Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-154-2016.pdf
PDF · 68.94 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/154/2016
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnených: 1./ mal. Z. N., nar. XX. X. XXXX, bytom N. XXX, 2./ mal. G. N., nar. XX. X. XXXX, bytom N., obe oprávnené zast. zákonnou zástupkyňou L.. N. N., nar. XX. X. XXXX, bytom N. XXX, pr. zast. JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, proti povinnému: H. N., D.. XX. X. XXXX, bytom N. XXX, zast. JANČI & PARTNERS, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť dlžné výživné a bežné výživné, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Martinom Pírym, so sídlom Exekútorského úradu Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, pod sp. zn. Ex 37/2016, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e . Súd povinnému u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Pírymu trovy exekúcie vo výške 39,83 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Martinom Pírym sa dňa 25. 1. 2016 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 37/2016 na uloženej povinnosti zaplatiť dlžné výživné a bežné výživné, priznanej rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8P/2/2015-35 zo dňa 25. 2. 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7CoP/27/2015-74 zo dňa 13. 5. 2015. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 054629 zo dňa 5. 2. 2016, ktoré vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenej 1./ dlžné výživné vo výške 839,61 eur za obdobie od januára 2015 do januára 2016 a ďalej bežné výživné vo výške 130,- eur mesačne od 1. 2. 2016 a oprávnenej 2./ dlžné výživné vo výške 839,61 eur za obdobie od januára 2015 do januára 2016 a ďalej bežné výživné vo výške 130,- eur mesačne od 1. 2. 2016 a trov exekúcie.
Povinný podal proti predmetnej exekúcii námietky. Uznesením č. k. 6Er/154/2016-22, právoplatným dňa 14. 5. 2016, súd námietky povinného proti exekúcii zamietol.
Dňa 3. 5. 2016 bolo súdu doručené podanie právnej zástupkyne mal. oprávnených označené ako späťvzatie návrhu s návrhom na zastavenie exekúcie, ktorým vzali oprávnené návrh na vykonanie exekúcie pre dlžné výživné aj bežné výživné v celom rozsahu späť. Späťvzatie bolo odôvodnené tým, že povinný dňa 7. 4. 2016 uhradil dlžné výživné k 31. 3. 2016 a tiež bežné výživné za apríl a máj 2016 na obe oprávnené a súčasne sa zaviazal uhradiť všetky vzniknuté trovy exekučného konania. Trovy právneho zastúpenia si neuplatnila. Vzhľadom na uvedené právna zástupkyňa mal. oprávnených navrhla, aby súd exekúciu v celom rozsahu zastavil a zaviazal povinného k úhrade trov exekučného konania bez trov právneho zastúpenia. Súčasne bol súdu predložený príjmový doklad zo 7. 4. 2016 o úhrade sumy 1.359,61 eur na mal. oprávnenú 1./ a zo dňa 7. 4. 2016 o úhrade sumy 1.359,61 eur na mal. oprávnenú 2./.
Toho istého dňa bolo súdu doručené aj vyjadrenie povinného, ktorý so späťvzatím vyslovil súhlas a žiadal, aby súd exekúciu zastavil s tým, že ako povinný uhradí všetky trovy exekučného konania, nakoľko sa s matkou oprávnených tak dohodol. Dňa 7. 4. 2016 uhradil zameškané výživné a tiež aj bežné výživné za apríl a máj 2016. Povinný rovnako predložil doklady o úhrade.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej sa môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. Mal. oprávnené prostredníctvom právnej zástupkyne navrhli exekúciu zastaviť z dôvodu, že povinný dňa 7. 4. 2016 uhradil dlžné výživné aj bežné výživné k máju 2016, preto súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku zastavil.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie 39,83 eur.
23/07. : životného prostredia Liptovský Mikuláš č. Ovzd.2005/01829-004 JK zo dňa 01. 12. 2005. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Vzhľadom na dôvod podaného návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým je vyrovnanie nedoplatkov na výživnom až po začatí exekučného konania, ako aj vzhľadom na vyjadrenia oprávnených aj povinného, ktorý zhodne vyhlásili, že povinný uhradí trovy exekúcie s výnimkou trov právneho zastúpenia oprávnených, súd zaviazal povinného zaplatiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Nakoľko exekúciu súd zastavil, má súdny exekútor podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) nárok na paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej však 33,19 eur. Súdnemu exekútorovi priznal súd odmenu za výkon exekučnej činnosti v minimálnej výške 33,19 eur, tak ako si túto uplatnil.
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu vo výške 33,19 eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 6,64 eur. Celkom tak súdnemu exekútorovi patria trovy exekúcie vo výške 39,83 eur.
Priznané trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Pírymu povinný.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
prílohy200807ríla 1860/11, Liptovský Mikuláš____________________________________________________________________________________Podľa § 239 ods. 1, ods. 2 C. s. p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
Podľa § 240 C. s. p., sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Podľa § 243 C. s. p., v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Podľa § 244 C. s. p., rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
Podľa § 246 C. s. p., v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.