Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-5C/96/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpeného: Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a. Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

odôvodnenie:

(1.) Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 1.486,48 € z titulu majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 297,10 €. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že exekučný súd zapríčinil svojim nesprávnym úradným postupom vznik škody na strane žalobcu. Žalobca ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 22.03.2012, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 63 dní). Ďalej uviedol, že v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorým založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným. Daný postup exekučného súdu žalobca hodnotí ako nesprávny a v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom konaní neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpili až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal. Žalobca si tak z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v sume 297,10 €, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom malo dôjsť k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas a efektívne uskutočňovať rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Žalobca si tak uplatnil primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu).

(2.) Žalovaná sa vo veci nevyjadrila.

(3.) O námietke zaujatosti vznesenej žalobcom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 24.10.2012, č. k. -17 tak, že sudca Mgr. Dušan Ďurian nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. .

(4.) O návrhoch žalobcu na prerušenie konania zo dňa 16.04.2015 rozhodol sú uznesením zo dňa 03.06.2015, č.k. -79 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.01.2016, č.k. -103 tak, že návrhy žalobcu na prerušenie konania zamietol.

(5.) V zmysle § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a v neprítomnosti žalovanej, ktorí mali doručenie predvolania vykázané riadne a včas.

(6.) Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. , oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu , sp. zn. a zistil nasledovný skutkový a právny stav :

(7.) Žalobca je právnická osoba, ktorá podniká v oblasti poskytovania úverov. Žalobca podal proti viacerým svojim dlžníkom návrhy na vykonanie exekúcie na podklade exekučných titulov, ktorými boli rozhodnutia rozhodcovského súdu. Žalobca sa domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Exekučný súd zapríčinil svojim nesprávnym úradným postupom vznik škody na strane žalobcu. Žalobca ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 22.03.2012, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 63 dní). Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal. Žalobca si tak z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy.

(8.) Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

(9.) Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa so spisom Okresného súdu Partizánske sp. zn. , z ktorého vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená tunajšiemu súdu dňa 17.02.2012. Súd o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol uznesením zo dňa 27.02.2012, č.k. -12 tak, že žiadosť súdneho exekútora zamietol. Súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol v 15 dňovej lehote.

(10.)Podľa § 3 ods. 1,2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

(11.) Podľa § 6 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

(12.)Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

(13.)Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. , právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

(14.) Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 541/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

(15.) Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

(16.)Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(17.) Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

(18.) Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

(19.) Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

(20.) Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

(21.)Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

(22.) Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(23.)Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného v čase rozhodnutia súdu o žiadostiach súdneho exekútora), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

(24.) Po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení jeho výsledkov súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný, a preto ho zamietol.

(25.) Súd vychádzal z toho, že žalobca si uplatnil právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom (prieťahmi v exekučnom konaní) a nesprávnym rozhodnutím súdu (o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci sa vyžaduje, aby bolo vydané nezákonné rozhodnutie respektíve aby došlo k nesprávnemu úradnému postupu, aby poškodenému vznikla škoda a aby bola daná príčinná súvislosť medzi rozhodnutím alebo postupom a vznikom škody. Ak nie je daná čo i len jedna z uvedených podmienok, nevzniká nárok na náhradu škody proti štátu.

(26.) Súd v posudzovanej veci dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by došlo v konaní exekučného súdu k nesprávnemu úradnému postupu alebo že by bolo vydané v ním uvedenom exekučnom konaní nezákonné rozhodnutie. Žalobca tak nepreukázal základ ním uplatneného nároku.

(27.) Súd z pripojeného exekučného spisu zistil, že v exekučnom konaní, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu tým, že nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, došlo k vydaniu rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora v lehote desiatich dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora. Lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá mala byť podľa žalobcu postupom súdu porušená, je 15 dní a začína plynúť odo dňa doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu. V predmetnej exekučnej veci bola táto lehota súdom zachovaná. K nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu (k spôsobeniu zbytočných prieťahov) teda nemohlo dôjsť. V predmetnej exekučnej veci súd konal bezodkladne, bez prieťahov a o žiadosti súdneho exekútora rozhodol včas. Žalobca teda v konaní nepreukázal, že by v exekučnom konaní vedenom došlo k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu súdu, a teda v tejto časti nepreukázal základ svojho nároku.

(28.) Žalobca nepreukázal základ nároku ani v tej časti návrhu, v ktorej tvrdí, že došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď exekučný súd podľa neho nemal právomoc skúmať exekučný titul z hľadiska v ňom uloženej povinnosti. Exekučný súd má povinnosť skúmať formálnu aj materiálnu stránku vykonateľnosti exekučných titulov, a to podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z toho hľadiska, či sú alebo nie sú v súlade so zákonom. V prípade exekučných titulov, ktorými sú rozhodnutia rozhodcu alebo rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch má povinnosť ex offo skúmať povahu rozhodcovskej doložky, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v spore účastníkov, materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku i skutočnosť, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Uvedený právny záver vyplýva z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , ako aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ak súd v predmetnej exekučnej konanie skúmal materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu a skúmal, či bolo vydané na podklade platnej rozhodcovskej doložky, neprekročil svoju právomoc. Vydané rozhodnutie, ktoré je podľa navrhovateľa nezákonné, teda vydal exekučný súd, ktorý mal právomoc na vydanie takého rozhodnutia. Správnosť alebo nesprávnosť týchto rozhodnutí nie je súd v tomto konaní oprávnený skúmať. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno totiž uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca využil svoje právo na podanie opravného prostriedku a podal odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. O odvolaní rozhodol krajský súd, ktorý rozhodnutie exekučného súdu potvrdil. Uznesenie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora nebolo zrušené a ani zmenené pre nezákonnosť. Žalobca teda nepreukázal, že by uvedené rozhodnutie bolo nezákonné v zmysle § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, preto v tejto časti nepreukázal základ uplatneného nároku.

(29.) K tvrdeniu žalobcu, že majetková škoda predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere, súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nulitný rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Ak v skoršom konaní pred rozhodcovským súdom nebola daná právomoc tohto súdu z dôvodu neplatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, potom nemožno považovať rozhodcovský rozsudok ako prekážku res iudicata.

(30.)Keďže žalobca ani len sčasti nepreukázal základ uplatneného nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy (nepreukázal nesprávny úradný postup exekučného súdu ani vydanie nezákonného rozhodnutia), súd jeho návrh zamietol, pričom výškou uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy sa už nezaoberal.

(31.) Podľa § 162 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

(32.) Podľa §162 ods. 3 Civilného sporového poriadku, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

(33.) O návrhu žalobcu na prerušenie konania zo dňa 14.07.2016 súd rozhodol tak, že návrh na prerušenie konania zamietol. O obsahovo totožnom návrhu na prerušenie konania už bolo rozhodnuté. Žalobca v návrhu na prerušenie konania zo dňa 14.07.2016 neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, na podklade ktorých, by bolo možné a dôvodné konanie prerušiť.

(34.) Dôvodom na prerušenie konania má byť skutočnosť, že na Okresnom súde Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie boli Súdnemu dvoru Európskej únie položené prejudiciálne otázky, ktoré majú mať význam aj pre rozhodnutie súdu o žalobcom podanej žalobe. V danom konaní však ide o nárok na náhradu škody pre porušenie komunitárneho práva. Škoda mala žalobkyni (v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. ) vzniknúť tým, že v exekučnom konaní sa vymohlo voči nej plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to rozhodcovskej doložky. Pred Európskym súdnym dvorom má byť zodpovedané, či vzhľadom na absolútnu nečinnosť žalobkyne a nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy ide o také závažné porušenie komunitárneho práva, ktorý by bolo spôsobilé privodiť na jej strane právo na náhradu škody, prípadne bezdôvodné obohatenie a založiť zodpovednosť štátu za vznik takejto škody. V tomto konaní, ktoré žalobca navrhol prerušiť, však tento uplatňuje náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá podľa jeho tvrdenia mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom exekučného súdu spočívajúceho v tom, že o jeho žiadosti na vydanie poverenia bolo rozhodnuté po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty. Vzhľadom k rozdielnym skutkovým a právnym dôvodom uplatneného nároku, má súd za to, že zodpovedanie prejudiciálnych otázok iniciovaných v rámci konania vedeného na Okresnom súde Prešov nie je spôsobilým dôvodom na prerušenie konania.

(35.) O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaná bola v konaní plne úspešná, preto jej patrí právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. Vychádzajúc však z obsahu spisu má súd za to, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, preto jej súd nárok náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.