnosti, skôr sa môže vekom zhoršiť. K otázke ustálenia zdravotného stavu žalobkyni sa svedok nevedel jednoznačne vyjadriť. Ďalej svedok uviedol, že žalobkyni bola odporučená liečba (rehabilitácie, cvičenie, kúpele), operácia sa neodporúča, je nútená používať ortopedické pomôcky - bederný pás pri väčšej námahe, nepretržite podpätenku, rok používala francúzske barle na odľahčenie panvy a dolných končatín (2009), ale neprišlo k zlepšeniu a svedok odporučil vymeniť ich za vychádzkovú paličku. Akútny stav po nehode u žalobkyni prešiel do chronickej bolesti krčnej a driekovej chrbtice a ortopedické diagnózy obmedzujú žalobkyňu pri každodennom živote, žalobkyňa sa nemôže vystavovať fyzickej námahe, nemôže pracovať, venovať sa domácim prácam, starať sa o rodinu, trpí permanentnými bolesťami čo nepriaznivo vplýva aj na psychiku. Svedok odporučil plnú invalidizáciu.
34. Vzhľadom na rôzne a nejednoznačné závery lekárov a znalcov (MUDr. Mada, MUDr. Šilhan, MUDr. Škodáček, MUDr. Žlnayová), v otázke hodnotenia bolestného a SSU podľa jednotlivých položiek a ohľadom posúdenia, kedy došlo u žalobkyni k ustáleniu jej zdravotného stavu a to v súvislosti s posúdením vzniku a uplatnenia žalovaných nárokov (bolestné a SSU) a aj s uplatnenou námietkou ich premlčania, súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalcom z odboru Zdravotníctvo, odvetvie Neurológia a ustanovil znalca MUDr. Róberta Garaya, CSc., ktorý v Znaleckom posudku č. 1/2013 z 02.02.2013 a Doplňujúcom posudku z 06.11.2013, na základe zdravotnej dokumentácie a predchádzajúcich znaleckých posudkov, vyhotovených v trestnom a predmetnom konaní, súdnych spisov OS Nitra, sp. zn. 6T/100/2001 a OS Bratislava III, sp. zn. 6C/19/2001 a neurologického vyšetrenia žalobkyne (2.11.2012), popísal zdravotný stav žalobkyne, jej liečbu a lekárske zákroky, ktoré absolvovala od dopravnej nehody, určil na základe pokynu súdu bolestné a SSU a zodpovedal ďalšie súdom položené otázky, pričom uviedol, že v čase vyhotovenia posudku (2013), tzn. s odstupom 15 rokov od úrazu, žalobkyňa trpí mnohými závažnými zdravotnými ťažkosťami vyplývajúcich z psychických a fyzických trvalých následkov - polytraumy z 14.1.1998. Znalec preštudoval všetky doposiaľ vyhotovené lekárske posudky (okrem Posudku MUDr. Madu z 23.6.1999-čl. 681, ktorý v tom čase nebol súčasťou spisu), ktoré zhodnotil podľa obsahu, posúdil bodové hodnotenia jednotlivých položiek bolestného a SSU a okrem iného uviedol: doba liečenia, zodpovedajúca fyzickým zraneniam žalobkyne bola 9 mesiacov (MUDr. Mada, MUDr. Šilhan), pričom v tom čase sa psychická trauma a ujma na zdraví neuvádza; pri neurologickom vyšetrení (2.12.2012) žalobkyňa uviedla fyzické a psychické chronické, kontinuálne, kolísavé subjektívne ťažkosti, pričom znalec ako jeden z ich rozhodujúcich faktorov, vyvolávajúci stály stres a zhoršuje psychický stav u žalobkyne, uviedol prebiehajúce súdne konanie; zdôraznil správnosť posudku MUDr. Škodáčka, ktorý mal dostatok informácií, podkladov a sám žalobkyňu vyšetril, na prijatie záverov uvedených v posudku z 28.8.2003 a preto tento psychiatrický posudok znalec považuje za smerodatný; Znalec ohľadom konkrétnych otázok uviedol nasledovné závery: subjektívne žalobkyňa trpí bolesťami krčnej a driekovej chrbtice, skrátením ľavej dolnej končatiny s poruchou chôdze, chronickými bolesťami hlavy s migrénami, nespavosťou, úzkostnými depresívnymi stavmi. V objektívnom náleze dominuje psychopatologická symptomatológia, so známkami úzkosti, depresívnymi príznakmi, obmedzenie pohyblivosti krčnej chrbtice, šikmé postavenie panvy v dôsledku skrátenia ľavej DK, porucha stereotypu chôdze, obmedzenie pohyblivosti ľavého členka, ktoré sa premietajú do nasledovných diagnóz : chronická postraumatická stresová porucha, neurotický vývin s úzkostlivým depresívnym syndrómom, fraktúra čapovca (2.krčný stavec, dens axis) typ II, HALO trakcia, fraktúra predkolenia vľavo trieštivá s dislokáciou, fraktúra oblúka stavca LS a S1 bez dislokácie, fraktúra laterálnej časti krížovej kosti vpravo, fraktúra lonovej kosti vľavo, fraktúra sedacej kosti vľavo, drobná jazva po dekubite na ľavom ramene po „halo - trakcii" krčnej chrbtice.
Pre závažné mnohopočetné poranenia (fraktúry kostí) žalobkyne pri dopravnej nehode, bola nutná nemocničná liečba a žalobkyňa bola 2 mesiace hospitalizovaná na rôznych chirurgických pracoviskách. Bezprostredne po úraze, z dôvodu zlomeniny a posunu druhého krčného stavca, hrozilo stlačenie miechy a preto bola nutná úplná imobilizácia 6 týždňov a fixácia krčnej chrbtice („Halo aparát“
- kovový kruh pripevnený o lebečnú kosť a druhý o ramená, fixujúci krčnú chrbticu), vzhľadom k čomu znalec hodnotil bolestivosť liečby maximom bodov. Nasledovala ambulantná liečba, ukončená 30.09.1998. Bola nutná aj dlhšia rekonvalescencia, ktorá prebiehala počas materskej dovolenky a ani po jej skončení nebola žalobkyňa schopná vykonávať sústavné zamestnanie a následne znova otehotnela. V popôrodnom období postupne došlo k psychickej dekompenzácii, ktorá odvtedy v zdravotných ťažkostiach dominovala nad fyzickými následkami, čo bolo aj hlavným dôvodom neschopnosti žalobkyne sa zamestnať. Preto po ukončení 2. materskej dovolenky žalobkyňa požiadala o priznanie invalidného dôchodku, ktorý jej SP nebol priznaný a preto bola dobrovoľne nezamestnaná. Pre zhoršenie zdravotného stavu a pretrvávajúce problémy bola opakovane hospitalizovaná na Neurologickej klinike NsP Ružinov v Bratislave (2004, 2007) a po opätovnej žiadosti a posúdení, bola žalobkyni od 01.10.2007 priznaná invalidita s mierou poklesu zárobkovej činnosti o 60%. Opätovne hospitalizovaná v roku 2008, 2009 kedy bolo žalobkyni zistené vysunutie platničiek L4/5, čo súviselo s poúrazovým skrátením ľavej dolnej končatiny, asymetrickým postavením panvy a vybočením chrbtice. Žalobkyňa dlhodobo užíva rôzne lieky, najmä proti bolesti, na ukľudnenie, je v psychiatrickej starostlivosti. Ukončenie liečby (ustálenie zdravotného stavu) žalobkyne, pre účely hodnotenia vytrpenej bolesti v dôsledku úrazu, znalec MUDr. Garay ustálil po roku od úrazu (01/1999) a to vzhľadom doliečenie a zahojenie dekubitu nad ľavou lopatkou po odstránení Halo aparátu v domácom prostredí, užívaním analgetík a domácej rehabilitácii. K ustáleniu zdravotného stavu tak, že dovoľoval prvý krát zhodnotiť a obodovať somatické položky SSU žalobkyne, hodnotené Posudkom MUDr. Madu z 16.12.2000 (položky 302a, 403, 408a) došlo podľa názoru znalca MUDr. Garaya cca za 1,5 roka po úraze (júl 1999), avšak pri hodnotení SSU neboli zohľadnené psychické následky úrazu, ako najzávažnejšia bola hodnotená plným počtom bodov položka 403 (uhlová deformita predkolenia). V neskorších posudkoch hodnotili znalci (PhDr. Borzová, psychológ) a (MUDr. Škodáček a MUDr. Žlnayová, psychiatri) psychické následky, ktoré v majú vyššie bodové ohodnotenie, položka 403 sa má potom hodnotiť polovičným počtom bodov. Obmedzenie bežného spôsobu života po úraze v trvaní 6 mesiacov, ktoré konštatoval v posudku MUDr. Šilhan nezodpovedá realite. Psychické poruchy ako následok prekonanej polytraumy, zhodnotili vo svojich posudkoch v r. 2001, 2003 a 2004 psychológ a psychiatri, tieto následky u žalobkyni pretrvávajú, pričom súdny spor ich iba prehlbuje. Ako dôvod, pre ktorý sa žalobkyňa po ukončení prvej materskej dovolenky nezamestnala, znalec jednoznačne uviedol trvalé fyzické a psychické následky úrazu. Znalec vyjadril odborné závery ohľadom vzniku lumboischialgického syndrómu v súvislosti s úrazom pri nehode a s ním súvisiacimi diagózami a hodnotením SSU žalobkyne, pričom uviedol, že v dôsledku zlomeniny panvy pri autonehode došlo k skráteniu ľavej dolnej končatiny a sekundárne k ťažkostiam v oblasti chrbtice, čo sa kompenzuje používaním ortopedických pomôcok, ktoré žalobkyňa používala a používa. Lumboischialgický syndrómu môže mať rôzne príčiny a preto ani nebol ani hodnotený ako trvalý následok úrazu. Znalec MUDr. Garay k rozporom v predchádzajúcich posudkoch (PhDr. Borzová, MUDr. Škodáček, MUDr. Žlnayová) ohľadom SSU žalobkyne, v rovine trvalých následkov na jej psychickom zdraví uviedol, že pol. 253 (vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriamych psychologických činiteľov a tiesnivých situácií) najkomplexnejšie hodnotil MUDr. Škodáček, z ktorého hodnotením počtom 1000 bodov, sa znalec stotožnil, nakoľko vyjadruje vyše 5 ročný vývin od úrazu, kedy sa rozvíjali znaky posttraumatickej stresovej poruchy so zmenami osobnosti s nepriaznivým dopadom na uspokojovanie životných potrieb žalobkyne. Naproti tomu položka 252 (vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy) vyjadruje úplne inú entitu a okrem MUDr. Škodáčka ju akceptovala aj MUDr. Borzová. Posudok MUDr. Šilhana z 27.05.2001 znalec hodnotil ako nedostatočný resp. nesprávny vo viacerých položkách a záveroch (doba ukončenia liečby, pol.160.e., 198.c., 106,107,...). Znalec vysvetlil, že pol. 160.e. (pomliaždenie ľavého predkolenia) nehodnotil z dôvodu, že je už obsiahnutá v položke 198.c. (komplikovaná fraktúra ľavého predkolenia s dislokáciou). Zlomeninu 2. krčného stavca, je potrebné hodnotiť položkou 106 a nie pol. 107.c. a „Halo-fixácia“ podmieňuje zvýšenie o 50%. Súdny znalec MUDr. Garay zdravotný stav žalobkyne 15 rokov od úrazu považoval za trvalý a nezvratný, bez perspektívy vyliečenia, možnosť zlepšenia uviedol ako nepravdepodobnú. Poúrazové zmeny na chrbtici, panve a dolnej končatine, zanechali u žalobkyni trvalé následky v podobe skrátenej dolnej končatiny, zníženej pohyblivosti v členkovom kĺbe, čo sekundárne podmieňuje asymetriu panvy
a následné chronické bolesti chrbtice. Rovnako psychické zdravie žalobkyne je trvalo a nezvratne porušené. Liečba a sledovanie je trvalo potrebné, aby neprišlo k zhoršeniu. Migrenóznu zložka chronickej bolesti hlavy síce nesúvisí výlučne s úrazom, ale k nej pribudla chronická tlaková bolesť, podmienená utrpenými zraneniami chrbtice, pričom všetky subjektívne a objektívne zdravotné ťažkosti žalobkyne sú dôsledkom dopravnej nehody z 14.1.1998. Znalec vylúčil (okrem migrenóznej zložky) iné faktory a príčiny (genetika, vek, ochorenie,...) uvádzaných a zistených ťažkostí, pričom zdravotný stav žalobkyne je stabilizovaný. U žalobkyni sa somatické (telesné) následky nehody prejavujú v zhoršenej pohyblivosti, chôdzi, bolestiach pri sedení, z psychického hľadiska žalobkyňa trpí vážnymi duševnými poruchami, rozvinul sa u nej neurotický vývin v podobe neurastenicko-depresívnej symptomatiky, s nepriaznivým dopadom na uspokojovanie životných (spoločenských, profesných) potrieb a sťažením uplatnenia v roli matky.
35. Znalec MUDr. Garay doplnil posudok aj ústne na pojednávaní dňa 07.11.2013, pričom opätovne vysvetlil, že hodnotiť bolestné bolo u žalobkyni možné po ukončení liečby, ktorá vrátane ambulantnej a domácej, trvala rok od úrazu a na základe uvedených záverov a stanovených diagnóz, znalec ohodnotil bolestné základným počtom bodov spolu 468,75 bodov nasledovne : fraktúra II. krčného stavca (106.g.) - 195 b. (130 + 50% zvýšenie) komplikovaná fraktúra ľavého predkolenia s dislokáciou (198.c) - 97,5 b. (3/4) fraktúra vnútorného členka vľavo ( 200.b.) - 37,5 b. (3/4) fraktúra oblúka 5. bedrového stavca (106.f.) - 45 b. (3/4) fraktúra oboch ramien lonovej kosti (111.c.) - 33,75 b. (3/4) fraktúra sedacej kosti (111.g.) - 33,75b. (3/4) fraktúra kostrče (111.h.) - 26,25 b. (3/4) Sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU) žalobkyne, pri diagnostikovaných trvalých následkoch po zraneniach (telesných a psychických), ohodnotil znalec základným počtom bodov spolu 1505 b. nasledovne : vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriamych psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (253) - 1000 b. (plne) vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy (252) - 300 b (1/2) uhľová deformita ľavého predkolenia (403) - 100 b. (1/2) obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice ľahkého stupňa (302.a.) - 75 b. (1/2) obmedzenie hybnosti ľavého členkového kĺbu ľahkého stupňa s relatívnym skrátením ľavej dolnej končatiny (408.a.) - 30 b.(1/2)
36. Žalovaný a na jeho strane vystupujúci intervenient, opakovane namietali rozdielne posúdenie ustálenia zdravotného stavu žalobkyne, s ohľadom na vznik a včasné uplatnenie SSU a v tej súvislosti premlčanie nároku a tiež rozdiely základného bodového hodnotenia SSU znalcami MUDr. Škodáčkom a MUDr. Žlnayovou, namietajúc závery MUDr. Garaya, znalca pre oblasť neurológie, v časti posudzovaných trvalých psychických následkov ako nedôveryhodné, založené iba na logickom a nie odbornom posúdení. Vzhľadom na to súd nariadil za účelom odstránenie namietaných rozporov, ďalšie kontrolné znalecké dokazovanie a ustanovil MUDr. Vieru Horváthovú, súdnu znalkyňu pre odvetvie Psychiatria, ktorá pri podaní Znaleckého posudku č. 26/2015 z 11.12.2015, vychádzala z obsahu súdneho spisu - založenej zdravotnej dokumentácie, posudkov znalcov (PhDr. Borzová, MUDr. Škodáček, MUDr. Žlnayová, MUDr. Garay, výpovedí ošetrujúcich lekárov v súdnom konaní..., ambulantnej psychiatrickej dokumentácie psychiatričky žalobkyne MUDr. Bánovskej a krátkeho stretnutia znalkyne so žalobkyňou (13.11.2015), kedy sa prišla ospravedlniť, že osobné psychiatrické vyšetrenie znalkyňou odmieta.
37. Znalkyňa MUDr. Horváthová ohľadom vzniku, pretrvávaniu a intenzite psychických porúch u žalobkyni, v dôsledku úrazu pri autonehode dňa 14.1.1998, z dostupnej zdravotnej dokumentácie v rámci hĺbkového rozboru v posudku uviedla, že žalobkyňa niekoľko rokov po nehode začala uvádzať - tŕpnutie tela, hučanie v ušiach, točenie hlavy, tlak v hlave, bolesti chrbtice, v súvislosti s poškodením chrbtice pri úraze, zvýraznili sa bolesti hlavy, flešbeky (vracanie živých spomienok na autonehodu), opakujúce sa sny, úzkosť pri expozícii udalostí spojených so stresorom (keď s deťmi prechádzala cez cestu...), obavy z opakovania traumy a ublíženia jej detí, strach zo šoférovania, poruchy koncentrácie pozornosti, sociálne stiahnutie,....., ktoré boli prejavom postraumatickej stresovej poruchy a trvanie týchto príznakov ovplyvnilo aj osobnosť žalobkyne, v zmysle poklesu frustračnej tolerancie, nárastu úzkostnosti so známkami sebaneistoty, kolísavého subdepresívneho ladenia, intolerancie záťaže a zvýšenej únavnosti.
Z dokumentácie je zjavné, že u žalobkyni je znížené sebahodnotenie, je zvýšene dráždivá, ťažšie sa dokáže presadiť, je vzťahovačná, podľa psychologického vyšetrenia (2001), jej intelektové funkcie boli pri dolnej hranici normy. Pri stretnutí so znalkyňou mala žalobkyňa úzkostnú náladu, bola sebaneistá, bolestínska, vzťahovačná a mala obavy, v jej správaní bola prítomná mierna tendencia simulovať, zveličovať ťažkosti a mierne manipulatívne tendencie. Rovnako správanie žalobkyni pri dohadovaní a objednávaní znaleckého vyšetrenia bolo vyhýbavé, pravdepodobne účelové s cieľom vyhnúť sa resp. oddialiť súdom nariadené znalecké vyšetrenie. Jazvy na spánkoch neboli viditeľné (zrejme zakryté vlasmi, resp. po rokoch zahojené alebo maskované líčením), pri chôdzi bolo badať mierne, nápadné krívanie. Osobnosť žalobkyne aj v súvislosti s dokumentáciou, znalkyňa hodnotila ako simplexnú, akcentovanú, sebaneistá s úzkostnými rysmi. Ďalej, vychádzajúc z dokumentácie znalkyňa uviedla, že v období bezprostredne po úraze pri autonehode (I až IV/1998), kedy bola žalobkyňa opakovane hospitalizovaná na chirurgických a traumatologických oddeleniach, nie je v prepúšťacích správach žiadna zmienka o psychických ťažkostiach žalobkyne a ani o užívaní liekov na úzkosť, spánok alebo inej psychiatrickej medikácii. Počas uvedených hospitalizáciách, nebol privolaný konziliárny psychiater, ani po prepustení nemala žalobkyňa doporučené navštíviť psychiatra alebo psychológa, a ani neskôr, po ukončení liečby následkov zranení. Z toho možno usudzovať, že psychický stav žalobkyne nebol bezprostredne po úraze, ani nasledujúce obdobie, závažný do tej miery, že by bola nutná ambulantná psychiatrická starostlivosť príp. hospitalizácia alebo psychoterapeutické vedenie, v opačnom prípade by príbuzní žalobkyne alebo lekári, návštevu psychiatra alebo psychológa iniciovali. Z toho je zrejmé, že v tomto období psychické príznaky dosahovali maximálne hĺbku stredne ťažkého stupňa, pričom znalkyňa zároveň konštatovala, že možno práve absencia uvedenej liečby v poúrazovom období, mala istý podiel na vyústení postraumatickej stresovej poruchy do trvalých zmien osobnosti po prežití katastrofického zážitku, ktoré sa vyvinuli po 2 rokoch od úrazu, čím sa stal tento stav chronickým. Postupne sa do popredia dostávali úzkostne-depresívne symptómy, ktoré na zmene osobnosti žalobkyne pretrvávajú doteraz. K psychiatrickej liečbe žalobkyňa pristúpila po doporučení konziliárnym psychiatrom počas hospitalizácie na neurologickej klinike od 8/2004, kedy ambulantný psychiater žalobkyni diagnostikoval depresívnu poruchu so somatoformnými obtiažami, prítomnosť príznakov postraumatickej stresovej poruchy, resp. s tým súvisiace zmeny osobnosti a po zahájení psychiatrickej liečby v roku 2004 a neskôr v roku 2007, došlo u žalobkyni k čiastočnému zlepšeniu psychického stavu. Aktuálne je MUDr. Bánovskou uvedená rekurentná depresívna porucha so somatoformnými obtiažami, chronické bolesti celého tela, pretrváva kolísavý psychický stav, zhoršenie nastáva najmä pri napätí v interpersonálnych vzťahoch, zmenách priebehu súdneho procesu - odvolanie, predvolanie, pojednávanie... a strieda ho obdobie zmierňovania intenzity psychických ťažkostí, tzn. striedajú sa obdobia minimálnych príznakov, s obdobiami akcentovaných príznakov, intenzity ľahkého až stredne ťažkého stupňa, kedy sú zvýraznené aj somatické ťažkosti. Znalkyňa poukázala na to, že pokiaľ žalobkyňa s odstupom mnohých rokov uvádza, že úzkosti, depresie a desivé sny trvali od úrazu, nie je zrejmé, z akého dôvodu nenavštívila psychiatra skôr a tiež, prečo v roku 2004 žalobkyňa po pár kontrolách prerušila psychiatrickú liečbu a následne aj užívanie psychiatrických liekov, ktorá podľa dokumentácie mala pozitívny efekt na jej psychický stav. Jedným z vysvetlení podľa znalkyne, je zlepšenie psychického stavu žalobkyne do tej miery, že ďalšiu psychiatrickú liečbu v tom čase nepotrebovala. Opätovne začala navštevovať psychiatrickú ambulanciu MUDr. Bánovskej a užívať antidepresíva v 8-9/2007 a krátko na to, bola žalobkyni priznaná invalidita, so zohľadnením psychiatrickej diagnózy. Znalkyňa MUDr. Horváthová ďalej konštatovala, že nepochybne poúrazové obdobie, keď žalobkyňa bola počas niekoľkomesačnej hospitalizácie odlúčená od rodiny a 6 mesačného syna, bolo po každej stránke, vrátane psychickej stresujúce (citová deprivácia pri izolácii matky od dieťaťa, náročné operácie a liečebné procedúry, odmietavé správanie syna po návrate z nemocnice, ktorý ju nespoznával, pretrvávajúce bolesti a v dôsledku nich, neschopnosť sa postarať o dieťa. Od úrazu pretrvávajúce uvedené telesné a psychické ťažkosti ( zvýšená unaviteľnosť, podráždenosť, úzkostné ladenie, obavy, zúžené sociálne väzby,...), negatívnym spôsobom ovplyvňovali kvalitu života žalobkyne, schopnosť postarať sa o seba, deti a rodinu, tzn. schopnosť žalobkyne uplatniť sa v rodinnom, partnerskom, pracovnom, kultúrnom, športovom živote, bola významne znížená oproti stavu pred úrazom. Žalobkyňa sa pre psychické následky nehody sa o rodinu a deti dokáže postarať len v zníženej miere, v zníženej miere sa zapája do spoločenských aktivít (napr. stretnutia s priateľmi) a rovnako v zamestnaní by nebola schopná podávať adekvátny pracovný výkon (nesústredenosť, zvýšená dráždivosť). Zároveň ale znalkyňa v súvislosti s psychickým stavom žalobkyne konštatovala, že napriek uvedeným ťažkostiam, toto obdobie a starostlivosť o malé dieťa aj pomocou príbuzných zvládla a to do tej miery, že sa rozhodla pre druhé dieťa, ktoré vynosila, porodila (cisárskym rezom) a obe deti vychováva. Postupne sa psycho- sociálne fungovanie žalobkyne v bežnom živote čiastočne obnovilo, nie úplne a možno ho rekonštruovať
zo záznamov ambulantnej psychiatrickej dokumentácie a súdneho spisu, z ktorých znalkyňa vychádzala a prijala záver, že žalobkyňa aktuálne (12/2015) zvláda starostlivosť o deti a rodinu na mierne až stredne zníženej úrovni, nie však na premorbidnej úrovni. Pokiaľ by sa u žalobkyni jednalo o depresívnu, úzkostne-depresívnu alebo inú psychiatrickú symptomatiku závažného stupňa, nebola by schopná sa postarať o seba, rodinu a domácnosť ani vo vyššie uvedenej miere a mala by problémy aj so zvládaním bežných spoločenských aktivít, ako sú napr. návštevy rodičov mimo Bratislavy a bola by zrejme nutná ústavná psychiatrická liečba. V takom prípade, by mohli byť diagnostikované trvalé psychické následky v položke 253 plne bodovo hodnotené. K rozvoju uvedených diagnostikovaných následkov a podielu ďalších faktorov na nich, znalkyňa konštatovala, že okrem následkov autonehody sa na tomto psychickom stave v určitej miere podieľali, resp. mohli podieľať, avšak nie v rozhodujúcej miere aj ďalšie faktory a to: premorbídna osobnosť žalobkyne, absencia adekvátnej psychiatrickej liečby prvé roky po úraze, bežné konfliktné situácie v rodine, druhé tehotenstvo žalobkyne v dôsledku zvýšených obáv a úzkostného prežívania a aj dlhotrvajúci súdny spor a nejasností ohľadne odškodnenia, pričom na základe dostupných medicínskych poznatkov, percentuálne posúdenie miery podielu, nie je možné. K tomu znalkyňa doplnila, že kľúčovú úlohu pri rozvoji Postraumatickej stresovej poruchy, má práve včas započatá liečba, avšak v tom čase žalobkyňa nenavštevovala psychiatra ani psychológa, ani jej nebola ordinovanú psychiatrická liečba napr. obvodným lekárom. To malo dopad na rozvoj postraumatickej stresovej poruchy a prechod do trvalých osobnostných zmien po traumatickom zážitku a celková chronifikácia stavu. Čo sa týka bolestí hlavy migrenózneho charakteru, ktorými trpela žalobkyňa ešte pred úrazom, sa znalkyňa nevyjadrila, nakoľko sa k tomu kompetentne môže vyjadriť iba neurológ. Jednoznačne preto znalkyňa uzavrela, že na vzniku psychických problémov žalobkyne a jej aktuálnom psychickom stave sa v rozhodujúcej miere podieľa trauma z roku 1998 a osobnostná štruktúra navrhovateľky (premorbidná, chorobne ladená) sa na nich podieľala len menšej miere, čiastočne a nebola primárnou príčinou a ani v rozhodujúcej miere neovplyvnila vznik postraumatickej stresovej poruchy a mala len istý vplyv na jej vznik a rozvoj a to v spojení s absenciou adekvátnej a včasnej psychiatrickej liečby prvé mesiace a roky po úraze a dlhotrvajúcim súdnym sporom a nejasnosťami ohľadne vyplatenia odškodnenia, ktoré je stresujúcim faktorom a negatívne ovplyvňuje priebeh ochorenia a je predpoklad, že po ukončení predmetného súdneho sporu, môže dôjsť u žalobkyni k miernemu zlepšeniu jej psychického stavu avšak nie je predpoklad vymiznutia uvedených príznakov psychickej poruchy. Vzhľadom na uvedené dôvody, k posudku MUDr. Škodáčka z 28.08.2003 a ním prijatým záverom znalkyňa MUDr. Horváthová uviedla, že jeho bodové hodnotenie pokladá za mierne nadsadené, nakoľko žalobkyňa zrejme trpela len stredne ťažkými až ťažkými následkami postraumatickej stresovej poruchy (PTSP) v zmysle osobnostných zmien, s popisovanou neuroticko depresívnou symptomatikou, nakoľko ako znalkyňa uviedla, by v prípade závažných dôsledkov, bola v minulosti nutná hospitalizácia žalobkyne v psychiatrickom zariadení, resp. opakovane zmena antidepresívnej liečby. Rozdiely medzi aktuálnym navrhovaným bodovým ohodnotením SSU z hľadiska trvalých psychických následkov znalkyňou MUDr. Horváthovou a pôvodným hodnotením MUDr. Škodáčka, z roku 2003, odôvodnila znalkyňa s časti zlepšením stavu žalobkyne, pri adekvátnej psychiatrickej liečbe, nakoľko žalobkyňa od roku 2007 pravidelne navštevuje psychiatra, pravidelne užíva lieky a z toho dôvodu, je jej psychický stav lepší, ako bol v roku 2003 kedy MUDr. Škodáček vypracoval znalecký posudok. V tomto smere posudok MUDr. Žlnayovej z 12.02.2004, znalkyňa považovala za viac približujúci sa k aktuálnemu stavu, nakoľko uvedená znalkyňa psychické následky ohodnotila pri položke 253 polovičným počtom bodov keď uviedla "do 500 bodov". Preto rozdiel v bodovom hodnotení medzi jednotlivými posudkami súvisí so samotným subjektívnym hodnotením závažnosti stavu každého zo znalcov, na základe rozdielnych podkladov k vypracovaniu znaleckého posudku (MUDr. Žlnayová na rozdiel od MUDr. Škodáčka, žalobkyňu osobne nevyšetrila, nakoľko sa odmietla dostaviť k znaleckému vyšetreniu) a tiež dynamikou psychického stavu menovanej a časovým faktorom vypracovania posudkov (boli vypracované v rozdielnom čase). MUDr. Žlnayová položku 253 ani 252 nehodnotila plným počtom bodov ale len polovičným, nakoľko psychické následky po nehode síce znížili uplatnenie žalobkyne v zabezpečovaní bežných životných potrieb, v rodinnom živote a ostatných hodnotených oblastiach, ale ju v tomto smere neobmedzili úplne. Podľa znalkyne MUDr. Horváthovej bolo možné považovať zdravotný stav žalobkyne, z hľadiska trvalých psychických následkov v príčinnej súvislosti s utrpeným úrazom pri dopravnej nehode, pre účely hodnotenia SSU, za ustálený dva roky po úraze (január 2000). Znalkyňa ustálila, že v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou žalobkyňa trpí Trvalou zmenou osobnosti po prežití katastrofického zážitku (F62.0) s úzkostne depresívnou symptomatikou a somatizáciou, prejavujúcimi sa ako pokles frustračnej tolerancie, zvýšená úzkostnosť; kolísavé subdepresívne ladenie, intolerancia záťaže,
zvýšená unaviteľnosť; pokles výkonnosti a zvýšená bolestivosť, v intenzite menšej ako stredný stupeň závažnosti, ktoré sú zahrnuté pod položkou 253 a tento psychický stav, je vyústením predchádzajúcej Posttraumatickej stresovej poruchy (F43.1).
38. Na základe uvedených záverov a posúdenia znalkyňa MUDr. Horváthová aktuálne hodnotila SSU žalobkyne pre psychické následky, v príčinnej súvislosti s traumou, ktorú utrpela žalobkyňa pri nehode z roku 1998 iba v tejto položke základným počtom 400 bodov nasledovne:
- vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriamych psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (253) - 400 b. (min. 200 b. a max.1000 b.). Súdna znalkyňa nehodnotila položky 251 a 252, nakoľko následky telesných zranení sa v súčasnosti samostatne významnejšie nepodieľajú na psychickom stave menovanej. V uvedených posudkoch hodnotené Vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy (252), znalkyňa nehodnotila, nakoľko poranenie tela aktuálne nemá významnejší vplyv na uvádzané psychické ťažkosti žalobkyne a pretrvávajúce psychické dôsledky telesných následkov traumy (napr. jazvy, krívanie), v tomto prípade tiež spadajú pod uvedenú položku.
Právne posúdenie veci a judikatúra.
39. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
40. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
41. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
42. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
43. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
44. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
45. Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
46. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
47. Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU) ako dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, zákon pojmovo nevymedzuje a otázku rozsahu a predpokladov ich vzniku, upravuje zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a iné a do jeho účinnosti, ich podrobne upravovala vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. 48. V danom prípade bolesť a SSU nastali u žalobkyni dôsledkom dopravnej nehody, ktorá sa stala v roku 1998, pred účinnosťou uvedeného zákona č. 437/2004 Z.z., (úč. od 01.08.2004), pričom podľa prechodného ustanovenia § 11 ods. 1, 2 cit. zákona, na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v
dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa vzťahujú doterajšie predpisy. 49. Podľa § 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení v znení vyhl. č. 47/1995 Zb., platnom a účinnom od 01.04.1995 do 31.03.1999 (ďalej len „vyhl. č. 32/1965 Zb.“), bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví (ďalej len "poškodenie na zdraví") sa odškodňujú jednorazove. 50. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Podľa § 2 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., odškodnenie za bolesť nepatrí: a) za jednoduché duševné reakcie na postihnutie organizmu, ktoré sú prechodného rázu, b) za zmeny v organizme, ktoré sú tak krátkodobé, že ich netreba liečiť, prípadne ich nemožno ani objektívne zistiť, c) za bolesť budúcu (následnú) a za bolesť vznikajúcu zo zmien predtým už existujúcich.
51. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia nepatrí: a) za poškodenie prechodného rázu, ktoré vedie len k dočasnému sťaženiu spoločenského uplatnenia; za také poškodenie sa považuje i nepriaznivý zdravotný stav, so zlepšením ktorého možno podľa poznatkov lekárskej vedy počítať v čase kratšom ako rok, b) za menšie jazvy, drobné kozmetické vady a chorobné zmeny ľahšieho rázu, ktoré nemôžu viesť k výraznejšiemu obmedzeniu spoločenského uplatnenia.
52. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., pri hodnotení následkov, ktoré nie sú v sadzbách uvedené, použije sa sadzba za následky, s ktorými ich možno najskôr porovnávať podľa ich povahy a rozsahu. Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ak spoločenské uplatnenie občana bolo už obmedzené predchádzajúcimi zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa iba následky, ktoré vznikli v dôsledku posudzovaného poškodenia na zdraví, prípadne viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak bol poškodený pre skoršie sťaženie spoločenského uplatnenia už odškodnený a ak sa odškodňuje nastavšie zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení, odpočíta sa mu zo sumy, ktorá by zodpovedala jeho terajšiemu stavu (§ 6 ods. 2), suma pôvodne z tohto dôvodu priznaná.
53. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.
54. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 30 Sk za jeden bod. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 120 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 36 000 Sk. Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený.
55. Podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb.,posudok podáva ošetrujúci lekár. Ak sa na liečení poškodeného zúčastnilo viac zdravotníckych zariadení, podáva posudok ošetrujúci lekár tohto zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa poškodený liečil naposledy
56. V zmysle Zásad pre hodnotenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia uvedených v časti A. Prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb., v posudku lekár okrem iného uvedie dôvody vykonaného zvýšenia alebo zníženia počtu bodov, pričom súčasťou lekárskeho posúdenia nie je určovanie zvýšenia odškodnenia SSU podľa § 6 ods. 2 vyhlášky (čl. III. bod 14). Pokiaľ je sadzba ustanovená v rozmedzí, prihliadne lekár na závažnosť a na predpokladaný vývoj a priebeh vzniknutých zmien. Ak možno očakávať priaznivý vývoj (či už čo do intenzity alebo trvania následkov), hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia pri dolnej hranici bodového rozmedzia (čl. II. bod 11 ). 57. Ako bolo uvedené, právnym základom pre posúdenie sporného nároku je ustanovenie § 427, § 428 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na zásady uvedené v ustanoveniach § 2, § 4, § 5, § 6 diferencovane podľa ods.1 a 2, § 7 a § 9 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení vyhl. č. 47/1995 Zb., účinnom od 01.04.1995 (§ 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z.). 58. V zmysle citovaných zákonných ustanovení sa pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia a vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa môže súd odškodnenie primerane zvýšiť a to i nad zákonom ustanovené najvyššie výmery odškodnenia ( § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov ). 59. Vyhláška č. 32/1965 Zb. zvlášť upravuje podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie diferencovane podľa zásad hodnotenia osobitne bolesti a osobitne SSU a podľa sadzieb uvedených v sadzobníku jej Prílohy. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. 60. Platí, že odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť budúcu (následnú), ktorá sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. 61. Ak bola poškodenému poskytnutá ako odškodnenie peňažná suma z dôvodu bolestného, a dodatočne budú splnené podmienky pre priznanie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (alebo naopak), nie je vylúčené priznanie tohto ďalšieho nároku. 62. Nakoľko zákon výslovne nevymedzuje pojem sťaženia spoločenského uplatnenia, toto sa posudzuje z lekárskeho hľadiska, zákonom stanoveným postupom pre posúdenie zdravotného poškodenia, jeho ohodnotenia a pre vydávanie samotného posudku ošetrujúcim lekárom, resp. oddelením (klinikou). Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má ujma na zdraví preukázateľne trvalé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, na výkon alebo voľbu povolania, resp. možnosti ďalšieho sebavzdelávania a je vylúčená alebo obmedzená účasť poškodeného na plnohodnotnomm osobnom a rodinnom, spoločenskom, kultúrnom, športovom príp. politickom živote. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti v porovnaní s individuálnymi predpokladmi poškodeného na jeho uplatnenie pre úrazom. 63. Vyhláška č. 32/1965 Zb. upravovala dva prípady, v ktorých možno odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia určené základným počtom bodov primerane zvýšiť. 64. Prvý prípad je upravený v § 6 ods. 2 cit. vyhlášky, podľa ktorého suma zodpovedajúca základnému bodovému ohodnoteniu podľa zistenia lekára sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, keď ku poškodeniu na zdraví došlo, mal pre uplatnenie sa v živote, v spoločnosti (rodinnom, profesionálnom, kultúrnom, športovom živote, realizácie v rámci záujmovej činnosti) a to v danom sociálnom prostredí a ktoré následkom utrpeného úrazu (poškodenia zdravia) sú obmedzené, príp. ich úplne stratil, so zreteľom najmä na charakter a rozsah samotného poškodenia zdravia, komplikovanosť liečby, možnosti zlepšenia zdravotného stavu poškodeného a uvedeného vplyvu jeho následkov na ďalší život a uplatnenie sa poškodeného, v porovnaní so stavom pred úrazom. 65. Druhý prípad zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, tzn. sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov zistenému lekárom, upravuje § 7 ods. 3 cit. vyhlášky, podľa ktorého v celkom výnimočných prípadoch, hodných osobitného zreteľa, môže súd odškodnenie primerane zvýšiť, a to i nad rámec maximálnej výšky odškodnenia stanoveného cit. vyhláškou ( § 6 ods. 2 v nadväznosti na § 7 ods. 1 a 2). Ide o prípady osobitne mučivých stavov, mimoriadne závažných poškodení zdravia a ich následkov, ktoré nie je možné vyjadriť podľa zákonných limitov, pri ktorých zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods. 2 nepostačuje, nakoľko preukázateľne nepriaznivé dôsledky poškodenia zdravia pre bežné životné úkony poškodeného, pre
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb za predpokladu, že nemožno očakávať priaznivý vývoj a výraznejšie zlepšenie zdravotného stavu, majú podstatne závažnejší dopad na kvalitu života a uplatnenia poškodeného a vyžadujú osobitné posúdenie závažnosti konkrétneho prípadu, nad rámec možností, ktoré zákonná norma môže vymedziť, konkrétne už v § 6 ods. 2. 66. Aplikácia ustanovenia § 6 ods. 2 alebo § 7 ods. 3 cit. vyhlášky, závisí predovšetkým od stupňa a rozsahu a intenzity obmedzenia alebo straty predpokladov pre uplatnenie poškodeného v živote v súvislosti s utrpeným úrazom, ktoré sú individualizované konkrétnym prípadom poškodeného, pričom až komplexným posúdením všetkých dôležitých faktorov, nielen z odborného lekárskeho hľadiska, ale aj konkrétnych predpokladov poškodeného, ktoré mal pre životné a spoločenské uplatnenie pred vzniknutou ujmou na zdraví a so zreteľom na možnosti zlepšenia zdravotného stavu poškodeného, súd ustáli, či sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa alebo taký, ktorý možno subsumovať pod vymedzenie predpokladov pre primerané zvýšenie podľa § 6 ods. 2 cit. vyhlášky. Práve preto rozhodnutie o priznaní mimoriadneho zvýšenia odškodnenia (§ 7 ods. 3) zveril zákonodarca výlučne súdu. 67. Predmetom konania je náhrada škody na zdraví, ktorú žalobkyňa utrpela dňa 14.01.1998 pri dopravnej nehode, ktorá okolnosť nebola sporná a za ktorú objektívne zodpovedá žalovaný ako prevádzateľ vozidla, ktorým bola nehoda zavinená a tejto zodpovednosti, sa nemôže zbaviť (§ 427, § 428 Občianskeho zákonníka). Právny záujem intervenienta (od 1.1.2002 Slovenská kancelária poisťovateľov) na výsledku konania, je daný je povinnosťou plnenia poškodenej žalobkyni za žalovaného, zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v stanovenom rozsahu a za podmienok v zmysle zák. č. 381/2001 Zb. v platnom znení (pasívna legitimácia).
68. Pokiaľ ide o predmet sporu v súvislosti s opakovanými zmenami žaloby (špecifikáciou nárokov), navyše s evidentnými chybami pri matematickom výpočte konkrétnych súm, podľa súdu nie je v danom prípade pri uplatňovaní mimoriadneho zvýšenia odškodnenia bolesti a SSU rozhodujúcim hľadiskom samotné vyčíslenie žalovaných nárokov, ale rozsah vyjadrený základným počtom bodov a násobkom mimoriadneho zvýšenia, ktorý si žalobkyňa jednoznačne uplatnila a ktorý nezameniteľne vymedzujú rozsah žalovaných nárokov. 69. Z tohto hľadiska súd vychádzal aj pri posúdení včasného uplatnenia sporných nárokov s ohľadom na ich namietané premlčanie.
70. Pôvodne si žalobkyňa žalobou z 15.01.2001 (neúplným podaním, po výzve súdu doplneným 11.4.2002), uplatnila 50 násobné zvýšenie odškodnenia vychádzajúc zo základného ohodnotenia bolestného 495 bodmi x 30,-SKK = 14.850,-SKK (v žalobe nesprávne matematicky vypočítané 14.700,-SKK x 50 = 735.000,- SKK 50 násobné zvýšenie odškodnenia vychádzajúc zo základného ohodnotenia SSU 780 bodmi x 60,- SKK = 46.800,-SKK (nesprávne použitá pri výpočte suma 60,-SKK za 1 bod namiesto 30,-/1 bod) x 50 = 2.340.000,- SKK vecnú škodu žalobkyňa jednoznačne vyčíslila sumou 11.000,-SKK 71. Potom vo finančnom vyjadrení všetky uplatnené nároky predstavovali žalovanú sumu 3.086.000,- SKK. Pri správnom výpočte mali byť uplatnené nároky, vyčíslené sumou 1.923.500,-SKK (bolestné 50 x 14.850,-SKK + SSU 50 x 23.400,-SKK + vecná škoda 11.000,-SKK). 72. V priebehu konania dňa 26.09.2002 žalobkyňa čiastočne vzala žalobu späť ohľadom bolestného, keď vychádzala pri výpočte bolestného zo základného počtu 480 bodov á 30,- SKK/1 bod (14.400,-) a čiastočne pri SSU, keď vychádzala zo základného počtu 680 bodov á 30,- SKK/1 bod (20.400,-), zotrvajúc na 50-násobnom mimoriadnom zvýšení uplatnenej náhrady za bolesť a SSU a zároveň žalobkyňa rozšírila (zmenila) žalobný návrh ohľadom vecnej škody, tzn. že si uplatňovala nároky nasledovne : 50 násobné zvýšenie odškodnenia vychádzajúc zo základného ohodnotenia bolestného 480 bodov x 30,-SKK = 14.400,-SKK (čiastočné späťvzatie + oprava matem. výpočtu) = 720.000,- SKK 50 násobné zvýšenie odškodnenia vychádzajúc zo základného ohodnotenia SSU 680 bodmi x 30,- SKK = 20.400,-SKK (čiastočné späťvzatie + špecifikácia/ oprava pri výpočte) = 1.020.000,- SKK vecnú škodu žalobkyňa rozšírila na sumu 14.140,-SKK (zmena žaloby rozšírením) 73. Bez toho aby o uvedených zmenách 26.09.2002 súd rozhodol, žalobkyňa dňa 27.11.2003 opäť zmenila žalobu tak, že rozšírila nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia SSU z dôvodu ďalšieho obodovania SSU, ktorý si uplatnila v rozsahu 1580 bodov (tzn. oproti pôvodnému v rozsahu 780 b.), čím sa zvýšilo hodnotenie SSU aj vo finančnom vyjadrení, posúdené podľa obsahu ako zmena žaloby,
ktorú súd uznesením dňa 27.11.2003 pripustil tak, že predmetom sporu, o ktorom súd rozhodoval, bol nárok na: 50 násobné zvýšenie odškodnenia vychádzajúc zo základného ohodnotenia bolestného 480 bodov x 30,-SKK = 14.400,-SKK = 720.000,- SKK 50 násobné zvýšenie odškodnenia vychádzajúc zo základného bodového ohodnotenia SSU 1.580 bodov x 30,-SKK = 47.400,-SKK = 2.370.000,- SKK vecnú škodu 14.140,- SKK 74. V peňažnom vyjadrení všetko spolu v sume 3.104.140,-SKK (3.090.000,- + 14.140,-). 75. Z uvedeného vyplýva, že od podania žaloby 15.01.2001 do dňa 27.11.2003, kedy súd rozhodol o zmene žaloby, boli predmetom sporu (účinne uplatnené na súde od 15.01.2001 do dňa 27.11.2003, kedy súd rozhodol právoplatne o zmene, tieto nároky: 50 násobné zvýšenie odškodnenia vychádzajúc zo základného ohodnotenia bolestného 495 bodov x 30,-SKK = 14.850,- x 50 = 742.500,- SKK 50 násobné zvýšenie odškodnenia vychádzajúc zo základného bodového hodnotenia SSU 780 bodov x 30,-SKK = 23.400,- x 50= 1.170.000,- SKK vecná škoda 11.000,- SKK 76. V peňažnom vyjadrení všetko spolu v sume 1.923.500,-SKK (1.912.500,- + 11.000,-).
77. Z rozhodnutia NS SR, sp. zn. 4 Cdo 152/2010 ohľadom plynutia subjektívnej premlčacej doby: „ Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú samostatnými nárokmi, u ktorých bežia samostatné premlčacie doby. Počiatok ich behu je stanovený okamihom, keď sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe. Jedná sa o tzv. subjektívnu premlčaciu dobu, pričom tzv. objektívna premlčacia doba podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví neuplatňuje. Počiatok subjektívnej premlčacej doby u práva na náhradu škody sa viaže na okamih, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá, a nezávisí teda na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy sa vytvorí pre neho priaznivejšia procesná situácia na to, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať.“ 78. Taktiež z rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 25 Cdo 676/2007: „Subjektivní promlčecí doba u nároku na odškodnění za bolest počíná běžet okamžikem, kdy se zdravotní stav poškozeného ustálil a lze objektivně provést bodové ohodnocení bolesti; okolnost, kdy bylo následně bodové ohodnocení lékařem skutečne provedeno, nemá na již započatý běh subjektivní promlčecí doby vliv.“ a ďalej z rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 25 Cdo 1169/2000: „O škodě spočívající ve ztížení společenského uplatnění sa poškozený dozví v době, kdy lze objektivně provést bodové ohodnocení ztížení jeho společenského uplatnění; od tohto okamžiku běží subjektivní promlžčecí doba. Posouzení otázky, kdy se zdravotní stav poškozeného ustálil, je závislé na vyjádření lékaře. 79. Kto zodpovedá za škodu, vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti, museli byť žalobkyni známe odo dňa vzniku škody pri dopravnej nehode 14.01.1998, najneskôr pri ukončení hospitalizácie, kedy bola žalobkyňa pri plnom vedomí, mobilná (i keď pomocou barlí), nakoľko tieto údaje vyplývali priamo z oznámenia o nehode zo dňa 14.01.1998, kde bolo uvedené meno vodiča a označenie konkrétneho vozidla, ktoré zrazilo žalobkyňu pri prechádzaní cez cestu a spôsobilo jej škodu na zdraví a veciach, tzn. žalobkyňa mala dostatok údajov pre zistenie osoby zodpovednej za spôsobenú škodu a z tohto hľadiska boli okolnosti vzniku škody nesporné. 80. Ako vyplýva z citovaných ustanovení zákona a ustálenej súdnej praxe, moment začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie náhrady škody na zdraví, sa viaže na moment, kedy keď sa poškodený dozvie o škode a osobe zodpovednej za jej vznik, tzn. okamihom preukázateľnej subjektívnej vedomosti žalobkyne o tom, kto škodu spôsobil (nie vedomosti blízkej osoby, advokáta,..) a o tom v akom rozsahu (o konkrétnej výške majetkovej al. nemajetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu, vyčísliteľnej v peniazoch). Výška škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, bola žalobkyni známa najskôr dňom, kedy podľa stanovených zásad v prílohe cit. vyhlášky (A. I. a II.) mohol ošetrujúci lekár po ukončení liečby bodovo hodnotiť vytrpenú bolesť podľa stanovených diagnóz a po ustálení zdravotného stavu hodnotiť SSU žalobkyne v dôsledku diagnostikovaných trvalých následkov úrazu pri dopravnej nehode, v posudku vypracovanom stanoveným postupom (A.III prílohy cit. vyhl.).
81. Námietka premlčania bolestného a SSU. Vedomosť žalobkyne o škode, tzn. o druhu škody a jej rozsahu (výške), preukázateľne nastala v prípade bolestného momentom, kedy prišlo k ukončeniu liečby a bolo objektívne možné vykonať bodové
ohodnotenie vytrpenej bolesti. Je pravdou, že vznik škody titulom bolestného sa viaže na okamih, kedy došlo k vytrpeniu bolesti (pri úraze, operačnom výkone,..), avšak subjektívna vedomosť poškodenej žalobkyne „o škode“, nastala až ukončením liečby a lekár mohol bolesť hodnotiť podľa jednotlivých položiek, bez ohľadu na to, kedy v skutočnosti k hodnoteniu prišlo. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že liečba žalobkyne bola preukázateľne ukončená tak, aby bolo možné hodnotiť bolestné, po roku od úrazu, (I/1999), čo konštatoval súdny znalec MUDr. Garay, neurológ (2.str. Dodatku k ZP) v rámci kontrolného znaleckého dokazovania a ktorý podrobne vysvetlil okolnosti priebehu a ukončenia liečby žalobkyne, komplexne podľa zdravotnej dokumentácie. Pokiaľ znalec uvádzal dobu ukončenia liečby 1 rok od úrazu, ako skutočnosť rozhodnú pre začiatok plynutia premlčacej doby je zrejmé, že sa nejedná o skutočnosť ohraničenú konkrétnym dátumom a preto súd považoval za dobu jedného roku od úrazu zo dňa 14.1.1998 obdobie januára 1999, kedy bola liečba žalobkyne objektívne a preukázateľne ukončená, vrátane doliečenia a rehabilitácie a bolo možné bodovo ohodnotiť bolestné posudkom lekára podľa § 9 cit. vyhlášky. Tzn. že v danom prípade začala žalobkyni plynúť subjektívna dvojročná premlčacia lehota (§ 106 ods. 2 OZ) na uplatnenie bolestného v rozsahu základného počtu bodov a aj jeho mimoriadneho zvýšenia podľa § 7 ods. 3 cit. vyhl. dňa 01.02.1999 a uplynula dňa 01.02.2001. Bolestné u žalobkyne bolo hodnotené ošetrujúcim lekárom a tým aj určená výška škody tak, aby si ju bolo možné uplatniť (vo finančnom vyjadrení), prvý krát posudkom MUDr. Jozefa Madu, traumatológa dňa 23.06.1999, spolu 327,75 bodov, pre diagnózy hodnotené v položkách 106.g., 198.c., 200.b., 111.c. a 111.h. a následne MUDr. Mada opravil bodové hodnotenie Posudkom z 16.12.2000 a dobodoval bolestné v položkách 106.f., 111.g. a 160.e., spolu bolestné hodnotil základným počtom 495 bodov. Tzn. že nárok z titulu mimoriadneho zvýšenia odškodnenia bolestného, v uplatnený dňa 15.01.2001 v rozsahu 50 násobného zvýšenia základného ohodnotenia bolestného 495 b. x 30,-SKK = 14.850,-SKK (v žalobe nesprávne matematicky vypočítané 14.700,-SKK) x 50 = 735.000,- SKK, bol uplatnený včas. Je bez právneho významu že žalobkyňa následne nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia bolestného neskôr znížila na námietky pôvodného žalovaného v 1. rade (SP, a.s.) na 480 bodov á 30,- SKK za bod = 720.000,- SKK a súd o tom rozhodol, až v súvislosti s rozhodovaním a úprave žaloby v ďalších zložkách celkovo vyčíslenej náhrady škody uznesením dňa 27.11.2003.
82. Čo sa týka SSU, je pre tento nárok významným moment „ustálenia zdravotného stavu“ poškodenej žalobkyne do tej miery, že bolo možné ohodnotiť jej SSU, pre diagnostikované trvalé následky poškodení zdravia pri dopravnej nehode, podľa stanovených zásad a položiek v posudku, vypracovanom postupom podľa cit. vyhl. ( A.III prílohy). V prípade žalobkyne k ustáleniu zdravotného stavu tak, že dovoľoval prvý krát zhodnotiť a obodovať somatické položky SSU žalobkyne (položky 302.a, 403, 408.a. hodnotené Posudkom MUDr. Madu z 16.12.2000) došlo podľa názoru znalca MUDr. Garaya, neurológa, približne 1,5 roka po úraze (07/1999) a ako najzávažnejší trvalý následok podieľajúci sa na SSU bola hodnotená plným počtom bodov položka 403 (uhlová deformita predkolenia). Pri tomto hodnotení SSU však neboli zohľadnené psychické následky úrazu, ktoré v neskorších posudkoch hodnotili znalci (r. 2001 PhDr. Borzová, psychológ) a (r. 2003 MUDr. Škodáček a r. 2004 MUDr. Žlnayová, psychiatri) a ktoré u žalobkyni pretrvávajú. Obmedzenie bežného spôsobu života po úraze v trvaní 6 mesiacov, ktoré konštatoval v posudku MUDr. Šilhan (r. 2001) nezodpovedalo realite. Z hľadiska trvalých psychických následkov a ich dopadu na SSU žalobkyne (položky 252, 253 resp. spočiatku aj pol. 251, 254), súd vychádzal zo záverov MUDr. Horváthovej, psychiatra, ktorá z hľadiska odvetvia je kompetentná pre posúdenie ustálenia zdravotného stavu na hodnotenie SSU pre psychické následky nehody a v tomto smere podrobne rozobrala a zdôvodnila svoje závery v rámci kontrolného znaleckého dokazovania. Podľa vyjadrenia znalkyne MUDr. Horváthovej, zdravotný stav žalobkyne, bolo možné považovať, z hľadiska trvalých psychických následkov pre účely hodnotenia SSU v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou z 1998, za ustálený dva roky po úraze (január 2000), kedy u žalobkyni postraumatická stresová porucha vyústila do trvalých zmien osobnosti po prežití katastrofického zážitku a tento stav sa stal chronickým. Vzhľadom k tomu dvojročná subjektívna premlčacia lehota pre hodnotenie SSU pri somatických následkoch v položkách 302.a, 403, 408.a. začala žalobkyni plynúť 07/1999 a uplynula 07/2001 a pri psychických následkoch hodnotených v položkách 251, 252, 254, začala plynúť 01/2000 a uplynula 01/2002. Pri položke 253 (vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriamych psychologických činiteľov a tiesnivých situácií ), súd vychádzal zo záverov znalcov psychiatrov (MUD. Škodáček v r. 2003, MUDr. Žlnayová v r. 2004, MUDr. Garay v r. 2014, MUDr. Horváthová v r. 2015), ktorí hodnotili trvalé psychické následky nehody u žalobkyne a ktorí sa zhodovali v závere, že u žalobkyni sa od úrazu postupne rozvíjali znaky posttraumatickej stresovej poruchy so zmenami osobnosti a s nepriaznivým dopadom na uspokojovanie životných potrieb žalobkyne, pričom
prvý krát psychické následky touto položkou hodnotil v svojom posudku zo dňa 28.08.2003 MUDr. Škodáček a následne MUDr. Žlnayová (02/2004) a pri kontrolnom znaleckom dokazovaní MUDr. Garay a MUDr. Horváthová (r. 2013, 2015). Z toho dôvodu súd nemôže považovať pri týchto psychických následkoch, hodnotených v položke 253, ktoré ako všetci znalci konštatujú, vznikli až neskôr, postupom času a vyvinuli sa z pôvodných psychiatrických diagnóz, zdravotný stav žalobkyne za ustálený už 2 roky po úraze. V tom čase ( 2 roky po úraze) MUDr. Borzová, ktorá hodnotila trvalé psychické následky nehody v posudku z 10.01.2001, uvedené psychické následky ani nekonštatovala a teda ani nehodnotila. Pritom všetci uvedení znalci prijali rovnaké závery o tom, že v prípade žalobkyne išlo dynamický stav, o rozvoj postraumatickej stresovej poruchy, ktorý vyvolal zmenu jej osobnosti, ide o stav trvalý, nezvratný a chronický, pričom diagnózy posttraurmatická stresová porucha (F43.1), Neurasténia (F48) a Trvalá zmena osobnosti po katastrofickom zážitku (F62) sa prejavujú postupne, v nadväzujúcom slede, prelínajú sa. Preto v závere, o ustálení zdravotného stavu pre možnosť hodnotenia položky 253, 2 roky od úrazu (01/2000) je posúdenie znalcov rozporuplné, pretože odporuje ich záverom o nástupe uvedených trvalých psychických následkov. Preto súd vyhodnotil ustálenie zdravotného stavu, pre účely hodnotenia SSU pri položke 253, podľa vyššie uvedených zhodných vyjadrení znalcov o vývine psychických následkov k 28.08.2003, kedy súdom ustanovený znalec psychiater MUDr. Škodáček, prvý krát diagnostikované psychické následky nehody u žalobkyne ohodnotil touto položkou v svojom posudku a kedy začala plynúť aj dvojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie SSU v tejto položke (253) a ktorá uplynula dňa 28.08.2005.
83. Čo sa týka konkrétneho bodového hodnotenia bolestného a SSU, súd vzhľadom na rozdielne hodnotenia vychádzal zo záverov znaleckého a kontrolného znaleckého dokazovania a to zo základného bodového hodnotenia v nasledovných položkách : Bolestné: súd vychádzal z kontrolného posudku MUDr. Garaya, jeho dodatku a ústneho posudku (2013), zo stanovených diagnóz a základného počtu spolu 468,75 bodov pre položky : fraktúra II. krčného stavca (106.g.) - 195 b. (130 + 50% zvýšenie), komplikovaná fraktúra ľavého predkolenia s dislokáciou (198.c) - 97,5 b. (3/4) fraktúra vnútorného členka vľavo ( 200.b.) - 37,5 b. (3/4) fraktúra oblúka 5. bedrového stavca (106.f.) - 45 b. (3/4) fraktúra oboch ramien lonovej kosti (111.c.) - 33,75 b. (3/4) fraktúra sedacej kosti (111.g.) - 33,75b. (3/4) fraktúra kostrče (111.h.) - 26,25 b. (3/4). Sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU): súd pri diagnostikovaných trvalých následkoch po zraneniach vychádzal zo záverov diferencovane pri telesných, z kontrolného posudku MUDr. Garaya, jeho dodatku a ústneho posudku (2013), v ktorom ohodnotil znalec základným počtom bodov somatické položky pri SSU spolu 205 b. nasledovne : uhľová deformita ľavého predkolenia (403) - 100 b. (1/2) obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice ľahkého stupňa (302.a.) - 75 b. (1/2) obmedzenie hybnosti ľavého členkového kĺbu ľahkého stupňa s relatívnym skrátením ľavej dolnej končatiny (408.a.) - 30 b.(1/2) Pri psychických následkoch podieľajúcich sa SSU žalobkyne, vychádzal súd zo záverov MUDr. Horváthovej (2015), ktoré súd v prevažnej miere akceptoval a na ktoré odkazuje, okrem hodnotenia následkov traumy výlučne v položke 253 (vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriamych psychologických činiteľov a tiesnivých situácií), keď súd zohľadnil predchádzajúce hodnotenie následkov aj položkou 252 (vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy), ktoré zhodne hodnotili znalci MUDr. Borzová, MUDr. Škodáček, MUDr. Žlnayová, počtom 300 b., nakoľko z ich záverov jednoznačne vyplývalo, že utrpené zranenia tela (jazvy u ženy, krívanie pre skrátenie dolnej končatiny) a psychické dôsledky týchto telesných následkov traumy, mali podiel na viacerých pretrvávajúcich diagnostikovaných psychických ťažkostiach žalobkyne. Súd pri položke 253 hodnotenej počtom 400 b. vychádzal z posudku MUDr. Horváthovej a z toho, že diagnostikované psychické následky po nehode (postraumatická stresová porucha v zmysle osobnostných zmien s neuroticko depresívnou symptomatikou) sú stredne ťažkého stupňa a nie tak závažné, aby bola žalobkyňa napr. hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení, resp. úplne vylúčená pre tieto následky z bežného života, kedy je potrebné hodnotenie plným počtom 1000 b.. Potom súd pri posúdení SSU vychádzal zo základného počtu bodov hodnotených psychických následkoch spolu 700 b, nasledovne: vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriamych psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (253) - 400 b.
vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy (252) - 300 b.
84. Vychádzajúc z uvedeného, z hľadiska námietky premlčania a uplatnenia jednotlivých zložiek náhrady škody na zdraví v konaní, keď dvojročná subjektívna premlčacia lehota pre hodnotenie SSU uplynula 07/2001 (v pol. 302.a, 403, 408.a) resp. uplynula 01/2002 (v pol. 252, 251, 254) a žalobkyňa si dňa 15.1.2001 uplatnila 50 násobné zvýšenie odškodnenia vychádzajúc zo základného ohodnotenia SSU 780 bodmi (okrem bolestného) v položkách 302.a, 403, 408.a., spolu v počte 305 b. a v položke 252 v počte 400 b. + 75 b. (pol. 254), tzn. spolu SSU 780 b x 30,- SKK x 50 = 1.170.000,-SKK, uplatnila si nárok včas. Dvojročná subjektívna premlčacia lehota pre hodnotenie SSU v položke 253 uplynula 28.08.2005, pričom žalobkyňa si účinne uplatnila tento nárok zmenou žaloby dňa 27.11.2003 v rozsahu 50 násobného zvýšenia odškodnenia vychádzajúc zo základného bodového ohodnotenia SSU v tejto pol. 1.000 bodov x 30,-SKK = 30.000,-SKK = 1.500.000,- SKK, tzn. uplatnila si nárok včas.
85. Preto súd neprihliadol na námietku premlčania ohľadom bolestného a SSU, posúdiac ich nezávisle na sebe, ako samostatné zložky uplatnenej náhrady škody, keď vychádzal z toho, že žalobkyňa mohla v oboch prípadoch prvý krát uplatniť nárok po tom, čo jej bola známa nielen osoba zodpovedná za jej vznik ale aj škoda, odvodená od bodového hodnotenia osobitne bolestného a osobitne SSU, po ukončení liečby (bolestné) a ustálení zdravotného stavu (SSU). 86. Námietka premlčania vecnej škody. Ohľadom uplatnenej náhrady vecnej škody, pôvodne vo výške 11.000,-SKK a po pripustení zmeny uznesením súdu dňa 27.11.2003, vo výške 14.140,- SKK, súd zohľadnil námietku premlčania, nakoľko uvedený nárok si žalobkyňa mohla prvý krát uplatniť najskôr po ukončení liečby - 2. hospitalizácie dňa 09.04.1998, kedy jej musela byť známa výška vecnej škody, kto za ňu zodpovedá a reálne mohla túto škodu uplatniť na súde. V tomto prípade platí všeobecná trojročná lehota na uplatnenie nároku na súde, ktorá v tejto časti potom márne uplynula dňa 09.04.2001. Žaloba (neúplné podanie) bola podaná na súde 15.01.2001, kedy si žalobkyňa uplatnila náhradu škody na zdraví (bolestné a SSU) a až následným doplnením z 11.4.2002 si žalobkyňa okrem škody na zdraví podľa posudku o bolestnom a SSU, uplatnila vo výške 11.000,- SKK aj vecnú škodu za zničené veci. Aj z pripojeného trestného spisu vyplýva, že si náhradu škody žalobkyňa vo všeobecnosti (v celom rozsahu a bez bližšej špecifikácie) uplatnila prvý krát až pri výsluchu dňa 25.06.2001, pričom pri výsluchu dňa 30.10.2000 si náhradu škody žalobkyňa mohla uplatniť v rámci trestného konania, avšak tak neurobila. Nakoľko k uplatneniu náhrady vecnej škody prišlo až dňa 11.04.2002 v rámci doplnenia podania z 15.1.2001, je nárok v tejto časti premlčaný. 87. Pokiaľ ide o výšku mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia súdom, v danom prípade o 50-násobok, predpokladom primeraného zvýšenia čiastky zodpovedajúcej základnému počtu bodov zisteného lekárom je existencia takých skutočnosti, ktoré umožňujú záver, že obmedzenie poškodeného nie je možné vyjadriť len základný m odškodnením za bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia. Mimoriadne zvýšenie má predstavovať náhradu za preukázateľné nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie a plnenie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh, jeho vylúčenie či obmedzenie v účasti na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom a kultúrnom živote. 88. Samotná skutočnosť, že znalci nehodnotili konkrétne následky poškodenia zdravia v dôsledku nehody maximálnym počtom bodov stanovených vyhláškou, neznamená automaticky, že základné bodové hodnotenie bolestného a SSU nemožno zvýšiť podľa § 6 ods. 2. príp. § 7 ods. 3 vyhlášky. Počet bodov (hodnotených následkov) vyjadruje rozsah, charakter, príp. dôsledky poškodenia zdravia výlučne z odborného, lekárskeho hľadiska, ale nezohľadňuje konkrétne spomínané okolnosti spočívajúce v osobe poškodeného, a jeho predpokladoch (schopnostiach) a možnostiach, ktoré mal pred úrazom, príp. ktoré preukázateľne iba dôsledkom utrpeného úrazu stratil, resp. došlo k ich obmedzeniu. 89. Práve tieto okolnosti skúma a hodnotí súd v rámci konania o mimoriadne zvýšenie odškodnenia nad rámec určený základným počtom bodov. Po zhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že poškodenie zdravia žalobkyne a jej celoživotné trvalé následky sú výnimočným prípadom, ktorý opodstatňuje zvýšenie odškodnenia, pričom ako primerané povahe následkov, súd považoval zvýšenie bolestného o 10-násobok a SSU o 20-násobok základného bodového ohodnotenia. 90. V danom prípade súd prihliadol najmä na to, že žalobkyňa ťažké zranenia utrpela, ako mladá žena vo veku 25 rokov, v období materstva, krátko po narodení jej prvého dieťaťa, ktoré v tom čase malo iba 6 mesiacov. Práve v tomto, najmä pre ženu a narodené dieťa mimoriadne citlivom a významnom období, bola žalobkyňa od svojho syna úplne odlúčená po dobu hospitalizácie (takmer nepretržite po dobu 3 mesiacov od 14.1. do 9.4.1998) a aj následne, keď sa liečila ambulantne, bola objektívne
fyzicky aj psychicky dlhodobo obmedzená jej schopnosť zvládnuť starostlivosť dieťa, v dojčenskom veku a poskytnúť mu plnohodnotnú citovú a materiálnu starostlivosť. V dôsledku toho ju dieťa odmietalo, nespoznávalo, čo pôsobilo mimoriadne frustrujúco a stresujúco. Pre pretrvávajúce bolesti v súvislosti ďalšími hospitalizáciami a doliečovaním žalobkyňa ako matka ostala obmedzená trvalo, ako to opakovane konštatovali znalci a to tak pre somatické následky a diagostikované poškodenia zdravia, ako aj trvalé závažné psychické následky, ktoré sa podľa záverov znalcov u žalobkyni prejavili v dôsledku zranení utrpených pri autonehode a postupom času sa rozvinuli do zistených diagnóz, sú nezvratné a natrvalo poškodili psychické zdravie žalobkyne. Telesné následky nehody sa prejavujú v zhoršenej pohyblivosti, chôdzi, bolestiach pri sedení, z psychického hľadiska žalobkyňa trpí vážnymi duševnými poruchami, rozvinul sa u nej neurotický vývin v podobe neurastenicko-depresívnej symptomatiky, s nepriaznivým dopadom na uspokojovanie životných (spoločenských, rodinných, profesných) potrieb a sťažením uplatnenia v roli matky. Súd vzal do úvahy predchádzajúci charakter a spôsob života žalobkyne a jej súčasnú odkázanosť na pomoc iných pri starostlivosti o bežný chod domácnosti, rodinu a deti, invaliditu, časté a obmedzujúce stavy bolesti hlavy, obmedzenie žalobkyne v oblasti komunikácie s okolím (sociálnych vzťahov) oproti stavu pred úrazom a zhoršenie kvality života v dôsledku pretrvávajúcich psychických následkov nehody. Rovnako je obmedzená žalobkyňa v oblasti pracovného uplatnenia, nakoľko v dôsledku poškodenia zdravia po úraze bola uznaná invalidnou, pričom pred úrazom, pracovala ako robotníčka. 91. Súd je názoru, že vzhľadom na uvedené sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, lebo žalobkyňa utrpela ťažké a vážne poškodenie zdravia sprevádzané bolesťami a psychickými ťažkosťami, spojené z toho vyplývajúcimi dôsledkami a obmedzeniami v súkromnom, spoločenskom, pracovnom a rodinnom živote. Nehoda zanechala vážne následky aj na psychickom zdraví žalobkyne, ktorá sa aktuálne prejavuje trvalou zmenou osobnosti s úzkostne depresívnou symptomatikou a somatizáciou s uvádzanými prejavmi s chronickým priebehom. Tieto následky úrazu v psychickej oblasti sú najzávažnejším dôsledkom úrazu, ktorý výrazne zmenil dovtedajší život žalobkyne a obmedzil ju v rôznych oblastiach uplatnenia v osobnom a spoločenskom živote. I keď obmedzenie v uplatnení sa v spoločnosti, v živote (SSU) predpokladá už samotné základné bodové hodnotenie následkov úrazu, súd zohľadnil všetky uvedené osobitosti daného prípadu a v zmysle plnej a spravodlivej nápravy mimoriadne zvýšil odškodnenie navrhovateľky z titulu bolestného na 10-násobok a SSU na 20-násobok základného bodového ohodnotenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ktoré pri hodnote 30,-SKK/bod, vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu : Bolestné 468,75 bodov x 30,-SKK x 10 násobok = 140.625,-SKK (4.667,90 Euro) a SSU 905 bodov x 30,-SKK x 20 násobok = 543.000,-SKK (18.024,30 Euro). 92. K spoluzavineniu poškodenej. Pokiaľ išlo o obranu žalovaného a intervenienta na strane žalovaného, aby súd zohľadnil mieru spoluzavinenia žalobkyne na vzniknutej škode v zmysle § 441 OZ, v rozsahu 50 % spoluúčasti, súd uvádza nasledovné: 93. V zmysle právnej teórie, ustanovenie § 441 OZ, je normou s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá prenecháva súdu priestor, aby v konkrétnom prípade sám vymedzil podľa svojej úvahy hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. Tzn. že súd pri úvahe o pomernom rozdelení medzi škodcom a poškodením, posudzuje vždy v danom konkrétnom prípade, vzájomný vzťah medzi konaním škodcu a poškodeného, zvažuje a zohľadňuje všetky okolnosti a príčiny, ktoré ku vzniku škody prispeli, pričom spravidla miera spoluzavinenia neprekročí 50 %. Súd posudzuje tak pri škodcovi ako aj poškodenom, a len to konanie, ktoré bolo aspoň jednou z príčin škody, tieto vzájomne zrovnáva a konečná úvaha o tom, či sa poškodení podieľal na vzniku škody svojim konaním a v akej miere, závisí práve od okolností daného konkrétneho prípadu. Zovšeobecnenie na obdobné prípady je spravidla vylúčené. Konanie poškodeného, ktorým prispel ku vzniku alebo zväčšeniu rozsahu škody, musí mať povahu protiprávneho konania, ktoré spočíva spravidla v porušení generálnej prevencie (§ 415 OZ), príp. porušení zakročovacej povinnosti (§ 417 OZ). V tomto smere súd poukazuje aj na judikatúru v obdobných prípadoch ( rozhodnutia NS ČR sp. zn. 25Cdo 91/2010, sp. zn. 25 Cdo 1054/2007, sp. zn. 25 Cdo 1369/2006,....), v zmysle ktorej § 415 OZ ukladá prevenčnú povinnosť každému a jej porušenie môže založiť spoluúčasť poškodeného na škode a to aj v prípade nezavineného konania poškodeného (objektívnej skutočnosti), nezodpovedá škodca v plnom rozsahu (Rozsudok NS SR 25 Cdo 65/2005). 94. Ďalej napr. aj z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 25 Cdo 4195/2013, týkajúceho sa všeobecne prevenčnej povinnosti pri posudzovaní miery zavinenia: „Ustanovení § 415 obč. zák. nezakládá objektivní odpovědnost za vzniklou škodu, nýbrž vztahuje odpovědnost na případy, kdy s ohledem na obecnou lidskou zkušenost je možné rozumně předvítat, s přihlédnutím ke konkrétním okolnostem, že ke vzniku škody může dojít. Každý je proto ve smyslu ustanovení § 415 obč. zák. povinen zachovávat takový stupeň bedlivosti, který lze po něm vzhledem ke konkrétní situaci (znalosti místních poměrů) rozumně
požadovat a který, objektivně posudzováno, je způsobilý zabránit vzniku škody. V tomto smyslu je také nutno chápat prevenční povinnost, jež se váže pouze k těm okolnostem či situacím, které lze při běžné opatrnosti předvídat. Nejde o povinnost předvídat a nést odpovědnost za všechny situace, které (v životě) mohou nastat. Naopak zde nelze zcela odhlédnout od toho, že prevenční povinnost sa obdobně týkala i poškozených, kteří také byli povinováni chovat se tak, aby ke škodě na zdraví nedošlo.“
95. Zo záverov, ktoré uviedol v posudku v rámci trestného konania a jeho doplnení znalec z oblasti cestnej dopravy Ing. Veverka jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa ako chodkyňa, vstúpila do vozovky za zníženej viditeľnosti (tma), pričom mala možnosť vidieť zľava prichádzajúce osvetlené auto, čím vodičovi vytvorila prekážku, na ktorú musel reagovať (v danom prípade strhol volant doprava) Týmto konaním žalobkyňa nielenže porušila všeobecnú prevenčnú povinnosť (415 OZ), ale porušila aj povinnosti chodca v zmysle § 53 zákona č. 315/1996 Z.z.. Znalec ďalej k priebehu nehodového deja uviedol, že aj pri dodržaní predpísanej rýchlosti v danom úseku cesty 90 km/hod., (povolenej) a pri včasnej reakcii vodiča alebo aj pri zníženom reakčnom čase vodiča (o 0,4 až 0.6 sek. nižšom), by bol priebeh nehody zhodný s priebehom nehodového deja tak ako sa udial, tzn. prišlo by k stretu vozidla s chodkyňou s rovnakými následkami. Svoje zistenia znalec zhrnul v závere posudku k otázke spoluúčasti žalobkyne na dopravnej nehode 14.1.1998 keď uviedol, že vodič mal možnosť nehode zabrániť iba rýchlosťou jazdy 60-64 km/ h, resp. ešte nižšou rýchlosťou, pričom maximálne povolená rýchlosť jazdy v danom úseku je 90 km/ h, pričom žalobkyňa v čase vstupu z pravej strany na vozovku, mala možnosť pri pohľade vľavo, vidieť zľava prichádzajúce osvetlené vozidlo a ako chodec sa mala pred vstupom na vozovku presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, resp. len s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel, tak aby ich vodičov nedonútila k zmene smeru alebo rýchlosti jazdy. Žalobkyňa uvedeným konaním je spoluzodpovedná za vznik škody, vrátane uplatnenej škody na zdraví a vecnej škody, nakoľko porušila uvedenú prevenčnú povinnosť a povinnosti chodca, ktorú súd s prihliadnutím na uvedené skutkové okolnosti a cit. judikatúru, stanovil v rozsahu 30 %. Potom súd v zmysle § 441 OZ znížil priznanú náhradu škody o mieru spoluúčasti žalobkyne 30 % nasledovne : bolestné súd znížil o 1400,37 Euro (30% z 4.667,90 Euro) SSU súd znížil o 5.407,29 Euro (30% z 18.024,30 Euro)
96. Na základe uvedeného potom súd priznal žalobkyni uplatnený nárok z titulu 10-násobného mimoriadneho zvýšenia odškodnenia bolestného, po znížení pri 30% spoluúčasti vo výške 3.267,53 Euro a titulom 20-násobného mimoriadneho zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia (SSU), po znížení pri 30% spoluúčasti vo výške 12.617 Euro a vo zvyšku súd návrh ako neodôvodnený zamietol. 97. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
98. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení zákona, tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal právo (nárok) na ich náhradu, vzhľadom na iba čiastočný úspech žalobkyne v spore, charakter uplatneného nároku a skutočnosť, že výška nároku závisela od posúdenia znalcami a úvahy súdu. 99. Záverom súd uvádza, že žalobkyni bola uplatnená náhrada škody v sume 3.104.140,- SKK (103.038,57 Euro) spolu s trovami právneho zastúpenia 220.500,-SKK (7.319,26 Euro) v plnom rozsahu už vyplatená (v tom čase vedľajším účastníkom na strane odporcu), a to na základe rozsudku OS Bratislava III. zo dňa 16.09.2004, č. k. 6C 19/2001-194, ktorý bol po predchádzajúcom rozhodnutí NS SR z 26.02.2007, č.k. 1Cdo 282/06-259, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.10.2008, č. k. 6Co/446/07-276, zrušený.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 C.s.p.. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p.. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).