Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-237-2016.pdf
PDF · 89.33 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/237/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: L. štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 193,82 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 190 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 190 eur, od 24.02.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a . Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 84,54 % trov konania.
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.05.2016 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 193,82 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 203,82 eur od 13.12.2014 do 23.02.2016 a odo dňa 24.02.2016 do zaplatenia zo sumy 193,82 eur a na náhradu trov konania vo výške 16,50 eur ako súdny poplatok a trov právneho zastúpenia vo výške 64,42 eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.11.2014 došlo k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru, pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 eur. Predpokladom uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú môže požiadať len spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, zmluva a prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. Žalobca vyjadril súhlas zaslaním predzmluvného formulára formou elektronickej pošty. Žalovaný vyjadril súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný žalobcom cez elektronickú poštu. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver vo výške 200 eur s individuálne dohodnutou odplatou 3,82 eur do 12.12.2014. Žalovaný však uvedenú sumu nezaplatil, žalobca preto podľa čl. IV. bodu 4 rámcovej zmluvy si uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 203,82 eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia a to v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995. Žalobca k žalobe pripojil rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, ďalej zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a výpis z bankového účtu.
2.
Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk dňa 06.06.2016, ktorú skutočnosť preukazuje doručenka na č.l. 14 rub súdneho spisu, písomne v súdom určenej lehote nevyjadril.
3.
Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa Čl. 12 CSP na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 297 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. Súd v súlade s ustanovením § 297 písm. b) v spojitosti s ustanovením § 219 ods. 3 CSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 22.07.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 13.07.2016.
5.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Strany sporu uzavreli dňa 15.11.2014 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. Podľa čl. IV. bodu 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.
Strany sporu zároveň dňa 15.11.2014 uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanému bezúročný úver 200 eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver 200 eur s individuálne dohodnutou odplatou za poskytnutie úveru 3,82 eur, spolu sumu 203,82 eur do 12.12.2014.
6.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu 7. V danom prípade je zrejmé, že splatnosť požičanej sumy 203,82 eur bola stanovená na dobu do jedného mesiaca, keď Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru strany sporu uzavreli dňa 15.11.2014 a žalovaný sa zaviazal žalobcovi požičanú sumu 203,82 eur vrátiť dňa 12.12.2014. Nejde tak o spotrebiteľský úver, ale o inú pôžičku, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov uvedené v § 24 tohto zákona. 8. Súd posúdil právny vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
9.
Ako vyplýva z ustanovení § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V spornej zmluve sa však v článku IV. bod 3 výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Strany sporu si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon - Občiansky zákonník neumožňuje. Dohoda o individuálne dohodnutej odplate za poskytnutie úveru vo výške 3,82 eur, ktorý má byť odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov, je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutej strane právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to len na spomínanú odplatu, a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Okrem toho súd pre úplnosť konštatuje, že dohoda o individuálne dohodnutej odplate za poskytnutie úveru (správne pôžičky) fakticky aj obchádza prípadnú dohodu o úrokoch za poskytnutie úveru a žalobca tým, že v zmluve výslovne uvádza, že poskytovaná pôžička je bezúročná, navodzuje dojem výhodnosti pôžičky a vzbudzuje u dlžníka dojem, akoby skutočne mal dlžník vrátiť iba to, čo si požičal (bez ďalších nákladov naviac). V skutočnosti pod zámienkou „individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru“ žalobca od žalovaného získa aj ďalšie finančné prostriedky nad rámec poskytnutej istiny a takto ďalšie poskytnuté finančné prostriedky fakticky predstavujú formu odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov, ktorá odplata však môže mať pri pôžičke výlučne podobu úrokov (ako už bolo uvedené). Uvedené súd hodnotí ako praktiku, ktorá spotrebiteľa zavádza a navodzuje dojem výhodnosti pôžičky bez nutnosti poskytnutia ďalšej odmeny veriteľovi (hoci to tak nie je a odmena existuje, ibaže je skrytá nie v úroku, ale v individuálne dohodnutej odplate za poskytnutie pôžičky) a podľa názoru súdu preto nemôže požívať právnu ochranu.
10.
Žalobca podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi (ktorý ani nerozporoval výšku a poskytnutie prostriedkov), dočasnosť zmluvného vzťahu, ako aj povinnosť žalovaného vrátiť peniaze. Poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému v sume 200 eur vyplýva z predloženého výpisu z účtu (č.l. 8 spisu). Keďže žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 200 eur, pričom žalovanému vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu do 12.12.2014 a žalovaný túto svoju povinnosť splnil iba čiastočne dňa 23.02.2016 vo výške 10 eur, bolo právne dôvodné žalobe o zaplatenie istiny t.j. o zaplatenie sumy 190 eur (200 eur -10 eur) vyhovieť. Dôkazné bremeno ohľadom existencie právnej skutočnosti, ktoré má za následok zánik dlhu, bolo na žalovanom ako dlžníkovi. Úhrada dlhu nad sumu 10 eur, tvrdená žalobcom, nebola zo strany žalovaného v konaní preukázaná.
Žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie 3,82 eur, t.j. žalobu v časti zaplatenia individuálne dohodnutej odplaty, súd na základe vyššie uvedeného ako nedôvodnú zamietol.
11.
Z prisúdenej istiny 190 eur súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalobca si ďalej uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 203,82 eur od 13.12.2014 do 23.02.2016 a zo sumy 193,82 eur od 24.02.2016 do zaplatenia. Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, ale iba z priznanej sumy 190 eur. Výška úrokovej sadzby bola určená ku dňu 24.02.2016. Ku dňu 24.02.2016 úroková sadzba predstavovala 5,05 % ročne, ako základná úroková sadzba ECB 0,05 % plus 5 %, a preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
12.
Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd preskúmal žalobcom uplatnený nárok a priznal mu proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84,54 % trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.