Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_57C-11-2017.pdf
PDF · 83.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-57C/11/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v právnej veci žalobkyne: N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX Z., proti žalovanému: Q. E., P.: XX XXX XXX, s miestom podnikania E. XXXX/X, XXX XX C., zastúpený: Z.. K. N., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, C., o zaplatenie 14.438,75 Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 2.8.2017 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 14438,75 Eur z dôvodu spôsobenej škody na byte nachádzajúcom sa v C. na Z. ulici XX, ktorého vlastníkom je syn žalobkyne a žalobkyňa tento byt užívala. Dňa 8.6.2016 prišlo k vytopeniu predmetné bytu, a to vodou z poškodeného vodovodného ventilu a odtrhnutím vodovodnej trubky na potrubí v byte nachádzajúceho sa priamo nad bytom v užívaní žalobkyne. Celkovú škodu žalobkyňa vyčíslila na sumu 18123,54 Eur, z čoho bola suma 3684,79 Eur uhradená poisťovňou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Vzhľadom na skutočnosť, že poškodená nehnuteľnosť si vyžadovala rozsiahlu rekonštrukciu, musela si žalobkyňa požičať peniaze od tretej osoby v sume 10000 Eur. Ako dôkazy súdu predložila: výpis z katastra nehnuteľností, čestné prehlásenie syna žalobkyne pre poisťovňu KOOPERATIVA o skutočnosti, že žalobkyňa je užívateľkou predmetného bytu a žiada vyplatenie finančných prostriedkov za majetkovú ujmu na jej účet, oznámenie o vzniku škody z poistenia zodpovednosti za škodu, čestné prehlásenie žalobkyne, že po vytopení bytu nemohla užívať predmetný byt a bývala u syna a susedov, zápis z obhliadky škodovej udalosti, zmluvu o pôžičke, cenové ponuky a faktúry za prerobenie bytu.
2. Dňa 2.4.2019 bolo súdu doručené podanie žalovaného, v ktorom uviedol, že žalobkyňa nie je vlastníčkou bytu na ktorom bola spôsobená škoda a preto nie je oprávnená v tejto veci podať žalobu. Poprel, že by bol zanedbal svoje povinnosti v súvislosti s rekonštrukciou bytu a namietal aj uplatnenú výšku škody.
3. Dňa 15.5.2019 bolo súdu doručené podanie žalobkyne, v ktorom tvrdí, že ja aktívne legitimovaná na základe toho, že škoda bola spôsobená jej ako užívateľke bytu a následky škodovej udalosti sama odstraňovala. Opísala taktiež priebeh škodovej udalosti a okolnosti ohľadom určenia výšky škody.
4. Žalovaný sa k danému vyjadril písomným podaním zo dňa 10.7.2019, kde opakoval námietku aktívnej legitimácie žalobkyne, rozšírili argumentáciu vo svoj prospech ohľadom vykonania prác v súlade s odbornou starostlivosťou a opätovne namietol rozsah a výšku škody.
5. Dňa 24.10.2019 sa vo veci konalo pojednávania, na ktorom súd oznámil žalobkyni potrebu opravy žaloby vo vzťahu k stranám sporu a podrobnej špecifikácii uplatnenej výšky škody.
6. Dňa 31.12.2019 doručila žalobkyňa podanie, v ktorom k aktívnej legitimácii uviedla, že sa v predmetnom konaní považuje za aktívne legitimovanú, nakoľko aj napriek tomu, že nebola v čase škodovej udalosti vlastníkom predmetného bytu, boja jeho jedinou a výlučnou užívateľkou, ktorá znášala všetky náklady spojené s užívaním predmetného bytu. Vlastnícke právo podľa výpisu z listu vlastníctva síce patrilo jej synovi, avšak toto bolo iba formálne. Všetky náklady a výdavky spojené s predmetným bytom znášala v plnom rozsahu vždy žalobkyňa. Vykonávala aj v minulosti na svoje náklade všetky rekonštrukčné práce na byte. Rovnako tak všetky súčasti predmetného bytu boli na nej náklady- všetky stierky, maľovky, rekonštrukcie boli na predmetnom byte vykonané vždy na jej náklady. Vytopenie bytu tak spôsobilo priamu škodu na jej majetku, a to aj z toho hľadiska, že dôsledky vytopenia boli zo strany žalobkyne odstraňované rovnako výlučne na jej náklady, a teda majetková ujma vznikla na jej strane ako poškodenej. Formálnemu vlastníkovi bytu (synovi žalobkyne) konaním žalovaného nevznikla žiadna škoda na majetku, nakoľko následky škodovej udalosti znášala v plnej miere žalobkyňa. V podaní taktiež po položkách rozpísala jednotlivé výdavky súvisiace so škodovou udalosťou a doplnila ich o fotodokumentáciu preukazujúcu rozsah spôsobenej škody.
7. Dňa 23.6.2020 doručil žalovaný podanie opätovne obsiahnuté námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne na čo žalobkyňa reagovala podaním zo dňa 23.7.2020 kde zotrvala na svojej predošlej argumentácii v otázke oprávnenosti podať žalobu vo svojom mene.
8. Dňa 10.6.2021 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom bol vypočutý svedok N. N., ktorý odpovedal na otázky ohľadom rozsahu škody a zavinenia zo strany žalovaného a priebehu rekonštrukčných prác. Na otázku z akých dôvodov nechcel vlastník bytu podať žalobu uviedol, že syn žalobkyne je zamestnaný a má rodinu a v byte býva žalobkyňa, ktorú poveril k vyriešeniu celej záležitosti a na tento účel ju splnomocnil. Žalobkyňa založila do spisu prehlásenie svojho syna o tom, že zohnal materiál na rekonštrukciu, ktorý mu žalobkyňa zaplatila. 9. Dňa 6.7.2021 doručila žalobkyňa dôkazy preukazujúce komunikáciu s poisťovňou. 10. Na pojednávaní zo dňa 12.10.2021 boli prednesené skutočnosti ohľadom technického stavu bytového domu a jej možnej súvislosti so škodovou udalosťou. Žalobkyňa bola súdom upozornená na jej spornú aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore. 11. Dňa 16.8.2022 sa konalo po zmene zákonného sudcu pojednávanie, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa, žalovaný so svojou zástupkyňou. Žalobkyňa uviedla, že bola na podanie žaloby splnomocnená synom a správnosť podania žaloby vo svojom mene jej odobril advokát. Škoda podľa jej slov vznikla neodborným zásahom zo strany žalovaného. Zástupkyňa žalovaného poukázala na skutočnosť, že splnomocnenie na podanie žaloby nebolo doložené, a že žalobu mal podať syn vo svojom mene. Súd zamietol aj návrhy na vykonanie dôkazov svedkov ohľadom okolností pri vzniku škodovej udalosti, nakoľko ich vykonanie za účelom preukázania zavinenia žalovaného nebolo z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne potrebné v konaní preukázať. 12. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo/192/2004)
13. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.
Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú. Článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999).
14. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
15. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Z uskutočnených pojednávaní a listín založených v spise zistil súd nasledovný skutkový stav: žalobkyňa nebola v rozhodnom čase (počas škodovej udalosti) vlastníčkou bytu. Podľa predloženého výpisu z katastra nehnuteľností a skutkových tvrdení bol vlastníkom bytu syn žalobkyne a škoda vznikla na jednotlivých častiach bytu a zariadení bytu.
17. Súd pri každej podanej žalobe skúma otázku vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne. Bez toho, aby ňou disponovala, nie je možné žalobe vyhovieť, nakoľko nemá súd preukázané, že nárok z príslušného vzťahu so žalovaným prináleží žalobkyni V prípade vzniku škody je oprávnený dožadovať sa jej náhrady vlastník poškodenej veci. V žalovanom prípade vznikla škoda na byte, ktorý však nebol vo vlastníctve žalobkyne, ale jej syna. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu opierala o skutočnosť, že byt v čase škodovej udalosti užívala a syn ju na podanie žaloby pre svoju zaneprázdnenosť splnomocnil. Uvedené splnomocnenie však v priebehu konania nebolo súdu predložené a aj pre prípad jeho existencie by mohlo len zakladať procesné oprávnenie na zastupovanie v konaní, nie však na žalovanie nároku zo škodovej udalosti vo svojom mene a na svoj účet. Škoda, podľa rozsahu uvedenom žalobkyňou, vznikla celá na byte vo vlastníctve tretej osoby, a tak aj prípadná náhrada nákladov spojených s jej odstránením patrí vlastníkovi veci. Interné vzťahy medzi žalobkyňou a jej synom ohľadom financovania rekonštrukcie a predchádzajúceho užívania bytu nezakladajú oprávnenie žalobkyne voči žalovanému zo spôsobenej škody Rovnako ani prípadnou predchádzajúcou rekonštrukciou nevzniklo žalobkyni vlastnícke právo k poškodeným veciam, nakoľko tým len prichádzalo k zhodnoteniu majetku vo vlastníctve tretej osoby. Súd teda konštatuje, že žalobu podala neoprávnená osoba nedisponujúca vecnou aktívnou legitimáciou, a z tohto dôvodu žalobu zamietol. Vyriešenie danej otázky malo prednosť pred zisťovaním výšky samotnej škody a prípadnej zodpovednosti žalovaného. Nakoľko k prisúdeniu nároku bráni prekážka spočívajúca v nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, súd už neriešil ďalšie nastolené otázky ako je preukázanie škody, ustálenie jej výšky, zavinenie žalovaného. Ich vyriešenie by už nebolo spôsobilé zvrátiť rozhodnutie súdu a preto sa aj súd pri vyhotovení rozsudku zameral na obsah podaní spočívajúci vo vyriešení otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne.
18. Nakoľko prišlo k zamietnutiu žaloby, úspech v spore možno pripočítať žalovanej strane. Z toho dôvodu priznal súd nárok na náhradu trov konania žalovanému voči žalobkyni v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.