Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/789/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci navrhovateľa S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX K., zastúpeného JUDr. Ľubicou Blažejovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Krivánska 4, 974 11 Banská Bystrica, proti odporcovi S.. K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX G., zastúpenému Mgr. Robertom Antalom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Ul. Kláry Jarunkovej 2, 974 04 Banská Bystrica, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. -36 zo dňa 03. 07. 2015, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania mení tak, že odporcovi náhradu trov prvostupňového konania priznáva. Odporcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd konanie o určenie neúčinnosti právneho úkonu podľa ust. § 96 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) zastavil. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň okresný súd vrátil navrhovateľovi súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 92,80 € podľa ust. § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Okresný súd v odôvodení odvolaním napadnutého uznesenia vo vzťahu k trovám konania uviedol, že výrok o trovách je založený na ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

2. Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa do výroku o trovách konania odporca odvolal a v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie proti výroku o náhrade trov súdneho konania, ktorým prvostupňový súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko v tejto časti považuje odporca predmetné uznesenie okresného súdu za vecne nesprávne a to podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ OSP (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že v danom prípade je celkom jednoznačné, že navrhovateľ zavinil zastavenie súdneho konania tým, že v celom rozsahu zobral žalobu späť ako nedôvodne podanú a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania, ktoré mu účasťou v tomto konaní vznikli. Zdôraznil, že v otázke náhrady trov súdneho konania za daných okolností neexistujú žiadne pochybnosti, pretože právna úprava nepripúšťa možnosť viacerých výkladov. Aj sám navrhovateľ, ktorý prostredníctvom právneho zástupcu oznamoval právnemu zástupcovi odporcu, že berie žalobu späť zároveň uviedol, že si je vedomý trov odporcu, ktoré mu účasťou v konaní vznikli a tieto po právoplatnom zastavení konania aj uhradí. V uvedenej súvislosti poukázal odporca v odvolaní na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27. 10. 1992, kde sa uvádza: „ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad

podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá OSP, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania“. Odporca v odvolaní ďalej zdôraznil, že bolo by krajne nespravodlivé, ak by odporca proti ktorému bola podaná úplne nedôvodná žaloba, musel po späťvzatí žaloby a zastavení súdneho konania znášať náklady, ktoré mu účasťou v súdnom konaní vznikli. Odporca bol v konaní zastúpený advokátom a v súvislosti s tým, mu vznikli výdavky. Písomným podaním zo dňa 08. 07. 2015 oznámil konajúcemu súdu, že súhlasí so späťvzatím žaloby a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov súdneho konania, ktoré spočívali v náhrade trov právneho zastúpenia a ktoré zároveň vyčíslil ako odmenu za dva úkony právnej služby v celkovej sume 175,02 €. V závere odvolania odporca uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v časti týkajúcej sa náhrady trov súdneho konania podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, že zaviaže navrhovateľa povinnosťou nahradiť odporcovi trovy prvostupňového súdneho konania v sume 175,02 € na účet právneho zástupcu odporcu a zároveň ho zaviaže nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 87,51 € spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (podanie odvolania) plus režijný paušál k uvedenému úkonu právnej služby vo výške 8,39 € plus 20 % DPH vo výške 1,68 € a to na účet právneho zástupcu odporcu.

3. K obsahu odvolania odporcu sa v podaní zo dňa 05. 08. 2015 navrhovateľ vyjadril prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a vo vyjadrení uviedol, že podaný žalobný návrh bol založený na presvedčení navrhovateľa o tom, že predmetná nehnuteľnosť (v čase, keď poskytoval pôžičku otcovi odporcu vo výške 3 000 000 Sk) patrí do BSM. Presvedčenie vyplynulo z uistenia a tvrdenia o tom, že dom, v ktorom už v tom čase spolu s manželkou býval tvorí ich BSM a tak je dostatočnou zárukou, že pôžičku vráti. Keďže dlžník pôžičku v riadne dohodnutej lehote a ani následne v dohodnutých termínoch navrhovateľovi nevrátil, podal navrhovateľ návrh na vydanie platobného rozkazu na dlžnú sumu a zároveň po zistení, že nehnuteľnosť je už vedená na odporcu (syna dlžníka) aj žalobný návrh na určenie neúčinnosti právneho úkonu. K zastaveniu konania došlo po späťvzatí návrhu zo strany navrhovateľa pred prvým pojednávaním vo veci. Z listín predložených odporcom spolu s jeho vyjadrením k návrhu navrhovateľa, navrhovateľ zistil, že bol otcom odporcu úmyselne uvedený do omylu. Keďže predložené listiny nie sú verejnými listinami s ich obsahom sa navrhovateľ nemohol žiadnym iným spôsobom oboznámiť. Mohlo sa tak stať až po ich predložení, kedy zistil, že rodičia odporcu mali BSM zrušené súdom za trvania manželstva, ako aj skutočnosť že nehnuteľnosť do BSM nikdy nepatrila. Navrhovateľ vzal bezodkladne návrh späť pred prvým pojednávaním po zistení uvedených skutočností a preto sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa o nepriznaní trov konania žiadnemu z účastníkov plne stotožňuje a žiada, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. Pokiaľ by sa odvolací súd stotožnil s odvolaním odporcu, navrhovateľ poukázal na mailovú komunikáciu medzi právnym zástupcami, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ si je vedomý nákladov/trov konania vzniknutých na strane odporcu a tieto bol ochotný odporcovi aj nahradiť, avšak rozhodnutie o tom prenechal na súd. Podľa navrhovateľa, nie on zavinil vznik ďalších trov konania na strane odporcu, konkrétne trov odvolacieho konania a preto žiada, aby v prípade vyhovenia odvolaniu odporcu odvolacím súdom, nebol zaviazaný na náhradu trov odvolacieho konania odporcu.

3. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním odporcu podľa ust. § 379 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej v texte , bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania podľa ust. § 388 zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

4. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva, že okresný súd rozhodol o trovách konania podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, teda podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, kde sa v Piatej časti označenej ako Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia v § 470 ods. 1,2 uvádza, že: „ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.“

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že darovacia zmluva uzatvorená medzi odporcom Z. Q. a manželkou odporcu I. Q., týkajúca sa nehnuteľností vedených Okresným úradom Lučenec, odbor katastrálny na č. LV XXX pre obec S., kat. územie S., ktorej vklad bol povolený Okresným úradom X., odbor katastrálny pod č. V XXXX/XX dňa 22. 11. 2013, je voči navrhovateľovi právne neúčinná.

7. V podaní zo dňa 01. 07. 2015 zobral navrhovateľ návrh na začatie konania späť z dôvodu, že odporca nie je pasívne legitimovanou osobou. Okresný súd uznesením č. k. - 36 zo dňa 03. 07. 2015 konanie na základe uvedeného dispozitívneho úkonu navrhovateľa zastavil. Na rozhodnutie o trovách konania nesprávne aplikoval ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, ktoré nezohľadňuje procesné zavinenie zastavenia konania v prípade späťvzatia návrhu na začatie konania. Z obsahu späťvzatia návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ zobral návrh na začatie konania späť z toho dôvodu, že na strane odporcu označil účastníka konania, ktorý nie pasívne legitimovaným v spore. Zavinenie zastavenia konania je tak dané na strane navrhovateľa, čo znamená, že správne mal okresný súd na rozhodnutie o náhrade trov konania aplikovať ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP, ako ustanovenie zohľadňujúce skutočnosť, že navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania, čoho si bol navrhovateľ v konečnom dôsledku vedomý, tak ako to vyplýva z mailovej komunikácie založenej v spise na č. l. 45. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že argumentácia navrhovateľa uvedená vo vyjadrení k odvolaniu odporcu, týkajúca sa tvrdenia, že navrhovateľ bol dlžníkom (otcom odporcu) uvedený do omylu, preto na strane odporcu označil práve odporcu, ktorý ako neskôr zistil nie je pasívne legitimovaným subjektom, nemá vzhľadom na obsah vyjadrenia odporcu k žalobnému návrhu, žiadny vplyv na iné posúdenie otázky procesného zavinenia zastavenia konania, ako to, že navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že odporca vo vyjadrení k žalobnému návrhu zo dňa 08. 06. 2015 (v nadväznosti na ktoré, zobral navrhovateľ podľa jeho tvrdenia návrh na začatie konania späť) okrem iného uviedol: „ V zmysle platnej právnej úpravy, upravujúcej inštitút odporovateľnosti, obsiahnutej v § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka platí, že podmienkou odporovateľnosti je, aby odporovateľný právny úkon urobil dlžník. Dlžníkom navrhovateľa je otec odporcu, nie odporca, t. j. odporovateľný právny úkon neurobil dlžník, nakoľko otec odporcu nebol zmluvnou stranou darovacej zmluvy.“

8. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania podľa ust. § 388 zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

10. O výške náhrady trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto uznesenia, súd prvého stupňa.

11. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .