Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_4C-262-2014.pdf
PDF · 80.94 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/262/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci navrhovateľa: M. V., nar. X.X.XXXX, K. XXX, občianka SR proti odporcovi: V. H., nar. XX.X.XXXX, W. XXX, B. C., t.č. Ústav na výkon trestu, Dončová 6, 034 01 Ružomberok, občan SR v konaní o určenie otcovstva k mal. D. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57 takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že V. H., nar. XX.X.XXXX je otcom mal. D. V., nar. XX.XX.XXXX z matky M. V., nar. X.X.XXXX.
II. Súd zveruje mal. D. V., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke M. V., nar. X.X.XXXX, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. V. H., nar. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu mal. D. V., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 27,13 eur, ktoré výživné je povinný uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa M. V., a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala na tunajší súd návrh, ktorým žiadala aby súd určil, že odporca je otcom mal. dieťaťa D. V., nar. XX.XX.XXXX.
2. Podaný návrh odôvodnila tým, že mal. dieťa pochádza z jej vzťahu s V. H., otec v rodnom liste mal. D. nie je uvedený a t.č. je v ústave na výkon trestu odňatia slobody v Ružomberku. V. H. sa cíti byť otcom mal. D. V. a želá si, aby súd určil, že je otcom dieťaťa. Je si vedomý svojich práv a povinností. Okrem V. H. nemala iného partnera. Mal. D. je žiačkou 1. ročníka ZŠ v K., je zdravá. . Výdaje na dieťa sú na oblečenie, stravu a hygienu. Školské pomôcky sú uhrádzané z dotácii z dôvodu, že sú v hmotnej núdzi. Dcéra sa stravuje v školskej jedálni. Ďalej uviedla, že je nezamestnaný, evidovaná na ÚPSVaR. Poberá dávku v hmotnej núdzi a prídavky na dieťa. Býva v drevenom dome, obýva jednu izbu spolu so svojou matkou. Poplatky spojené s bývaním sú 14 eur za elektrinu.
3. Uznesením č.k. 4C/262/2014-14 zo dňa 23.3.2015 súd mal. dieťaťu ustanovil kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
4. Súd doručil účastníkom poučenia o ich procesných právach a povinnostiach, odporcovi a kolíznemu opatrovníkovi spolu s návrhom na vyjadrenie a vo veci vytýčil pojednávanie.
5. Odporca v písomnom stanovisku k návrhu uviedol, že je otcom maloletej D. V. a otcovstvo uznáva.
6. Odporca bol k veci vypočutý dožiadaným Okresným súdom v Ružomberku dňa 7.6.2016, kedy mu boli zároveň doručené všetky písomnosti spolu s termínom pojednávania.
7. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie mal však riadne a včas vykázané, svoju neúčasť písomne ospravedlnil. Vzhľadom na uvedené súd vo veci pojednával v neprítomnosti odporcu v zmysle ust. § 31CMP /Civilného mimosporového poriadku/.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom protokolu o výsluchu odporcu /č.l. 36/, správou ÚPSVaR o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch, a ďalších listinných dôkazov doložených do spisu, a to rodným listom mal. dieťaťa, potvrdeniami o poberaní dávky v hmotnej núdzi, potvrdením ÚVTOS Ružomberok o nástupe odporcu na výkon trestu odňatia slobody, na základe čoho ustálil tento skutkový stav.
9. Navrhovateľke M. V. sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra mal. D. V.. Matka je zapísaná v knihe narodení matričného úradu Stará Ľubovňa, vo zväzku 50, ročník 2007, strana 148, pod poradovým číslom 687 a otec v tomto rodnom liste nie je uvedený.
10. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že otcom mal. dieťaťa je označený odporca V. H., a preto žiada, aby súd určil, že on je otcom mal. dieťaťa. Výživné navrhla určiť v minimálnej výške.
11. Z protokolu o výsluchu odporcu pred dožiadaným Okresným súdom v Ružomberku súd zistil, že odporca otcovstvo k mal. dieťaťu v plnom rozsahu uznáva. Zároveň uviedol, že súhlasí aj s navrhovanou úpravou práv a povinnosti k mal. dieťaťu, tiež konkrétne aj s výškou navrhovaného výživného.
12. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť aby otcovstvo určil súd.
.
13. Podľa § 94 ods. 2 ZoR za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiať a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolností. 14. V § 94 ZoR je upravená tretia posledná vyvrátiteľná domnienka otcovstva. Podľa nej prislúcha súdu určiť otcovstvo na základe návrhu (pokiaľ sa dieťa narodilo mimo manželstva a otcovstvo nebolo určené súhlasným vyhlásením rodičov), pokiaľ sa v konaní preukážu skutočnosti uvedené v citovanom zákonnom ustanovení.
15. Vykonaným dokazovaním, najmä z výpovede odporcu mal súd preukázané, že otcom mal. dieťaťa je odporca, ktorý sa jednoznačne vyjadril, že sa považuje za otca tohto dieťaťa.
16. Podľa § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti a o výžive maloletého.
17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. 18. Podľa § 26 citovaného zákona ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 19. Podľa § 62 ods. 1 , 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 20. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 21. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
22. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 23. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj a neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
.
25. Navrhovateľka navrhla, aby mal. dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti, pretože od narodenia sa o neho stará, odporca sa o dieťa nezaujíma, je vo výkone trestu odňatia slobody. Výživné zo strany odporcu navrhla na pojednávaní určiť v minimálnej výške 27,13 eur mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku. Je v evidencii na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, poberá sociálnu dávku vo výške 140,- eur mesačne spolu s rodinnými prídavkami. Mal. dieťa je zdravé.
26. Kolízna opatrovníčka navrhla zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a zaviazať odporcu výživné v minimálnom rozsahu od právoplatnosti tohto rozsudku.
27. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zverenie mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matke je v jeho záujme, matka bude mal. zastupovať a spravovať jeho majetok, o dieťa sa doposiaľ riadne stará.
28. Pri určení výšky výživného postupoval súd v súlade s cit. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. prihliadal tak na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
29. Na základe uvedených kritérií súd dospel k záveru, že v danej situácii na strane otca je dôvod na určenie výživného iba v minimálnom rozsahu. Takto určené výživne je odporca povinný poukazovať vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa.
30. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, . d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.