Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-11P/71/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Ľubošom Murgašom v právnej veci navrhovateľky P. O., Z.. XX. XX. XXXX, B. E. XXX/XX, XXX XX V. A., toho času bytom U. X, XXX XX X., proti manželovi F. O., Z.. XX. XX. XXXX, B. E. XXX/XX, XXX XX V. A., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností manželov na čas po rozvode maloletému dieťaťu F. O., Z.. XX. XX. XXXX, zastúpený Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok, ako kolíznym opatrovníkom, takto

rozhodol:

Súd manželstvo manželov P. O., Z.. XX. XX. XXXX T. F. O., Z.. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa 27.06.XXXX X. F. Ú. V. V. A. r o z v á d z a.

Maloletý F. O. Z.. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorý bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého F. O., Z.. XX. XX. XXXX výživným vo výške 400,- Eur mesačne so splatnosťou výživného vždy do 15. dňa v tom ktorom kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

Súd styk otca s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka dňa 30.11.2015 podala na tunajší súd návrh na rozvod manželstva, uzatvoreného dňa 27.06.1998 s manželom F. O.. Navrhla, aby súd na čas po rozvode manželstva maloletého F. O. zveril do jej osobnej starostlivosti a aby súd upravil vyživovaciu povinnosť otca maloletého tak, že mu uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého čiastkou 1.100,- Eur mesačne vopred k rukám navrhovateľky, vždy do 15.dňa v tom ktorom kalendárnom mesiaci. Manželstvo podľa navrhovateľky si dlhšiu dobu neplní svoju funkciu a je rozvrátené, o čom svedčí fakt, že každý z manželov vedie svoj samostatný život. Rozpory v manželstve nastali v roku 2011 a vyvrcholili odsťahovaním sa navrhovateľky zo spoločnej domácnosti. Dôvodom rozvratu manželského vzťahu podľa navrhovateľky je vzájomné odcudzenie manželov z dôvodu rôznych názorov a priorít v manželstve a zanedbávaní povinností na strane manžela. Uviedla, že jej zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý, pretože je PN a nemá možnosť sa reálne zamestnať. V minulom období pred nástupom na PN pracovala v materskej škôlke s minimálnou mzdou. Má aktuálne príjem vo výške 220,- Eur, z ktorého nedokáže uhradiť potreby takmer plnoletého syna. Otec maloletého má nadštandardný príjem. Pracuje v E. a podieľa sa na prispievaní čiastkou 300,-

Eur, ktorá zodpovedá výške mesačného prídavku, ktorý otec maloletého poberá. Maloletý má zvýšené výdavky na cestovné, štúdium a stravu, ktoré sú na úrovni takmer dospelej osoby.

2. Súd doručil návrh na začatie konania manželovi navrhovateľky dňom 02.06.2016, ktorý sa k návrhu písomne nevyjadril.

3. Navrhovateľka súdom bola vypočutá dňa 27.05.2016 a na pojednávaní dňa 17.06.2016 a 22.07.2016 trvala na písomných dôvodoch návrhu. Uviedla, že pred uzatvorením manželstva s manželom spoločne nežili, manželstvo však bolo uzatvorené z lásky. Spolužitie v prvých rokov označila ako náročné a začiatok problémov spojila s tým, že manžel preferoval materiálne záujmy potom, ako získal dobre odmeňovanú prácu v Luxemburgu, na úkor starostlivosti o rodinu, výchovu detí a domácnosť, ktorú sama zabezpečovala. Na podstatných otázkach sa s manželom nedokážu zhodnúť, dlhšie spoločne nežijú a nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Ďalej uviedla, že je bez príjmu, pretože dávka nemocenského jej bola naposledy vyplatená v apríli 2016. Žije v spoločnej domácnosti so synom a priateľkou v byte v X., ktorý je vlastníctvom jej priateľky, ktorá je zamestnaná a má príjem zo zamestnania 1 200 až 1 300,- Eur mesačne v čistom. Priateľke ju finančne podporuje, ale neprispieva jej na chod domácnosti, pretože nemá žiadne finančné prostriedky. S manželom sa dohodla o výške príspevku na výživu maloletého syna v sume 300,- Eur. Vyživovaciu povinnosť na mal. syna si manžel plní nepravidelne. Nad rámec dohodnutej sumy neprispieva. Poukázala na to, že je vlastníčkou bytu vo V. A., ktorý nevyužíva, neprenajíma a vznikajú jej s vlastníctvom náklady mesačne 88 Eur. Maloletý F. je žiakom Q. Š. V. B. - ekonomika dopravy. So zabezpečením starostlivosti o maloletého má na cestovné, stravu, oblečenie a ďalšie výdavky, ktoré sú na úrovni 906,- Eur. Výdavky uhrádza len s finančnou podporou svojej priateľky. Výživné 1 100,- Eur je odôvodnené vo vzťahu k aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a s prihliadnutím na potrebu tvorby úspor maloletého.

4. Manžel na pojednávaní konanom dňa 17.06 a 22.07.2016 súhlasil s rozvodom a so zverením mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Nepoprel, že dôvodom rozvratu manželstva je vzájomné citové ochladenie spôsobené rozdielnosť hodnôt a názorov oboch manželov. Potvrdil, že s navrhovateľkou dlhší čas približne tri roky nevedú spoločnú domácnosť, intímne sa nestýkajú, spoločne nehospodária a obaja nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia. Príjem má zo zamestnania vo výške 1.300,- Eur v čistom a pracuje v spoločnosti M. so sídlom v E. ako vodič. Žije v rodičovskom dome v obci I., X. V. A. odkiaľ dochádza do zamestnania. Sestre prispieva nákladmi na prevádzku rodinného domu mesačne 200,- Eur. Je spoluvlastníkom 3-izbového bytu na R.. E. V. V. A. a vlastníkom bytu na R.. Z. V. V. A., ktorý nadobudol titulom dedenia. Byt prenajíma za mesačný nájom 100,- Eur , ktorý pokrýva výdavky spojené s prevádzkou bytu. Nevlastní žiadny iný nehnuteľný majetok. Je vlastníkom OMV značky Škoda Octavia, rok výroby 2011, ktoré nadobudol dedením. Uhrádza pravidelné mesačné výdavky vo výške 300,- Eur na stravu, cestovné 260,- Eur na jednu cestu z V. A. do miesta zamestnania E., ktoré zhrňujú náklady na pohonné hmoty a diaľničné poplatky, bežné výdavky na ošatenie, obuv 100,- Eur. Poukázal na to, že maloletému synovi prispieva pravidelne mesačne čiastkami od 150 do 300,- Eur a aj nad rámec mesačného príspevku aj ďalšími plneniami od 20 do 50,- Eur podľa jeho potreby. Mal. synovi prispel aj vecným plnením a to kúpou televízora v hodnote 600,- Eur, hracej konzoly a príspevkom na vodičské oprávnenie. Všetky finančné plnenia nad rámec bežného výživného poukazuje pravidelne navrhovateľke na jej účet. Maloletému zabezpečil možnosť čerpať si zo svojej kreditnej karty vreckové a vybrať sumu 20,- Eur mesačne pre vlastné potreby. Zriadil mu aj osobitný sporiaci účet, kde mu mesačne prispieva v priemere 300,- Eur. Manžel uviedol, že výdavky maloletého syna vo výške 907,- Eur sú nadhodnotené a neprimerané jeho momentálnym životným potrebám. Opodstatnené sú len výdavky na na stravu oblečenie a ošatenie. Zodpovedajúcu odôvodneným potrebám mal. považoval sumu 200,- Eur mesačne.

5. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 12.06.2016 s rozvodom manželstva pre v prípade splnenia hmotno-právnych podmienok súhlasil. Otázku zverenia a úpravy vyživovacej povinnosti ponechal na uváženie súdu s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením s obsahom listinných dôkazov založených v prílohovej obálke na č. l. 5: rozpisom výdavkov na maloletého F. O. vo výške 906,- Eur, s pokladničnými bločkami o nákupe oblečenia, obuvi a výživových doplnkov, Sobášnym listom z 29.06.1998, Rodným listom maloletého F., výpisom z bankového účtu navrhovateľky za obdobie od 14.05.2015 do 09.05.2016, čestným vyhlásením z 25.05.2016 U. O., Daňovým priznaním o dani z príjmu

FO za rok 2015, potvrdením o platbách z bankového účtu Všeobecnej úverovej banky s dátumom zúčtovania 16.06.2016, 13.07.2015, 17.08.2015, 21.09.2015, 24.09.2015, 14.10.2015, 18.11.2015, 11.12.2015, 11.01.2016, 09.02.2016, 15.03.2016, 20.04.2016, 09.05.2016 a 14.06.2016, potvrdením Strednej odbornej školy Ivanka pri Dunaji o využívaní posilňovne F. O., Faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 61,59 Eur, cestovné lístky, Faktúra č. XXXXXXXXXX vystavená na sumu 69,77 Eur, cestovný lístok za cestu Veľký Krtíš - Bratislava, Faktúra číslo XXXXXXXXXX z 15.06.2016 na sumu 26,07 Eur, pokladničný doklad na sumu 76,43 Eur, výpis z bankového účtu Slovenská sporiteľňa číslo Q., výpis z účtu Prvej stavebnej sporiteľne, Pracovná zmluva medzi zamestnávateľom M. T. F. O. zo dňa 03.10.2011.

7. Na základe vykonaných dôkazov súd zistil tento skutkový stav:

8. Účastníci dňa 27.06.1998 uzatvorili manželstvo pred Matričným úradom vo Veľkom Krtíši. U oboch manželov sa jedná o prvé manželstvo a účastníci sú slovenskí štátny občania. Posledné spoločné bydlisko manželov je na ul. E. XXX/XX V. V. A.. Z manželstva pochádza maloletý syn F. O., Z.. XX.XX.XXXX. Manželstvo bolo uzatvorené z lásky a spočiatku harmonické. V súčasnej dobe medzi manželmi existuje trvalý a hlboký rozvrat vo vzájomnom vzťahu, ktorého príčiny tohto obaja manželia interpretovali sčasti odlišne, avšak potvrdili, že dôvodom je vzájomné citového ochladenie, ktoré vyplynulo z rozdielnosti preferovaných životných hodnôt, názorov a postojov na zásadné otázky v manželstve, ktoré názorové rozdiely sú neprekonateľné. Z uvedených dôvodov manželia dlhší čas približne 3 roky spoločne nežijú a nehospodária, nevedú spoločnú domácnosť a intímne sa nastýkajú. Každý z manželov vedie samostatný život a stratili záujem na obnovení vzájomného manželského spolužitia. Navrhovateľka v súčasnej done je PN a bez príjmu. Od júla 2015 do apríla 2016 jej boli vyplatené dávky nemocenského poistenia v priemere 220,- Eur mesačne s tým, že posledná dávka bola vyplatená v mesiaci apríl 2016 vo výške 15,30 Eur. Pred nástupom na PN bola navrhovateľka zamestnaná v materskej škôlke s príjmom vo výške minimálnej mzdy. V súčasnosti dobe žije spoločne so synom a priateľkou v meste Pezinok v byte, ktorý je vlastníctvom priateľky, ktorá navrhovateľku a mal syna finančne podporuje. Priateľka navrhovateľky má čistý mesačný príjem 1 300,- Eur. Navrhovateľka mesačné výdavky na jednu osobu v mieste bydliska vyčíslila vo výške 127,- Eur. Manžel navrhovateľky žije v obci I. X. V. A.. Prispieva na prevádzku rodinného domu sestre čiastkou 200,- Eur mesačne a uhrádza pravidelné mesačne výdavky na stravu 300,- Eur, cestovné z obce Záhorce do E. za jednu cestu 260,- Eur, na bežné potreby (ošatenie, obuv) mesačne 100,- Eur. Je zamestnaný v spoločnosti M. Q. Q. V. E., kde pracuje ako vodič s čistý mesačným príjmom vo výške 1 300,- Eur. E. štátom je manželovi navrhovateľky vyplácaný doplatok k rodinným prídavkom vo výške 280,- Eur. Podľa daňového priznania rok 2015 manžel navrhovateľky preukázal zdaniteľné príjmy vo výške 17.859,- Eur so základom dane 13.340,05 Eur. V zmysle pracovnej zmluvy uzatvorenej so zamestnávateľom M. Q. Q. V. B. má manžel dohodnutý rozsah týždenného pracovného času zamestnanca v rozmedzí 26,4 hod. s dohodnutou hodinovou sadzbou odmeny vo výške 14,- Eur. V časovom období od júna 2015 do júna 2016 manžel navrhovateľky (otec) sa podieľal na výžive maloletého syna pravidelným mesačným príspevkom od 100 do 300 Eur mesačne. Založil sporiaci účet v Prvej stavebnej sporiteľni, a na účet sporenia maloletému nasporil k dňu vystavenia výpisu 1.800,- Eur. Maloletému prispel nad rámec pravidelných mesačných príspevkov sumou od 20-50,- Eur podľa potrieb a vytvoril možnosť čerpať z kreditnej karty čiastku 20,- Eur. Mal. dieťaťu prispel ak vecným príspevkom kúpou televízora, hracej konzoly (Xbox) a uhradením nákladov na zabezpečenie vodičského oprávnenia. Manžel navrhovateľky je spoluvlastníkom 3-izbového bytu na E. R. V. V. A. T. V.A. B. Z. R.. Z. V. V. A., ktoré nadobudol titulom dedenia. Nehnuteľnosť prenajíma za dohodnuté nájomné vo výške 100,- Eur mesačne, čím kompenzuje výdavky spojené s užívaním bytu. Vlastní osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia, rok výroby 2011, ktoré nadobudol dedením. Maloletý F. žije spoločne s matkou a jej priateľkou v X.. Je žiakom 2 ročníka Strednej odbornej školy D. X. L., študijný odbor ekonomika dopravy. Maloletý má takmer 18 rokov a jeho životné výdavky sa približujú nákladom dospelej osoby. V súvislosti s dochádzkou do školy navrhovateľka zabezpečuje uhradenie cestovných výdavkov v priemere mesačne 99,90 Eur, oblečenia a obuv 120,- Eur, hygiena 30,- Eur, mobilný telefón 45,- Eur, internet 18,- Eur, prenosný internet 25,- Eur, školské pomôcky 15,- Eur, školské výlety 10,- Eur, strava 150,- Eur, lieky 10,- Eur. Ďalej maloletý je zapojený do mimoškolských aktivít s čím sú spojené mesačné výdavky na posilňovňa a výživové doplnky 60,- Eur, vreckové 40,- Eur a cestovné do Veľkého Krtíša 96,- Eur, vreckové 80,- Eur.

9. Podľa ustanovenia § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“); manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,

byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

11. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

12. Súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na rozvod manželstva vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Zákona o rodine. Z dokazovania vyplynul záver, že v predmetnej veci sú splnené hmotno-právne podmienky pre rozvod manželstva. Manželstvo účastníkov si dlhší čas najmenej tri roky, neplní svoju spoločenskú funkciu a od manželov nemožno očakávať obnovenie vzájomného manželského spolužitia, o ktoré neprejavil záujem žiadny z manželov. Manželia spoločne nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka býva spoločne so synom v domácnosti u priateľky v X. a manžel navrhovateľky v obci I. v rodičovskom dome. Manželia spoločne nehospodária a nezabezpečujú spoločne výchovu dieťaťa. Potom ako odišli zo spoločnej domácnosti sa intímne nestýkajú. Obaja manželia na pojednávaní potvrdili postoj, že na obnovení manželského spolužitia nemajú záujem a že rozvrat ich vzťahu je trvalý. Manželské spolužitie účastníkov z hľadiska zákonom predpokladaných funkcií tieto nenapĺňa. Potreby mal. dieťaťa zabezpečuje každý z manželov individuálnym spôsobom a vlastným príspevkom, k čomu v súdnom konaní navrhovateľka predložila rozpis výdavkov, ktoré na strane mal. dieťaťa vznikajú. Manžel navrhovateľky predložil súdu výpis z účtu o finančnom príspevku na výživu mal.. Možno teda uzavrieť, že manželstvo účastníkov si neplní žiadnu z funkcií, t.j. ekonomickú, biologickú a ani výchovnú. Podľa názoru súdu z postoja účastníkov a okolností na ich strane vyplýva, že v manželstve existuje kvalifikovaný rozvrat, pretože manželia k sebe stratili citovú náklonnosť a stratili záujem na obnovení manželského spolužitia. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že manželia nemajú k sebe vzájomnú dôveru a je evidentné, že nemajú žiadny záujem zotrvať v manželskom zväzku, pretože obaja vedú samostatný život. Každý z manželov vyjadroval inú predstavu o napĺňaní povinností druhého manžela v manželstve, ktorý postoj tiež v konečnom dôsledku svedčí, že vzťah medzi manželmi je vážne a trvalo narušený. Manžel navrhovateľky s rozvodom manželstva súhlasil. Z tohto dôvodu potom súd návrh na rozvod manželstva považoval za dôvodný a vyhovel mu a manželstvo účastníkov rozviedol.

13. Súd v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine zisťoval aj príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi. Dospel k tomu záveru, že hlavnou príčinou rozvratu vzťahov medzi manželmi je strata citovej náklonnosti, ktorá bola spôsobená dlhodobým vzájomným nesúladom pováh a názorov manželov, preferenciou odlišných životných hodnôt v manželstve a pri výchove detí, starostlivosti o domácnosť a zabezpečovaní potrieb rodiny. Rozpory medzi manželmi vyplynuli z rozdielneho hodnotového nastavenia oboch manželov, ktoré nedokázali vzájomne zladiť. Nebola preukázaná príčina rozvratu manželstva spočívajúca v zavinení na strane navrhovateľky založená v porušovaním jej povinností podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine. Tvrdenia, že navrhovateľka nemala záujem na zotrvaní v manželstve, pretože čas trávila s viacerými priateľkami manžel nepodložil a z vykonaných dôkazov takáto príčina rozvratu manželstva nevyplýva.

14. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku; s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine; v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

16. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine; Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine; rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

18. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine; plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine; pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode vychádzal z citovaných ustanovení zákona o rodine. Prihliadol na záujem maloletého dieťaťa, na jeho vývinové potreby a na stabilitu výchovného prostredia. Z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu rodičov maloletého dieťaťa, zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny X. (č. l. 43), ktorý potvrdil vhodné výchovné podmienky na strane matky, dospel súd k záveru, že pre maloletého je najvhodnejším riešením jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky. V tomto rodinnom prostredí mal. žije dlhší čas, má tu dobré zázemie, má k dispozícii samostatnú izbu s možnosťou prípravy do školy, priestor na odpočinok a osobné záujmy. So zverením maloletého do osobnej starostlivosti matke súhlasil ak otec maloletého, pretože maloletý je na toto rodinné prostredie zvyknutý. Súd preto rozhodnutí o zverení mal. dieťaťa zdôraznil v prvom rade zachovanie stability výchovného prostredia a zohľadnil tomu primerane i ostatné zákonné kritéria uvedené v ustanovení § 24 ods. 1 zákona o rodine. Na tomto základe potom dospel k záveru, že na čas po rozvode je dôvodné mal. F. zveriť do osobnej starostlivosti matky. Ďalej z vykonaného dokazovania je možné dospieť k tomu záveru, že maloletý má k otcovi vybudovaný pozitívny vzťah, pravidelne dochádza do Veľkého Krtíša pravidelne. Rodičia maloletého dieťaťa nenavrhli, aby súd styk otca s maloletým upravil, pretože sa na styku dokážu dohodnúť. Súd s poukazom na § 25 ods. 2 zákona o rodine preto styk otca s maloletým Matejom neupravil vo výroku súdneho rozhodnutia.

21. V konaní medzi účastníkmi bola sporná najmä otázka vyživovacej povinnosti. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z porovnania majetkových a zárobkových pomerov a možností oboch rodičov, ako i z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Súd pri stanovení rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa vychádzal z vyčíslenia celkových nákladov na dieťa tak, aby výška výživného pokrývala odôvodnené potreby dieťaťa ku dňu rozhodovania o výške výživného.

22. Súd dodáva, že odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu prípravy na jeho budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené môžu byť odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre

život človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.) ale aj ďalších potrieb, dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, kultúrne a športové potreby, rekreačné potreby a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi schopnosti ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.

23. Posudzovane majetkových pomerov rodičov súvisí so zisťovaním ich životnej úrovne. Súd mal za preukázané, že životná úroveň otca je vyššia ako životná úroveň matky, ktorú okolnosť otec maloletého dieťaťa musí primerane vyvážiť vo väčšej miere vyšším finančným príspevkom na výživu maloletého. Z dokazovania vyplýva, že matka maloletého je dlhodobo PN a do apríla 2016 mala príjem z dávky nemocenského poistenia v priemere 220 Eur mesačne. Výdavky na výživu maloletého špecifikovala vo výške 906,- Eur, ktorá viac ako trojnásobne prevyšuje jej príjem a táto okolnosť vylučuje, aby výdavky uhradila sama. Navrhovateľka pritom tvrdila, že sa nepodieľa žiadnym príspevkom na chode domácnosti v ktorej aktuálne žije, pretože je bez príjmu a doložila čestným vyhlásením, že úhradu výdavkov na výživu maloletého a náklady domácnosti 382,50 Eur uhrádza jej priateľka zo svojho príjmu. Súd tu konštatuje, že i v prípade finančnej podpory navrhovateľky výdavky a označené výdavky na maloletého spolu s nákladmi na domácnosť spotrebujú celý príjem navrhovateľky a príjem jej priateľky, ktorý je pritom nad úrovňou priemernej mzdy v podmienkach SR. Uvedený stav nie je štandardný ani z tohto hľadiska, že matka ako výživou povinná osoba plnenie vyživovacej povinnosti v značnej miere preniesla na tretiu osobu. Zároveň viaceré z označených výdavkov súd považoval za neprimerané a nie odôvodnené. V konaní bolo ďalej preukázané, že otec maloletého je zamestnaný v spoločnosti so sídlom v E., kde dosahuje príjem zo zamestnania na úrovni 1.300 Eur. Okrem tohto poberá doplatok k prídavkom na dieťa vo výške 280,- Eur. Po uhradení svojich životných nákladov na bývanie, cestovné, stravu a bežné potreby mu zostane čiastka 980 Eur, z ktorej prispieval na výživu maloletého mesačnými príspevkami vo výške od 100 Eur do 300 Eur, maloletému prispieval na tvorbu úspor a na sporiacom účte mu našetril k 21.07.2016 sumu 1.600 Eur a prispieval mu aj na rámec bežných finančných príspevkov a vecným plnením. Po odrátaní bežných výdavkov otca na život mu príjem vytvára priestor, aby sa naďalej v rozsahu zodpovedajúcom odôvodneným potrebám maloletého podieľal na ich uspokojení. Zhodnotenie odôvodnenosti potrieb maloletého súd považoval za kľúčové pre ustálenie výšky výživného. Preskúmaní štruktúry a výšky výdavkov na výživu maloletého súd dospel k záveru, že neprichádza do úvahy uspokojenie všetkých matkou uvádzaných výdavkov maloletého, pretože sa nejedená o výdavky odôvodnené. Sporné boli všetky v rozpise označené výdavky s výnimkou nákladov na stravu vo výške 150 Eur, oblečenie a obuv vo výške 120 Eur. Súd za neodôvodnené považoval najmä výdavky na mobilný telefón, internet, prenosný internet, voľný čas a posilňovňu, cestovné do V. A.Í.. Na uspokojenie týchto výdavkov vo výške 364 Eur podľa názoru súdu nie je priestor v príjmoch rodičov. Za opodstatnené súd považoval uhradenie len bežných výdavkov a ďalších výdavkov maloletého na oblečenie + obuv 120 Eur, stravu 150,- Eur, cestovné do školy 80,- Eur, hygienu 30 Eur, pomôcky do školy 15 Eur, školské výlety 10 Eur, lieky 10 Eur. Celkovo odôvodnené výdavky na výživu maloletého možno zhrnúť na úrovni 400 Eur. Výdavok na mobilný telefón a internet ako aj výdavok na posilňovňu je nadštandardný. Zabezpečenie mobilných telekomunikačných služieb prostredníctvom účastníckeho programu v súčasnosti je možné i za priaznivejších cenových podmienok, o čom má súd poznatok zo súdnej praxe aj v iných obdobných veciach výživného. Pre výchovu a výživu maloletého je podstatné uspokojenie aj jeho kultúrnych prípadne športových potrieb, ktoré však prichádza do úvahy vtedy, ak tieto výdavky nepresahujú obvyklú mieru a na ich uspokojenie je priestor z hľadiska možností a schopností rodičov, ktorý predpoklad však nebol uspokojivo naplnený. Súd ďalej čiastočne uznal za dôvodný náklad na bývanie na strane maloletého vo výške 127 Eur t. j. vo výške, ktorá zodpovedá tretine matkou vypočítaných nákladov na bývanie. Súd uvádza, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke. Tým, že matka prevzala výkon osobnej starostlivosti je povinná v prvom rade zabezpečiť pre maloletého bývanie, výživu, ošatenie, obuv a uspokojenie bežných potrieb. Z dokazovania vyplýva, že matka je vlastníčkou bytu vo Veľkom Krtíši, ktorý nevyužíva a neprenechala ho ani do užívania inej osobe napr. formou nájmu, čím by čiastočne kompenzovala svoje životné náklady. Jej prístup k riešeniu bytovej situácie súd preto považoval za nehospodárny. Nebolo by z tohto dôvodu spravodlivé, ak by sa maloletý podieľal na výdavku matky na bývanie rovnakým pomerom, keďže matka mala vyriešenú bytovú situáciu a tým, že zmenila miesto bydliska rozhodla primárne o vlastnej bytovej situácii nie maloletého. Ďalej treba dodať, že vyživovaciu povinnosť voči maloletému je rovnakou povinnosťou oboch rodičov. Matka ju s prihliadnutím na vek maloletého kompenzuje už iba čiastočne výkonom osobnej starostlivosti, pretože

maloletý je žiakom strednej školy. Určenie výživného na maloleté dieťa vždy je prienikom oprávnených potrieb maloletého dieťaťa a schopností, možností a majetkových pomerov rodičov. Rozhodujúce sú reálne zárobkové schopnosti a možnosti rodičov, ich majetkové pomery, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi schopnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Je nesporné, že príjem matky je nízky, resp., že aktuálne je bez príjmu, súd však má však povinnosť prihliadnuť na celkové majetkové pomery a potencionalitu príjmu matky. Súd tu konštatuje, že i keď je matka momentálne PN, jej vek, zdravotný stav, vzdelanie vytvárajú u nej reálny predpoklad podstatne vyššieho príjmu. V prípade, že by sa matka podieľala na úhrade výdavkov maloletého vo výške aspoň polovice určeného príspevku na výživu, boli by uspokojené až dve tretiny matkou uvádzaných výdavkov maloletého. Za daného stavu veci súd považoval za opodstatnené určenie vyživovacej povinnosti otca vo výške 400,- Eur mesačne. Výška výživného zohľadňuje v dostatočnej miere vyšší príjem otca, ktorým sa v rozsahu viac ako 30 % podieľa na plnení výživného a na uspokojení oprávnených výdavkov maloletého dieťaťa. Súd preto uvedenú sumu výživného považoval za primeranú s prihliadnutím na vek maloletého a jeho odôvodnené výdavky.

24. Pre úplnosť súd dodáva, že právom maloletého je participovať na životnej úrovni otca, pretože je aktuálne vyššia. Uvedenú zásadu však nemožno uplatňovať matematicky a žiadať, aby mal maloletý automaticky k dispozícii sumu, s ktorou môže disponovať otec po odpočítaní jeho životných výdavkov zo svojho príjmu. Vždy je opodstatnené, prihliadať na vekový rozdiel rodiča a dieťaťa, na rozdiel medzi potrebami rodiča a maloletého dieťaťa a aj fakt, že na strane otca neexistuje žiadna záruka trvalého príjmu a je obvyklé a rozumné vytváranie určitých finančných rezerv s ohľadom na hospodársku situáciu. Aj z týchto dôvodov súd návrhu matky v otázke výživného nevyhovel v celom rozsahu. Súd nezistil žiadnu zákonnú prekážku, ktorá by navrhovateľovi bránila podieľať sa na výžive mal. vo výške tak je uvedené vo výroku tohto rozsudku, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa.

25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci konania vo výrokoch, voči ktorým sa osobne, alebo prostredníctvom zástupcov vzdali práva podať odvolanie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak(§ 29 Exekučného poriadku).

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzatvorení manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.