Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32P/144/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky - manželky T. V., rod. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M., U. R. XXX, t. č. bytom M., U. R. XXX, zast. JUDr. Ing. Danielou Trajteľovou, advokátkou so sídlom Banská Bystrica, Komenského 10/C a manžela P. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., U. R. XXX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej L. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky - manželky T. V., rod. C., nar. XX. XX. XXXX a manžela P. V., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v K. K., zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu K. K. vo zv. XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX r o z v á d z a .

Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej L. V., nar. XX. XX. XXXX v tomto znení:

Maloletá L. V. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach.

Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej L. V. výživným vo výške 80 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e .

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka - manželka návrhom podaným dňa 19. 06. 2015 sa domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že už dlhší čas neplní svoju funkciu, rozvrat ich manželstva je trvalý a nezvratný vzhľadom na mieru odcudzenia a dlhotrvajúce konflikty. Bližšie svoj návrh odôvodnila tým, že približne X rokov späť, v čase, kedy manželovi zomrel otec, začal čoraz vo väčšej miere požívať alkohol, pričom X-X rokov tento problém bol vážny a manžel nemal záujem ani snahu ho riešiť. Zrejme v dôsledku užívania alkoholu sa zmenilo jeho správanie k vlastnej rodine. Manžel nemal záujem sa aktívne zúčastňovať rodinného života a konflikty sa objavovali predovšetkým v manželskom vzťahu. Zároveň na čas po rozvode žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že maloletá sa zverí do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach, otec bude povinný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, počnúc dňom vydania rozhodnutia, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám s tým, že styk otca s maloletou sa neupraví.

2. Manžel napriek výzve súdu sa vo veci nevyjadril. Na prvom pojednávaní v rámci zmierovacieho konania s rozvodom manželstva nesúhlasil s odôvodením, že chce, aby sa manželka spolu s dcérou vrátili späť do ich domácnosti. Potvrdil, že mal problémy s alkoholom, ale v súčasnosti ho nepožíva.

3. Kolízny opatrovník k správe zo sociálneho zisťovania doručenej súdu dňa 28. 09. 2015 pripojil správu z pohovoru s maloletou, ktorá vo vzťahu k bývaniu uviedla, že by bola najradšej, keby bývali všetci spolu.

4. Súd vzhľadom na vyjadrenie manžela navrhovateľky, maloletej, prvé pojednávanie vo veci odročil za účelom absolvovania poradensko-psychologického procesu s manželmi, z ktorého súdu bola dňa 26. 01. 2016 doručená správa, z ktorej vyplynul súhlas obidvoch manželov s rozvodom manželstva.

5. Na nasledujúcom pojednávaní navrhovateľka - manželka zotrvala na rozvode manželstva, s ktorým manžel súhlasil z dôvodu, že nemá význam v ňom už pokračovať. Manžel navrhovateľky ďalej vo výpovedi uviedol, že absolvoval v priebehu súdneho konania 11 týždňové protialkoholické liečenie, ktoré ukončil pred 2 mesiacmi, odvtedy abstinuje, chodí na pravidelné kontroly, užíva tabletky. Potvrdil, že po dobu 1,5 roka s navrhovateľkou -manželkou nežijú v spoločnej domácnosti, od tohto obdobia nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú jej chod, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletej, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, netrávia spolu čas, ako manželia si nepomáhajú, intímne spolu nežijú.

6. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

7. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej intenzity a dĺžky, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. K obnoveniu riadneho manželského spolužitia nepomohol ani poradensko-psychologický proces. Manželstvo účastníkov konania sa stalo len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu maloletého dieťaťa. Za príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania súd považoval nadmerné požívanie alkoholu zo strany manžela navrhovateľky, ktorý uprednostnil pred rodinou. Navrhovateľka - manželka vzniknutú situáciu riešila nadviazaním krátkodobej mimomanželskej známosti, ktorú však ukončila.

8. V prípade rozvodu manželstva rodičia na pojednávaní navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode tak, že maloletá sa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 80 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia s tým, že styk otca s maloletou sa neupraví.

9. Kolízny opatrovník doporučil súdu dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode schváliť s odôvodnením, že neodporuje zákonu, záujmom maloletej. Zároveň uviedol, že v starostlivosti matky o maloletú nezistil žiadne nedostatky, matka sa o maloletú riadne stará. Otec sa s maloletou stretáva, matka otcovi nebráni v stretávaní sa s maloletou.

10. Podľa § 24 ods. 1,3,4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

11. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

13. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

14. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, ktorá podľa vlastného vyjadrenia ju zvláda, výchovné problémy s maloletou nemá, maloletá ju rešpektuje. Otec potvrdil, že zo strany matky je o maloletú riadne postarané. Matka pre výchovu maloletej má vytvorené vhodné bytové podmienky. V súčasnej domácnosti matky má maloletá svoju izbu. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky. Podľa vyjadrenia matky, otec sa na starostlivosti o maloletú nepodieľa, s maloletou sa stretáva tak ako maloletá uzná za vhodné zhruba 1x do mesiaca v rozpätí 2 až 4 hodín a podľa vyjadrenia otca 2x mesačne na pol dňa. Maloletá podľa zhodného vyjadrenia rodičov má k nim obom dobrý vzťah, žiadneho neodmieta. Ohľadom maloletej komunikujú, ich rodičovský vzťah je dobrý. Otec od matky nepožaduje informácie o maloletej. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav dospel k záveru, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti zverenia maloletej na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, je plne v záujme maloletej a neodporuje ani zákonu a preto ju schválil. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody v tejto časti súd prihliadol na doterajšiu riadnu starostlivosť matky o maloletú, na ktorú je samotná maloletá zvyknutá a vytvorené sociálne, citové väzby maloletej v súčasnej domácnosti matky.

15. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb maloletej a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá má 16 rokov, ukončila 9. ročník ZŠ. V septembri 2016 nastúpi do X. ročníka A., odbor R.. Maloletá denne do školy dochádzala autobusom a denné cestovné predstavovalo 1,20 Eur. Maloletá nemá žiadne platené krúžky, je vedená v psychologickej, neurologickej ambulancii z dôvodu strednej ťažkej formy Q., pre ktorú sú jej v O. ambulancii predpisované lieky, za ktoré sa mesačne dopláca 3 Eur. Matka maloletej v súvislosti s nástupom na strednú školu zakupovala oblečenie na prax v hodnote 85 Eur. Matka má na maloletú inak bežné výdavky spojené so zabezpečovaním jej osobných potrieb. Otec maloletej má prerušené živnostenské oprávnenie, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá dávky v hmotnej núdzi. Z jeho vyjadrenia vyplynulo, že si brigádnicky privyrába 200-250 Eur mesačne. Matka maloletej je riadne zamestnaná, dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 533,87 Eur. Obaja rodičia v súčasnosti už inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú, nakoľko ich plnoletá dcéra ukončila štúdium na strednej škole a brigádnicky si privyrába. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal za to, že rodičmi navrhnutá výška výživného zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám, právu maloletej podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov tak ako predpokladá ustanovenie § 62 ods. 2 posledná veta Zákona o rodine, ako aj právu mať výživným zachované životné minimum a preto aj v tejto časti rodičmi navrhnutú dohodu schválil.

16. O neupravení styku otca s maloletou súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že nepovažoval ani za potrebné v súdnom rozhodnutí upravovať styk otca s maloletou, nakoľko otec sa s maloletou stretáva a matka mu v stretávaní sa s maloletou nebráni.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).

Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.