Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-69-2016.pdf
PDF · 73.76 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/69/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Daniely Šramelovej, v trestnej veci vedenej proti odsúdenému A. B., v konaní o povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu v Galante zo dňa 20. apríla 2016, sp. zn. 1Nt/30/2015, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26. júla 2016 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v M., z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím okresný súd rozhodol podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku tak, že návrh odsúdeného A. B. o povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/223/2015 zamietol.
Okresný súd svoje uznesenie odôvodnil tým, skutočnosti a námietky uvádzané odsúdeným nie sú spôsobilými a relevantnými dôvodmi pre povolenie obnovy konania v zmysle ustanovenia § 394 odsek 1 Trestného poriadku.
Obhajobou predkladané dôkazy, návrhy na vypočutie bývalého spoluobvineného A. B. a svedka Y. D., novými skutočnosťami alebo dôkazmi, ktoré by boli súdu predtým neznáme, a ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Svedok, spoluodsúdený A. B. a rovnako aj samotný A. B. sa k trestnej činnosti pred sudcom pre prípravné konanie priznali. Napriek tomu podali odpor proti trestnému rozkazu, tento však zobrali späť. Je nelogické a nepravdepodobné, že by A. B., ktorý je bratom A. B., sa tomuto vyhrážal, a jednak že by A. B. mal obavu o zdravie a život práve kvôli vyhrážkam vlastného brata. Nie je logickým argumentom, že by A. B. „nahováral“ A. B. na „stiahnutie“ odporu za tým účelom, že by bol potom A. B. prepustený, prípadne oslobodený. A. B. totiž v pôvodnom konaní vzal pred pojednávaním svoj odpor späť. Vo veci nebol oslobodený, naopak, tým, že súd vzal na vedomie späťvzatie odporu A. B., nadobudol trestný rozkaz aj voči A. B. právoplatnosť. Obžaloba bola podaná na oboch spoluodsúdených, to, či by „stiahol“ A. B., čiže vzal späť svoj odpor, by nemalo žiaden vplyv na existenciu obžaloby podanej voči A. B., resp. nemalo by priamy vplyv na vydaný trestný rozkaz voči A. B.. Je nepravdepodobné, že by A. B. v obnovenom konaní potvrdil, že sa bratovi vyhrážal, že by práve po takom čase od spáchania trestného činu a najmä od odsúdenia chcel vypovedať k tomu, že je jeho brat A. B. nevinný. Odsúdený nepodložil takýto návrh žiadnymi inými argumentmi, preto jeho návrh vyhodnotil ako domnienku, resp. skôr prianie A. B., aby A. B. vypovedal v jeho prospech. Pokiaľ ide o svedka D., ktorý by mal dosvedčiť, že sa skutku nedopustil, tento dôkaz nepovažuje za nový, teda taký, o ktorom by odsúdený nemal vedomosť, pričom podstatné je však to, že súdu nie je úplne zrejmé, k akej okolnosti by sa mal svedok vyjadriť. Najmä nie je zrejmé,
že by práve okolnosť, či vedel odsúdený, že sa rodičia presťahovali, alebo nie (o čom by mal svedok D. svedčiť), je práve tou novou skutočnosťou, ktorá by mohla viesť k inému rozhodnutiu o vine, prípadne treste. Y. D. by podľa A. B. mal vypovedať len o jeho vedomosti kam sa rodičia odsťahovali a o tom, že A. B. si myslel, že idú domov. Nie je však navrhnutý ako priamy svedok trestnej činnosti, teda udalostí, ku ktorým už malo prísť na mieste, kde sa skutok odohral. Ak by sa aj preukázalo, že A. B. nevedel kam s bratom ide, nemení to nič na skutočnosti, že podľa rozhodnutia súdu v pôvodnom konaní sa následne, neskôr dopustil trestnej činnosti.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote ihneď po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí ( č. l. 20 spisu ) zahlásil odsúdený sťažnosť.
Prokurátor okresnej prokuratúry sa vzdal práva na podanie sťažnosti.
Do neverejného zasadnutia sťažnostného súdu, odsúdený svoju sťažnosť písomne neodôvodnil.
Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade riadne a včas podanej sťažnosti odsúdeným, preskúmal podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku správnosť výrokovej časti napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že podaná sťažnosť odsúdeným nie je dôvodná.
Z obsahu spisového materiálu sťažnostný súd zistil, že :
okresný súd podľa § 353 ods. 1 Trestného poriadku vydal dňa 06.11.2015, pod č. k. 0T/223/2015 trestný rozkaz, ktorým uznal A. B. a A. B. za vinných z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Za to bol A. B. uložený trest odňatia slobody vo výmere jedného roka a A. B. trest odňatia slobody vo výmere 11 mesiacov s tým, že obaja boli pre výkon trestu odňatia slobody zaradení do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. proti tomuto trestnému rozkazu obidvaja podali odpor dňa 06.11.2015 súdu doručeným podaním dňa 24.11.2015, A. B. zobral odpor podaný proti trestnému rozkazu späť uznesením Okresného súdu v Galante zo dňa 24.11.2015, sp. zn. 0T/223/2015 zobral okresný súd na vedomie späťvzatie odporu podaného obvineným A. B. pred začatím hlavného pojednávania dňa 09.11.2015 zobral aj A. B. odpor podaný proti trestnému rozkazu späť, preto okresný súd uznesením podľa § 355 ods. 9 Trestného poriadku zobral na vedomie späťvzatie odporu podaného A. B..
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na trest by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Sťažnostný súd konštatuje, že súd I. stupňa postupoval v súlade so zákonom a správne, keď na podklade žiadosti odsúdeného A. B. určil termín verejného zasadnutia na 20. apríla 2016, vykonal potrebné dokazovanie smerujúce k rozhodnutiu o tomto návrhu, a to výsluch odsúdeného a oboznámenie všetkých dôkazov produkovaných v pôvodnom konaní.
Rovnako správne postupoval, keď napadnutým uznesením návrh na povolenie obnovy konania podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol s konštatovaním, že neboli zo strany odsúdeného predložené žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo so zreteľom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Pre povolenie obnovy konania vo všeobecnosti musia byť splnené dve podmienky. Musia nastať skutočnosti súdu skôr neznáme a zároveň musia byť spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre páchateľa v tomto prípade vo výroku o treste. Možnosť zasahovania do právoplatných rozhodnutí súdov, je však v súlade so zásadou nemennosti právoplatných rozhodnutí pre zaručenie právnej istoty striktne obmedzená určením procesných zákonných kritérií uvedených v citovanom ustanovení § 394 ods. 1 Trestného poriadku. Zo systematického zaradenia inštitútu obnovy konania medzi mimoriadne opravné prostriedky je zrejmé, že v konaní o povolení obnovy konania nedochádza k opätovnému prehodnocovaniu veci, ale jedná sa len o posúdenie, či nová skutočnosť, ak je vôbec daná, spôsobuje takú zmenu dôkaznej situácie, že by bolo potrebné obvineného spod obžaloby oslobodiť, alebo uznať za vinného podľa miernejšieho ustanovenia zákona. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého účelom je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, a to v prípadoch, keď príčiny zistených nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia.
Odsúdeným navrhované dôkazy, po vecnej stránke, nie sú takého charakteru, aby zakladali a spĺňali podmienky pre povolenie obnovy tak, ako to má na mysli ustanovenie § 394 Trestného poriadku. Aj podľa zistenia sťažnostného súdu, nejde o také dôkazy, ktoré by boli schopné viesť k zmene napadnutého rozhodnutia.
Sťažnostný súd si všetky závery okresného súdu osvojuje, ako na správne na ne odkazuje, a to bez potreby ďalšieho opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení a zároveň dodáva, že priznanie odsúdeného A. B. a jeho brata A. B. nebolo jediným dôkazom, ktorý ich usvedčoval zo spáchania skutku. Vo veci bola vypočutá poškodená Ing. F. B. vlastníčka domu, ktorá ich pristihla, ako aj ďalší svedkovia a zabezpečené listinné dôkazy, ktorými mal okresný súd skutkový stav v pôvodnom konaní spoľahlivo preukázaný a na základe čoho vydal trestný rozkaz.
Pretože senát Krajského súdu v Trnave nezistil žiadne podmienky na zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného A. B. podľa § 193 ods. 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.