Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-151-2016.pdf
PDF · 87.9 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/151/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnej: X. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X. XXX, XXX XX X., o vymoženie 101,07 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 23Er/1113/2015-19 zo dňa 11.11.2015 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť JUDr. Erika Tótha, súdneho exekútora so sídlom exekútorského úradu Piaristická 2, 949 01 Nitra, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods. 1,2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 25 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 písm. a), b), § 1 ods. 1, § 2 písm. a),b), § 3 ods. 1,2 zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, § 3 ods. 1, § 879j, § 52 ods. 1,2,3,4 § 53 ods. 1,3,5, § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1,2,3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ako aj o ustanovenia Smernice Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. IBB/0410/130 zo dňa 30.05.2014, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť istinu 366,47 eura a úrok z omeškania 9,00% ročne zo sumy 366,47 eura od 02.12.2010 do zaplatenia. Konštatoval, že právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinná uzavreli dňa 06.09.2007 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver v sume 995,82 eura (30.000 Sk), pričom povinná sa zaviazala zaplatiť úver veriteľovi v 40 mesačných splátkach. Súd predmetný právny vzťah posúdil ako spotrebiteľský, keďže právny predchodca oprávneného pri uzatváraní zmlúv vystupoval v pozícii dodávateľa a povinná vystupovala v pozícii spotrebiteľa. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená rozhodcovskou doložkou, ktorá je obsiahnutá v článku 10.2 OP "Riešenie sporov". Súd urobil záver, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo. Podľa obsahu zmluvy ide totiž o spotrebiteľský úver, lebo veriteľ je podnikateľom v danom predmete (podľa výpisu z obchodného registra) a považuje sa teda za dodávateľa a dlžník
- povinná je spotrebiteľom, pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme.
2. Súd považoval rozhodcovskú doložku uvedenú v podmienkach pre úver, ktoré tvoria súčasť zmluvy, za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovská doložka priamo prikazuje, že všetky spory medzi zmluvnými stranami sa majú riešiť prostredníctvom rozhodcovského konania. Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal a v obchodných podmienkach bola formulovaná tak, že splynula s ostatnými štandardnými podmienkami. Tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Podľa názoru súdu takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Podpis na zmluve nie je možné považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Zo zmluvnej podmienky sa nestáva individuálne dohodnutá podmienka len tým, že od nej spotrebiteľ neodstúpil. Ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo.
3. Rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka, aj keď v čase uzatvorenia úverovej zmluvy Občiansky zákonník rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku výslovne neupravoval. V tomto smere súdu dáva za pravdu aj neskoršie prijatá novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 1.1.2008 zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r) v znení: "za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neplatnosť rozhodcovskej doložky bránila tomu, aby rozhodcovský súd konal a vydal v danej veci rozhodcovský rozsudok. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy/doložky má v spore vyplývajúcom z práv spotrebiteľa za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Preto súd rozhodol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, alternatívne uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e), § 221 ods. 1 písm. d), f), h) OSP, pričom poukázal najmä na ustanovenia § 44 ods. 2 prvej a druhej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov ako aj príslušné ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z., Smernice Rady 93//13/EHS a aj na znenia rôznych rozhodnutí niektorých okresných a krajských súdov, Najvyššieho súdu Českej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Namietal, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, ani rozhodcovské konanie a ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa § 159 OSP. Súd v odôvodnení podľa jeho názoru nevysvetlil viaceré právne otázky. Uviedol, že jeho právny predchodca ako banka bol povinný podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, inak by došlo k porušeniu zákona. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. V ďalšom texte obsiahleho odvolania oprávnený nesúhlasil s právnou argumentáciou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, resp. namietal aj to, že súd sa nevysporiadal s niektorými podľa neho právne významnými okolnosťami.
5. Sudca súdu prvej inštancie sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“) vyjadril, že nemieni odvolaniu vyhovieť, a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
7. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 11.11.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec na rozhodnutie o odvolaní dňa 05.04.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Exekučný poriadok, ktorý na danú vec aplikoval súd prvej inštancie, bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku <., Civilného mimosporového poriadku <. a Správneho súdneho poriadku <. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku <. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku <. o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
10. Odvolací súd po prejednaní veci uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Pritom aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, a tak na dôvažok dodáva nasledovné: 11. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. V súvislosti s exekučným titulom si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v obchodných podmienkach pre úver (OPPÚ) právneho predchodcu oprávneného tak, ako ich citoval na strane 5 v 4. odseku rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd bol v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania o riešení sporov na základe len všeobecnej rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach veriteľa. Odvolací súd zistil, že rozhodcovský súd svoju právomoc odvodil z bodu 11.2 OP, podľa ktorých sa strany zmluvy o úvere dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a OP budú riešené dohodou; v prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., podľa jeho vnútorných predpisov. Toto znenie rozhodcovskej doložky zodpovedá obchodným podmienkam pre úver, ktoré doložil oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie, avšak odvolací súd zistil, že ide o OPPÚ účinné až odo dňa 01.01.2008, hoci zmluva o úvere bola uzavretá dňa 06.09.2007. Neskôr na výzvu súdu doložil iný text s názvom „Všeobecné obchodné podmienky“ s označením dňa účinnosti 30.06.2007, avšak znenie rozhodcovskej doložky nie je v nich uvedené v bode 11.2, ale v inom bode - 10.2. a s iným znením, než aké citoval rozhodcovský súd v odôvodnení svojho rozsudku. Navyše zmluva o úvere neodkazuje na všeobecné obchodné podmienky, ale len na obchodné podmienky, ktoré v inej veci prejednávanej odvolacím súdom (napr. týkajúcom sa zmluvy č. 7644027507 zo 14.11.2007) oprávnený predložil s účinnosťou od 15.03.2007. Ak teda rozhodcovský súd konal na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v obchodných podmienkach pre úver účinných v čase uzavretia zmluvy o úvere v znení citovanom v rozhodcovskom rozsudku, takáto doložka nijako nemohla založiť jeho právomoc. Rozhodcovská doložka nebola priamo zakomponovaná do žiadnej zmluvy podpísanej povinnou, pričom spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán,
a to v neprospech povinnej. Predmetná formulácia obchodných podmienok pre úver nevykazuje znaky platného právneho úkonu. Možným vylúčením všeobecného súdu pre riešenie sporov účastníkov došlo aj k odňatiu práva brániť sa a podať žalobu, prípadne opravný prostriedok na všeobecný súd v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Uvedené ustanovenie obchodných podmienok pre úver odvolací súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 1,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 neplatná. Odvolací súd tak prijal záver, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie, a rovnako výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky posúdil ako nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Oprávnený žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.
12. Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka oprávneného o nesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Ustanovenie § 93b zákona o bankách nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného dodržať povinnosti uložené Občianskym zákonníkom v piatej hlave, a teda ani povinnosti predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu dodávateľ. Ak právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. ak takýto postup v návrhu ani netvrdil a ani nedoložil listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvej inštancie správne konštatoval neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Obdobné stanovisko zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6ECdo 131/2014 zo dňa 28. januára 2015. V tomto prípade je zrejmé, že pôvodný veriteľ predložením obchodných podmienok pre úver nedal spotrebiteľovi možnosť prejaviť vôľu, či rozhodcovskú doložku ako súčasť obchodných podmienok prijme alebo neprijme, a z doložených listín už vôbec nevyplýva to, že povinnej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za opodstatnené.
13. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej doložke nemal právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).