Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18C-51-2016.pdf
PDF · 99.79 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/51/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v spore žalobcu: CD Consulting, s. r. o., IČO: 264 29 705, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, proti žalovanému: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. A. X, zast.: Mgr. et Mgr. Lívia kosťová, advokátka, Pod Donátom 5, Žiar nad Hronom, o návrhu žalovaného na obnovu konania č. k. 5C 54/2014, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na obnovu konania z a m i e t a.
II. Žalobca m á právo voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
Žalovaný podal na tunajší súd návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal obnovy konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod č.k. 5C 54/2014, pričom v takomto konaní tunajší súd vydal rozsudok zo dňa 08.07.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.09.2014, na základe ktorého žalovanému uložil povinnosť zaplatiť v prospech žalobcu sumu 702,33 € ako aj zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne ako aj úrok vo výške 6 % ročne. Žalovaný v podanom návrhu na obnovu konania uviedol, že návrh na obnovu konania podáva z dôvodu, že rozhodnutie je v rozpore s Rozhodnutím súdneho dvora Európskych spoločenstiev, dôvod na obnovu konania podľa ust. § 228 ods. 1 písm. e) zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Žalovaný má za to, že plnenie, ktoré žalobca vydaným rozsudkom požaduje okrem iného spočíva v neprijateľných zmluvných podmienkach, nakoľko zmluva o úvere uzatvorená so spoločnosťou M., O.. U.. L.. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola spotrebiteľského charakteru a zmenka, ktorá bola žalovaným vystavená spoločnosti M., O.. U.. L.. je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovaný ďalej vo svojom návrhu poukazuje na ust. § 52 až § 54 zák. č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len „OZ“). Žalovaný poukazujúc na vyššie uvedené ustanovenia má za to, že právny vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou M., O.. U.. L.., bol spotrebiteľský, nakoľko spoločnosť M., O.. U.. L.. je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je okrem iného poskytovanie pôžičiek nebankovým spôsobom a žalovaný je fyzická osoba - nepodnikateľ. Čo sa týka zmenky, ktorú žalovaný ako zabezpečovací prostriedok vystavil M., O.. U.. L.. túto považuje žalovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ako zabezpečovací prostriedok nebola medzi žalovaným a spoločnosťou M., O.. U.. L.. dohodnutá individuálne a podľa žalovaného narušila rovnováhu zmluvného vzťahu medzi žalovaným a spoločnosťou M., O.. U.. L.., pričom túto spoločnosť ako dodávateľa na úkor žalovaného ako spotrebiteľa a vytvorila nerovné faktické podmienky ochrany žalovaného subjektívnych práv. Existenciu rozporu rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronomč. K. 5C/54/2014 zo dňa 08.07.2014 s rozhodnutiami Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vidí žalovaný v tom, že konajúci súd podľa súdnej praxe súdneho dvora EÚ mal preskúmavať ex offo existenciu neprijateľnej podmienky pri vymáhanom návrhu, pričom táto skutočnosť bola judikovaná napr. vo veci C-618/10 S. K. Q. J. O. J. W. J. J., v ktorej Súdny dvor konšatatoval, že vnútroštátny súd je povinný ex offo preskúmať prípadnú nekalú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné ne tento účel. Súdny dvor pritom uviedol, že španielska právna úprava neumožňuje súdu rozhodujúcemu o návrhu na vydanie platobného rozkazu ex offo preskúmať prípadnú nekalú povahu podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a to napriek tomu, že má k dispozícii všetky informácie o právnom a skutkovom stave potrebné na tento účel. Za týchto okolností Súdny dvor tvrdí, že takýto procesný režim je spôsobilý obmedziť efektivitu ochrany, ktorú smernica o nekalých zmluvných podmienkach chce poskytnúť spotrebiteľom. Vzhľadom na celkovú podobu priebeh a osobitosti konania o platobnom rozkaze totiž existuje nezanedbateľné riziko, že dotknutí spotrebitelia nepodajú odpor potrebný na konštatovanie neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky. Niektoré faktory totiž môžu odradiť spotrebiteľov od podania odporu (mimoriadne krátka lehota stanovená na tento účel, trovy spojené so súdnou žalobou, ktoré vzniknú v pomere k výške nepadnutého dlhu, neznalosť svojich práv, nekompletné informácie, ktoré majú k dispozícii z dôvodu obmedzeného obsahu návrhu na vydanie platobného rozkazu podaného predajcom alebo dodávateľom). Predajcom alebo dodávateľom by teda na to, aby zbavili spotrebiteľov ochrany sledovanej smernicou, stačilo iba podať návrh na začatie konania o platobnom rozkaze namiesto riadneho občianskeho konania. Žalovaný má tiež za to, že špecifikované rozhodnutie Okresného súdu v Žiari nad Hronom je v rozpore aj s rozhodnutím vo veci C-240/98 - L. V. K. O. X. U. B. G., nakoľko podľa neho „Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.“ Ďalej má žalovaný za to, že špecifikované rozhodnutie je aj v priamom rozpore s rozhodnutím vo veci C-74/15 Q. D., Y. D. A.. S. J. Y. O. U. O. a ďalší zo dňa 19.11.2015, ktorý opätovne konštatuje, že „Vnitrostátní soudce, kterému byl předložen spor týkající se smlouvy, která může spadat do rozsahu působnosti směrnice, tedy musí ověřit, s ohledem na všechny okolnosti případu a soubor všech důkazů, zda dotčená smluvní strana může mít povahu spotřebitele ve smyslu uvedené směrnice.“ Z vyššie uvedeného vyplýva, že špecifikované súdne rozhodnutie je v rozpore s nielen žalovaným uvedenými rozhodnutiami súdneho dvora EÚ, nakoľko konajúci súd bol povinný pri jeho vydávaní brať na zreteľ skutočnosť, že medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu existoval spotrebiteľský vzťah a návrhu nebolo možné vyhovieť, nakoľko právny titul žalobcu predstavovala spotrebiteľská neprijateľná podmienka - zmenka.
Tunajší súd na prejednanie návrhu na obnovu konania nariadil pojednávanie na deň 22.07.2016 s tým, že na pojednávanie sa nedostavil žalobca, pričom nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu a preto súd v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pojednával v jeho neprítomnosti.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu, ktorým žiadali povoliť obnovu konania, vedenú na tunajšom súde pod číslom 5C 54/2014 trvajú, ako aj na dôvodoch, ktoré uviedli v takomto návrhu. Ďalej uviedol, že v predmetnej veci v konaní 5C 54/2014 bolo vydané súdne rozhodnutie a to Rozsudok, ktorý je v rozpore s Rozhodnutiami súdneho dvora Európskych spoločenstiev a to z toho dôvodu, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným existuje spotrebiteľský vzťah, pričom v predmetnej veci bola vystavená zmenka s tým, že takáto zmenka je neprijateľná zmluvná podmienka, nakoľko nebola individuálne dojednaná. Právny zástupca žalovaného zároveň poukázal na rozhodnutia Európskeho súdneho dvoru, ktoré sú citované v návrhu a z ktorých vyplýva, že súd ex offo musí skúmať, či nebola dojednaná neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľských právnych veciach. Vzhľadom na uvedené skutočnosti právny zástupca žalovaného žiadal, aby súd povolil obnovu konania tunajšieho súdu pod číslom 5C 54/2014 a zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Tunajší súd po tom ako sa oboznámil s listinnými dokladmi, a to: návrhom na obnovu konania; pripojeným spisovým materiálom č. k. 5C 54/2014; ako aj rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C 54/2014 zo dňa 08.07.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.09.2014, zistil nasledovný skutkový stav veci:
V konaní 5C 54/2014 podal žalobca návrh na uplatnenie pohľadávky v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 na príslušnom tlačive takéhoto nariadenia s tým, že proti žalovanému si uplatnil nárok na zaplatenie peňažnej sumy a to vo výške 702,33 € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 702,33 € ako aj 6% ročný úrok zo sumy 702,33 €, zmenkovú odmenu vo výške 2,34 € a náhradu trov konania. Takýto návrh v pôvodnom konaní žalobca odôvodňoval tou skutočnosťou, že žalobca je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 14.04.2010 na zmenkovú sumu 702,33 €, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 30.10.2010 s tým, že indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Zmenka bola vystavená dňa 14.04.2010 na sumu 702,33 €, pričom do jej textu bol poňatý aj záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkovému veriteľovi zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 30.10.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ na zmenkovú sumu uhradil 0,00 € a na úroky uhradil 0,00 €. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou. Vzhľadom na tieto skutočnosti si uplatňoval v pôvodnom konaní takýto nárok. Súd postupujúc v súlade s článkom 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“), doručil žalovanému dňa 23.05.2014 tlačivo C spolu s návrhom a prílohami, vrátane fotokópie zmenky, za účelom vyjadrenia sa k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky žalobcu. Žalovaný v lehote určenej článkom 5 ods. 3 ariadenia, vyplnené tlačivo C na odpoveď Okresnému súdu Žiar nad Hronom nedoručil, ani sa k predmetnému návrhu nijakým spôsobom nevyjadril, hoci bol na tlačive C poučený, že ak do 30 dní od doručenia tlačiva na uplatnenie pohľadávky spoločne s tlačivom na odpoveď neodpovie, súd vydá rozsudok. Tunajší súd následne rozsudkom č. k. 5C 54/2014 zo dňa 08.07.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.09.2014, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 702,33 € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 702,33 € ako aj spolu so 6% ročným úrokom zo sumy 702,33 € a zmenkovú odmenu vo výške 2,34 €. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania v prospech žalobcu. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok zo zmenky, ktorý získal ako indosatár v súlade s príslušnými ustanoveniami zmenkového a šekového zákona od pôvodného majiteľa zmenky, obchodnej spoločnosti M., O.. U.. L... Zmenka ako cenný papier je listinou, z ktorej pre jej majiteľa vyplýva právo na zaplatenie peňažnej sumy uvedenej na zmenke a to voči osobe, ktorá svoju povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu na zmenke písomne vyznačila a potvrdila svojim podpisom. Žalobca ako majiteľ zmenky predložil spolu s návrhom súdu tzv. vlastnú zmenku podpísanú žalovaným ako vystaviteľom. Táto zmenka tak predstavuje abstraktný platobný záväzok vystaviteľa a obsahuje povinnosť zaplatiť určitú sumu uvedenú na zmenke a to právoplatnému majiteľovi zmenky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd preskúmal zmenku na základe ktorej si žalobca v predmetnom konaní uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy voči žalovanému a zistil, že zmenka je podpísaná žalovaným, okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá obsahuje údaje o mene i zročnosti zmenky, vyjadrený záväzkom žalovaného ako vystaviteľa zaplatiť túto zmenku pri predložení. Predmetný záväzok žalovaného zaplatiť za zmenku nie je viazaný na žiadnu podmienku. Zmenka obsahuje údaje týkajúce sa mena toho, na rad ktorého sa má platiť ako aj údaj miesta kde sa má platiť. Na zmenke je uvedený dátum a miesto jej vystavenia, pričom ide o dátum a miesto vystavenia, ktoré existujú. Žalobcom predložená zmenka je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava pripúšťa úročenie zmenkovej sumy za predpokladu, že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená. Okrem výšky úrokovej miery je na predmetnej zmenke zároveň uvedený aj dátum, od ktorého sa úrok počíta. Podpis žalovaného ako vystaviteľa zmenky je umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého textu zmenky. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že navrhovateľ nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa na rad ktorého bola zmenka vystavená. Na základe týchto skutočností mal tak súd za preukázané, že žalovaný ako vystaviteľ zmenky, podpisom vlastnej zmenky sa stal priamym dlžníkom zo zmenky. Nedostatok zákonných náležitostí súd nezistil a voči zmenke neboli vznesené žiadne námietky ani žalovaným, ktorý zotrval v konaní nečinný a súdu nezaslal ani svoje vyjadrenie na priloženom tlačive C na odpoveď. Preto mal súd za to, že v danej veci je podstatné, že žalobca svoj uplatnený nárok opiera o predloženú zmenku, o pravosti ktorej niet pochybností. Záver o platnosti zmenky opiera tunajší súd aj o rozhodnutie súdu vyššieho stupňa uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013. Keďže žalobcom predložená zmenka obsahuje všetky zákonné predpísané náležitosti, záväzok žalovaného je teda nesporný a nárok uplatnený žalobcom je dôvodný v celom rozsahu. Z predloženej zmenky vyplýva, že bola vystavená dňa 14.04.2010 na sumu 702,33 € a vystaviteľom tejto zmenky je žalovaný s tým, že okrem tejto sumy má zaplatiť aj zmenkový úrok vo výške 0.25% denne od 30.10.2010.
Podľa § 397 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) Proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.
Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa § 404 CSP, za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701> po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, alebo c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>.
Tunajší súd po tom ako sa oboznámil s vyššie uvedenými listinnými dokladmi zistil, že podľa jeho názoru návrh na obnovu konania nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť. Návrh na obnovu konania bol podaný v zmysle § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p., podľa ktorého právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev s tým, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 civilný sporový poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 takéhoto právneho predpisu sa aj na konania začaté pred 1.7.2016 použijú ustanovenia zákona o civilnom sporovom poriadku. Obnova konania je opravný prostriedok, ktorý možno podať len proti rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť z dôvodov, ktoré sú presne a taxatívne vymedzené v civilnom sporovom poriadku. Dôvody spôsobilé pripustiť obnovu konania sú uvedené v § 397 CSP s tým, že z iných dôvodov nemožno pripustiť obnovu konania. Podľa § 397 písm. e) CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné. Z uvedeného vyplýva, že s účinnosťou zákona č. 160/2015 civilný sporový poriadok nastala zmena, čo sa týka dôvodov obnovy konania. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, na ktoré poukazuje žalovaný, a to na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-618/10 S. K. Q. J. O. J. W. J. J. zo dňa 14.06.2012 ako aj na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci C-240/98 - L. V. K. O. X. U. B. G., ako aj na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci C-74/15 Q. D., Y. D. A.. S. J. Y. O. U. O. a ďalší zo dňa 19.11.2015, nie sú pre strany záväzné, tak ako to ustanovuje § 397 písm. e) CSP, nie sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania, pretože nebola preukázaná existencia takého rozhodnutia Európskeho súdneho dvora alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, pre ktorý by bol rozsudok tunajšieho súdu, ktorý bol napadnutý mimoriadnym opravným prostriedkom v rozpore.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 s poukazom na § 262 CSP, a nakoľko žalobca bol úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.