Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-44-2016.pdf
PDF · 112.04 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/44/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.júla 2016 v Bratislave
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku sa obžalovaný I. D., T.. XX.XX.XXXX D. H., U. H. H., G. Č.. XX, spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp. zn. 1 Pv 595/15/1104, zo dňa 20.apríla 2016 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2015 na tom skutkovom základe, že
od júla 2014 do 10.10.2015 v Bratislave v byte na G. O.. Č.. XX, ktorý obýval spolu s poškodenou I. I., T.. XX.XX.XXXX, U. H. H., H. O.. Č.. XX a spoločným dieťaťom mal. V.V., spravidla pod vplyvom alkoholu vo večerných hodinách najmenej päťkrát do týždňa vyvolával hádky, počas ktorých poškodenej hovoril, že si na ňu uplietol bič, že ju bude týrať, hovoril jej, že je neschopná matka, nič nevie, nič jej v byte nepatrí, že je fľandra a vykurvené dieťa, jej matka je piča a ani ona ju nechce, v nočných hodinách, keď poškodená spala s dcérou rozsvecoval svetlá a počas týchto hádok poškodenú aj fyzicky napádal tak, že ju udieral päsťami do nôh a rôznych častí tela, celou svojou váhou si sadol na poškodenú, ťahal ju za vlasy so slovami „vstaň, ty kurva, budeme sa rozprávať!“, po tom čo poškodená zo strachu vstala a išla do kuchyne, tam ju škrtil, ťahal za vlasy, pichal ju prstami do hrudníka a pŕs, vyhrážal sa jej, že ak od neho odíde a zistí, že je s iným mužom tehotná, tak „vykope z nej toho pankharta“, pričom toto konanie vústilo dňa 10.októbra 2015, kedy v čase asi o 01:30 hod. sa obvinený vrátil z práce pod vplyvom alkoholu, pristúpil k posteli, na ktorej spala poškodená a bosou nohou ju začal kopať do tela, napľul jej do ucha a potom čo ho poškodená upozornila, že zobudí ich maloletú dcéru a vstala z postele, obvinený ju udrel päsťou do pravej strany tváre, rozsvietil všetky svetlá so slovami „že je to jeho byt a bude si v ňom robiť čo chce“, poškodenej pritom vulgárne nadával, na čo sa navzájom začali naťahovať, šklbať, obvinený poškodenú kopol a následne vzal kuchynský nôž, ktorým ju porezal na predlaktí ľavej ruky a na malíčku pravej ruky, pričom poškodenú oblečenú len v tričku a spodnom prádle vyhodil von pred dvere bytu, kde poškodená vyhľadala pomoc u susedy o s l o b o d z u j e
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Podľa obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV, zo dňa 20.apríla 2016 mal obvinený od júla 2014 do 10.10.2015 v Bratislave v byte na G. O. č. 43, ktorý obýval spolu s poškodenou I. I., T.. XX.XX.XXXX, U. H. H., H. O.. Č.. XX a spoločným dieťaťom mal. V.V., spravidla pod vplyvom alkoholu vo večerných hodinách najmenej päťkrát do týždňa vyvolával hádky, počas ktorých poškodenej hovoril, že si na ňu uplietol bič, že ju bude týrať, hovoril jej, že je neschopná matka, nič nevie, nič jej v byte nepatrí, že je fľandra a vykurvené dieťa, jej matka je piča a ani ona ju nechce, v nočných hodinách, keď
poškodená spala s dcérou rozsvecoval svetlá a počas týchto hádok poškodenú aj fyzicky napádal tak, že ju udieral päsťami do nôh a rôznych častí tela, celou svojou váhou si sadol na poškodenú, ťahal ju za vlasy so slovami „vstaň, ty kurva, budeme sa rozprávať!“, po tom čo poškodená zo strachu vstala a išla do kuchyne, tam ju škrtil, ťahal za vlasy, pichal ju prstami do hrudníka a pŕs, vyhrážal sa jej, že ak od neho odíde a zistí, že je s iným mužom tehotná, tak „vykope z nej toho pankharta“, pričom toto konanie vústilo dňa 10.októbra 2015, kedy v čase asi o 01:30 hod. sa obvinený vrátil z práce pod vplyvom alkoholu, pristúpil k posteli, na ktorej spala poškodená a bosou nohou ju začal kopať do tela, napľul jej do ucha a potom čo ho poškodená upozornila, že zobudí ich maloletú dcéru a vstala z postele, obvinený ju udrel päsťou do pravej strany tváre, rozsvietil všetky svetlá so slovami „že je to jeho byt a bude si v ňom robiť čo chce“, poškodenej pritom vulgárne nadával, na čo sa navzájom začali naťahovať, šklbať, obvinený poškodenú kopol a následne vzal kuchynský nôž, ktorým ju porezal na predlaktí ľavej ruky a na malíčku pravej ruky, pričom poškodenú oblečenú len v tričku a spodnom prádle vyhodil von pred dvere bytu, kde poškodená vyhľadala pomoc u susedy. Týmto konaním mal naplniť zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona (ďalej Tr. zák.) v znení účinnom do 31.decembra 2015.
Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa ustanovenia § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej Tr. por.). Tento urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr.por., že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovanie a to výsluchom obžalovaného, svedkyne a zároveň poškodenej I.M. I., G. I. U., I. I. G.., Z. C., N. Y.. Oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že ohľadom posledného skutku zo dňa 10.októbra 2015 prišiel vo večerných hodinách (z dôvodu, že pracuje) domov taxíkom, pričom mal vypité asi osem veľkých pív. Medzi ním a poškodenou došlo medzi nimi ku slovnej hádke. Táto ho poškriabala na krku, tvári. V kuchyni zobrala do ruky nôž a porezala si ľavú ruku. Keď sa jej on snažil nôž vytrhnúť spadol na zem a rozbil sa. Následne poškodenú z bytu vyhodil - ona bežala ku susede a potom prišla policajná hliadka. V predmetný deň
10.októbra 2015 ju on neudrel, nekopal ju, nezobudil ju, neťahal za vlasy. Tiež poprel - že od času, čo spolu bývali na ulici Studenohorská č. 43 v Bratislave - teda od roku 2014 by ju fyzicky napádal. Hádky medzi nimi nevylúčil, avšak vulgarizmy sa snažil pred ich spoločnou dcérou pred ňou nepoužívať. V mesiaci december 2014 tiež bola u nich v byte policajná hliadka - z dôvodu, že poškodená „robila neplechu“ a chytila „amok“. Inak mal za to, že viedli normálny manželský život, stýkali sa aj intímne. Hadky u nich boli častejšie - tieto boli dosť hlasné. Ich maloletá dcéra je chorá (má cukrovku) a poškodená sa o ňu stará, je s ňou doma. Mal za to, že poškodená by mala byť psychiatricky vyšetrená
- pretože keď má poškodená „amok“ chce všetko riešiť. On sa jej žiadnym spôsobom nevyhrážal. Na hlavnom pojednávaní potvrdil skutočnosti, ktoré vypovedal v prípravnom konaní. Naviac k veci vypovedal, že obeťou násilia domáceho nebola poškodená, ale on. Potvrdil, že medzi ním a poškodenou bývali hádky - ale poškodená pri predmetných hádkach bola agresívna a útočila na neho. Pokiaľ išlo požitie alkoholických nápojov vypovedal, že nemohol byť najmenej päťkrát do týždňa pod vplyvom alkoholu - pretože je riadne zamestnaný - jeho pracovná doba je od 07:00 hod. do 22:00 hod. - 23:00 hod. z dôvodu, že pracuje ako prevádzákar v reštaurácii - preto keď z práce v neskorých večerných hodinách prišiel si potreboval oddýchnuť, vyspať sa - aby mohol na nasledujúci deň pracovať. Potvrdil, že vzťahy s poškodenou boli komplikované - z predmetného dôvodu aj pred predmetným žalovaným obdobím boli rozídení. Pokiaľ išlo o predmetný večer 10.októbra 2015 spáchanie skutku poprel v celom rozsahu. Potvrdil, že ju z bytu vyhodil, ale z dôvodu, že on už v hádke nemal záujem pokračovať. To, že ju vyhodil z bytu - tak ako 10.10.2015 nebolo prvýkrát. Stávalo sa, že keď sa takto hádali a chcel, aby hádky prestali tak ju v izbe zamkol na malú chvíľu, aby sa ukľudnila. Za ten čas on bol vo vedľajšej izbe. Potvrdil, že v minulosti poškodená telefonicky volala príslušníkov polície. Bolo to z jej strany z dôvodu, že bola na neho
nahnevaná, útočná - teda z pomsty. On volal príslušníkov polície z dôvodu, že ona na neho kričala a on ju chcel zastaviť, aby prestala kričať. Mal za to, že trestné oznámenie zo strany poškodenej bolo podané z dôvodu, že mu chcela uškodiť - pretože ju vyhodil z bytu na ulici Studenohorská č. 43, Bratislava a to po predmetnom dátume 10.októbra 2015. Pokiaľ ide o ich spoločnú dcéru táto ho pravidelne navštevuje každý týždeň cez víkend. S dcérou si užíva pretože mu nikto nenadáva, neháda sa s poškodenou. K predmetnej skutočnosti predložil ako listinný dôkaz výpis SMS správ ako aj e-mailová komunikácia od poškodenej.
Svedkyňa a zároveň poškodená I. I. v prípravnom konaní vypovedala, že skutočnosti, ktoré uviedla do zápisnice o trestnom oznámení - 10.októbra 2015 sa zakladajú na pravde a skutok sa stal tak ako ho popísala o trestnom oznámení. Povedala len čistú pravdu. Vypovedala, že Michal ju naposledy napadol 10.októbra 2015 na adrese ich spoločného bydliska, ale k tomu už nič viac nepovie. Zároveň vypovedala, že vo veci nebude vypovedať v súlade s § 130 Tr.por. lebo obžalovaný je otcom ich spoločného dieťaťa a je mu blízkou osobou a nechce, aby skončil v base. Rozprávala sa s rodičmi o tom, že najlepšie je nevypovedať, aby obžalovanému neublížila a nešiel tento do basy. Ona bola pod vplyvom U. - preto obžalovaného udala. Jej mama videla modriny, ale u rodičov nemala žiadnu podporu. Jej rodičia hádžu problémy pod koberec. Obžalovaný vidí, že sa za ňu nikto nepostaví a preto si on na ňu dovoľuje. Vypovedala, že ona sa obžalovaným nebude stýkať, odíde od neho ku U. a s obžalovaným nebude bývať a pre ich spoločnú dcéru ku obžalovanému bude chodiť U. a nie ona. Na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a vo veci nevypovedala z dôvodu, že obžalovaný je jeho blízkou osobou - otcom maloletej dcéry.
Svedok I. U. v prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaného poznal prostredníctvom poškodenej. Niekoľko krát sa s ním stretol aj osobne, komunikovali spolu aj telefonicky. Na neho obžalovaný pôsobil nepríjemným, agresívnym slizkým dojmom. Prvý kontakt bol s ním v roku 2012, kedy mu obžalovaný telefonoval a vytýkal obsah SMS správ, ktoré si posielal s poškodenou, neskôr bolo témou to, že sa zle správal ku poškodenej a aby s tým prestal. S poškodenou mal blízky vzťah - i keď komplikovaný. Táto mu hovorila, že ju obžalovaný fyzicky napádal, bola i na lekárskych vyšetreniach. Neskôr ju vyhodil z domu a chvíľu bývala preto poškodená u rodičov. S týmito však nemala dobré vzťahy a preto chodila prespávať ku obžalovanému. Od leta roku 2014 si na poškodenej všimol - že mala na tele podliatiny, škrabance, modriny. Povedala mu táto, že ich má od obžalovaného - ktorý keď bol pod vplyvom alkoholu ju udieral, kopal, bil. Od leta 2014 mu poškodená hovorila, že bola viackrát obžalovaným fyzicky napadnutá a to si desaťkrát. Obžalovaný jej nadával a to ako pri stretnutiach, tak i pri telefonátoch. Následkom útokov od obžalovaného mala aj otras mozgu a aj narazené rebrá. O poslednom útoku zo dňa 10.októbra 2015 mal vedomosť, že poškodená mu povedala, že je porezaná. Ona mu ukázala rany čo mala. Povedala mu, že obžalovaný ju nad ránom začal fyzicky napádať, pľul na ňu a porezal ju nožom na rukách. Následne spolu išli do nemocnice, kde bola ošetrená. Tiež mu povedala, že bola obžalovaným udretá do rebier, kopal ju, porezal. Pri útokoch na ňu vykrikoval, že videl na facebooku ich spoločne fotky. Osobne však nikdy nebol prítomný pri fyzických útokoch medzi obžalovaným a poškodenou. Svedkom jedného útoku mala byť matka poškodenej - bolo to v roku 2013, resp. v roku 2014 keď táto ešte bývala u rodičov. Predmetné útoky poškodená ohlásila na polícii. Mal vedomosť o tom, že asi rok dozadu jej obžalovaný povedal, že keď bude mať s niekým dieťa, tak jej ho vykope z brucha, aby nemala pankharta. Na hlavnom pojednávaní vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou aké boli mal z rozprávania poškodenej. Vypovedal, že on videl na poškodenej modriny a rezné rany. Nešlo o jeden prípad, potyčky vznikli tak - že o predmetných veciach mal z rozprávania poškodenej. O predmetných udalostiach poškodená nemala záujem rozprávať - povedala len, že obžalovaný ju škrtil, raz mu uviedla, že ju udrel do rebier. Pokiaľ on na polícii vypovedal, že ju obžalovaný asi desaťkrát zbil - mohli to byť aj hádky. Nebol osobne prítomný ani pri slovných hádkach - poškodená mu len povedala, že mala s obžalovaným konflikt. Hovorila mu, že obžalovaný ju mal urážať, že je špina a podobne. Občas sa stalo keď s ňou bol, že aj plakala. Mala niekedy také depresie. Osobne sa za žalované obdobie s obžalovaným stretol asi trikrát. Pred ním sa správal normálne. Vtedy poškodenej ani nenadával, ani jej neublížil. Pokiaľ išlo o udalosť zo dňa 10.októbra 2015. Ráno predmetného dňa mu telefonovala poškodená. Táto mu povedala, že sa niečo stalo, ale čo nepovedala. V telefóne bola divná. Následne mu opätovne telefonovala. Povedala mu, že mala nejaký komflikt a rezné rany. Zároveň mu povedala, aby prišiel pre ňu do Dúbravky. Keď videl rezné rany - tak sa najprv išli najesť a následne sa rozhodla, že pôjde do nemocnice a na políciu. Ohľadom predmetného večera mu povedala, že obžalovaný bol opitý, že mu ona vtedy doniesla dieťa
a on ju napadol. Neskôr mu povedala, že u obžalovaného ona spala a keď prišiel obžalovaný domov, že ju napadol.
Svedkyňa I. I. st. v prípravnom konaní vypovedala, že poškodená je jej dcérou. S obžalovaným jej dcéra sa zoznámila v roku 2010. Spoločne bývali, mali spoločnú dcéru, ale následne sa rozišli na niekoľko mesiacov, kedy dcéra bývala v ich spoločnej domácnosti. Priamym svedkom útokov ona medzi obžalovaným a poškodenou nebola. O nich sa dozvedela až následne keď bola dcéra napadnutá. Dcéra jej vždy povedala,
že obžalovaný ju zbil, napadol, nejako to nekonkretizovala. V roku 2012 alebo 2013 jej dcéra povedala, že ju obžalovaný dobil, bil, kopal, udieral päsťami do hlavy. Ostatné útoky nekonkretizovala. Podrobne popísala len posledný skutok - malo to byť ráno okolo 03:00 hod. kedy jej dcéra telefonovala, že obžalovaný prišiel domov a začal ju biť, pľul na ňu, porezal ju a vyhodil z bytu. Ona preto išla za ňou do bytu obžalovaného a tu už boli príslušníci polície. Následne sa dcéra pobalila a odišla k nim. Potom išla na ošetrenie. Mala vedomosť o tom, že dcéra v minulosti hlásila útoky na polícii, ale tieto následne vzala späť. Na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa 10.októbra 2015 ona prišla po tom, čo mal byť incident ukončený. Dcéra - poškodená sa zvykla v minulosti sťažovať na obžalovaného a to, že sa pohádali. O predmetnom incidente sa vyjadriť nevedela. I po 10.októbri 2015 podľa nej zrejme mala nejaké modriny a zranenia. V rámci odstraňovania rozporov trvala na výpovedi, ktorú vypovedala na polícii. Mala za to, že v súčasnosti vzťah medzi obžalovaným a poškodenou je dobrý. Jej vnučka (spoločná dcéra obžalovaného a poškodeného) majú krásny vzťah. Poškodená sa jej nezmieňovala o tom, že by najmenej päťkrát do týždňa boli medzi nimi hádky. Povedala, že občas boli medzi nimi hádky. Potvrdila, že obžalovaný jej zvykol v minulosti v noci telefonovať, že si s poškodenou nevedel rady - pretože ju nevedel ukľudniť. Priamo osobne účastná nebola prítomná fyzického útoku zo strany obžalovaného a ani hádok medzi nimi.
Svedkyňa Z. C. v prípravnom konaní vypovedala, že dňa 10.októbra 2015 medzi 02:00 hod. a 03:00 hod. ráno ju zobudil buchot, treskot, počula hádku, otvorila dvere preto na svojom byte. Na chodbe videla poškodenú - susedku v tričku s bosými nohami, ktorá jej povedala, že ju vyhodil obžalovaný. Búchala na dvere bytu, obe ruky mala krvavé. Preto ju vzala do svojho bytu, umyla jej ruky, zalepila rany. Povedala jej, že ju nožom porezal obžalovaný. Potom poškodená išla znova ku dverám, klopala - obžalovaný jej otvoril dvere, do vnútra ju nepustil. Svedkyňa jej dala papuče a pyžamo a zavolala políciu. V priebehu roku 2015 - obžalovaný poškodenú vyhodil aspoň trikrát. Už pred tým jej poškodená hovorila, že obžalovaný si vypije a že sa potom hádajú. Ona obžalovaného nevidela opitého. Na hlavnom pojednávaní potvrdila skutočnosti, ktoré vypovedala v prípravnom konaní. Naviac k veci vypovedala, že ona nebola nikdy svedkom, že by obžalovaný fyzicky zaútočil na poškodenú, tiež nepočula, že by obžalovaný vulgárne nadával poškodenej. Tiež ani v minulosti na poškodenej nevidela zranenia. Pokiaľ išlo o 10.október 2015 - toto bola podľa nej hlučná hádka - lebo to počula. Pred predmetným dátumom hádky, ani krik ani hádky z bytu obžalovaného nepočula. Svedok Z. C. v prípravnom konaní vypovedal, že dcéra mu obžalovaného predstavila niekoľko rokov dozadu. Spoločne majú dcéru. Svedok vypovedal, že obžalovaného nebral ako člena rodiny. Dcéra mu povedala, že má s obžalovaným nejaké problémy - že ju mal napádať, ale bližšie okolnosti mu neuviedla. S predmetnej veci odmietol vypovedať.
Svedok N. Y. v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 10.októbra 2015 v čase o 02:40 hod. bol s kolegom stržm. S. vyslaní na ulici G. č. 43 v Bratislave - kde malo dôjsť k rodinným nezhodám. Do kontaktu vošli s poškodenou, ktorá im uviedla, že jej priateľ - obžalovaný sa vrátil z práce pod vplyvom alkoholu, pochytili sa, spôsobili si škrabance. Za ich asistencie si poškodená pobalila veci a spoločne s dcérou odišla z bytu. Nevedela uviesť či v predmetnej veci bude podávať trestné oznámenie, ale odovzdané jej bolo tlačivo k lekárovi.
Na hlavnom pojednávaní potvrdil skutočnosti, ktoré vypovedal v prípravnom konaní.
V súlade s ustanovením § 268 ods. 2 Tr.por. bol na hlavnom pojednávaní oboznámený znalecký posudok znalcom z odboru psychoĺógia, odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality - RNDr. Mgr. Dušanom Kešickým, PhD. Znalec vo vzťahu k obžalovanému konštatoval na základe vyšetrenia, ktoré bolo vykonané - direktívne postoje a agresitivita nie sú stabilnou súčasťou osobnosti obžalovaného, avšak zvýšená miera agresivity môže byť afektívne podmienená, s nízkou mierou proaktivity, čo sa v nadlimitných záťažiach premieta do neadaptívneho správania. Situačný stres môže zatieňovať úsudok. Obvinený dokáže správne vnímať i interpretovať prežité skutočnosti. Netrpí nadmernou fantáziou ani sklonmi ku komfabulácii. Skreslenie v jeho výpovedi môže byť motivované snahou vyhnúť sa trestu, pričom môže ísť bagatelizáciu vlastného podielu na konflitktoch so snahou preniesť podstatnú časť zodpovednosti za konflikty na poškodenú. Obžalovaný vnímal svoj vzťah k poškodenej ako vzťah partnerský, pričom vyvinul iniciatívu založiť kompletnú rodinu, pričom forma koexistencie a spôsob života u neho ostal nezmenený oproti predchádzajúcemu obdobiu, čo bolo poškodenou následne často a pravdepodobne búrlivo kritizované a následne sa stalo spúšťačom agresie. Znalec vo vzťahu k poškodenej konštatoval na základe vyšetrenia, ktoré bolo vykonané - u poškodenej ide o osobnosť nezrelú, preferovaným obranným mechanizmom bola tendencia nadmerne zjednodušovať situáciu v jej komplexnosti. Poškodená je najúspešnejšia v prostredí, ktoré je predvídateľné a nekomplikované, nekladie nároky na pružné prispôsobovanie sa. Má vysokú potrebu blízkosti, avšak táto zostáva neuspokojená. Vzťah k obžalovanému vnímala ako sklamanie v nádeji na emočné naplnenie. Jej prah odolnosti znášať správanie zo strany obžalovaného je znížené, avšak postačujúce pre bežnú koexistenciu a zvládnutie životných nárokov. Dôvodom pre rozhodnutie skoncovať s doterajším priebehom vzťahu nie je snaha o potrestanie obžalovaného, ale snaha o zmenu v spôsobe života s ohľadom na maloletú dcéru. Konanie obžalovaného pociťovala ako ťažké príkorie, avšak názor na tento pocit pri odlúčení od obžalovaného postupne zľahčovala. Netrpí nadmernou konfabuláciou, fantáziou, ani sklonmi ku klamstvu. Špecifická a všeobecná vierohodnosť sú adekvátne. Prežité udalosti nezanechali na jej psychike významnejšie následky. Správanie obžalovaného nezasiahlo psychiku a citový život poškodenej významným spôsobom. Prežité skutočnosti nezanechali významnejšie následky na jej psychike a je málo pravdepodobné, že by sa objavili v budúcnosti v podobe významnejšej poruchy trvalého charakteru, ktorá by bola v priamom súvise s predmetnými udalosťami.
Znalkyňa MUDr. Klaudia Stanislavová, z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatri (§ 268 ods. 2 Tr.por.) znaleckým psychiatrickým vyšetrením mala za to, že obžalovaný je závislý od alkoholu - v čase vyšetrenia sa nachádzal tzv. prodromálnej fáze vývoja alkoholizmu (počiatočná fáza alkoholizmu).
Vo veci bola vykonaná prehliadka tela ako obžalovaného tak i poškodenej - predmetný dôkaz je založený v spise (fotodokumentácia, CD disk).
Z lekárskej správy vypracovanej dňa 10.októbra 2016 v čase o 15:01 hod. traumatológom malo za to, že poškodená utrpela pomliaždenie driekovo krížovej oblasti a panvy, viaceré otvorené rany zápästia a ruky. V spise je založená príloha k záznamu výkonu služby - dňa 09.10.2015 v čase od 18:00 hod. do 06:00 hod. dňa 10.10.2016.
Hodnotiac vyššie podrobne popísané dôkazy, ako i ďalšie listinné a vecné dôkazy, ktoré súd na hlavnom pojednávaní vykonal v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, ktoré sa týkajú skutkových zistení obžalovaného I. D. spod obžaloby oslobodil. Vychádzal pritom z nasledovných skutočností.
Trestného činu - zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa 208 ods. 1 písm. a/, písma. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 31.decembra 2015 sa dopustí ten, kto týra blízku osobu spôsobujúc jej psychické utrpenie kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolaním strachu a stresu, ktoré ohrozovalo jej (poškodenej) psychické zdravie.
Obžalovaný spáchanie skutku ako bol uvedený v obžalobe v celom rozsahu poprel. Nevylúčil hádky, ktoré boli v žalovanom období medzi ním a poškodenou. Fyzické a psychické útoky vylúčil. Vypovedal, že medzi nimi keď boli hádky boli len verbálneho charakteru. I posledná hádka, ktorá bola dňa 10.októbra 2015 bola medzi ním a poškodenou. To, že mal požité alkoholické nápoje nepoprel. Poprel však v celom rozsahu, že by poškodenú keď táto v noci spala začal kopať do tela, pľuť jej do ucha ako i udrieť do
pravej strany tváre s vulgárnosťami. Potvrdil, že medzi nimi došlo ku naťahovaniu, ale v tom zmysle
- že keďže on nechcel v hádke pokračovať tak ju vyhodil z bytu, ktorého je on výlučným vlastníkom. Poškodenú on neporezal - naopak bola to poškodená, ktorá sa porezala sama. Poškodená po tom, čo bolo podľa § 199 ods. 1 Tr.por. začaté trestné stíhanie a súčasne vo veci vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 Tr.por. dňa 11.októbra 2015 vo veci nevypovedala. Na hlavnom pojednávaní taktiež v predmetnej veci nevypovedala. Svedkovia v predmetnej veci, ktorí boli vypočutí - I. I. G.., I. U., Z. C. Z. N. Y. - sa ku skutku kladenému za vinu nevedeli vyjadriť. Svedkyňa I. I. st. - matka poškodenej vypovedala, že na dcére nevidela počas žalovaného obdobia žiadne zranenia. Ona osobne nebola nikdy prítomná pri fyzickom útoku zo strany obžalovaného a hádok, ktoré by medzi nimi mali byť. Potvrdila - že bol to obžalovaný, ktorý i v minulosti zvykol v nočných hodinách jej telefonovať, aby prišla ku nim, pretože poškodená na obžalovaného kričala - aby ju ukľudnila. Svedok I. U. - tiež nepotvrdil skutočnosti uvedené v obžalobe. Nebol účastníkom fyzického, verbálneho, psychického útoku na poškodenému. Vedel sa vyjadriť ku skutočnostiam - ktoré mal od samotnej poškodenej - teda ňou sprostredkované. Svedok N. Y. - potvrdil skutočnosti, ktoré vypovedal obžalovaný a to v tom smere - že tento obžalovaný mu tvrdil (po tom, čo bol vykonaný policajný zákrok), že bol napadnutý zo strany poškodenej. Videl na obžalovanom škrabance na rukách. Pamätal si z predchádzajúcich zákrokov, že vo veci bolo viackrát podávané trestné oznámenie, ale zo strany poškodenej bolo vzaté späť. Svedkyňa Z. C. - suseda - potvrdila, že v predmetný večer dňa 10.októbra 2015 v neskorých nočných hodinách jej zabúchala na dvere poškodená, ktorá mala zranenú ruku, ktorú jej ošetrila. Potvrdila, že keď si išla do bytu obžalovaného poškodená pre veci - tento jej to umožnil. Ona videla ako odišla poškodená z bytu s kuframi, z bytu ju obžalovaný však nevyhadzoval. Nebola v minulosti svedkom toho, že by z predmetného bytu počula krik, hádky. Na poškodenej nevidela ani v minulosti žiadne zranenia. Pred predmetným dňom - 10.október 2015 ona nepočula hádky ani krik ani vresk.
V tejto súvislosti súd poukazuje i na znalecké posudky - ohľadom osobností obžalovaného ako i poškodenej - znalcom RNDr. Mgr. Dušanom Kešický, PhD.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obžalovanému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a to v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne nezávisle od toho, alebo ich obstaráva súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa súčasne platného kontradiktórneho procesu dôkazy navrhujú a vykonávajú procesné strany a nie súd, takže súd iba vyhodnocuje stranami vykonané dôkazy. Z tohto dôvodu sa dôraz celého trestného konania presunul z prípravného konania na hlavné pojednávanie, v rámci ktorého sa dôkazy vykonávajú procesnými stranami. pri aplikácii zásady ústnosti a bezprostrednosti nie je možné mechanicky a najmä účelovo sa pridržiavať tých dôkazov, resp. ich častí, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní, či už zákonne alebo nezákonne a ktoré stranám vyhovujú, ale je nevyhnutné brať do úvahy aj zmeny výpovedí, či dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, bez ohľadu na to, či táto zmena napomáha tej, či onej procesnej strane. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že aj keď obžalovaný bol dôvodne podozrivý, že sa dopustil skutku, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne. Nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako i nepriamych dôkazov, z ktorých by súd mohol vyvodiť bezpečný záver, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania sa skutočne stal. Predmetné dokazovanie neumožnilo urobiť jednoznačný záver, že skutok sa stal.
Výrok o vine musí byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa skutok stal. Keďže v danom prípade mala ako hlavný dôkazný prostriedok slúžiť výpoveď poškodenej
- jediný priamy dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov - ako sú výpovede svedkov, odborné vyjadrenia, listinné dôkazy, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátiteľný.
Práve výpoveď svedkyne a zároveň poškodenej - ktorá v predmetnej veci naviac absentuje nespĺňala tieto kritériá a podmienky na to, aby mohla byť jediným podkladom pre uznanie viny obžalovaného vinným a jeho odsúdenie. Naviac v podstatných bodoch bola vyvrátiteľná výpoveďami svedkov ako i znaleckým posudok znalcom a listinnými dôkazmi vyššie rozvedenými. Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje zistenia o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty nie, o púhu pravdepodobnosť s poukazom na hodnotenie dôkazov vykonaných pred súdom (§ 2 ods. 19 Tr. por.).
Z uvedeného dôvodu súd postupoval podľa § 285 písm. a/ Tr. por. a obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané bez odôvodnených pochybností, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa je- ho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunaj- šieho súdu.