Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/45/2016

Uznesenie

Okresný súd Prešov, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A. P., nar. XX.XX.XXXX, t. č. bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., so sídlom F., X. XX, dieťa rodičov: matky P.H. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. P.Y., U.. Y.. O. XXX/XX a otca P. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. S., M. XXX/XX, na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

vyhlasuje, že n e m á p r á v o m o c vo veci rodičovských práv a povinností a vo veci vyživovacej povinnosti k mal. A. P., nar. XX.XX.XXXX,

konanie z a s t a v u j e ,

žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 13.07.2016, tunajšiemu súdu doručeným dňa 14.07.2016, sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, na základe ktorého by súd zveril mal. A. P., nar. XX.XX.XXXX do výchovy a starostlivosti matky. Zároveň sa vo veci samej domáhala zverenia maloletej do výchovy a starostlivosti matky, s tým, že otca navrhovala zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 200,- € mesačne, s tým, že dlžné výživné za obdobie od 01.05.2016 do rozhodnutia súdu bude povinný splácať v splátkach po 100,- € mesačne spolu s bežným výživným. Styk otca s maloletou navrhovala upraviť tak, že tento bude prebiehať každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 14:00 hod. do 18:00 hod. v bydlisku matky.

2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá pochádza z družského vzťahu s otcom, s ktorým matka žila v spoločnej domácnosti v Českej republike v podnájme. Začiatkom mája tohto roku prišla matka s maloletou na rodinnú oslavu do miesta svojho trvalého pobytu k rodičom do Š.Ý. P.. Po nezhode s otcom maloletej a hádke sa rozhodla, že ostane bývať u svojich rodičov, pretože stratila dôveru k otcovi maloletej. V súčasnosti je matka s maloletou na materskej dovolenke a z Českej republiky poberá príjem vo výške 2.400,- Kč, ktorý však nepostačuje na pokrytie všetkých jej potrieb a potrieb maloletej. Finančne jej vypomáhajú jej rodičia. Podľa matky je otec momentálne bez pracovného pomeru od júna toho roku, pričom predtým pracoval ako robotník s príjmom okolo 20.000,- Kč. Odkedy nežijú v spoločnej domácnosti otec na výživu maloletej neprispel žiadnou sumou. V súčasnosti sa jej otec začal vyhrážať a má obavu, aby jej maloletú nezobral, maloletá sa ho bojí, lebo bola svedkom, keď dal matke facku a vulgárne jej nadával. K návrhu matka pripojila zároveň kópiu rodného listu maloletej. Iné listiny k návrhu nepripojila.

3. Z návrhu matky vyplýva, že maloletá sa spoločne s matkou zdržiavala na území Českej republiky, kde žili v spoločnej domácnosti v podnájme s otcom maloletej a to až do začiatku mesiaca máj 2016, kedy matka s maloletou odišla na rodinnú oslavu k rodičom do Š. P. a následne sa rozhodla tam zostať.

4. Podľa § 2 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

5. Týmto právne záväzným aktom je Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie“), majúce prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, s poukazom na to, že tak ako Slovenská republika, aj Česká republika je členským štátom Európskej únie, a preto je Nariadenie potrebné aplikovať prednostne pred Zákonom o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (čl. 7 ods. 2 Ústavy SR).

6. Podľa čl. 1 ods. 1 písm. b) Nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

7. Podľa čl. 1 ods. 2 písm. a) Nariadenia, záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom.

8. Podľa čl. 1 ods. 3 písm. e) Nariadenia, toto nariadenie sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť.

9. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

10. Podľa čl. 12 ods. 3 Nariadenia, súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1, ak: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu; a b) všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

11. Podľa čl. 17 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

12. Podľa čl. 20 ods. 1 Nariadenia, v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu.

13. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.

14. Podľa čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

15. Podľa čl. 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

16. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 161 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

18. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

19. Zo znenia nariadenia vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na výkon rodičovských práv a povinností sa považuje jednak obvyklý pobyt dieťaťa, a jednak posúdenie, či došlo k oprávnenému premiestneniu mal. dieťaťa z jedného členského štátu do iného členského štátu, alebo jeho neoprávnenému premiestneniu alebo zadržiavaniu. Pojem „obvyklý pobyt“ je v súčasnosti už štandardným pojmom používaným v medzinárodných právnych nástrojoch. Nakoľko definícia tohto pojmu nie je obsiahnutá v žiadnom z týchto nariadení, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Treba však v tejto súvislosti zdôrazniť, že nariadenia sa neopierajú o koncept obvyklého pobytu, ako ho môže chápať vnútroštátne právo jednotlivých členských štátov, ale používa ho ako autonómny koncept európskeho práva, pričom obsah tohto pojmu sa musí vykladať v súlade s cieľmi a účelom nariadenia. V kontexte slovenského právneho poriadku a jeho terminológie preto pojem obvyklý pobyt nemožno stotožňovať s pojmom trvalý pobyt a ani s pojmom bydlisko. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter, preto úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste nie je pre jeho posudzovanie rozhodujúci. Podstatným je, kde sa osoba fakticky v prevažnej miere zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba po väčšinu roka zdržuje, kde pracuje, študuje a pod. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie, lekára a pod.

20. Súd skôr než začal vo veci konať, zisťoval, či sú splnené podmienky konania. Jednou z podmienok konania je aj právomoc súdu. Súd pri zisťovaní štátu obvyklého pobytu maloletej zohľadnil všetky osobitné skutkové okolnosti tohto prípadu, kedy skúmal okrem iného trvanie, podmienky a dôvody pobytu maloletej na území Slovenskej republiky, ako aj oprávnenosť tohto pobytu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť vôbec nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Súd má za to, že v danej veci právomoc slovenského súdu na konanie absentuje, s poukazom na stabilizovaný obvyklý pobyt maloletého dieťaťa v Českej republike. Táto sa narodila a vyrastala v Českej republike, pričom na území Slovenskej republiky sa zdržiava približne 2 a pol mesiaca po tom, čo jej matka po rodinnej oslave ostala bývať u svojich rodičov. Navyše kolízny opatrovník v podaní zo dňa 20.07.2016 uviedol, že otec dňa 17.07.2016 prišiel pre matku s maloletou a išli spolu do X. S., odkiaľ sa vrátia niekedy v priebehu budúceho týždňa. Z uvedeného teda nie je žiadnym spôsobom možné vyvodiť záver o úmysle matky spoločne s matkou trvalo ostať na území Slovenskej republiky. Zároveň nemožno založiť právomoc podľa čl. 12 ods. 3 Nariadenia, nakoľko v listinách založených matkou absentuje dôkaz o tom, že by všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania. Súd má tiež za to, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v tomto prípade splnené neboli, keďže matka maloletej v samotnom návrhu a ani v jeho prílohách neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce nariadenie takéhoto opatrenia a teda sa nejedná o naliehavý prípad podľa čl. 20 ods. 1 Nariadenia.

21. S poukazom na čl. 8 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie

(ES) č. 1347/2000, majú právomoc súdy členského štátu obvyklého pobytu dieťaťa, a teda právomoc v danej veci konať má miestne príslušný súd v Českej republike. Taktiež pri určení právomoci súdu na konanie vo veciach týkajúcich sa výživného maloletých detí nie je rozhodujúce štátne občianstvo maloletého dieťaťa, ani miesto jeho trvalého pobytu, ale miesto jeho obvyklého pobytu, ktorým je Česká republika, pričom zároveň miesto obvyklého pobytu povinného (v danom prípade otca maloletej) sa nachádza v súčasnosti v Českej republike. Preto je potrebné, aby si matka uplatnila svoje práva novým kvalifikovaným návrhom na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu práve na príslušnom súde v Českej republike.

22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a teda vyhlásil, že nemá právomoc vo veci rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletej, ani vo veci vyživovacej povinnosti k maloletej a konanie pre nedostatok právomoci zastavil, s prihliadnutím na aktuálny stav v čase začatia konania.

23. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.