Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2C-352-2015.pdf
PDF · 77.41 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/352/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v právnej veci navrhovateľky: Q. B., rod. Š., nar. XX. X. XXXX, bytom W. XXX, XXX XX A. proti odporcovi: Z. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, XXX XX A., o určenie výživného na manželku, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa X. P. XXXX domáhala uloženia povinnosti voči odporcovi platiť manželské výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima.
2. Návrh odôvodnila tým, že je nezamestnaná, evidovaní na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, nepoberá dávku v hmotnej núdzi, iba rodinné prídavky. Odporca sa z dôvodu pretrvávajúcich nezhôd odsťahoval k priateľke, s ktorou žije v jej domácnosti. Odporca neprispieva na domácnosť ani na maloleté dieťa. Navrhovateľka musí pokryť mesačné nájomné za byt, elektrinu, stravu, školu a ďalšie poplatky na maloletú (poplatok do triedneho fondu, hygienické potreby, atď.). Keďže tieto náklady prevyšujú jej príjmy, vypomáhajú jej príbuzní. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, býva v nájomnom byte.
3. Odporcovi bol návrh spolu s prílohami doručený dňa 4.1.2016. K návrhu a prílohám sa nevyjadril. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavil, svoju neúčasť na ňom neospravedlnil, hoci mu predvolanie na pojednávanie bolo riadne doručené dňa 19.7.2016, preto súd aplikujúc ustanovenie § 180 C.s.p. prejednal vec v neprítomnosti odporcu.
4. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie potvrdením o poberaní osobitného príspevku za rok 2015 odporcom, potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov zo dňa 8.1.2016, odpoveďou zo Sociálnej poisťovne zo dňa 18.1.2016 a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Navrhovateľka na nariadenom pojednávaní zotrvala na podanom návrhu a argumentovala predovšetkým skutočnosťou, že odporca neprispieva na výživu maloletého dieťaťa. Ďalej uviedla, že ona poberá prídavok na dieťa.
6. Zo sobášneho listu súd zistil, že dňa XX.X.XXXX v Bardejove uzavreli účastníci konania manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Mestského národného výboru v Bardejove, vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XX.
7. Z potvrdenia o poberaní príspevku vyplýva, že odporca v roku 2015 poberal osobitný príspevok a to len za mesiace apríl až september 2015 vo výške á 126,14 eur/mesiac. V ďalších mesiacoch už tento príspevok nepoberal.
8. Z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 8.1.2016 súd zistil, že obaja ako navrhovateľka, tak odporca sú vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, navrhovateľka od 19.8.2008 a odporca od 1.10.2015, pričom táto evidencia trvá. Z odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 18.1.2016 plynie, že ako navrhovateľka, tak odporca nepoberali žiadne dávky sociálneho poistenia.
9. Podľa § 71 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom a účinnom znení (ďalej len „zákon o rodine“) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
10. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká a trvá odo dňa uzavretia manželstva až do jeho zániku. Manželia majú mať v manželskom zväzku rovnakú životnú úroveň a účelom tohto nároku je práve zabezpečenie jej vyrovnania. Požiadavka na rovnakú životnú úroveň vyplýva z princípu solidarity a rovnakého postavenia v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. V zásade nie je podstatné, či manželia spolu žijú alebo nie. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Táto sa nedá vylúčiť, obmedziť a na jej existenciu nemá vplyv ani prípadné zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, dôsledkom je stav, keď majú títo rozdielnu životnú úroveň. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to napr. pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tejto vyživovacej povinnosti sa tak okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje i naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Pokiaľ teda nastane stav, kedy manželia majú rozdielnu životnú úroveň a nevedia sa dohodnúť na jej vyrovnaní, môže sa ktorýkoľvek z manželov domáhať na súde určenia výživného na manžela.
12. V predmetnej veci bolo vychádzajúc z nerozporovaných tvrdení navrhovateľky preukázané, že manželstvo účastníkov trvá a odporca si neplní vyživovaciu povinnosť ani na maloleté dieťa F. B., nar. XX.XX.XXXX. Z tvrdení navrhovateľky tiež plynie, že prijíma aj napriek pripojeným potvrdeniam o poberaní prídavku na dieťa za rok 2015 prídavky na dieťa. Navrhovateľka sa domáha určenia manželského výživného, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca je nezamestnaný, nepoberal žiadne dávky sociálneho poistenia, v roku 2015 poberal len osobitný príspevok á 126,14 eur a to len do septembra 2015. Ďalej zo zistení plynie, že navrhovateľka je tiež nezamestnanou bez poberania dávok sociálneho poistenia.
13. Súd pri posudzovaní rozdielnosti životnej úrovne účastníkov konania a následne splnenia podmienky podieľania sa na životnej úrovni manžela, vychádzal predovšetkým z preukázanej skutočnosti, že obaja účastníci konania sú nezamestnaní. Z hľadiska posudzovania možnosti priznania výživného súd vychádzal z explicitného znenia ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o rodine a vykonaným dokazovaním zistil, že životná úroveň odporcu, ktorá z hľadiska posudzovania možnosti priznania výživného je relevantnou v čase trvania manželstva, je obdobná ako životná úroveň navrhovateľky, keďže obaja sú nezamestnaní a nepoberajú žiadne dávky sociálneho poistenia.
14. Obdobne pri úvahách o možnostiach priznania výživného navrhovateľke pri poukaze navrhovateľky predovšetkým na neplnenie si vyživovacej povinnosti odporcu k deťom odkazuje na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť rodiča k deťom predchádza vyživovacej povinnosti medzi manželmi s tým, že inštitút výživného na maloleté dieťa je z hľadiska dokazovania a nesporovosti konania rozdielnym, preto skúmanie oprávnených potrieb maloletých detí prináleží osobitnému konaniu, kde sa rozhoduje
o výživnom, resp. o jeho zvýšení/znížení. Zároveň v prípade dobrovoľného neplnenia si povinnosti povinným rodičom hradiť výživné na maloleté deti uložené vykonateľným rozhodnutím súdu, súd poukazuje na to, že právny poriadok SR poskytuje dostatočné možnosti vynútenia si plnenia takejto povinnosti povinnou osobou.
15. Vychádzajúc z predložených dokladov ohľadom príjmových pomerov odporcu mal súd za to, aj s poukazom na to, že navrhovateľka v návrhu a aj na pojednávaní uviedla, že odporca si neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, z predložených listinných dôkazov iné oficiálne príjmy odporcu zrejmé nie sú, resp. vychádzajúc z vykonaného dokazovania neplynie, že by mal odporca vyššiu životnú úroveň ako má navrhovateľka, nie je dôvodným priznať navrhovateľke manželské výživné.
16. Vzhľadom teda na uvedené, predovšetkým z dôvodu nezistenia výrazne rozdielnej životnej úrovne navrhovateľky a odporcu, súd návrh navrhovateľky zamietol.
17. Výrok o náhrade trov konania vyplýva z ustanovenia § 57 v spojení s § 52 CMP.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1-2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.