Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/173/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v spore žalobcu: Mesto Vrbové, so sídlom Gen. M. R. Štefánika 15/4, 922 03 Vrbové, IČO: 00 313 190 v zastúpení SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545 v zastúpení Advokátska kancelária Legal Cases s.r.o., Alžbetínske námestie 328, 929 01 Dunajská Streda, pracovisko: Jégeho 10, 821 08 Bratislava o zaplatenie 113.123,61 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 113.123,61 EUR s úrokom z omeškania vo výške 6,5% p.a. zo sumy 124.195,69 EUR za obdobie odo dňa 26.11.2008 do 03.11.2010, s úrokom z omeškania vo výške 6,5% p.a. zo sumy 113.123,61 EUR od dňa 04.11.2010 do zaplatenia, všetko spolu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má n á r o k na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.09.2010 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 124.195,69 eur s úrokom z omeškania vo výške 6,5% p.a. za každý deň omeškania zo sumy 124.195,69 eur za obdobie odo dňa 26.11.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom vyplatenia poistného plnenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 30.01.2004 uzavrel poistnú zmluvu č. 501 1000 0504, predmetom, ktorej bolo poistenie hnuteľného a nehnuteľného majetku mesta Vrbové. Dňa 02.10.2006 došlo v objekte Kúria Mórica Beňovského vo Vrbovom ku škodovej udalosti, keď došlo k prasknutiu ventilu vodovodného potrubia vo vodomernej šachte v dôsledku čoho došlo k úniku veľkého množstva vody, ktorý spôsobil rozsiahle poškodenie podložia pod objektom a následnú čiastkovú deformáciu objektu. Škodová udalosť bola nahlásená žalovanému a žalovaným bola zaevidovaná ako poistná udalosť č. 800 146 9659. Po vykonaní šetrenia udalosti za strany žalovaného tento listom zo dňa 12.11.2008 žalobcovi oznámil, že ku dňu 10.11.2008 ukončil šetrenie poistnej udalosti a že žalobcovi poskytne poistné plnenie vo výške 25.834,86 eur (778.301,00 Sk). Ani napriek odvolaniu žalobcu voči spôsobu likvidácie poistnej udalosti a určeniu výšky poistného plnenia a následnej vzájomnej písomnej komunikácie stanovisko žalovaného ostalo nemenné. Z uzavretej poistnej zmluvy a jej príloh a Všeobecných poistných podmienok mal žalobca za to, že objekt Kúria Mórica Beňovského patril medzi nehnuteľnosti poistené poistnou zmluvou, bol poistený na novú hodnotu a že škodová udalosť patrila pod poistné riziká kryté poistnou zmluvou. Za sporné medzi strany ostalo určenie výšky poistného plnenia, ktoré je žalovaný z poistnej udalosti povinný vyplatiť na základe poistnej zmluvy žalobcovi. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení vo výške 778.301,00 Sk (25.834,86 eur) uviedol výpočet poistného plnenia tak, že od výšky škody podľa expertnej správy spoločnosti INSERVIS Slovakia, s.r.o.,

ktorá bola stanovená v sume 1.111.858,82 Sk (36.906,95 eur) odpočítal 30% zníženie za neskoré hlásenie poistnej udalosti t.j. sumu 333.557,64 Sk (11.072,08 eur). Výšku vzniknutej škody 36.906,95 eur (1.111.858,82 Sk) žalovaný určil na základe šetrenia spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o., ktorá v Expertíznej správe uviedla, že je možné odhadnúť vplyv havárie na ventile prípojky vodovodného potrubia vo vodomernej šachte v podbráni objektu zistenej dňa 02.10.2006 na poškodenie objektu v rozsahu 10% až 20% a že pre účely ďalšieho posúdenia škody uvažuje s 15% podielom vplyvu havárie na ventile nakoľko bol objekt už pred vznikom poistnej udalosti čiastočne poškodený, bol pravidelne monitorovaný a sledovaný z hľadiska statiky a bezpečnosti jeho prevádzky. Žalobca žalovaným stanovenú výšku škody a 15% podiel vplyvu škodovej udalosti na celkovom poškodení objektu považoval za nesprávne, keď vyšetrovanie spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o. a následne i z neho vyplývajúce závery žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti nebrali do úvahy resp. nesprávne reinterpretovali správy, posudky a skutočnosti, ktoré boli k vzniku a následkom poistnej udalosti vypracované. Žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti nezohľadnil, že 1. i napriek tomu, že objekt bol pred vznikom poistnej udalosti čiastočne poškodený, ale jeho stav bol stabilizovaný a bol schopný stálej prevádzky, neprejavovali sa na ňom škody, ktoré by bránili jeho využívaniu, v roku 1996 dokonca prebehla rekonštrukcia súčasťou, ktorej bola i výmena vodovodného potrubia. Stav objektu po poistnej udalosti ho však vylučoval z prevádzky, na objekte bolo možné pozorovať poruchy stien i klenieb, ktoré sú z hľadiska nosnej konštrukcie závažného charakteru. Tieto poruchy mali rozhodujúci význam z hľadiska zaistenia mechanickej odolnosti a stability nosného systému objektu a bolo ich možné pozorovať v celom rozsahu pôdorysu objektu. Na objekte došlo k nerovnomernému poklesu stien čo poukazovalo na zhoršené základové pomery pod stenami a čo bolo zapríčinené podmáčaním základovej zeminy od vody, ktorá unikala z vodovodného potrubia. 2. v statickom zhodnotení objektu po havárií vodovodu, vypracovaného vo februári 2007 Ing. Mariánom Hermanom, autorizovaným stavebným inžinierom pre kategóriu Statika stavieb sa konštatuje, že vzhľadom na zistené deformácie jednotlivých konštrukcií objektu sú príčinnou porúch objektu lokálne poklesy v základovej konštrukcii spôsobené zhoršenými fyzikálne - chemickými vlastnosťami základovej zeminy, ktoré vznikli vplyvom podmáčania škáry od unikajúcej vody z poškodeného potrubia. 3. V závere Geologického prieskumu/správy, ktorú vypracovala v máji 2007 spoločnosť GEOING - g.s. Bratislava bolo uvedené, že základnou príčinnou geotechnickej poruchy, ktorej následkom bol okamžitý kolaps a pokles únosnosti základových pôd v dôsledku ich náhlej a intenzívnej saturácie vodou, bola porucha vodovodnej šachty, následkom čoho došlo k celkovému i lokálnemu oslabeniu zemín znížením ich konzistencie. Prúdovým tlakom vody spôsobeným haváriou vodovodnej šachty v podbrání objektu došlo k sufózii, vyplaveniu zemín, do hlbokého pivničného priestoru situovaného priamo pod inkriminovanou vodovodnou šachtou. 4. Vznik, priebeh a následky poistnej udalosti je možné dokázať i samotnou obhliadkou ventilu vodovodného potrubia, obhliadkou vodovodnej prípojky, ktorej technický stav vylučuje jej poškodenie z dôvodu časového opotrebenia, faktúrou za opravu ventilu a faktúrou Trnavskej vodárenskej spoločnosti a.s., ktorá preukazuje neúmernú spotrebu vody práve k dátumu vzniku poistnej udalosti. Podľa žalobcu z uvedených skutočností je teda zrejmé, že k poškodeniu objektu došlo najmä poškodením objektu vyplývajúcim z poistnej udalosti. Zo Spresnenie statického zhodnotenia, vypracovaného Ing. Mariánom Hermanom, autorizovaným stavebným inžinierom, vypracovanie, ktorého zadal žalobca v marci 2009 vyplýva, že vplyv havárie vodovodného potrubia vo vodomernej šachte v podbráni objektu na poškodenie objektu je v rozsahu 45 - 50%. Žalobca za primerané náklady na znovuzriadenie alebo znovunadobudnutie novej veci resp. veci porovnateľných vlastností v čase bezprostredne pred poistnou udalosťou tak predstavuje 50% z rozpočtu stanoveného na sanáciu objektu vo výške 300.061,08 eur (9.039.640,- Sk) t.j. sumu 150.030,55 eur (4.519.820,41 Sk). Žalovaný poskytol žalobcovi časť plnenia vo výške 25.834,86 eur (778.301,- Sk) a teda je povinný zaplatiť žalobcovi nevyplatenú časť poistného plnenia v žalovanej sume t.j. v sume 124.195,69 eur. Vo vzťahu k podľa žalobcom neoprávneného krátenia poistného plnenia vo výške 30% za neskoré hlásenie poistnej udalosti z dôvodu, že žalovanému nebolo umožnené preukázať vznik, posúdiť a zadokumentovať príčinu poistnej udalosti, žalobca uviedol, že dôvod krátenia poistného plnenia je v zmysle článku 10 bod 5 prvá veta VPP právne irelevantný. Priebeh šetrenia poistnej udalosti nemá nič spoločné so vznikom poistnej udalosti, prípadne s rozsahom jej následkov. Samotné porušenie povinnosti žalobcu ako poisteného nezakladá nárok k na zníženie poistného plnenia. krátenie poistného plnenia uplatnené žalovaným nemá oporu vo všeobecne záväzných právnych predpisoch a ani v ustanoveniach poistnej zmluvy. Uplatnené úroky z omeškania vo výške 6,5% p.a. od 26.11.2008 do zaplatenia žalobca odôvodnil tým, že žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 10.11.2008 a neposkytnutím celého poistného plnenia

do 15 dní odo dňa ukončenia šetrenia t.j. odo dňa 26.11.2008 sa dostal podľa § 517 a nasl. Občianskeho zákonníka do omeškania.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril písomne a žalobu žiadal zamietnuť. Uviedol, že dňa 25.06.2007 bola na centrálny dispečing škôd nahlásená škodová udalosť, ktorej došlo dňa 02.10.2006 v objekte Kúrie Mórica Beňovského vo Vrbovom, havárie na prípojke vodovodného potrubia vo vodomernej šachte nachádzajúcej sa v podbrání objektu. V dôsledku poškodenia ventilu prípojky vodovodného potrubia došlo k úniku vody, ktorý spôsobil poškodenie objektu. Žalovaný škodovú udalosť zaevidoval pod č. 800 146 9659 a pristúpil k vyšetreniu škodovej udalosti potrebnému na zistenie príčin jej vzniku a rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Dňa 03.07.2007 poveril spoločnosť INSERVIS Slovakia s.r.o. spracovaním odborného posudku škodovej udalosti, príčin jej vzniku, posúdenie vplyvu škodovej udalosti na rozsah poškodenia objektu a vyčíslenie škody. Spoločnosť INSERVIS Slovakia s.r.o. na základe šetrenia, vyhodnotenia získaných informácií a oboznámenia sa s obsahom predložených dokladov - Statické zhodnotenie objektu vypracované v termíne február 2007 Ing. Mariánom Hermanom, Geologický prieskum vypracovaný GEOING, g.s. v máji 2007, Podrobné statické zhodnotenie budovy vypracované v termíne november 2007 Ing. Mariánom Hermanom, vypracovala a žalovanému predložila dňa 23.10.2008 Expertnú správu vo veci škody na objekte Kúria Mórica Beňovského v meste Vrbové. Zo správy vyplýva, že je možné odhadnúť vplyv havárie na ventile prípojky vodovodného potrubia vo vodomernej šachte v podbrání objektu zistenej dňa 02.10.2006 na poškodenie objektu v rozsahu 10% až 20% a že pre účely ďalšieho posúdenia škody je uvažované s 15% podielom vplyvu havárie dňa 02.10.2006 na poškodenie objektu. V Správe spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o. sú uvedené skutočnosti, ktoré mali značný vplyv na posúdenie rozsahu škody v dôsledku škodovej udalosti a následne likvidáciu poistnej udalosti a to 1. V Statickom zhodnotení objektu a aj v Podrobnom statickom hodnotení sa uvádza, že nie je vylúčené ani nepriaznivé trvalé pôsobenie vody od ďalších netesností inžinierskych sietí, prípadne poškodeného odpadového potrubia v objekte alebo jeho tesnej blízkosti. 2. Dňa 21.05.2001 boli podľa Záznamu komisie na posudzovanie havarijných stavov a miestnych zisťovaní zriadenej primátorom mesta Vrbové osadené sadrové terčíky na základe predbežného statického posudku, podľa, ktorého došlo k poškodeniu objektu. Poškodenie nosných múrov nastalo únikom vody v prevádzke cukrárne nachádzajúcej sa v ľavej časti objektu, keď v prevádzke cukrárne došlo k prepadnutiu dlažobnej podlahy a podmočeniu podzákladia. Kontrola sadrových terčíkov mala byť pravidelne vykonávaná. Dňa 28.11.2003 vznikla porucha na elektrickom bojleri a vytekajúca voda zaplavila chodby objektu a prevádzky cukrárne. Dňa 22.12.2005 bolo zistené prepadávanie podlahy, trhliny na stenách v šiestich miestnostiach, opadávanie omietky v podchode kúria a opadávanie keramického soklíka. V období po havárii na ventila prípojky bolo zistené dňa 02.10.2006, že sadrové terčíky osadené dňa 20.04.2006 neboli porušené až do 03.03.2006 kedy sa na objekte objavili trhliny a terčíky osadené dňa 20.04.2006 boli na niektorých miestach potrhané a preto boli osadené nové terčíka dňa 07.03.2007. Dňa 19.03.2007 bolo zistené, že terčíky osadené dňa 07.03.2007 sú všetky poškodené a bolo konštatované, že budova nie je vhodná na prevádzku. 3. Žalobca nahlásil škodovú udalosť dňa 25.06.2007 a dňa 12.07.2007 kedy sa uskutočnila obhliadka objektu už bola porucha na ventile prípojky vodovodného potrubia vo vodomernej šachte v podbrání objektu opravená a šachta s podlahou v podbrání nanovo vybudovaná. 4. Počas doobhliadky vykonanej spoločnosťou INSERVIS Slovakia s.r.o. dňa 28.02.2008 boli na objekte zistené na obvodových stenách trhliny prevažne šikmé, terčíky osadené väčšine trhlín dňa 20.04.2006 a dňa 07.03.2007 boli porušené pričom porušenie terčíkov osadených dňa 20.04.2006 bolo výraznejšie ako porušenie terčíkov osadených dňa 07.03.2007 a boli zistené aj nové trhliny. Uvedené znamená, že vplyv havárie zistenej dňa 02.10.2006 na celkové poškodenie objektu je len čiastočné, k škode na objekte a nutnosti sanácie objektu v rozhodujúcej miere prispelo poškodenie objektu, ktoré sa prejavilo vznikom trhlín už v minulosti, približne pol roka pred vznikom škodovej udalosti a udalosťami pozorovanými na objekte v období rokov 2001 - 2006. Žalobca nepreukázal skutočnosť či už v období pred vznikom škodovej udalosti nedošlo k takému zhoršeniu stavu objektu z hľadiska statiky a prevádzky, ktorý sa prevažnou mierou podieľal na škode vzniknutej po havárii objektu dňa 02.10.2006 a že ako vlastník vykonával potrebné a nevyhnutné opravy tak, aby nedochádzalo k zhoršeniu stavu objektu. Žalobca ako poistený je povinný podľa čl. 6 ods. 1 písmeno f) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu oznámiť poisťovni bez zbytočného odkladu vznik poistnej udalosti telefonicky alebo do 14 dní písomne od okamihu, keď sa o poistnej udalosti dozvedel. Podľa čl. 10 ods. 4 VPP ak poistený poruší povinnosti uvedené v článku 6 je poisťovňa oprávnená znížiť plnenie podľa toho aký vplyv malo toto porušenie na rozsah poisťovne plniť. K oznámeniu vzniku poistnej udalosti žalobcom došlo až po uplynutí 7 mesiacov od okamihu kedy poistná udalosť nastala a toto malo jednoznačne vplyv na zistenie rozsahu povinnosti žalovaného

poskytnúť poistné plnenie. Žalovaný teda znížil poistné plnenie o 30% v súlade s čl. 10 ods. 4 VPP, keď nahlásenie poistnej udalosti so značným časovým odstupom došlo k sťaženiu príp. znemožneniu objektívne vyšetriť či v danom prípade škodová udalosť je poistnou udalosťou v zmysle poistnej zmluvy. Žalovaný i napriek nahláseniu škodovej udalosti so značným časovým odstupom od vzniku udalosti ako aj k oneskorenému predloženiu fotodokumentácie poškodeného ventilu po 32 mesiacoch od škodovej udalosti poskytol žalobcovi poistné plnenie pričom pri posúdení rozsahu poistného plnenia vychádzal z expertnej správy vypracovanej spoločnosťou INSERVIS Slovakia s.r.o. a z poistnej zmluvy. V súlade so závermi expertnej správy bola výška poistného plnenia stanovená na sumu 36.906,95 eur (1.111.858,82 Sk) (po odpočítaní 19% DPH zo sumy 1.323.112,- Sk s DPH) ako vyjadrenie 15% podielu vplyvu havárie zistenej dňa 02.10.2006 na poškodenie objektu. Od tejto sumy bolo odpočítaná suma 11.072,09 eur (333.557,64 eur) zodpovedajúca 30% istiny za oneskorené hlásenie poistnej udalosti a poistné plnenie vo výške 778,301,00 Sk (25.834,86 eur) bolo žalobcovi poukázané dňa 13.11.2008. Žalovaný i napriek skutočnosti, že bol oprávnený podľa čl. 10 ods. 4 VPP znížiť poistné plnenie, v snahe vyjsť žalobcovi v ústrety uhradil navrhovateľovi dňa 03.11.2010 sumu 11.072,09 eur t.j. sumu zodpovedajúcu 30% zníženiu stanovenej výšky poistného plnenia.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe písomne vyjadril a zároveň vzal žalobu v časti o zaplatenie 11.072,08 eur späť. Späťvzatie časti žaloby odôvodnil žalobca tým, že žalovaný mu listom zo dňa 04.11.2010 oznámil, že dňa 29.10.2010 ukončil šetrenie poistnej udalosti a predložil výpočet poistného plnenia. Výška sumy 11.072,08 eur je identická s výškou sumy, o ktorú žalovaný krátil už poskytnutú časť poistného plnenia vo výške 30%. Žalovaným doplatená suma 11.072,08 eur predstavuje neoprávnene krátené poistného plnenia, ktoré malo byť žalobcovi vyplatené v súvislosti s už poskytnutou časťou poistného plnenia a bolo mu poskytnuté až o viac ako 13 mesiacov po zaslaní poslednej výzvy, keď žalobca žiadal o prehodnotenie plnenia v dňoch 28.04.2009, 29.05.2009, 28.09.2009. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že spoločnosť INSERVIS Slovakia s.r.o. nesprávne vyhodnotila skutočnosti uvedené v žalobcom predložených správach resp. viaceré závery vyplývajúce z expertnej správy sú nepreskúmateľné, nejasné a neurčité, sú vo forme hodnotiacich úsudkov, uvedené bez akýchkoľvek súvislostí resp. dôkazov, ktoré by uvedené závery preukazovali. K určeniu výšky vplyvu havárie na ventile prípojky vodovodného potrubia vo vodomernej šachte zistenej dňa 02.10.2006 na poškodenie objektu v rozsahu 15% žalobca uviedol, nie je zrejmé na základe čoho sa počíta len s 15% vplyvom keď vplyv havárie bol v expertnej správe určený v rozsahu 10% až 20%. Spriemerovanie vzniknutej škody resp. vplyvu poškodenia na celkovom poškodení objektu bez logického a preukázateľného zdôvodnenia považuje za neštandardné. Vo vzťahu k tvrdeniu spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o. , že v rozpočte uvažovaný postup prác je stanovený odhadom bez podrobného projektu sanácie nákladov a je nadhodnotený a preto pre potreby vyčíslenia výšky škody je uvažované len s 90% z predložených nákladov žalobca uviedol, že toto svoje tvrdenie spoločnosť nijako bližšie nešpecifikuje a ani nepreukazuje a takéto tvrdenie je bez relevantného zdôvodnenia neprijateľné. Žalovaný nemal pri výpočte vzniknutej škody prihliadať na spoločnosťou INSERVIS Slovakia s.r.o. tvrdené ale nepreukázané skutočnosti (určený 15% vplyv poistnej udalosti na poškodenie objektu, o 10% nadhodnotenosti predložených nákladov na sanáciu) nakoľko sama spoločnosť INSERVIS Slovakia s.r.o. považuje svoje závery za čiastkové keď na str. 7 Expertnej správy uvádza, že vo výpočte nie sú zohľadnené žiadne ďalšie aspekty vyplývajúce z práv poistiteľa pre konečné stanovenie výšky poistného plnenia. Žalovaný bol na nepresnosti a nejasnosti záverov Expertnej správy viackrát upozorňovaný a boli mu predložené podklady preukazujúce uvádzané skutočnosti. Sám žalovaný ku skutočnostiam uvádzaným v Spresnení statického zhodnotenia uviedol, že spoločnosť INSERVIS Slovakia s.r.o. v stanovisku z 09.10.2009 uviedla, že rozdielny názor na vplyv havárie vodovodného potrubia je možný, ale že vzhľadom na mnohoročné skúsenosti s obdobnými škodovými udalosťami a okolnosti zistené počas prehliadok a následných rokovaní, neboli predložené také nové skutočnosti, ktoré by viedli k zmene jej stanoviska uvedeného v expertnej správe. Žalovaný však už nevykonal žiadne úkony, ktorými by fakticky opätovne prešetril poistnú udalosť a len formálne deklaroval opätovné prešetrenie v rámci ktorého požiadal formálne svoje organizačné zložky o vyjadrenie k predmetnej poistnej udalosti. Spoločnosť INSERVIS Slovakia s.r.o. tiež následne nevykonala žiadne faktické úkony a kroky, ktorými by svoj odhad vplyvu poistnej udalosti 10% až 20% na stav objektu opätovne preverila a prehodnotila resp. ktorým by došlo k opätovnému prešetreniu. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že vzhľadom k tomu, že žalovaný patrí k dôležitým a častým obchodným partnerom spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o. , spoločnosti, ktorá s prihliadnutím na jej oficiálnu obchodnú politiku vyplývajúcu z jej webových stránok zahŕňa úzku spoluprácu a zbližovanie sa s poisťovňami, nemožno vylúčiť účelovosť tvrdení uvedených

v Expertnej správe a vo vyjadrení s prihliadnutím na možné ekonomické záujmy spoločnosti v rámci obchodnej spolupráce so žalovaným. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobca dostatočne nepreukázal uvádzané skutočnosti žalobca poukázal na § 797 ods. 3 a § 793 ods. 3 Občianskeho zákonníka , čl. 7 bod b) VPP a uviedol, že za priebeh likvidácie poistnej udalosti zodpovedá žalovaný, ktorý však počas odvolaní žalobcu a ani po predžalobnej výzve ani raz nevyzval na prípadné doplnenie dokazovania súvisiaceho s poistnou udalosťou.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril písomne a uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by ním uplatnený nárok preukazovali. V zásade uviedol identické dôvody, ktoré podľa jeho názoru preukazujú vznik škody a nárok na poistné plnenie v uplatnenej výške. Vyjadrenia žalobcu sú všeobecné, nepodložené, založené na domnienkach a subjektívnych názoroch. Vo vzťahu k tvrdeniu, že spoločnosť INSERVIS Slovakia s.r.o. nesprávne vyhodnotila skutočnosti uvedené žalobcom v predložených správach a že závery vyplývajúce z expertnej správy sú nepreskúmateľné, nejasné a neurčité uviedol, že ide len o konštatovanie bez uvedenia konkrétnych tvrdení s odôvodnením. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu, že nie je jasné na základe akej skutočnosti v závere Expertnej správy spoločnosť INSERVIS Slovakia s.r.o. počítala len s 15% poškodením objektu uviedol, že vzhľadom na závery Expertnej správy ale aj vyjadrenie Ing. Hermana, vplyv havárie na poškodenie objektu nie je možné určiť s absolútnou presnosťou, ale vždy ide o kvalifikovaný odhad v určitom rozmedzí, z ktorého sa vychádza pri určení výšky škody a výške poistného plnenia. Ďalej uviedol, že žalovaný a aj spoločnosť INSERVIS Slovakia s.r.o. akceptovali všetky podklady predložené žalobcom a bolo vykonané šetrenie obhliadkou objektu na mieste poistnej udalosti a aj ďalšie úkony. Ustanovenie § 797 Občianskeho zákonníka predpokladá aktivitu poisteného a i keď šetrenie poistnej udalosti vedie a vykonáva poistiteľ tak v prípade ak poistený nesúhlasí s výškou poistného plnenia, je na ňom, aby svoj nárok preukázal. Poistený je povinný poistiteľovi poskytnúť potrebnú súčinnosť a predložiť doklady potrebné k zisteniu okolností rozhodujúcich pre posúdenie nároku na poistné plnenie. Žalovaný odmietol podľa neho ničím nepodložené spochybňovanie kreditu spoločnosti INSERVISS Slovakia s.r.o. s poukazom na jej pôsobenie v oblasti poisťovacích činností a úzke vzťahy so žalovaným.

5. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. -288 zo dňa 2. marca 2012 konanie v časti návrhu o zaplatenie istiny vo výške 11.072,08 eur vzhľadom na účinné späťvzatie časti návrhu žalobcom podľa § 96 ods. 1 veta tretia Občianskeho súdneho poriadku zastavil.

6. Žalobca v súvislosti so späťvzatím časti žaloby o zaplatenie istiny 11.072,08 eur zmenil petit žaloby a žiadal, aby súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 113.123,61 eur s úrokom z omeškania vo výške 6,5% p.a. zo sumy 124.195,69 eur za obdobie odo dňa 26.11.2008 do 03.11.2010, úrok z omeškania vo výške 6,5% p.a. zo sumy 113.123,61 eur od dňa 04.11.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Súd žalobcom požadovanú zmenu petitu pripustil podľa § 95 Občianskeho súdneho poriadku na pojednávaní konanom dňa 02.02.2012 za účasti účastníkov konania.

7. Súd vykonal stranami navrhnuté dokazovanie a to výsluchom svedka O.n a IF., znaleckým dokazovaním - znaleckým posudkom číslo 14/2013 zo dňa 20.06.2013 vypracovaným znaleckým ústavom Stavebná fakulta STU a oboznámením sa s obsahom listín predložených stranami v priebehu konania a to - rozpočet Mesto Vrbové - celkové náklady na objekt Kúria Mórica Beňovského v sume 9.039.640,82 Sk bez uvedeného dátum, Geologický prieskum - správa GEOING - g.s. Bratislava z 30.05.2007, Spresnenie statického zhodnotenia vypracované Ing. Mariánom Hermanom z marca 2009, predsporová výzva žalobcu zo dňa 28.09.2009, stanovisko žalovaného ku škodovej udalosti zo dňa 30.12.2008, oznámenie žalovaného o poistnom plnení zo dňa 12.11.2008, Poistná zmluva č. 5011000504 s účinnosťou od 01.01.2004 - Poistenie majetku mesta Vrbové , Poistné podmienky, Expertná správa INSERVIS Slovakia s.r.o. zo dňa 23.10.2008, oznámenie žalobcu o vzniku škodovej udalosti z 17.07.2008, oznámenie žalovaného zo dňa 04.11.2008 o poistnom plnení , oznámenie žalovaného zo dňa 12.11.2008, výpočet výšky škody Komisiou pre posudzovanie poistných udalostí číslo zápisu 6/2008 bez uvedenia dátumu na sumu 1.111.858,82 Sk, fotodokumentácia, Podrobné statické zhodnotenie budovy Kúrie Mórica Beňovského Vrbové z novembra 2007 vypracované Ing. Mariánom Hermanom, Odborné stanovisko číslo 268/2015 zo dňa 14.10.2015 vypracované Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žilina, Expertná správa vo veci škody na objekte Kúrie Mórica

Beňovského v meste Vrbové zo dňa 23.10.2008 vypracovaná spoločnosťou INSERVIS Slovakia s.r.o. s prílohami. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané nasledovné skutočnosti.

8. Dňa 30.01.2004 žalobca ako poistník uzatvoril so žalovaným ako poistiteľom podľa § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka poistnú zmluvu číslo 5011000504 predmetom, ktorej bolo poistenie nehnuteľného a hnuteľného majetku, ktoré je majetkom mesta Vrbové určené v prílohe č. 2 a 3 zmluvy pre prípad poškodenia alebo zničenia živelnou alebo vodovodnou udalosťou, krádež hnuteľných vecí, poistenie skla, všeobecná zodpovednosť a zodpovednosť z držby nehnuteľnosti. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s účinnosťou od 01.01.2004. V Zmluve bolo dohodnuté, že práva a povinnosti z poistenia sa riadia slovenskými právnymi predpismi, zmluvnými dojednaniami, všeobecnou časťou poistných podmienok a príslušnými zvláštnymi časťami všeobecných poistných podmienok. Nedeliteľnými prílohami zmluvy bolo okrem iného 1. Špecifikácia poistných súm, rizík a poistné, 2. zoznam poistených nehnuteľností, 4. Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu - všeobecná časť, 5. VPP - Zvláštna časť - Poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou alebo poškodenia a zničenia veci vodou z vodovodných zariadení. Podľa Prílohy č. 1 k Poistnej zmluvy predmetom poistenia bolo okrem iného dojednané Komplexné živelné poistenie vrátane vodovodných škôd s predmetom poistenia - Budovy podľa prílohy č. 2, poistná suma 243.592.462 Sk s tým, že bolo dojednané poistenie na novú cenu. Podľa Prílohy č. 2 k Poistnej zmluve jedna z budov bol objekt Beňovského kúria, rok nadobudnutia 1998, poistná suma 20.540.520,00 Sk. 8.1. Žalobca dňa 25.06.2007 telefonicky žalovanému oznámil vznik poistnej udalosti na objekte Kúria Mórica Beňovského v dôsledku prasknutiu ventilu vodovodného potrubia vo vodomernej šachte, ku ktorej došlo dňa 02.10.2006. 8.2. Žalobca písomne podaním Oznámenie o vzniku škodovej udalosti zo dňa 17.07.2008, doručené žalovanému dňa 25.08.2008 ako poistený oznámil, že dňa 02.10.2006 vznikla vo Vrbovom na Beňovského 2 škoda v dôsledku prasknutého ventilu s tým, že v rámci popisu vzniku škody odkázal na záznam z obhliadky. 8.3. Žalovaný listom zo dňa 04.11.2008 oznámil žalobcovi v súvislosti s poistnou udalosťou číslo 8001469659, dátum hlásenia 25.06.2007 a dátum vzniku 02.10.2006, že dňa 04.11.2008 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe, ktorého poukazuje v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a na základe predložených listinných dokladov sumu 778.301,00 Sk (25.834,86 eur). Podľa výpočtu výšky poistného plnenia z poistnej udalosti číslo 8001469659 bola výška škody podľa expertnej správy spoločnosti Inservis s.r.o. v sume 1.111.858,62 Sk od, ktorej bolo odpočítané 30% zníženie za neskoré hlásenie v sume 333.557,64 eur a teda poistné plnenie predstavuje sumu 776.301,00 Sk (25.834,86 eur). Poistné plnenie bolo vo výške 778.301,00 Sk poukázané navrhovateľovi dňa 13.11.2008. 8.4. Žalobca listom zo dňa 10.12.2008 oznámil žalovanému, že s výpočtom výšky škody ako aj s výškou poistného plnenia nesúhlasí. Žalobca uviedol, že šetrenie spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o., ktorého výsledkom bola expertná správa, v ktorej je uvedené, že je možné odhadnúť vplyv havárie na ventile prípojky vodovodného potrubia vo vodomernej šachte v podbrání objektu kúrie Mórica Beňovského zistenej dňa 02.10.2006 na poškodenie objektu v rozsahu 10% až 20% a že pre ďalšie posúdenie škody je uvažované s 15% podielom vplyvu havárie, vôbec nezohľadňuje závery statického zhodnotenia vypracované Ing. Mariánom Hermanom, závery Geologického prieskumu vypracovaného spoločnosťou GEOING - g.s. a skutočnosť, že predmetný objekt - budova, bol síce čiastočne poškodený aj pred poistnou udalosťou z 02.10.2006, bol však sledovaný z hľadiska statiky a bezpečnosti prevádzky objektu a bol až do havárie vodovodnej šachty stabilizovaný a schopný bezpečnej prevádzky, neprejavovali sa na ňom ďalšie deštrukcie, ktoré by bránili jeho ďalšiemu využívaniu. Podstatná zmena nastala až po vzniku havárie vodovodnej šachty dňa 02.10.2008. Vo vzťahu k zníženiu poistného plnenia o 30% v dôsledku neskorého hlásenia poistnej udalosti žalobca toto považoval za neoprávnené a uviedol, že neskoré hlásenie nemalo žiadny vplyv na rozsah a výšku povinnosti poisťovne plniť, rozsah poškodenia bol preukázateľný aj po neskoršom nahlásení poistnej udalosti pričom poukázal na to, že práve pri vodovodných škodách je možné celý rozsah poškodenia vidieť až s určitým časovým odstupom. 8.5. Žalovaný vo svojom stanovisku ku škodovej udalosti zo dňa 30.12.2008 ako reakcii na odvolanie žalobcu vo veci uviedol, že v statických zhodnoteniach vypracovaných Ing. Hermanom nie je stanovený podiel vplyvu na poškodenom objektu v dôsledku udalosti zistenej dňa 02.10.2006 a vplyvu nepriaznivého trvalého pôsobenia vody od ďalších netesností inžinierskych sietí, prípadne poškodeného odpadového potrubia v objekte, v geologickom prieskume vypracovanom GEOING - g.s. nie je vôbec

uvažované s poruchami, ktoré sa výrazne prejavili pred poruchou na vodomernej šachte. Vplyv havárie na ventile vodovodného potrubia vo vodomernej šachte zistenej dňa 02.10.2006 na celkové poškodenie objektu je len čiastočný. K škode na objekte a nutnosti sanácie objektu v rozhodujúcej miere prispelo poškodenie objektu, ktoré sa prejavilo vznikom trhlín už v minulosti, keď dňa 20.04.2006 boli osadené sadrové terčíky na trhliny, teda cca pol roka pred vznikom vodovodnej škody a ďalšie udalosti pozorované na objekte v rokoch 2001 až 2006. K zníženiu poistného plnenia o 30% za neskoré hlásenie poistnej udalosti uviedol, že poistné plnenie bolo znížené z dôvodu, že poisťovni nebolo umožnené preukázať vznik, posúdiť a zadokumentovať príčinu vzniku poistnej udalosti pričom poisťovňa v tomto prípade mohla odmietnuť poistné plnenie z dôvodu nepreukázania príčiny vzniku škody, čo však neuplatnila. 8.6. Žalobca listom zo dňa 28.04.2009 požiadal o prehodnotenie postupu pri likvidácii poistnej udalosti a o vyplatenie poistného plnenia v zmysle poistnej zmluvy. 8.7. Žalovaný listom zo dňa 29.05.2009 oznámil žalobcovi, že trvá na svojom pôvodnom stanovisku zo dňa 30.12.2008 v celom rozsahu. 8.8. Zo zhodného tvrdenia strán mal súd za preukázané, že žalovaný dňa 29.10.2010 na základe opakovaných žiadostí žalobcu o prehodnotenie výšky poistného plnenia dňa 03.11.2010 žalobcovi uhradil sumu 11.072,09 eur teda sumu zodpovedajúcu 30% zníženiu stanovenej výšky poistného plnenia.

9. Zo záznamu z ústneho konania spojeného s miestnym zisťovaním, zvolaného vo veci obhliadky a kontroly Kúrie vo Vrbovom uskutočneného

- dňa 30.05.2006 vyplýva, že osadené terčíky sú neporušené, nové trhliny (zistené 20.04.2006 ako to vyplýva zo záznamu z 20.04.2006) sa neobjavili, statika budovy je stabilná a je v prevádzkyschopnom stave.

- dňa 03.11.2006 vyplýva, že bola vykonaná prehliadka objektu po havárii vodovodnej prípojky prívodu vody v podbrání. Dňa 02.10.2006 bola mestskou políciou nahlásená porucha vody vo vodomernej šachte v podbrání kúrie, následne bola zastavená voda a privolaná poruchová služba a že dňom 03.11.2006 bola porucha odstránená. Pri obhliadke stavu budovy a prevádzok nachádzajúcich sa v objekte neboli zistené žiadne poškodenia, ktoré by obmedzili prevádzku budovy a že sadrové terčíky umiestnené na budove dňa 20.04.2006 zostali neporušené.

- dňa 08.01.2007 vyplýva, že podľa zápisu z kontroly osadených terčíkov vyplynulo, že dňa 21.11.2006, dňa 05.12.2006 a dňa 22.12.2006 boli osadené terčíky bez poškodenia a dňa 08.01.2007 boli osadené terčíky.

- dňa 07.03.2007 vyplýva, že dňa 03.03.2007 bolo nahlásené, že na objekte kúrie Beňovského sa objavili trhliny a osadené sadrové terčíky zo dňa 20.04.2006 sú na niektorých miestach potrhané, bolo zistené, že sadrové terčíky osadené dňa 20.04.2006 sú poškodené a boli na pôvodné a na novoobjavené trhliny znovu nasadené nové terčíky.

- dňa 19.03.2007 vyplýva, že komisia obhliadkou zistila, že osadené terčíky z 07.03.2007 sú všetky poškodené a konštatovala, že budova nie je vhodná prevádzky, je potrebné zabezpečiť vysťahovanie všetkých nájomníkov a uzatvorenie prevádzok, zabezpečiť nepriechodnosť v podbrání a dať vypracovať inžiniersko-geologický prieskum a statický posudok budovy.

- dňa 28.06.2007 vyplýva, že dňa 26.06.2007 bola nahlásené poškodenie objektu ako poistnej udalosti, keď bolo zistené, že objekt je poistený v majetkovej zmluve, že bola vykonaná obhliadka zo strany SLOVEXPERTY, ktorá oboznámila pracovníkov mesta s ďalším postupom a vykonaním obhliadky INSERVISOM, nakoľko sa jedná o veľké poškodenia a že komisia sa oboznámila s výsledkom geologického prieskumu, ktorý konštatoval, že poškodenie budovy bolo spôsobené haváriou vodovodného potrubia.

- dňa 19.11.2007 vyplýva, že pri vizuálnej obhliadke bolo zistené, že sa neobjavili nové praskliny, ale pôvodné sa na niektorých miestach zväčšili a že v podrobnom statickom zhotovení stavby je konštatované, že deformácie zeminy z havárie vodovodného potrubia sú príčinnou poklesu základov a narušenia statiky stavby pivnice, ktoré sa nachádzajú pod kúriou sú zaplavené zeminami, ktoré vznikli pri poruche vodovodu.

10. Na základe žiadosti žalobcu zo dňa 04.05.2007 o potvrdenie účasti pracovníkov Trnavskej továrenskej spoločnosti a.s. Piešťany, ktorí haváriu, ktorá vznikla na jeseň 2006 na prípojke vodomeru vo vodomernej šachte nachádzajúcej sa v podbrání kúrie M. Beňovského odstraňovali a pri ktorej vyplavený íl zalial pivničné priestory a v dôsledku, ktorej sa šachta odtrhla a sadla o 24 cm a nebolo ju možné používať a bolo nevyhnutné túto demontovať a uskutočniť ďalšie opatrenia, Trnavská vodárenská

spoločnosť a.s. Piešťany dňa 28.05.2007 potvrdila účasť jej zamestnancov na odstraňovaní havárie/ vodovodnej prípojky.

11. Rozpočtom bez uvedenia dátumu a informáciou kto ho spracoval, opatreným odtlačkom pečiatky Mesto Vrbové Mestský úrad boli stanovené náklady na sanáciu objektu Kúria Mórica Beňovského základné rozpočtové náklady spolu v sume 9.039.640,82 Sk (300.061,10 eur).

12. Zo správy - Geologický prieskum vypracovanej RNDr. Gerhard Brhlovič GEOING - g.s. v máji 2007 vypracovanej na základe zadania žalobcu a týkajúcej sa inžiniersko-geologického prieskumu - doplnok I. etapa Vrbové - podbránie kúrie Mórica Beňovského na došetrenie základových pomerov v časti jestvujúceho podbránia historického objektu je uvedené, že pre pôvodný historický objekt geologický prieskum nebol robený, dvojpodlažný objekt je vysťahovaný kvôli opravám, na objekte sú viditeľné praskliny, hlavne v oblasti klenbového podbránia objektu. V závere je uvedené, že základnou príčinou geotechnickej poruchy, ktorej následkom bol okamžitý kolaps, pokles únosnosti základových pôd, v dôsledku ich náhlej a intenzívnej prúdovej saturácie vodou, bola porucha vodovodnej šachty. Došlo k celkovému i lokálnemu oslabeniu zemín, znížením ich konzistencie. Prúdovým tlakom vody pri havárií vodovodnej šachty v podbrání objektu, došlo k sufózii, vyplaveniu zemín, do hĺbkového pivničného priestoru (zrejme zasahuje i pod cukráreň), situovaného priamo pod inkriminovanou vodovodnou šachtou.

13. Ing. Marián Herman, autorizovaný stavebný inžinier pre kategóriu: Statika stavieb v písomne vypracovanom Statickom zhodnotení objektu kúrie Mórica Beňovského po havárii vodovodu Vrbové vypracovanom na základe objednávky žalobcu vo februári 2007 uviedol, že poruchy zvislých stien trhlinami na posudzovanom objekte sú z hľadiska ich nosnej funkcie závažného charakteru. Tieto poruchy majú rozhodujúci význam z hľadiska zaistenia mechanickej odolnosti a stability nosného systému objektu. Priebeh a charakter jednotlivých trhlín v nosných deliacich stenách objektu poukazujú na, že vznik týchto trhlín priamo súvisí s nerovnomerným poklesom stien. To poukazuje na zhoršené základové pomery pod týmito stenami. najväčšie deformácie stien (poklesy) vznikli vplyvom podmáčania základovej zeminy od vody, ktorá unikla pri havárii vodovodného potrubia. Je možné, že deformácie základovej zeminy od vplyvu unikajúcej vody pokračujú. je potrebné sledovať časový priebeh trhlín, či sú trhliny už stabilizované, alebo naďalej sa zväčšujú. Je potrebné vyhotoviť nové sadrové značky na sledovanie časového priebehu rozvoja už existujúcich trhlín. 13.1. Ing. Marián Herman v novembri 2007 vypracoval na objednávku žalobcu Podrobné statické zhodnotenie budovy kúrie Mórica Beňovského, Vrbové s cieľom vyhodnotiť stavebno-technický stav, kvalitu a funkčnú spôsobilosť nosných a nenosných konštrukcií objektu po havárii vodovodu v septembri 2006 kedy došlo k úniku vody z vodovodného potrubia. Zo zhodnotenia okrem iného vyplýva, že najväčšie deformácie stien (poklesy) vznikli vplyvom podmáčania základovej zeminy od vody, ktorá unikala pri havárií vodovodného potrubia. V tom čase už boli odstránené poruchy havárie vodovodného potrubia, ktoré najviac prispeli k lokálne nadmerným deformáciám základovej zeminy a tým aj k miestnemu poklesu základov. havarijný stav vodovodného potrubia s vodomernou šachtou v oblasti podbránia bol odstránený výmenou vodovodného potrubia a vybudovaním novej šachty. V rámci navrhovaných opatrení uviedol, že je potrebné stabilizovať základy, aby nedochádzalo k ďalším poklesom základov, prípadne aby sa ich nepriaznivý účinok minimalizoval a je potrebné realizovať sanáciu porušených stien objektu - sanácia murovaných stien, tehlových klenieb a sanácia pozemných priestorov. 13.2. Ing. Marián Herman v správe Spresnenie statického zhodnotenia vypracovanej v marci 2009 na základe objednávky žalobcu k odvolaniu žalobcu ohľadom poistnej udalosti narušenia statiky budovy Kúrie Mórica Beňovského Vrbové vyplýva, že cieľom statického zhodnotenia bolo spresniť údaje neprijaté poisťovňou, ktorá posudzovala prostredníctvom odborného posudku vypracovaného spoločnosťou INSERVIS Slovakia s.r.o. poistnú udalosť. Žalobca žiadal spresniť stupeň poškodenia posudzovaného objektu následkom havárie vodovodnej prípojky. V závere dokumentu uviedol, že ním uvedená veta v statickom zhodnotení „nie je vylúčené ani nepriaznivé trvalé pôsobenie vody od ďalších netesností inžinierskych sietí, prípadne poškodenie odpadového potrubia v objekte kúrie alebo jeho tesnej blízkosti“ , na ktorú je v Expertíznej správe a v Stanovisku poukazované, bola uvedená ako možný zdroj niektorých ďalších deformácií, ktoré môžu v posudzovanom objekte neskoršie nastať a ktoré by naďalej zhoršovali technický stav murovaných stien a tehlových klienieb, ak by sa nevykonalo potrebné statické zabezpečenie objektu. Objekt kúrie posudzoval ako celok t.j. jeho technický stav po udalosti - havárie vodovodného potrubia v roku 2006. Na základe prieskumu a obhliadok, ktoré vykonal

na posudzovanom objekte v súvislosti s vypracovaním zhodnotení a na základe doterajších skúseností s poruchami podobných objektov, považoval 15% podiel vplyvu havárie vodovodného potrubia na poškodenie objektu kúrie za veľmi nízky. Ak by bol tento podiel iba 15% neznamenalo by to na celkovom technickom stave objektu (hlavne murovaných stien a tehlových klenieb) taký nárast deformácií, ktoré by si vyžiadali zrušenie dovtedajšej prevádzky objektu kúrie a následné pristúpenie k potrebnej stabilizácie základov objektu. Vplyv havárie vodovodného potrubia vo vodomernej šachte v podbrání objektu zistenej v roku 2006 na poškodenia objektu odhadol v rozsahu 45% až 50%. 14. Na základe požiadavky/objednávky žalovaného na posúdenie druhu, rozsahu, príčiny a výšky škody na objekte Kúria Mórica Beňovského nachádzajúcom sa vo Vrbovom spoločnosť INSERVIS Slovakia s.r.o. vypracovala Expertnú správu vo veci škody na objekte dňa 23.10.2008. Z expertnej správy vyplýva, že pracovníkom spoločnosti bola uskutočnená obhliadka objektu dňa 12.07.2007 kedy už bola porucha na ventile prípojky vodovodného potrubia vo vodomernej šachte v podbrání objektu opravená a šachta s podlahou v podbrání nanovo vybudovaná. Podobný stav bol zistený i pri obhliadke vykonanej dňa 28.02.2008, Počas obhliadky boli na objekte zistené na obvodových stenách objektu trhliny prevažne šikmé, trhliny sa nachádzali i na niektorých vnútorných nosných murovaných stenách nenosných deliacich priečkach a na keramických dlažbách na horných podlažiach sa tiež na niektorých miestach nachádzali trhliny. Niektoré časti podzemných priestorov pod objektom boli zaplavené jemnozrnnými zeminami. Na väčšine trhlín (vonkajších i vnútorných) boli počas obhliadky zistené sadrové terčíky s termínom osadenia 20.04.2006 a 07.03.2007. Porušenie terčíkov z 20.04.2006 bolo výraznejšie ako porušenie terčíkov z 07.03.2007 pričom porušenie terčíkov (šírka trhliny na terčíkoch) osadených dňa 20.04.2006 bola oproti veľkosti samotných trhlín v rozsahu cca 10% až 20% čo znamená, že vplyv havárie na ventile vodovodného potrubia vo vodomernej šachte zistenej dňa 02.10.2006 na celkové poškodenie objektu je len čiastočný. K škode na objekte a nutnosti jeho sanácie v rozhodujúcej miere prispelo poškodenie objektu, ktoré sa prejavilo vznikom trhlín už v minulosti viď. osadenie sadrových terčíkov v termíne 20.04.2006, čiže pol roka pred vznikom vodovodnej škody a ďalšie udalosti pozorované na objekte v rokoch 2001 až 2006. Vplyv havárie na ventile prípojky vodovodného potrubia vo vodomernej šachte v podbrání objektu zistenej dňa 02.10.2006 je možné na základe šetrenia odhadnúť v rozsahu 10% až 20% pričom pre účely ďalšieho posúdenia škody spoločnosť uvažovala s 15% podielom vplyvu havárie na poškodení objektu. Ohľadne výšky škody v expertnej správe je uvedené, že v predloženom položkovom rozpočte na stabilizáciu základov v celkovej sume 9.039.640,80 Sk vrátane DPH je uvažované s vystužením základových pásov, mikropilotami a prácami spojenými s touto činnosťou (výkopy, premiestnenia materiálov, rezanie a búranie betónu, doprava a poplatok za skládku) a že uvažovaný postup prác je stanovený odhadom bez podrobného projektu sanácie základov a je nadhodnotený. Podľa spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o. je pre potreby vyčíslenia výšky škody uvažovať s 90% zo sumy rozpočtu čo predstavuje sumu 8.135.677,00 Sk vrátane DPH. Vplyv havárie na ventile prípojky vodovodného potrubia zistenej dňa 02.10.2006 na poškodení objektu bol stanovený 15% a potom čiastka na stabilizáciu základov predstavuje sumu 1.220.352,00 Sk vrátane DPH (90% zo sumy 9.039.640,80 Sk = 8.135.677,00 Sk z toho 15% = 1.220.352,00 Sk). Vyčíslenie nákladov na opravu podláh a vnútorných a vonkajších omietok nebol predložený, ale na základe dohody so zástupcami poistenej spoločnosti (žalobcom) boli náklady na opravu podláh a vonkajších a vnútorných omietok vyčíslené spolu v sume 685.064,00 Sk vrátane DPH čo po prepočítaní vplyvu havárie na poškodenie objektu predstavuje sumu 102.760,- Sk vrátane DPH. Škoda celkom predstavuje sumu 1.323.112,00 Sk (stabilizácia základov 1.220.352,00 Sk + oprava povrchov 102.760,00 Sk).

15. Súd na zhodný návrh strán nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác, poruchy stavieb, statika stavieb a pozemné stavby a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalecký ústav Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorému uložil úlohu, aby po oboznámení sa s obsahom spisu a listinnými dokladmi a vykonaní obhliadky predmetnej nehnuteľnosti písomne vypracoval a podal znalecký posudok a zodpovedal na otázky položené stranami sporu. Znalecký ústav Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Stavebná fakulta, Ústav súdneho znalectva vypracoval dňa 20.06.2013 znalecký posudok číslo 14/2013. Zo znaleckého posudku vyplýva, že objekt Kúrie Mórica Beňovského vo Vrbovom bol pred škodovou udalosťou v dobrom, prevádzky schopnom stave. Priame následky, ktoré vznikli po škodovej udalosti dňa 02.10.2006 boli hlavne na prívodnom vodovodnom potrubí, vodovodnej šachte a na povrchových úpravách a podloží chodníka, podbránia, ktoré boli priamym prúdením vody poškodené alebo zničené. Ďaleko väčší rozsah škôd bol spôsobený následne, teda po určitom období, poklesom základov v základovej škáre pod určitou časťou objektu, ktoré vyvolalo nutné opatrenia vo forme podchytenia základov, aby nedochádzalo

k ďalším poklesom základov a tým prípadne ku kolapsu budovy. K otázke porovnania zmien v stave objektu pred a po vzniku predmetnej škodovej udalosti resp. po prejavení sa následkov škodovej udalosti znalecký ústav uviedol, že pokiaľ aj predchádzajúce havarijné udalosti spôsobili nejaké škody na objekte, boli to bežné prevádzkové a boli aj tak odstránené a objekt bol v prevádzke. Škodová udalosť z októbra 2006 uviedla svojimi zmenami v základovej časti najmä uličnej časti objektu do pohybu základovú škáru, kde predpokladať ďalší vývoj je ťažké a tak je nutné na základe konštatovania statika a geológa objekt stabilizovať podchytením základov. Najväčší dopad škodovej udalosti je zabezpečiť objekt po statickej stránke, aby nedošlo ešte k väčším škodám. Náklady na opravu objektu - celkové primerané náklady na stabilizáciu objektu, na opravu povrchových častí objektu a akékoľvek ďalšie náklady súvisiace s opravou objektu po škodovej udalosti boli v znaleckom posudku stanovené v sume 189.425,74 eur. Suma 189.425,74 eur pozostáva z opravy vodovodného potrubia, výmena ventila v sume 1.083,- Sk (35.95 eur), riešenie havarijného stavu, fa č. 22-36/2007 Žákstav v sume 888.930,- Sk (29.507,07 eur), zabezpečenie statiky, podchytenie základov v sume 4.288.970,60 Sk (142.367,74 eur), inžinierko - geologický prieskum 138.552,- Sk (4.599,08 eur), statické zhodnotenie Ing. Herman v sume 1.454,90 eur (36.600,- Sk + 240,- eur) a 50% z vonkajších fasádnych prác a iné, predpoklad v sume 11.370,- eur (50% zo sumy 22.739,95 eur nakoľko tieto práce budú len vykonané). Vyčíslené náklady v sume 189.425,74 eur boli vyčíslené z realizačných prác už vykonaných na objekte a predpokladaných na dokončenie zlikvidovanie škôd po stabilizácii objektu. Vo vzťahu k určeniu miery a podielu vplyvu škodovej udalosti na celkovom stave podielu znalecký ústav uviedol, že iba na stave fasády navrhuje podiel vplyvu škodovej udalosti, ostatné náklady sú podielom a mierou 100%-nou zo škodovej udalosti. Náklady vynaložené pre stabilitu boli určené 100% podielom škodovej udalosti z 02.10.2006 a náklady na opravu fasády boli určené 50% podielu škodovej udalosti nakoľko tieto náklady ešte nie sú známe a ich cenu je možné len predpokladať. V znaleckom posudku bolo ďalej uvedené, že jediným zlým faktorom na pokles základov bola nadmerná saturácia základových zemín vplyvom prúdiacej vody z poškodeného vodovodu.

16. Žalovaný predložil Odborné stanovisko číslo úkonu 268/2015 zo dňa 14.10.2015 vypracované Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline na základe zadania žalovaným vo veci určenia miery a podielu vplyvu škodovej udalosti v októbri 2006 na celkovom poškodení objektu vzhľadom na existenciu predchádzajúcich škodových udalostí, ktoré mali za následok poškodenie objektu a vznik viacpočetných trhlín na stenách objektu a prepad podláh na objekte kúrie Mórica Beňovského vo Vrbovom. Zo záveru odborného stanoviska vyplýva, že z vykonanej podrobnej analýzy podkladov poskytnutých zadávateľom možno predpokladať, že škodová udalosť, ktorá nastala dňa 02.10.2006 môže mať podiel na celkových poškodeniach objektu kúrie maximálne v podiele 1/3 pretože 1. na celkovom poškodení resp. dôsledkoch sa podieľajú všetky škodové udalosti a 2. nemožno objektívne určiť poškodenie podložia (základovej zeminy) vplyvom jednotlivých škodových udalostí, keďže jeho stav nebol po škodových udalostiach skúmaný. Podľa hodnotiaceho úsudku ústavu by podiel škodovej udalosti nemal byť väčší ako 1/4 pretože 1. vznik trhlín nastal už po škodovej udalosti v roku 2001, 2. najväčší rozvoj trhlín nastal po škodovej udalosti z roku 2003, ktorý bol pozorovaný a sledovaný až v roku 2005, 3. rozvoj trhlín po škodovej udalosti v roku 2006 bol už v novembri 2007 vyhodnotený ako stabilizovaný (nedochádzalo k vzniku ďalších - nových trhlín podľa sledovania spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o.).

17. Svedok Ing. Marián Herman, ktorý na základe požiadavky žalobcu vypracoval ako autorizovaný stavebný inžinier pre kategóriu: Statika stavieb Statické zhodnotenie objektu kúrie Mórica Beňovského vo februári 2007, Podrobné statické zhodnotenie budovy kúrie Mórica Beňovského v novembri 2007 a Spresnenie statického zhodnotenia v marci 2009, vo výpovedi uviedol, že na záveroch v písomných vyjadreniach a zhodnoteniach trvá. Uviedol, že pri ich vypracovaní sa zameral na to či porucha vodovodu v októbri 2006 mohla mať vplyv na poruchy objektu a dospel k záveru, že táto havária spôsobila dotvorenie ďalších trhlín. Poškodenie budovy zvažoval ako celok a to v súvislosti s jej stavom vo 02/2007 s tým, že mu bolo známe, že prebehol určitý proces deformácie objektu pred škodovou udalosťou v roku 2006 a bral to do úvahy, ale bližšie to neskúmal. Spúšťacím mechanizmom poruchy objektu bola havária v 10/2006 ale tie predchádzajúce, neboli tak výrazné ako táto a to z časového hľadiska, keď boli v dlhšom časovom úseku.

18. Svedok Ing. Martin Haluška, zamestnanec spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o., ktorý vypracoval po šetrení poistnej udalosti pre žalovaného, s ktorým uvedená spoločnosť spolupracuje ako havarijný komisár - odhadca škôd, Expertnú správu zo dňa 23.10.2008 vo svojej výpovedi uviedol, že Expertnej

správy sa pridržiava v celom rozsahu, na skutočnostiach uvedených v správe nemá čo meniť a ani ju nijako dopĺňať. Ďalej uviedol, že pri obhliadke objektu zistil, že udalosť, ku ktorej došlo v októbri 2006 nemala na taký vplyv na poškodení objektu ako predchádzajúce udalosti, keď na objekte sa nachádzali trhliny a na nich boli osadené sadrové terčíky, ktoré boli osadené v 04/2006 a 03/2007. Terčíky z 04/2006 vykazovali, že dochádzalo k zväčšeniu trhlín. Pri obhliadke v roku 2008 bolo zistené, že od 07/2007 do 02/2008 nedošlo k rozvoju trhlín a z toho dôvodu bolo uzavreté šetrenie so záverom, že objekt pred udalosťou v októbri 2006 mal značné problémy a trhliny a že po udalosti v októbri 2006 došlo k minimálnemu zväčšeniu trhlín a preto bol stanovený podiel vplyvu udalosti na škode na objekte v rozsahu 10-20%.

19. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa článku 6 bod 1 písmeno f) Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu okrem povinností stanovených Občianskym zákonníkom a iným všeobecne záväznými právnymi predpismi, všeobecnými poistnými podmienkami a zmluvnými dojednaniami je poistený ďalej povinný oznámiť poisťovni bez zbytočného odkladu vznik poistnej udalosti telefonicky alebo do 14 dní písomne od okamihu, kedy sa o poistnej udalosti dozvedel.

Podľa článku 8 bod 1 Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu poistnou udalosťou je skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovne plniť.

Podľa článku 10 bod 2 písmeno a) Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu ak bola poistená vec poškodená, zničená, ukradnutá alebo stratená, vzniká poistenému právo, pokiaľ nie je ďalej stanovené inak, aby mu poisťovňa vyplatila z poistenia na novú cenu, hodnotu zodpovedajúcu primeraným nákladom na znovuzriadenie alebo znovunadobudnutie novej veci alebo

veci porovnateľných vlastností v čase bezprostredne pred poistnou udalosťou, zníženú o hodnotu použiteľných zvyškov.

Podľa článku 10 bod 4 Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu ak poruší poistený povinnosti uvedené v článku 6 bod 1 alebo povinnosti uvedené vo zvláštnych častiach všeobecných poistných podmienok, je poisťovňa oprávnená znížiť plnenie podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah poisťovne plniť.

Podľa článku 14 Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu pre účely poistenia platí ďalej tento výklad pojmov príčina poistnej udalosti - je riziko uvedené v poistnej zmluve alebo v právnom predpise, v dôsledku ktorého došlo k vzniku poistnej udalosti. Podľa článku 2 bod 1 Všeobecné poistné podmienky - Zvláštna časť - Poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenie veci živelnou udalosťou alebo poškodenie a zničenie veci vodou z vodovodných zariadení poistnou udalosťou je poškodenie alebo zničenie poistenej veci niektorou z udalosti uvedených v článku 1.

Podľa článku 1 bod 2 Všeobecné poistné podmienky - Zvláštna časť - Poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenie veci živelnou udalosťou alebo poškodenie a zničenie veci vodou z vodovodných zariadení z poistenia pre prípad poškodenia alebo zničenia vodou z vodovodných zariadení poistenému vznikne právo na plnenie, ak poistená vec bola poškodená alebo zničená vodou z vodovodných zariadení alebo médiom vytekajúcim z hasiacich zariadení. Ak je proti tomu nebezpečiu poistená budova, vzniká právo na plnenie aj pri: a) poškodení prívodného potrubia vodovodného zariadenia, odvádzacieho potrubia, potrubia či telies vykurovacích alebo solárnych systémov, ak k nemu došlo pretlakom kvapaliny alebo pary alebo zamrznutím vody v nich, s výnimkou škôd, ku ktorým došlo nesprávnou obsluhou, b) poškodení vykurovacích systémov, armatúr a zariadení pripojených na potrubie, ak tieto boli poškodené alebo zničené zamrznutím vody v nich s výnimkou škôd, ku ktorým došlo nesprávnou obsluhou.

Podľa článku 5 Všeobecné poistné podmienky - Zvláštna časť - Poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenie veci živelnou udalosťou alebo poškodenie a zničenie veci vodou z vodovodných zariadení okrem povinností stanovených všeobecnou časťou všeobecných poistných podmienok je poistený povinný nemeniť stav spôsobený poistnou udalosťou bez súhlasu poisťovne. To však neplatí, ak je takáto zmena nutná z hygienických, bezpečnostných alebo iných vážnych dôvodov alebo k tomu, aby sa rozsah následkov nezväčšoval. V týchto prípadoch je povinný zabezpečiť dostatočné dôkazy o rozsahu poškodenia (fotografiou, filmom, videozáznamom, svedectvom tretích osôb apod.).

20. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci mal za preukázané, že žaloba žalobcu o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť mu poistné plnenie vo výške 113.123,61 eur s príslušenstvom v dôsledku poistnej udalosti, ktorej došlo dňa 02.10.2006 je dôvodná.

21. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca so žalovaným dňa 30.01.2004 uzatvoril poistnú zmluvu číslo 5011000504 predmetom, ktorej bolo i poistenie budovy Beňovského kúria na poistnú sumu 20.540.520,00 Sk (681.820,35 eur), že dňa 02.10.2006 bolo zistené, že na poistenom objekte došlo k vzniku škodovej udalosti v dôsledku prasknutiu ventilu vodovodného potrubia vo vodomernej šachte v podbrání objektu. Medzi stranami bolo i nesporné, že žalovaný po oznámení poistnej udalosti na objekte Kúria Mórica Beňovského žalobcom, telefonicky dňa 25.06.2007 a písomne dňa 25.08.2008, dňa 04.11.2008 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poukázal žalobcovi poistné plnenie spolu vo výške 36.906,95 eur, keď dňa 13.11.2008 uhradil sumu 778.301,00 Sk (25.834,86 eur) a dňa 03.11.2010 sumu 11.072,09 eur, pričom suma 11.072,09 eur predstavovala žalovaným 30% krátenie poistného plnenia za oneskorené hlásenie poistnej udalosti.

22. Podľa citovaného zákonného ustanovenie § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť teda poistná udalosť. Za poistnú udalosť treba považovať skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť. Takouto skutočnosťou je vznik náhodnej udalosti v zmluve bližšie označenej, ku ktorej došlo v čase trvania poistenia a vznik škody z tejto udalosti. Poistná udalosť musí teda spĺňať dve podmienky a to

vznik náhodnej udalosti bližšie označenej poistnou zmluvou, ku ktorej došlo počas trvania poistenia a z nej vzniknutá škoda. Z vyššie uvedeného vyplýva, že poisťovateľovi vzniká povinnosť poskytnúť poistné plnenie v prípade, že je preukázaná príčinná súvislosť medzi poistnou udalosťou v tomto prípade škodovou udalosťou a vznikom škody v prejednávanej veci náhrady zodpovedajúcej primeraným nákladom na znovuzriadenie veci (čl. 10 bod 2 Všeobecných poistných podmienok).

23. Súd mal v konaní za preukázané, že objekt bol pred poistnou udalosťou , ku ktorej došlo dňa 02.10.2006 stabilizovaný a bol v stálej prevádzke. Táto skutočnosť vyplýva z predložených listinných dokladov a nebola medzi stranami sporná. V dôsledku poistnej udalosti, prasknutiu ventilu vo vodomernej šachte došlo k veľkému úniku vody v dôsledku, ktorého došlo k geotechnickej poruche následkom, ktorej bol kolaps a pokles únosnosti základových pôd v dôsledku ich náhlej a intenzívnej prúdovej saturácie vodou. Došlo k deformácii jednotlivých konštrukcií objektu pričom tento stav vylučoval objekt z prevádzky. Túto skutočnosť mal súd za preukázanú listinnými dokladmi Správa - Geologický prieskum vypracovaný RNDr. Gerhard Brhlovič GEOING - g.s. v máji 2007 a zo Statického zhodnotenia z mája 2007, z novembra 2007 a z februára 2012 vypracovaného Ing. Ing. Mariánom Hermanom ako aj zo znaleckého posudku číslo 14/2013 vypracovaného znaleckým ústavom Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave zo dňa 20.06.2013.

24. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že objekt bol závažne poškodený už pred poistnou udalosťou čo malo vyplývať z poškodenia sadrových terčíkov, ktoré boli osadené 20.04.2006 teda v čase pred poistnou udalosťou. V znaleckom posudku Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave č. 14/2013 je uvedená chronológia škodových udalostí na objekte (bod 2.4.2.). Ohľadom skutočnosti namietanej žalovaným, že terčíky osadené 20.04.2006, teda v čase pred poistnou udalosťou znalec uviedol, že z listinných dokladov - záznamu komisie , ktorej však zloženie nie je známe vyplýva, že po stretnutí dňa 20.04.2006 komisia skonštatovala, že do dňa 28.03.2006 boli kontrolované terčíky bez poškodenia a teda i vonkajšie múry bez poškodenia. Dňa 20.04.2006 boli objavené na vonkajších múroch trhliny do 1 mm pričom v zázname absentuje ich počet, miesto, veľkosť. Komisia dňa 11.05.2006 konštatuje, že kontrolované terčíky sú bez poškodenia a že nové trhliny sa neobjavili. Dňa 30.05.2006 bol skonštatovaný stabilný stav objektu a to, že objekt je v stabilizovanom stave. Dňa 02.10.2006 došlo k havárii objektu vo vodomernej šachte v podbrání kúrie. Sadrové terčíky osadené dňa 20.04.2006 ostali nepoškodené. Pri havárii došlo k značnému úniku vody čo vyplýva z listinných dokladov podľa ktorých sa spotreba vody v relevantnom období zvýšila až o 200 m3. K priamemu poškodeniu objektu udalosťou dňa 02.10.2006 nedošlo, priame následky (poškodený ventil) boli vodárenskou spoločnosťou ihneď odstránené. Zmeny na objekte neboli zistené ani pri komisionálnej obhliadke dňa 03.11.2006 teda necelý mesiac po udalosti. Nové trhliny, ktoré sa na objekte objavili boli zistené až 03.03.2007. V znaleckom posudku táto skutočnosť je odôvodnená tým, že sa dá teoreticky uvažovať s tým, že počas zimnej sezóny a pri nízkych teplotách bol objekt stabilizovaný a nedochádzalo k pohybu základových zemín. Proces sa začal prejavovať začiatkom jari čo vyplýva i zo záznamu komisie z 19.03.2007, v ktorom je konštatované, že objekt je neschopný prevádzky, že objekt je nutné vysťahovať a že je nutné vypracovať inžinierko -geologický prieskum a statický posudok objektu. Z geologického posudku, ktorý vyhodnocuje geologické pomery objektu okrem je v závere vyhodnotený vplyv prenikajúcej vody do sprašových, jemne hlinito-piesčitých frakcií podložia ako rozhodujúci pre okamžitý kolaps - pokles únosnosti základových pôd, v dôsledku ich náhlej a intenzívnej prúdovej saturácie vodou. V znaleckom posudku je ďalej uvedené, že po prvej i druhej havárii vodovodnej sieti, ku ktorým došlo pred poistnou udalosťou, došlo k určitému zníženiu únosnosti základovej škáry čo spôsobilo minimálny pohyb základov a prejavilo sa to aj to nejakými trhlinami na fasáde. Podstatný vplyv na znížení únosnosti základovej škáry však mala udalosť z októbra 2006 (poistná udalosť) kedy došlo k nadmernému úniku vody, ktoré svojim vniknutím do základových sprašových zemín, spôsobili nadmernú saturáciu týchto zemín. Zeminy po takej saturácii strácajú objem, dochádza k odplaveniu jemných častíc a klesá ich únosnosť. Tento jav spôsobil náhly pokles základov a tým začal objekt pracovať. Udalosť, ku ktorej došlo 02.10.2006 mala najväčší podiel na celkovom stave objektu teda na havarijnom stave a jeho neschopnosti prevádzky. Predchádzajúce dve havárie nemali podiel na celkovom havarijnom stave objektu, tieto boli odstránené bez finančných nárokov a v prevažnej miere sa prejavili iba na fasáde. Súd v tejto súvislosti prisvedčil žalobcovi, že žalovaný nepreukázal, posun osadených terčíkov, na ktoré poukazoval je priamo úmerný poškodeniu objektu vo vzťahu k predchádzajúcim menším haváriám a v tejto súvislosti nepredložil o tom žiaden dôkaz.

25. Vo vzťahu k žalovaným predloženej Expertnej správe vypracovanej spoločnosťou INSERVIS Slovakia s.r.o. súd uvádza, že z predloženej správy nie je zrejmé z akých skutočností jej spracovateľ Ing. Martin Haluška vychádzal, keď v závere uviedol, že vplyv havárie na ventile prípojky vodovodného potrubia zistenej dňa 02.10.2006 na poškodení objektu možné odhadnúť v rozsahu 10% až 20%. Zo správy nevyplýva okrem popísania Záznamov z ústneho konania spojeného z miestnym zisťovaním vo veci obhliadky a kontroly objektu z toho, ktorého dňa, ako dospela spolupracujúca spoločnosť so žalovaným (INSERVIS Slovakia a.s.) k odhadu vplyvu havárie - poistnej udalosti na objekte. V správe je uvedené, že v odhade je zohľadnené zväčšenie trhlín a vznik nových trhlín ale nie je uvedené ich meranie či iný relevantný preukázateľný postup pri ich vyhodnotení. Vo vzťahu k žalovaným predloženému Odbornému stanovisku číslo 268/2015 vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline súd uvádza, že sa v rámci jeho vyhodnotenia a vypovedacej hodnoty stotožnil s jeho vyhodnotením zo strany žalobcu, ktorý uviedol, že závery v ňom uvedené sú nepreukázateľné a všeobecné a sú postavené na predpokladoch a pravdepodobnosti a nemožnosti určenia rozhodujúcich skutočností. Túto skutočnosť potvrdzuje, že v bode 3 Analýza zistených skutočností je uvedené, že po preštudovaní podkladov je zrejmé, že na objekte boli v časovom období rokov 2001 až 2006 zaznamenané tri škodové udalosti a možno uviesť, že pokiaľ by sa predpokladalo, že všetky poruchy na objekte boli vo svojej povahe a rozsahu porovnateľné potom podiel každej z porúch na objekte by predstavoval 1/3. Nakoľko však nie je možné kvantifikovať objem vody v predchádzajúcich škodových udalostí a ani určiť stav a rozsah porušenia základových zemín po jednotlivých udalostiach nemožno takéto rozdelenie vplyvu na vznik poruchy objektívne potvrdiť. V Závere stanoviska je však uvedené, že z analýzy podkladov možno predpokladať, že škodová udalosť, ktorá nastala 02.10.2006 môže mať podiel na celkových poškodeniach objektu maximálne v podiele 1/3 pretože na celkovom poškodení resp. dôsledkoch sa podieľajú všetky škodové udalosti a nemožno objektívne určiť poškodenie podložia (základovej zeminy) vplyvom jednotlivých škodových udalostí keď jeho stav nebol po škodových udalostiach skúmaný. Je teda zrejmé, že jednotlivé skutočnosti uvedené v tomto Odbornom stanovisku si vzájomne odporujú, závery v ňom uvedené nevyplývajú zo žiadnych relevantných údajov či popísaných skutočností a sú postavené na pripustení možností bez presvedčivého zdôvodnenia a vysvetlenia.

26. Súd po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že žalobca má podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka nárok na poistné plnenie v dôsledku poistnej udalosti, ktorá bola zistená dňa 02.10.2006 keď došlo k prasknutiu ventilu vodovodného potrubia vo vodomernej šachte v dôsledku čoho došlo k úniku veľkého množstva vody, ktorý spôsobil rozsiahle poškodenie podložia pod objektom a následnú čiastkovú deformáciu objektu.

27. Podľa článku 10 bod 2 písmeno a) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu má poistený právo ak bola poistená vec poškodená či zničená na výplatu poistného plnenia - hodnoty zodpovedajúcej primeraným nákladom na znovuzriadenie alebo znovunadobudnutie novej veci alebo veci porovnateľných vlastností v čase bezprostredne pred poistnou udalosťou, zníženú o hodnotu použiteľných zvyškov. Žalobca sa domáhal zaplatenia poistného plnenia v sume 113.123,61 eur, keď ako poistné plnenie v dôsledku poistnej udalosti zo dňa 02.10.2006 si uplatňoval náhradu vo výške 150.030,55 eur (4.519.820,41 Sk), od ktorej odpočítal žalovaným už vyplatené plnenie spolu vo výške 36.906,95 eur. Žalovaný žalobcovi dňa 13.11.2008 uhradil sumu 778.301,00 Sk (25.834,86 eur) a dňa 03.11.2010 sumu 11.072,09 eur. Suma 150.030,55 eur predstavovala 50% z rozpočtu stanoveného na sanáciu objektu vo výške 300.061,08 eur (9.039.640,- Sk) nakoľko zo Spresnenie statického zhodnotenia, vypracovaného Ing. Mariánom Hermanom z marca 2009 vyplýva, že vplyv havárie vodovodného potrubia vo vodomernej šachte v podbráni objektu na poškodenie objektu je v rozsahu 45 - 50%. Rozpočet na opravu objektu, ktorého výška bola 300.061,10 eur (9.039.640,82 Sk) bol projektovaný podľa vyjadrenia žalobcu na komplexnú rekonštrukciu objektu zahrňujúcu nielen náklady súvisiace s poistnou udalosťou ale i iné a z toho dôvodu vyčíslil žalobca výšku nákladov na opravu objektu len vo výške 50% z predloženého rozpočtu. Podľa vyjadrení žalobcu ním predložený rozpočet nebol z jeho strany realizovaný v plnom rozsahu z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na celkovú rekonštrukciu objektu. Bola realizovaná len časť rekonštrukcie objektu a to oprava objektu súvisiaca s havarijným stavom objektu po škodovej udalosti. V znaleckom posudku bola vyčíslená výška nákladov na opravu objektu vyplývajúcu z poistnej udalosti na sumu 189.425,74 eur a podiel škodovej udalosti na hodnotených nákladoch na opravu bol určený na

100%. Suma 189.425,74 eur pozostáva z opravy vodovodného potrubia, výmena ventila v sume 1.083,- Sk (35.95 eur), riešenie havarijného stavu, fa č. 22-36/2007 Žákstav v sume 888.930,- Sk (29.507,07 eur), zabezpečenie statiky, podchytenie základov v sume 4.288.970,60 Sk (142.367,74 eur), inžiniersko - geologický prieskum 138.552,- Sk (4.599,08 eur), statické zhodnotenie Ing. Herman v sume 1.454,90 eur (36.600,- Sk + 240,- eur) a 50% z vonkajších fasádnych prác a iné, predpoklad v sume 11.370,- eur (50% zo sumy 22.739,95 eur nakoľko tieto práce budú len vykonané). Vyčíslené náklady v sume 189.425,74 eur boli vyčíslené z realizačných prác už vykonaných na objekte a predpokladaných na dokončenie zlikvidovanie škôd po stabilizácii objektu. Vo vzťahu k určeniu miery a podielu vplyvu škodovej udalosti na celkovom stave podielu znalecký ústav uviedol, že iba na stave fasády navrhuje podiel vplyvu škodovej udalosti, ostatné náklady sú podielom a mierou 100%-nou zo škodovej udalosti. Náklady vynaložené pre stabilitu boli určené 100% podielom škodovej udalosti z 02.10.2006 a náklady na opravu fasády boli určené 50% podielu škodovej udalosti nakoľko tieto náklady ešte nie sú známe a ich cenu je možné len predpokladať. Súd vzhľadom na uvedené mal za preukázané, že nárok žalobcu na doplatenie poistného plnenia v sume 113.123,61 eur je dôvodný pričom v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v znaleckom posudku vyčíslené náklady na opravu objektu nijakým spôsobom nerozporoval. Obrana žalovaného spočívala ako je uvedené vyššie len v stanovení výšky podielu vplyvu poistnej udalosti na celkovom poškodení objektu, s ktorou sa súd však z už uvedených dôvodov nestotožnil.

28. Vo vzťahu k poistnému plneniu v sume 11.072,08 eur, sumy, ktorá predstavovala krátenie poistného plnenia o 30% z priznaného plnenia v dôsledku neskorého hlásenia poistnej udalosti žalobcom súd uvádza, že v priebehu konania žalovaný doplatil žalobcovi túto sumu dňa 03.11.2010 a odôvodnil to ústretovosťou voči žalobcovi. Pôvodné krátenie poistného plnenia o 30% odôvodňoval žalovaný tým, že poistné plnenie bolo znížené o 30% za neskoré hlásenie poistnej udalosti z dôvodu, že poisťovni nebolo umožnené preukázať vznik a posúdiť a zadokumentovať príčinu vzniku poistnej udalosti. V konaní bolo preukázané, že žalobca ako poistený porušil svoju povinnosť nahlásiť vznik poistnej udalosti bez zbytočného odkladu telefonicky alebo do 14 dní písomne od okamihu kedy sa o vzniku poistnej udalosti dozvedel (čl. 6 bod 1 písmeno f Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu) keď poistnú udalosť nahlásil žalovanému telefonicky až dňa 25.06.2007 a písomne dňa 25.08.2008. Žalovaný však nijakým spôsobom nepreukázal, že toto porušenie povinnosti žalobcu podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti či k väčšiemu rozsahu jej následkov (§ 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. 10 bod 5 VPP).

29. Na základe uvedených záverov za stavu, keď žalovaný nepreukázal naplnenie zákonných a ani zmluvných predpokladov na nevyplatenie doplatenia poistného plnenia a za stavu, keď súd mal v konaní za preukázané vznik a priebeh škodovej udalosti, rozsah a výšku nákladov na opravu objektu v dôsledku škodovej udalosti žalobe žalobcu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 113.123,61 eur.

30. Žalobca sa voči žalovanému domáhal i zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 6,5% p.a. zo sumy 124.195,69 eur za obdobie odo dňa 26.11.2008 do 03.11.2010, s úrokom z omeškania vo výške 6,5% p.a. zo sumy 113.123,61 eur od dňa 04.11.2010 do zaplatenia, keď žalovaný bol s plnením poistného plnenia v omeškaní od 26.11.2008, nakoľko šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 10.11.2008 a splatnosť plnenia bola určená v článku 5 bod 1 VPP do 15 dní po ukončení vyšetrenia.

31. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Výška úrokov z omeškania podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v uplatnenej výške 6,5% p.a. teda vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. a to zo sumy 124.195,69 eur odo dňa 26.11.2008 do 03.11.2010 a zo sumy 113.123,61 eur odo dňa 04.11.2010 do zaplatenia. Žalovaný sa dostal do omeškania s výplatou poistného plnenia v sume 124.195,69 eur nasledujúcim dňom po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti. Žalovaný listom zo dňa 12.11.2008 oznámil žalobcovi, že dňa 10.11.2008 ukončil šetrenie poistnej udalosti. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a podľa bodu 5 poistnej zmluvy číslo 5011000504 zo dňa 30.01.2004 plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Poistné plnenie bolo v zmysle uvedeného splatné dňa 25.11.2008 (10.11.2008 + 15 dní) a teda keˇže žalovaný poistné plnenie žalobcovi nevyplatil v celom rozsahu dostal sa nasledujúcim dňom t.j. dňom 26.11.2008 do omeškania. V konaní mal súd za preukázané, že žalovaný časť poistného plnenia v sume 11.072,08 eur uhradil žalobcovi dňa 03.11.2010 a teda s úhradou zostávajúcej sumy poistného plnenia 113.123,61 eur bol v omeškaní od 04.11.2010.

33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku teda podľa úspešnosti žalobcu v konaní tak, že určil, že žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.