Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/86/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v právnej veci žalobkyne P.. P. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. Č.. XXX, XXX XX T., zastúpenej JUDr. Pavlom Balogom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Železničná 6/1, 979 01 Rimavská Sobota, proti žalovanému Správa majetku a záväzkov, rozpočtová organizácia so sídlom Námestie SNP č. 23, 974 01 Banská Bystrica, zastúpeného JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom, Advokátska kancelária, so sídlom Ulica P. Rádayho 14/A, 984 01 Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, o zaplatenie 47.798 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 3.253 Eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti predstavujúcej sumu 44.545 Eur súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou podanou dňa 21.11.2006 žiadala zaviazať ešte právneho predchodcu žalovaného Nemocnicu s poliklinikou Zvolen na zaplatenie bolestného vo výške 720.000,- Sk, čo je 23.899,62 Eura na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 900.000,-Sk, čo je 29.874,53 Eur, t.j. spolu 53.774,15 Eur. Tieto sumy predstavujú 50-násobok ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia urobeného T.. P.. Q..

2. Okresný súd Zvolen medzitýmnym rozsudkom č.k. -629 zo dňa 13.6.2013 rozhodol, že základ žalovaného nároku žalobkyne je daný.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. -677 zo dňa 29.10.2014 potvrdil medzitýmny rozsudok Okresného súdu Zvolen. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 12.12.2014.

4. Z odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici vyplýva, že v ďalšom konaní bude potrebné dôsledne odlíšiť rozsah bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zapríčineného samotnou navrhovateľkou, ktorá si úraz dňa 24.10.2003 zavinila sama v rozsahu rozdielu medzi náhradou za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, kedy postup lekárov právneho predchodcu odporcu bol „lege artis“, pričom je potrebné uvedený nárok dôsledne odlíšiť aj od postupu „non lege artis“ ďalších ošetrujúcich lekárov, na ktorých sa navrhovateľka obrátila od 7.11.2003. Odporca nemôže niesť zodpovednosť za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v celom rozsahu, teda aj v rozsahu, v ktorom si škodu na zdraví spôsobila navrhovateľka, ako ani v rozsahu, v ktorom k zhoršeniu zdravia navrhovateľky došlo postupom ďalších lekárov po 7.11.2003.

5. Na základe potvrdeného medzitýmneho rozsudku súd doplnil dokazovanie. Znaleckým posudkom Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o. forensic.sk so sídlom v Bratislave č. 301/2015 vyplýva, že táto znalecká organizácia ohodnotila bolestné 193,75 bodmi, čo po zvýšení podľa odseku 6 citovanej vyhlášky 32/1965 Z.z. bod b o 50%, čo je 96,88 bodov, predstavuje celkové bodové ohodnotenie 290,63 bodov. Bodové hodnotenie bolestného, ktoré je výlučne v príčinnej súvislosti s postupom právneho predchodcu žalovaného „non lege artis“ za obdobie od 24.10.2003 do 7.11.2003 (s vylúčením hodnotenia postupu „non lege artis“ ďalších súkromných lekárov ošetrujúcich žalobkyňu po 7.11.2003 a tiež s vylúčením hodnotenia bolestného, ktoré by žalobkyni prináležalo za úraz zo dňa 24.10.2003 pri liečbe „lege artis“ aj s prípadnými komplikáciami možno približne stanoviť tak, že postup právneho predchodcu žalovaného do 7.11.2003 sa podieľal na následnom bolestnom v rozsahu 2/3 a postupy po tomto termíne v rozsahu 1/3. To znamená, že podiel bolestného súvisiaci len s non lege artis liečbou od 24.10.2003 do 7.11.2003 z uvedeného bodového hodnotenia bolestného predstavuje 193,75 bodu.

6. Z bodového ohodnotenia bolestného bolo zistené, že za operáciu zo dňa 22.7.2004 - osteotomia corecta - ako za bod 147d - zlomenina dolného konca radia úplná s posunom úlomkov vpravo, liečená operačne - plný počet bodov je 75, z čoho 3/4 sú 56,25 boda. Ako Dg vo vyhláške neuvedená s prirovnaním bolestného k bodu 115 - hlboká rana hornej končatiny chirurgicky ošetrená je plné hodnotenie 15 bodov a 3/4 predstavuje 11,25 boda. Za operáciu zo dňa 17.2.2005 - odstránenie osteosyntetického materiálu - ako bod 239 - rozsiahla incízia je plné hodnotenie 35 bodov a z toho 3/4 sú 26,25 boda. Za operáciu zo dňa 21.2.2006 - tenolýza, parciálna kapsulotomia - ako bod 119d - úplné porušenie šliach prstov ruky v oblasti zápästia vpravo suturované je plný počet bodov 100. Takto predstavuje bodové hodnotenie 193,75 bodov.

7. Vedľajší účastník na strane žalovaného vo vyjadrení k znaleckému posudku č. 301/2015 okrem iného uviedol, že podľa praxe súdov bolesť má nemateriálnu psychickú zložku, preto priznanie jeho odškodnenia závisí od zistenia, či v organizme poškodeného nastali objektívne zistiteľné zmeny, vyvolané zranením a či pri liečení alebo odstraňovaní následkov spôsobili bolesť. Pritom na niektoré bolesti sa neprihliada a ostatné sa hodnotia primerane povahe zranenia či iného zásahu v priebehu liečenia. Ide teda o skúmanie tých skutočností, ktoré závisia od odborného posúdenia, nie od zistenia súdu. Súd v skutočne odôvodnených prípadoch môže priznať aj zvýšenie odškodnenia, lekársky stanoveného. Toto zvýšenie však musí byť osobitne odôvodnené a môže byť priznané iba v prípade, ak preukázateľne pri poškodení zdravia znášal poškodený zvlášť mučivé útrapy a bolesť mu spôsobovala zvlášť mučivé stavy. Poukázal na odstavec 6 časť A. vyhl.č. 32/1965 Zb., kde sú uvedené zásady pre hodnotenie odškodnenia za bolesť. Odškodnenie za bolesť umožňuje hodnotenie umožňuje hodnotenie poškodenia na zdraví zvýšiť až o polovicu, ak

a) došlo k infekcii rany (s výnimkou tetanu); ohodnotenie je možné zvýšiť len za to zranenie, ktorého doba liečenia sa infekciou predĺžila,

b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby, ako sú opätovné transfúzie a infúzie alebo pri liečbe nastali komplikácie ako sú zápal žíl, preležaniny, zápal pľúc a pod.,

c) povaha zranenia si vyžiada operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažujú injekcie, punkcie kĺbu, hrudníka a abscesov, infúzie a transfúzie; toto zvýšenie sa však nevykoná, ak operačný výkon je už uvedený a hodnotený v základnej sadzbe pre príslušné poškodenie. Poukázal aj na odsek 7, časti A. uvedenej vyhlášky, podľa ktorého je odškodnenie za bolesť možné zvýšiť pri súbehu vyššie uvedených dôvodov najviac na dvojnásobok základnej sadzby. Zároveň uviedol, že v treťom rade prichádza do úvahy mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť súdom vtedy, ak by došlo k takému závažnému poškodeniu zdravia, ktoré príloha vyhlášky neuvádza, prípadne takéto poškodenie zdravia vyhláška uvádza, ale v konkrétnom danom prípade sú bolesti spôsobené takýmto poškodením zdravia omnoho väčšie ako v ostatných obdobných prípadoch takéhoto poškodenia zdravia. Vedľajší účastník ďalej uviedol, že keď lekári vystavujúci posudok o bolestnom nepovažovali u navrhovateľky za potrebné zvýšiť bolestné na dvojnásobok, zvýšenie na požadovaný 50-násobok považuje za neadekvátny a neprimeraný. Žalobkyňa netrpela bolesťami majúcimi mučivý charakter. Dali do pozornosti súdu konštatovanie znaleckej organizácie na strane 19 znaleckého posudku, že postup právneho predchodcu odporcu do 7.11.2003 sa podieľal na následnom bolestnom v rozsahu 2/3 a postupy po tomto termíne v rozsahu 1/3. Preto bolesti, na ktoré poukazuje žalobkyňa, nie sú len v priamej príčinnej súvislosti s konaním odporcu. Uplatnený nárok z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia žiadali zamietnuť, lebo trvalé následky sú len dôsledkom samotnej zlomeniny.

8. Dňa 27.5.2016 na vyžiadanie súdu znalecká organizácia predložila Doplnenie znaleckého posudku č. 301/2015 - znalecký úkon č. 126/2016. Predložila ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa zákona č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého určili bodové ohodnotenie vo výške 343,95 bodov.

9. Vedľajší účastník písomným podaním zo dňa 10.6.2016 namietal nesprávne použitie právneho predpisu pri ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, lebo mala byť použitá vyhl. č. 32/1965 Zb., a nie zákon č. 437/2004 Z.z.

10. Na základe vznesenej námietky vedľajším účastníkom, znalecká organizácia predložila dňa 24.6.2016 bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne vypracovanej podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. Celkový počet bodov určili 148,125, z čoho podľa tabuľky por.č. 349b za obmedzenie hybnosti pravého zápästia stredne ťažkého stupňa bolo určených 120 bodov ako plné hodnotenie a podľa por.č. 381b poškodenie stredového nervu ľahkého stupňa s porušením hlavne thenarového svalstva vpravo bolo určených 56,25 bodu a po znížení o 1/2 28,125 bodu.

11. Súdny znalec P.. F. L. na pojednávaní dňa 30.6.2016 uviedol, že bolestné v tejto veci bolo vypracované podľa vyhlášky 32/1965 Zb., kde sa hovorí o tom, že bolestné sa stanovuje na základe jednotlivých diagnóz, ktoré sa hodnotia podľa tabuľky, ktorá je prílohou k vyhláške, a to najvyššie bodové hodnotenie sa hodnotí 100%, ďalšie bodové ohodnotenia, čiže ďalšie diagnózy sa skracujú na 3/4. Toto znamená, že v poslednom riadku ohodnotenia je 100% najvyššia hodnota bodového hodnotenia, ktorá bola priznaná a ďalšie bodovania, ktoré boli urobené, sú skrátené na 3/4. Ďalej táto vyhláška umožňuje podľa odseku 6 zvýšiť v prípade bolestivejšieho spôsobu liečby, operácie, prípadne komplikácie, ako infekcie atď. bodové hodnotenie o 50%, čo znalecká organizácia využila s prihliadnutím na celkový priebeh liečenia, ktorý bol bolestivejší ako je norma. Ďalšie vyplýva z popisu, uvedeného v hodnotení, ktorý tam je daný prečo sú dané tie 2/3 a 1/3. K ohodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia uviedol, že ide o poškodenie stredového nervu, pričom vyhláška umožňuje v prípade, že nejde o kompletné alebo ťažké poškodenie, znížiť túto hranicu o primeranú mieru a tá primeraná miera je táto, ktorú oni v ohodnotení uviedli. Táto ďalšia diagnóza sa zase z tej, ako vyplýva z vyhlášky hodnotí polovicou. Takže je tam celé plné ohodnotenie 100% a 120 bodov a pri ďalšom ohodnotení je 1/2 z plného ohodnotenia. primeraná. K sťaženiu spoločenského uplatnenia a jeho ohodnoteniu uviedol, že v bode 3. je uvedené hodnotenie trvalých následkov. Časové rozmedzie je od 24.10. do 7.11. Percentuálne zastúpenie trvalých následkov znamená trvalé následky, ktoré vznikli na základe konania non lege artis. S prihliadnutím na to, že bolo aplikované delenie pri bodovom hodnotení bolestného, rovnaké delenie je treba uplatniť aj pri trvalých následkoch, teda v období 24.10. až 7.11., prislúcha trvalým následkom 2/3 a v následkom období 1/3 vyčíslených bodov. Súdny znalec ďalej uviedol, že zo súdno- znaleckého hľadiska normálna liečba je taká, ktorá prebieha bežne zaužívaným spôsobom. V takom prípade ide o to, že dôjde k zlomenine, tá sa napraví, urobí sa sadrová fixácia, kontroluje sa to. V podstate liečenie prebieha, ak prebieha normálnym spôsobom tak, že sadra je ponechaná 4-5 týždňov podľa r? ntgenových nálezov a následne nasleduje rehabilitácia. To je bežná liečba bez akýchkoľvek záležitostí, ktoré sú nad rámec bolestivosti. V takom prípade v začiatkoch sú brané analgetiká, prípadne nejaké muskulárne lieky niekoľko dní. V tomto prípade však išlo od začiatku o atypický priebeh celého toho stavu, čiže išlo o výrazné opúchanie, následné bolesti, dislokáciu, ktorá nebola poznaná. Táto liečba, teda tento stav vyvolal rozvoj Sudekovho syndrómu, ktorý je sám o sebe výrazne bolestivý. Celý tento proces vyžadoval liečbu, ktorá bola aplikovaná. Následne došlo k zhojeniu, ktoré nebolo akceptovateľné a musela byť vykonaná druhá operácia. To je znova bolestivosť nad rámec normálnej liečby, ktorá bola doliečovaná a následne bola aplikovaná rehabilitácia, ktorá takisto znamenala bolestivosť a nad rámec bežnej rehabilitácie čo sa týka bolestivosti, v tomto zmysle. Čo sa týka trvalých následkov, súdny znalec vyšetril žalobkyňu. Nález je popísaný. Ide o ťažké obmedzenie hybnosti zápästia, čiže najvyšší stupeň, ktorý je komplikovaný ešte aj poškodením stredového nervu, ktorý má priamo vplyv na svalstvo ruky a prstov. To znamená, že ide o stav, ktorý v podstate bráni žalobkyni vo vykonávaní všetkých manuálnych schopností, ktoré vyžadujú jednak buď jednoručné použitie alebo obojručné použitie pri niektorých prácach. Toto je nad rámec bežných záležitostí. Súdny znalec ďalej uviedol, že čo sa týka následnej liečby po základnom úraze, došlo ku komplikáciám, ktoré si vyžiadali jednak operačnú liečbu a jednak liečbu pridruženého Sudekovho syndrómu. Obidva tieto stavy sa pohybovali na hornej úrovni bolestivosti v škále bolestivosti, ktoré takéto prípady obnášajú. Žalobkyňa brala aj lieky proti bolesti.

Súdny znalec uviedol, že neskúmali to, či musela zobrať 10 tabletiek alebo 5, určite tam boli infúzie, injekcie, tabletky atď. Uviedol, že normálna bolesť je tá bolesť, ktorá sa berie za normálny priebeh ochorenia. V tomto prípade je to bolesť nad rámec normálneho ochorenia. Samozrejme celá tá bolesť, ktorá bola od toho začatia liečby, teda rozvíjania Sudekovho syndrómu a celého toho priebehu, ktorý tam bol, t.j. osteotómia atď, je nad rámec normálnej liečby. Súdny znalec uviedol, že táto bolesť, ktorá je nad rámec normálnej liečby nebola zohľadnená v 50% zvýšení bolestného. Tam bol zohľadnený len ten Sudekov syndróm.

12. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že znalecká organizácia presne určila rozsah, bodové ohodnotenie bolesti je 193,75 bodu. Za toto zodpovedá právny predchodca žalovaného. Takisto znalecká organizácia určila aj bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 148,125 bodu. Od úrazu a od tej zlej liečby uplynulo veľké časové obdobie, došlo k zmene odškodňovania, k zmene vyhlášky o odškodnení. Je toho názoru a aj sám zástupca znaleckej organizácie hovoril o tom, že vlastne tie bolesti boli na najvyššom stupni za jednotlivé úkony, ktoré boli uvedené v znaleckých posudkoch. V súčasnej dobe je odškodnenie vo výške 16,48 Eur za 1 bod. Preto navrhuje, aby bolo navýšenie bodového hodnotenia nie tak ako pôvodne žiadali alebo navrhovali vo výške 50-násobku, ale aby bolo navýšené len do výšky bodov alebo hodnoty, aká je v súčasnej dobe. To znamená asi 8-násobok navýšenia na tých 16,48 Eur za bod. Tým pádom by potom žiadali, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie bolestného za 193,75 boda po 16,48 Eur vo výške 3.193 Eur a odškodné za sťaženie spoločenského uplatnenia za 148,125 boda po 16,48 Eur, čo je 2.441,10 Eur. Uplatnil si právo na náhradu trov konania.

13. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žiada žalobu nad rámec sumy 582,55 Eur zamietnuť. Z doplnenia znaleckého dokazovania vyplynulo bodové ohodnotenie poškodenia žalobkyne a pri uplatnení právneho stavu podľa vyhl.č. 32/1965 Zb. jej prináleží maximálne takáto náhrada za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Poukázal na tú skutočnosť, že znalci v rámci znaleckého ohodnotenia zvyšovali hodnotu bodov aj za bolestivejší spôsob liečby a zároveň poukázal na tú skutočnosť, že žalobkyňa okrem matematického prepočtu predchádzajúcich bodov podľa predchádzajúcej právnej úpravy a bodov podľa novej právnej úpravy nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol súd v zmysle § 7 ods.3 vyhlášky zvýšiť bodové hodnotenie či už bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia, teda žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno pre to, aby súd mohol o takomto niečom rozhodnúť. Súdny znalec poukazoval na súvislosti s bolestivosťou, na Sudekov syndróm. Poukázal na tú skutočnosť, že Sudekov syndróm počas liečenia u žalovanej prejavený nebol a zo znaleckého posudku konkrétne 301/2015 zo strany 15 vyplýva, že tento bol prejavený až u P.. H.. Za toto obdobie už žalovaný nezodpovedá. V prípade úspechu si uplatnil právo na náhradu trov konania.

14. Poverená zástupkyňa vedľajšieho účastníka uviedla, že na pojednávaní bol prednesený dispozičný návrh žalobkyne s tým, že berie žalobu v určitej časti späť, pričom ale nevie či to správne pochopila. Ale aj napriek tomu, pokiaľ sa žalobkyňa domáha odškodnenia bolestného vo výške 3.193 Eur a odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 2.441 Eur, s takýmto návrhom nesúhlasí. Poukázala na to, že bolestné je čisto medicínska odborná otázka, ku ktorej sa vyjadruje lekár a poukázala aj na písomné podanie zo dňa 14.1.2016, kde v podstate bolestné ako také je už odškodnené vo forme základného bodového hodnotenia. Už toto bolestné predstavuje určitú mieru odškodnenia utrpených bolestí. V druhom rade je možné zvýšiť toto bolestné o polovicu, čo znalec aj urobil v bodovom hodnotení bolestného na strane 19 znaleckého posudku 301/2015, keď zvýšil toto hodnotenie o polovicu. Poukázala na to, že bolestné je možné zvýšiť aj na dvojnásobok za splnenia určitých predpokladov, ktoré sú uvedené v odseku 6 vyhl.č. 32/1965. U žalobkyne nedošlo ani k 2-násobnému zvýšeniu tohto bolestného, preto nevidí dôvod zvyšovať bolestné s poukazom na § 7 ods.3 vyhl.č. 32/1965. Má za to, že tu neboli využité zvýšenia bolestného v zmysle vyhl.č. 32/1965 Zb. a to tie, ktoré umožňujú samotnému lekárovi navýšiť toto bolestné až na dvojnásobok. Preto nevidí dôvod, aby bolo toto bolestné navyšované nad rámec tohto dvojnásobného zvýšenia. Má za to, že žalobkyni by prináležalo odškodnenie len za základné odškodnenie bolestného za 193,75 boda po 60,- Sk za 1 bod, čiže výsledná suma predstavuje 385,87 Eur. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, sťaženie spoločenského uplatnenia a jeho bodové hodnotenie, bolo na dnešnom pojednávaní znalcom korigované, a to z celkového počtu bodov 148,125 na 98,75 bodu. Súdny znalec sa vyjadril, že v tomto bodovom hodnotení nezohľadnil 2/3-inovú zodpovednosť žalovaného a preto dodatočne na pojednávaní v podstate toto bodové hodnotenie skorigoval. Preto požiadala súd, aby vychádzal z bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 98,75 bodu. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia už stanovená na základe počtu bodov stanoveného v lekárskom posudku a teda v znaleckom posudku, čo v danom prípade predstavuje 98,75 bodu, už predstavuje odškodnenie za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony žalobkyne. Preto má za to, že už v tomto odškodnení sú zohľadnené všetky potiaže a akékoľvek obmedzenie žalobkyne v spoločenskom, rodinnom, kultúrnom, športovom živote. Poukázala na § 6 ods.2 vyhl.č. 32/1965 Zb., kde je uvedené, že suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok za predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. V danom prípade nebolo unesené dôkazné bremeno na strane žalobkyne a ani na preukázanie obmedzenia resp. straty týchto predpokladov v živote a v spoločnosti podľa § 6 ods.2. Preto aplikácia § 7 ods.3, kde sa hovorí o výnimočnom prípade hodnom osobitného zreteľa nepripadá vôbec do úvahy. Pri sťažení spoločenského uplatnenia je podstatné jednak hľadisko zdravotné a jednak práve posúdenie predpokladov žalobkyne, ktoré mala v živote pred úrazom a po úraze. S prihliadnutím na nízky počet bodov ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia z lekárskeho, zdravotného hľadiska a to 98,75 bodu a v podstate neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobkyne na preukázanie toho, k akému obmedzeniu došlo u žalobkyni po úraze, má za to, že žalobkyni prislúcha tiež len základné hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, čo je 98,75 boda x 60 Sk za 1 bod. Výsledná suma predstavuje 196,67 Eur. V prípade úspechu si uplatnila právo na náhradu trov konania.

15. Podľa § 420 ods.1 a ods.2 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

16. Podľa § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

17. S prihliadnutím na to, že zákon č. 437/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. augusta 2004 a k úrazu žalobkyne došlo v roku 2003, sa pre rozhodnutie musí použiť vyhláška č. 32/1965 Zb.

18. Podľa § 1 vyhl.č. 32/1965 Zb. bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví sa odškodňujú jednorazove.

19. Podľa § 2 ods.1 uvedenej vyhlášky, odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

20. Podľa § 4 ods.1 uvedenej vyhlášky, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

21. Podľa § 6 ods.1 a 2 uvedenej vyhlášky, pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.

22. Podľa § 7 ods.1 uvedenej vyhlášky, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.

23. Podľa § 7 ods.2 uvedenej vyhlášky, celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.

24. Podľa § 7 ods.3 uvedenej vyhlášky, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

25. Podľa Prílohy „Úrazy, choroby z povolania a iné poškodenia na zdraví“ časť A „Zásady pre hodnotenie“ článok I. „Odškodnenie za bolesť“ ods.2, lekár podávajúci posudok ohodnotí poškodenie na zdraví počtom bodov podľa ďalej ustanovených sadzieb.

26. Podľa odstavca 4 uvedenej časti A bod 4, pokiaľ je sadzba ustanovená v rozmedzí, ohodnotí lekár pri ľahšom alebo kratšom priebehu liečenia bolesť počtom bodov pri dolnej hranici rozmedzia uvedeného v sadzbe; pri ťažšom alebo dlhšom priebehu ohodnotí bolesť zodpovedajúcim väčším počtom bodov v danom rozmedzí sadzby, v rámci ktorého aj prihliadne na sťaženie zdravotnej pohody, pokiaľ nastalo poškodením na zdraví. Pri popáleninách prihliadne v rámci rozmedzia jednak na lokalizáciu, jednak na pôvod (popálenina tepelná, chemická, účinkom kyselín, lúhu a iné).

27. Podľa odstavca 8 uvedenej časti A, ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení, t.j. poškodenia, pri ktorých každé postihuje iný orgán, prípadne viac chorôb z povolania a iných poškodení na zdraví, ohodnotí lekár každé zranenie osobitne. Plnou sadzbou počíta však iba poškodenie najzávažnejšie ohodnotené najvyšším počtom bodov (vrátane zvýšenia), zatiaľ čo ohodnotenie ostatných poškodení sa pripočíta 3/4-inami; pokiaľ by sa pritom 2 alebo viaceré súčasne vzniknuté poškodenia hodnotili rovnakým počtom bodov, počíta sa plne len jedno z nich. Ďalšie poškodenie, ktoré svojimi znakmi podľa sadzby už zahrnuté v pojme základného poškodenia, nehodnotí sa nikdy osobitne, napríklad pri otvorenej zlomenine končatiny nehodnotí sa osobitne hlboká rana končatiny, ktorá vznikla v súvislosti so zlomeninou.

28. Podľa odstavca 10 časti A, lekár podávajúci posudok ohodnotí anatomické a funkčné predpoklady sťaženia spoločenského uplatnenia základným počtom bodov podľa ďalej ustanovených sadzieb. Ak zistené následky nie sú v sadzbách uvedené, použije sa sadzba za iné následky, s ktorými ich možno po stránke sťaženia spoločenského uplatnenia najskôr porovnávať.

29. Podľa odstavca 11 časti A, pokiaľ je sadzba ustanovená v rozmedzí, prihliadne lekár na závažnosť a na predpokladaný vývoj a priebeh vzniknutých zmien. Ak možno očakávať priaznivý vývoj (či už čo do intenzity alebo trvania následkov), hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia pri dolnej hranici bodového rozmedzia. Lekár hodnotí, do akej miery jednotlivé následky spolu súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté, aby nedošlo k neodôvodnenému nadhodnoteniu. Pri chorobách z povolania je lekár oprávnený prekročiť alebo znížiť ustanovenú sadzbu, a to v rozsahu a za podmienok ustanovených v 5 ods.3 vyhl.

30. Podľa odstavca 12 časti A, ak zistené zmeny spadajú pod niekoľko položiek tabuľky, urobí lekár najprv ohodnotenie všetkých týchto zmien podľa príslušných položiek. Pre konečný výsledok potom prevezme plne len zmenu najzávažnejšiu ohodnotenú najvyšším počtom bodov, zatiaľ čo súčet ostatných pripočíta iba polovicou.

31. Podľa § 5 ods.2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

32. Na základe takto uskutočneného dokazovania súd medzitýmnym rozsudkom č.k. -629 zo dňa 13.6.2013, právoplatným od 12.12.2014 rozhodol, že základ žalobného nároku žalobkyne je daný. Žalovaná suma predstavovala 50-násobok ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia určeného T.. P.. Q.. Uznesením č.k. -627 zo dňa 3.6.2013, právoplatným od 27.7.2013 súd konanie zastavil v časti žalovanej sumy vo výške 5.976,15 Eur. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby táto suma zodpovedá 50-násobku 60 bodov, ktorými P.. Q. ohodnotila zlomeninu dolného konca rádia s úplným posunutím úlomkov, lebo za toto nezodpovedajú lekári právneho predchodcu žalovaného. Po čiastočnom zastavení konania predstavovala žalovaná suma 47.798 Eur.

33. Znaleckým posudkom znaleckej organizácie č. 301/2015, ktorý bol súdu predložený 30.12.2015 bolo určené bolestné 193,75 boda. Toto je základné hodnotenie. Po zvýšení o 50% vo výške 96,88 boda to predstavuje 290,63 bodov. Miera spolu zavinenia žalovaného (právneho predchodcu žalovaného) bola určená pomerom 2/3. To znamená, že je to bolestné 193,75 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo určené celkovým počtom bodov 148,125. Z tohto podľa vyjadrenia súdneho znalca na pojednávaní bolo potrebné určiť 2/3 tak ako to bolo urobené znaleckou organizáciou pri ohodnotení bolestného. Z počtu bodov 148,125 predstavujú 2/3 98,75 boda, čo je základné ohodnotenie. Pri ohodnotení bolestného - základného bolestného 193,75 boda predstavujú 2/3 129,166 boda.

34. Na výpočet hodnoty bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia musí byť v tomto prípade použitá vyhl.č. 32/1965 Zb. Pri použití zákona č. 437/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v zmysle ustanovenia § 5 ods.2 by za 1 bod prichádzala do úvahy náhrada vo výške 8,97 Eur, lebo v roku 2002, t.j. v roku predchádzajúcom tomu, kedy došlo k úrazu, bola priemerná mzda v hospodárstve v Slovenskej republike 448,50 Eur a 2% z toho je 8,97 Eur. Nebolo by to teda v žiadnom prípade 16,48 Eur ako tvrdil právny zástupca žalobkyne.

35. S prihliadnutím na rozsah poškodenia zdravia žalobkyne a vytrpenej bolesti nad rámec normy, ako to vyplýva z výpovede súdneho znalca na pojednávaní dňa 30.6.2016, súd priznal žalobkyni zvýšenie bolestného na 5-násobok, čo predstavuje pri základnom počte 193,75 bodu určeného znaleckým posudkom a po zohľadnení spolu zavinenia právneho predchodcu žalovaného v rozsahu 2/3 celkove 129,166 bodu. 5-násobné zvýšenie bolestného preto predstavuje 645,83 boda.

36. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo znaleckým posudkom obodované na 148,125 boda, z čoho 2/3 predstavujú 98,75 boda. Súd priznal žalobkyni 10-násobok, čo je 987,50 boda. Pri finančnom ohodnotení 60,- Sk za 1 bod a kurze 30,126 Sk za 1 Euro predstavuje náhrada bolestného za 645,83 bodov sumu 1.286,2577 Eur. Pri 987,50 bodoch sťaženia spoločenského uplatnenia, sadzbe 60,- Sk za 1 bod pri vyššie uvedenom kurze predstavuje náhrada 1.966,7396 Eur, čo je spolu 3.252,9973 Eur. Po zaokrúhlení na celé Eurá nahor je to 3.253 Eur.

37. Pri právnom posúdení súd vyhádzal z ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia. Ďalej súd vyhádzal z platnej právnej úpravy v čase vzniku nároku žalobkyne, a to z vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení zmien a doplnkov s použitím ustanovenia § 7 ods.3 citovanej vyhlášky, podľa ktorého v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť i nad sumu ustanovenú v § 7 ods.1 a ods.2 citovanej vyhlášky, odškodnenie za bolesť sa poškodenej priznáva v zmysle § 2 ods.1 a podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe vyhl.č. 32/1965 Zb. v platnom znení a odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 4 ods.1 a nasl. citovanej vyhlášky. Odškodnenie pritom musí zodpovedať primeranej a spravodlivej súdnej ochrane práv žalobkyne s prihliadnutím na jednorázovosť odškodnenia, satisfakčný charakter odškodnenia, formu doživotného zmierenia zdravotných následkov a súdnu prax. Súd pri právnom posúdení veci zvažoval objektívne dostatočný rozsah v záujme adekvátne zhodnotiť atribút primeranosti priznaného odškodnenia po jeho zvýšení v zmysle § 7 ods.3 uvedenej vyhlášky, keď za právneho stavu, kedy odškodnenie podľa základného bodového ohodnotenia je nedostatočné, sa preto ustanovenie § 7 ods.3 uvedenej vyhlášky a jeho primeraná aplikácia stávajú jediným ustanovením právneho poriadku Slovenskej republiky umožňujúcim preklenutie legislatívnych nedostatkov a poskytnutie právnej ochrany poškodenej v súlade so základnými princípmi právneho štátu a ochranu ľudskej dôstojnosti v zmysle článku 19 Ústavy SR. Zdravie ako právom chránený záujem sui generis, ktorého ochrana je popri normatívnych právnych aktoch na úrovni právnej sily zákona zaručená aj článkom 40 Ústavy SR a článkom 31 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. - listiny základných práv a slobôd a vyžaduje si zo strany súdu obzvlášť citlivý prístup spojený s komplexným individuálnym zhodnotením všetkých právne relevantných skutočností. Citovaná vyhláška bola archaickým predpisom pôvodne koncipovaným za účelom odškodnenia v 60. rokoch minulého storočia, ktorý svojou legislatívnou kvalitou evidentne nemôže zodpovedať súčasným ekonomicko-sociálnym podmienkam v Slovenskej republike, preto bol predmetom ďalekosiahlej kritiky odbornej právnej verejnosti a laickej verejnosti a napokon došlo aj k zrušeniu tejto právnej normy zo strany legislatívy, keď v súčasnosti je platný a účinný už zákon č. 437/2004 Z.z., ktorý podstatne primeranejšie zohľadňuje nároky poškodených pri náhrade škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. V tomto konkrétnom prípade však súd musel vychádzať ešte z ustanovení právneho predpisu platného v čase vzniku uplatnených nárokov žalobkyne, teda vyhl.č. 32/1965 Zb.

38. Preto súd aj s prihliadnutím na uvedené stanovil náhradu škody z titulu bolestného na 5-násobok určenej sadzby znaleckým posudkom a na 10-násobok pri sťažení spoločenského uplatnenia. Súdny znalec vo svojej výpovedi zdôraznil, že bolesti, ktoré v tomto prípade boli nad rámec normálnej liečby, neboli zohľadnené v 50% zvýšení bolestného. Pri sťažení spoločenského uplatnenia uviedol, že čo sa stýka trvalých následkov, on vyšetrením žalobkyne zistil to, čo je v náleze popísané. Ide o ťažké obmedzenie hybnosti zápästia, ktoré pretrváva aj v súčasnosti, čo je takmer 13 rokov od úrazu a jeho následnej liečby, pri ktorej boli urobené aj postupy „non lege artis“ zo strany právneho predchodcu žalovaného. Ide o ťažké obmedzenie hybnosti zápästia, najvyšší stupeň, ktorý je komplikovaný ešte aj poškodením stredového nervu, ktorý má priamo vplyv na svalstvo ruky a prstov. Ide o stav, ktorý v podstate bráni žalobkyni vo vykonávaní všetkých manuálnych schopností, ktoré vyžadujú jednak buď jednoručné použitie alebo obojručné použitie pri niektorých prácach. Je to nad rámec bežných záležitostí. Súd zohľadnil aj to, že žalobkyňa v čase úrazu mala 30 rokov.

39. Súd preto podanej žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.253 Eur, ktorá pozostáva z náhrady bolestného vo výške 1.286,26 Eur a z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.966,74 Eur.

40. Súd potom z tých istých dôvodov zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, keď po čiastočnom späťvzatí žaloby a čiastočnom zastavení konania zostala predmetom sporu suma 47.798 Eur.

41. Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku (C.s.p.), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 262 ods.2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 255 ods.2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45. Podľa § 142 ods.3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 4 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p. a § 362 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§ 360 ods.2 C.s.p.).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 C.s.p.).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 C.s.p.).

Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 C.s.p.).

Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).