Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cbi/31/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci žalobcu: Ing. Peter Veselovský, Kapitulská 14, 917 01 Trnava, správca konkurznej podstaty úpadcu: REGATEL spol. s r. o., Na Rybníku 419/2, 919 30 Jaslovské Bohunice, IČO: 34 152 962, právne zastúpený: SVITOK a spol. s r. o., Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 863 980, proti žalovanému: Obec Jaslovské Bohunice, so sídlom obecného úradu Námestie sv. Michala 36/10A, 919 30 Jaslovské Bohunice, IČO: 00 312 614, právne zastúpený: JUDr. Mgr. Michal Mrva, LL.M, Phd., advokát, Nevädzová 5, 821 01 Bratislava, IČO: 422 583 67, o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že kúpna zmluva zo dňa 17. 12. 2012 uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom úpadcu REGATEL spol. s r. o., IČO: 34 152 962, so sídlom Na Rybníku 419/2, Jaslovské Bohunice, 919 30 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. .

II. Žalovaný je povinný poskytnúť konkurzným veriteľom úpadcu peňažnú náhradu vo výške 31 000 EUR do dotknutej podstaty, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd určuje, že kúpna zmluva zo dňa 17. 12. 2012 uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom úpadcu REGATEL spol. s r. o., IČO: 34 152 962, so sídlom Na Rybníku 419/2, Jaslovské Bohunice, 919 30 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. .

IV. Žalovaný je povinný poskytnúť konkurzným veriteľom úpadcu peňažnú náhradu vo výške 27 000 EUR do dotknutej podstaty, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Súd určuje, že kúpna zmluva zo dňa 18. 12. 2012 uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom úpadcu REGATEL spol. s r. o., IČO: 34 152 962, so sídlom Na Rybníku 419/2, Jaslovské Bohunice, 919 30 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. .

VI. Žalovaný je povinný poskytnúť konkurzným veriteľom úpadcu peňažnú náhradu vo výške 4 000 EUR do dotknutej podstaty, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

VIII. Žiadna strana nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca podaním zo dňa 03. 10. 2014 žiadal, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 15. 12. 2012, uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom úpadcu REGATEL, spol. s r. o., v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. . Ďalej žiadal, aby súd určil, že žalovaný je povinný poskytnúť konkurzným veriteľom úpadcu peňažnú náhradu vo výške 508 130,89 eur do dotknutej podstaty do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 17. 12. 2012, uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom úpadcu REGATEL, spol. s r. o., v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. a aby súd určil, že žalovaný je povinný poskytnúť konkurzným veriteľom úpadcu peňažnú náhradu vo výške 31 000,- eur do dotknutej podstaty, aby súd určil, že kúpna zmluva a zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 17. 12. 2012, uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom úpadcu REGATEL, spol. s r. o. , v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. a aby súd určil, že žalovaný je povinný poskytnúť konkurzným veriteľom úpadcu peňažnú náhradu vo výške 27 000,- eur do dotknutej podstaty, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 18. 12. 2012, uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom úpadcu REGATEL, spol. s r. o. , v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. a aby súd určil, že žalovaný je povinný poskytnúť konkurzným veriteľom úpadcu peňažnú náhradu vo výške 4 000,- eur do dotknutej podstaty. Žalobu odôvodnil dispozíciami s majetkom úpadcu, keď dňa 10. 12. 2012 sa konalo zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktorého predmetom programu bolo okrem iného: Dohoda a zmluvy medzi Obcou Jaslovské Bohunice a REGATEL spol. s r. o.. Zápis k uvedenému bodu programu uvádza: JUDr. N. vysvetlila problematiku ukončenia a likvidácie spol. REGATEL spol. s r. o. konkurzom. Mgr. Michal Mrva podal informácie k jednotlivým návrhom zmlúv, ktoré boli predložené a mali by zabezpečiť po právnej stránke maximálne uspokojenie pohľadávok obce, ktoré má voči REGATELU ešte pred vyhlásením konkurzu. Podľa prijatého uznesenia VI./327: Obecné zastupiteľstvo obce Jaslovské Bohunice schvaľuje kúpnu zmluvu medzi obcou Jaslovské Bohunice a spol. REGATEL, ktorej predmetom je nákladné vozidlo zn. P. S., typ X.X, H., U./AX, EČV: T Podľa prijatého uznesenia VI./329: Obecné zastupiteľstvo obce Jaslovské Bohunice schvaľuje kúpnu zmluvu medzi obcou Jaslovské Bohunice a spol. REGATEL, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti - pozemky a stavby. Podľa prijatého uznesenia VI./330: Obecné zastupiteľstvo obce Jaslovské Bohunice schvaľuje kúpnu zmluvu medzi obcou Jaslovské Bohunice a spol. REGATEL, ktorej predmetom sú hnuteľné veci - zariadenie kuchyne a dreveného predajného stánku. Dňa 15. 12. 2012 bola uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, za kúpnu cenu vo výške 508 130,89 eur, pričom kúpna cena bola započítavaná voči pohľadávke žalovaného ako veriteľa voči úpadcovi ako dlžníkovi. Dňa 17. 12. 2012 bola uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej boli práva k hnuteľným veciam, za kúpnu cenu vo výške 31 000,- eur, pričom kúpna cena bola započítavaná voči pohľadávke žalovaného ako veriteľa voči úpadcovi ako dlžníkovi. Dňa 17. 12. 2012 bola uzatvorená kúpna zmluva a zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, za kúpnu cenu vo výške 27 000,- eur, pričom kúpna cena bola započítavaná voči pohľadávke žalovaného ako veriteľa voči úpadcovi ako dlžníkovi. Dňa 18. 12. 2012 bola uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej boli práva k hnuteľnej veci, za kúpnu cenu vo výške 4 000,- eur, pričom kúpna cena bola započítavaná voči pohľadávke žalovaného ako veriteľa voči úpadcovi ako dlžníkovi. V právnom posúdení žalobca uviedol, že zmluvami medzi úpadcom a žalovaným došlo k zvýhodneniu jedného veriteľa úpadcu voči ostatným veriteľom, ktorí boli zároveň ukrátení pri uspokojovaní svojich pohľadávok voči úpadcovi. V čase vykonania jednotlivých právnych úkonov úpadca vedel, že mu vznikajú ďalšie záväzky a to najmä z titulu zaplatenia dane z pridanej hodnoty (keďže cena v každej zmluve je členená na časť bez dane z pridanej hodnoty a daň z pridanej hodnoty). Predmetnými zmluvami došlo k prevodu všetkých aktív úpadcu, pričom úpadcovi zostali len neuhradené záväzky, takže týmito úkonmi bol spôsobený úpadok úpadcu. Žalovaný vedel o tejto skutočnosti, keď pripravoval postup pre likvidáciu spoločnosti úpadcu konkurzom a pre uspokojenie pohľadávok žalovaného ešte pred vyhlásením konkurzu.

Žalovaný sa dňa 03. 12. 2014 vyjadril k žalobe a žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko žalovaný - obec Jaslovské Bohunice bola jediným spoločníkom spoločnosti úpadcu, ktorý v obecných nehnuteľnostiach

prevádzkoval internát. Výlučným vlastníkom zariadenia internátu bola tiež obec Jaslovské Bohunice. Ku dňu 15. 12. 2012 evidoval úpadca voči žalovanému ako jedinému spoločníkovi splatné záväzky z obchodného styku celkom v sume 570 130,89 eur. Tento pre žalovaného ako veriteľa nežiaduci stav bol výsledkom dlhodobého procesu, kedy od začiatku výkonu podnikateľskej činnosti úpadcu prakticky až do 15. 12. 2012 záväzky úpadcu voči žalovanému iba narastali, nakoľko úpadca výkonom podnikateľskej činnosti dokázal pokryť iba základné výdavky voči zamestnancom a bežné prevádzkové réžie, nedokázal však dlhodobo plniť záväzky voči žalovanému, ktorý pravidelne dotoval najmä dodávky médií i ďalšie prevádzkové náklady internátu. Neprimerane sa zvyšujúce pohľadávky žalovaného ako jediného spoločníka voči úpadcovi, žalovaný z časti znížil nadobudnutím predmetov kúpy a pohľadávok od úpadcu z vyššie uvedených zmlúv, pričom kúpnu cenu úpadcovi splnil započítam vzájomných pohľadávok a záväzkov. Veľmi dôležitou skutočnosťou je, že v čase uzavretia vyššie uvedených zmlúv t. j. od 15. 12. 2012 do 18. 12. 2012, bola obec Jaslovské Bohunice jediným veriteľom, ktorý voči úpadcovi evidoval splatné pohľadávky. Nie je možné sa teda stotožniť s vyjadreniami žalobcu o ukrátení ostatných veriteľov, lebo v čase vykonania žalobou napadnutých úkonov, úpadca neevidoval žiadne iné relevantné záväzky, okrem záväzkov voči žalovanému. Odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka je možné sa domáhať len vtedy, ak v čase, keď dlžník urobil právny úkon, ukrátil ktorúkoľvek, o aj len jednu riadne prihlásenú pohľadávku, ktorá existovala v čase, keď bol právny úkon urobený. Takáto pohľadávka však neexistuje. Žalovanému zostala ešte pohľadávka v nezanedbateľnej výške 5 492,89 eur.

Žalobca v podaní zo dňa 24. 07. 2015 uviedol chronológiu konania žalovaného od 19. 12. 2011, keď obecné zastupiteľstvo žalovaného schválilo uznesenie VI./144, ktorým uložilo postupne utlmovať stratové činnosti úpadcu. Dňa 19. 09. 2012 uzatvoril žalovaný s advokátom JUDr. Mgr. Michalom Mrvom zmluvu o poskytovaní právnej služby, predmetom ktorej bola „ Úprava vzájomných práv a povinností s obchodnom spol. REGATEL spol. s r. o.“. Advokát žalovaného následne vypracoval pre žalovaného Dohodu o vzdaní sa zabezpečovacieho prevodu práva so spol. REGATEL spol. s r. o a Zmluvu o úprave vzájomných práv a povinností so spol. REGATEL spol. s r. o.. Obecné zastupiteľstvo obce Jaslovské Bohunice prijalo uznesenia VI/327, VI/329, VI/330, ktorými boli schválené kúpne zmluvy, ktoré sú predmetom tohto konania. V dňoch 15. 12. 2012, 17. 12. 2012 a 18. 12. 2012 boli uzatvorené predmetné zmluvy. Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o Dani z pridanej hodnoty v znení platnom v rozhodnom čase: Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší, ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti. Žalovaný pripravoval utlmenie činnosti a likvidáciu úpadcu od konca roka 2011, zabezpečil právne služby pri likvidácii spoločnosti, takže žalovaný mal nielen plnú vedomosť o úmysloch úpadcu, ale dokonca inicioval a vopred schvaľoval úkony úpadcu. Účelom Dohody o úprave vzájomných práv a povinností bola konsolidácia termínov splatnosti jednotlivých pohľadávok žalovaného voči úpadcovi na termín 30. 09. 2012, hoci bolo zrejmé, že úpadca nie je schopný splniť tento termín splatnosti. Advokát žalovaného na zasadnutí zastupiteľstva podal informácie k jednotlivým návrhom zmlúv, ktoré boli predložené a mali by zabezpečiť po právnej stránke maximálne uspokojenie pohľadávok obce, ktoré má voči REGATELU ešte pred vyhlásením konkurzu. Žalovaný vedel, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu záväzkov úpadcu a zároveň žalovaný chcel dosiahnuť maximálne uspokojenie pohľadávok žalovaného, pričom si bol vedomý, že uzavretím kúpnych zmlúv v schválených zneniach, dôjde k vzniku nových záväzkov na dani z pridanej hodnoty a preto žalovaný aj úpadca mali pri uzatváraní kúpnych zmlúv úmysel ukrátiť veriteľov.

Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení dňa 29. 09. 2015 uviedol, že uvedenú situáciu nebolo možné riešiť inak, z dôvodov, že nebolo možné ponechať stav a pokračovať tak v produkcii ďalších pohľadávok voči úpadcovi, nakoľko by žalovaný porušil Zákon o majetku obcí, neboli naplnené zákonné podmienky na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, nakoľko v čase žalobou napadnutých úkonov mal úpadca iba jediného veriteľa - žalovaného, teda absentovala zákonná podmienka plurality veriteľov, nebolo možné uspokojiť sa trvalým ponechaním si dočasne prevedených nehnuteľností, zabezpečujúcich pohľadávky žalovaného z poskytnutých pôžičiek z roku 2007, nakoľko v súlade s uzavretými dodatkami k zmluvám z r. 2007 a 2008, bola predlžená splatnosť pohľadávok žalovaného a došlo by tak k porušeniu § 553 c) ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný teda pristúpil k jedinému možnému a zákonnému riešeniu: vzdaniu sa zabezpečovacieho prevodu práva a následne ku kúpe majetku úpadcu za maximálne možné ceny. Žiadneho veriteľa nemohol úpadca ukrátiť a ani nemal úpadca ukrátiť, nakoľko v tomto čase boli všetky splatné záväzky úpadcu splatené. S názorom, že deň vzniku daňovej povinnosti, je zároveň dňom vzniku pohľadávky Daňového úradu

Trnava, nemožno súhlasiť. Vznik daňovej povinnosti znamená, že štátu vzniká právo na daň, nejde však o pohľadávku a už vôbec nemôže ísť o pohľadávku splatnú. Až po skončení zdaňovacieho obdobia je okrem právneho dôvodu známa aj výška daňovej pohľadávky - nesplatnej - táto je splatná 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobie. Okrem pohľadávky žalovaného, všetky pohľadávky vznikli až po vykonaní napadnutých právnych úkonov. Všetky kúpne zmluvy boli uzavreté v čase od 15. 12. 2012 do 18. 12. 2012 a nakoľko išlo o nakladenie obce s verejnými prostriedkami a zároveň o povinne zverejňované zmluvy v zmysle ustanovenia § 47 a) ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 5 a) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, bola kúpna zmluva zo dňa 15. 12. 2012 zverejnená dňa 18. 12. 2012 a vklad vlastníctva bol povolený dňa 19. 12. 2012, kúpna zmluva a zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 17. 12. 2012, bola zverejnená dňa 23. 01. 2013, kúpna zmluva zo dňa 18. 12. 2012, predmetom ktorej bola kúpa motorového vozidla P. S., bola zverejnená dňa 27. 12. 2012 ako aj kúpna zmluva zo dňa 17. 12. 2012, predmetom ktorej bol prevod hnuteľných vecí. Oneskorená účinnosť jednej z uzavretých zmlúv nastala bez vedomia žalovaného výlučne v dôsledku administratívnej chyby zamestnankyne. Ďalej sa vo vyjadrení právny zástupca žalovaného zaoberá prípadmi, ktoré by nastali, v prípade neuzatvorenia predmetných zmlúv, pričom v prvom prípade podania návrhu na vyhlásenie konkurzu k dátumu 15. 12. 2012 by súd návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol pre nesplnenie podmienky plurality veriteľov. V druhom prípade, ak by žalovaný v rozpore s povinnosťou podľa zákona o majetku obci, ponechal stav do splatnosti pohľadávok ostatných veriteľov bez uzavretia napadnutých zmlúv a podal návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, pohľadávka žalovaného by pravdepodobne bola uspokojená vo výške 31,58 % a vznikla by jediná súkromno-právna pohľadávka na odmenu správcu konkurznej podstaty v predpokladanej výške 31 657,85 eur. V treťom prípade určenia neúčinnosti právnych úkonov úpadcu by pohľadávka žalovaného bola uspokojená približne 54,24 % z celkovej sumy, pričom by vznikli pohľadávky ako súdny poplatok, pohľadávky proti podstate a odmena správcu 137 247,73 eur. Vzhľadom na to, že prostriedky, s ktorými žalovaný ako obec nakladá, sú verejnými prostriedkami a vzhľadom na to, že všetky pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurznom konaní prihlásené a zistené, sú tiež verejnoprávnymi pohľadávkami štátu, je takmer nelogické, aby uspokojenie verejnoprávnych pohľadávok bolo ukrátené v prospech verejnoprávnych pohľadávok. Jedinou súkromnoprávnou pohľadávkou, na ktorú nárok by vznikol v tomto konaní, v prípade úspechu žalobcu v spore, je pohľadávka žalobcu na odmenu za určenie neúčinnosti právnych úkonov vo výške 137 243,74 eur.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 1.10.2015 a dňa 26.11.2015 uviedol, že úpadca vznikol na základe ponuky Trnavskej univerzity prevádzkovať internát pre študentov, keďže v obci boli k dispozícii vhodné nehnuteľnosti na prevádzkovanie tejto aktivity, avšak obec nemala podnikateľské oprávnenie na výkon tejto činnosti a za týmto účelom zriadila spoločnosť úpadcu, ktorý mal túto činnosť zabezpečovať. V priebehu spolupráce sa však ukázalo, že úpadca bol z tejto činnosti stratový a stratu kryla obec zo svojho rozpočtu, to bolo v rozpore zo zákonom o majetku obcí v dlhodobom horizonte, preto sa pristúpilo k postupu, ktorý je súdu známy. Pokiaľ ide o používanie nehnuteľností a hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom prevodu napadnutých zmlúv, ich užívanie na podnikateľské účely neprodukovalo zisk, ale iba stratu, pokiaľ ide o stavbu mlynu, ide o ruinu, ktorá nie je v prevádzky schopnom stave. Pokiaľ ide o zariadenie kuchyne, táto nebola prevádzkovaná, pokiaľ ide o vrhačky a ich prevádzkovanie, náklady boli rovnako vyššie ako zisky a automobil bol starší a bolo možné užívať ho len vtedy, ak bol prevádzkyschopný, v súvislosti s jeho údržbou vznikali náklady. Úpadca v priebehu r. 2007-2012 produkoval stratu, pričom táto bola sanovaná z verejného rozpočtu žalovaného, po zmene v obsadení pozície štatutárneho orgánu žalovaného bolo na odporúčania audítora obce rozhodnuté o ukončení činnosti úpadcu, nakoľko tento neustále produkoval stratu, ktorú sanoval žalovaný. Ohľadom iného možného postupu pri uspokojovaní pohľadávok žalovaného, poukázal na skutočnosť, že veci, ktoré boli kúpené žalovaným, by tretia osoba za takéto kúpne ceny nekúpila. Ide totiž o nehnuteľnosti, ktoré sú podľa územného plánu v rekreačnej zóne obce, ktorá slúži na športové účely. Jediný, kto v obci prevádzkuje športoviská je len obec. Ak by aj žalovaný postupoval v zmysle vyjadrení žalobcu, bol by to postup, ktorý by bol v rozpore so zákonom o majetku obcí, nakoľko by viedol k ukráteniu verejného rozpočtu. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu, že žalovaný sanoval svoje pohľadávky voči úpadcovi na úkor iných veriteľov, toto je zrejme nemožné, keď sám žalobca uvádza, že iní veritelia v čase uzatvorenia predmetných zmlúv neexistovali. V zmysle judikatúry, je zrejmé, že započítanie predstavuje reálne vyplatenie kúpnej ceny. Zákon o majetku obcí požaduje, aby obec neprodukovala stratu a bolo nevyhnutné nájsť racionálne riešenie, ktoré by bolo zároveň platné, ako uspokojiť pohľadávky jediného veriteľa, ktorým bola obec a keďže vtedy v tom čase existoval zabezpečovací prevod práva obce k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v areáli mlynu, avšak pohľadávka nebola splatná, nebolo možné

vykonať zabezpečovací prevod práva, zároveň nebolo možné iba posunúť dátum splatnosti pohľadávky a následne vykonať zabezpečovací prevod práva, nakoľko by išlo o obchádzanie zákona a takýto právny úkon by bol neplatný. Z tohto dôvodu obec zrušila tento zabezpečovací inštitút po dohode s úpadcom, ktorý v tom čase ešte nebol v úpadku a zároveň teda sledovala uspokojenie svojej pohľadávky. Síce došlo k posunutiu doby splatnosti na skorší termín, avšak v zmysle dodatkov k zmluvám o pôžičke, v predchádzajúcom období už boli predmetné pôžičky prolongované. Keďže neexistoval predpoklad iného uspokojenia pohľadávok jediného veriteľa, postupovala obec takto.

Štatutárna zástupkyňa obce starostka D. J. uviedla, že starostkou obce je od 23. 12. 2010 a v r. 2011 obecné zastupiteľstvo najskôr rozhodlo, že sa pokúsi zachrániť túto spoločnosť, bol vymenovaný nový konateľ. V r. 2012 zistili, že spoločnosť je vo veľkej strate, a aby neprišli do rozporu so zákonom o majetku obcí, rozhodli, že je potrebné aby spoločnosť skončila svoju činnosť. Čo sa týka hnuteľných vecí v internáte, boli to čisto len obecné veci. Spoločnosť bola stratová, náklady boli vyššie ako výnosy, vznikla v r. 1996 a najskôr vlastníkom tejto spoločnosti bol ZMOS - Regionálne združenie miest a obcí Slovenska. Predchádzajúci starosta bol predsedom tohto združenia a on ju aj zakladal. Spoločnosť vydávala periodiká pre obce a zrejme táto spoločnosť nebola vtedy v zisku a cca v r. 2003 bola prepísaná na športové kluby BA - Jaslovské Bohunice a v r. 2006 sa stala 100 % vlastníkom obec a to za účelom prevádzkovania občerstvovacích a ubytovacích služieb. V r. 2006 tieto služby vykonávala a to bol aj jediný rok, čo bola v zisku a to asi z dôvodu, že si tam obec robila akcie. Od r. 2007 do 2010 však už bola v strate. Hnuteľné veci, ktoré boli v kuchyni v amfiteátri boli vo vlastníctve úpadcu, ktorý bol zároveň aj prenajímateľom amfiteátra. Amfiteáter bol vo vlastníctve obce. Spoločnosť nebola z toho dôvodu v zisku, že amfiteáter je mimo obce a boli tam aj ďalšie zariadenia - tri reštaurácie. V mlyne mohli poskytovať ubytovacie ako aj reštauračné služby, ale bolo to mimo obce, tak tam chodilo málo ľudí. Bolo to závislé na počte pracovníkov, ktorí robili na Atómovej elektrárni na odstávke, takže to nebolo celoročne. Ďalej mohli prevádzkovať strelnicu. O strelnicu nebol záujem, pretože strelnica je aj v Trnave. Spoločnosť prevádzkovala aj internát - ubytovacie služby, tento internát mala v prenájme od obce. Obec im účtovala všetky média (vyfakturovala, ale oni nezaplatili) a to z toho dôvodu, že sa jednalo o bývalé kasárne a bol tam jeden hlavný merač na elektrinu a vodu, od r. 2009 boli kasárne vo vlastníctve obce. Teraz je jedna budova kasární prebudovaná na domov dôchodcov a druhá budova ubytovne sa príležitostne prenajíma robotníkom pracujúcim na elektrárni. Internát sa neprevádzkuje, pretože študenti odišli do nového internátu, ktorý bol postavený v Trnave. Od 01. 01. 2013 sa obec pokúsila urobiť si na ubytovanie vlastnú podnikateľskú činnosť, je to však stratové, tak sa to musí zrušiť. Regatel mal zamestnancov - 4 na recepcii, v kuchyni 10 zamestnancov, v čase, keď Regatel išiel do úpadku mal už len 4 pracovníčky na recepcii, konateľa, ekonómku. V r. 2011 sa pokúšali úpadcu dostať do zisku. Nepokúšali sa majetok predať niekomu tretiemu, zobrali si právnika, s ktorým to riešili. Koncom r. 2011 už vedeli, že bude opäť stratová, preto zastupiteľstvo prijalo uznesenie o utlmení činnosti úpadcu. Úpadca, aby mohol kúpiť tú nehnuteľnosť, tak obec mu dala v r. 2007 pôžičku, úpadca túto pôžičku nezaplatil, z toho vznikol záväzok voči obci. Ide o budovu starého mlyna, ktorá je schátraná a rodinný dom, ktorý slúžil na ubytovanie, celé sa to volá areál mlynu. Ďalej vykonával podnikateľskú činnosť v prenajatom amfiteátri a v ubytovni v kasárňach, ktoré nikdy neboli v jeho vlastníctve, ale vo vlastníctve obce. Obec prenajala mlyn tretej osobe, táto však k 30. 11. 2015 ukončila nájomnú zmluvu z dôvodu nerentability. Nájomné bolo 16 000 Eur ročne. Urobili nové výberové konanie a výherca ponúkol 9 000 Eur ročne nájomné.

Svedkyňa S.. K.. O. N., uviedla, že bola oslovená starostkou Jaslovských Bohuníc na predloženie cenovej ponuky v súvislosti s prípadnou možnosťou vykonávania funkcie likvidátora spoločnosti REGATEL. V daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za štvrtý štvrťrok roku 2012, ktoré podala dňa 24.1.2013 sú zahrnuté i kúpne zmluvy týkajúce sa nehnuteľností na LV č. 1050 zo dňa 15.12.2012, ďalej týkajúca sa hnuteľných vecí zo dňa 17.12.2012 a autá zn. P. zo dňa 18.12.2012. Obec ju prizvala a viackrát sa zúčastnila rokovaní ako i zasadnutí obecného zastupiteľstva, navrhla viac spôsobov, ale jediný možný bol zrušenie spoločnosti likvidáciou, iný spôsob nebol možný, lebo spoločnosť mala jedného veriteľa, likvidátorkou sa stala v januári 2013, teda až po uzavretí predmetných zmlúv. Ona tiež navrhla spôsob uzatvorenia kúpnych zmlúv medzi obcou a úpadcom, lebo to bol jediný spôsob ako uspokojiť pohľadávky obce, audítor totiž namietal vznik a produkciu ďalších pohľadávok obce voči úpadcovi a tým porušovanie zákona o majetku obcí. Žalovaný nemohol ukrátiť iných veriteľov, lebo v tom čase úpadca nemal iných veriteľov a je aktívny správca konkurzný, preto na toto dbala a po druhé, čo sa týka zvýhodnenia, dbala o to, aby ceny boli reálne, obvyklé, vychádzalo sa tiež zo zmlúv, ktorými veci nadobudol úpadca a ešte aj zostala časť nezapočítanej pohľadávky obce. Úmysel obce ukrátiť veriteľov nebol, obecný audítor upozorňoval na situáciu, ktorá je na hrane zákona o majetku obcí, keď

obec dotovala obecnú spoločnosť, preto bolo schválené obecným zastupiteľstvom uspokojenie obce a následná likvidácia. Obec následne získala živnostenské oprávnenie a sama vykonávala činnosť, ktorú predtým vykonával úpadca a to prevádzkovanie internátu.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 3.5.2016 uviedol, že je toho názoru, že v tomto prípade sa jedná o ukracujúci právny úkon, keďže týmito právnymi úkonmi, tak ako boli urobené a boli urobené plánovane a systematicky, najskôr bola skrátená splatnosť pôžičiek poskytnutých úpadcovi, tak aby mohli byť tieto pohľadávky započítavané voči kúpnej cene za hnuteľné a nehnuteľné veci a výsledkom týchto zmlúv bolo ukrátenie veriteľov a má za to, že sú splnené tie podmienky podľa § 60 ods. 1 a 2 ZKR. Žalobca nenamieta výšku ceny prevádzaného majetku z úpadcu na žalovaného a nepovažuje túto cenu za neprimeranú. Splatnosť tých záväzkov nastala časovo až po vykonaní týchto úkonov, keďže veritelia, ktorí boli ukrátení takýmito úkonmi sú Daňový úrad, ktorý si uplatnil pohľadávku DPH a zároveň neboli uspokojené odvody do zdravotných a sociálnych poisťovní za december 2012. Aj pohľadávky na odvody vznikli až momentom ubehnutia toho mesiaca. Tieto skutočnosti vyplývajú zo správ likvidátora. Tým, že išlo o záväzky vyplývajúce zo zdravotného a sociálneho poistenia zo miezd, tak v priebehu mesiaca december 2012 neexistovali ani len ako nesplatné, vznikli posledným dňom tohto mesiaca, čiže ku dňu účinnosti tej poslednej zmluvy, ktorá bola zverejnená 23.01.2013, v tom čase už existovali.

V záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že v zmysle § 60 sa jedná o ukracujúci právny úkon, ak tento ukrátil uspokojenie pohľadávok veriteľov prihlásených do konkurzu. V tomto prípade, nesporne došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov prihlásených do konkurzu, keďže ako vyplýva z listín priložených k žalobe, zoznam pohľadávok voči úpadcovi absolútne prevyšuje zostatok majetku, ktorý bol v absolútnej zlomkovej hodnote. Právnymi úkonmi, ktorých neúčinnosti sa domáha, došlo k zníženiu majetku úpadcu, čím došlo k ukráteniu týchto pohľadávok a tieto právne úkony boli vykonané po dôkladnej príprave v spolupráci so žalovaným. Čo sa týka námietky žalovaného, že v tom čase neexistovali žiadne iné splatné pohľadávky voči úpadcovi, poukázal na skutočnosť, že už v čase vykonania týchto právnych úkonov bolo konajúcim subjektom zrejmé, že vzniknú ďalšie budúce pohľadávky voči úpadcovi, ktoré vzhľadom na vykonanie týchto úkonov nebudú uspokojené a vzhľadom na plánovaný návrh na vyhlásenie konkurzu úpadca a žalovaný vedeli, že k takémuto zmareniu uspokojenia dôjde. Má za to, že v tomto prípade sú aplikovateľné a j právne názory, ktoré sú použité pri odporovateľnosti podľa Občianskeho zákonníka, podľa ktorých je rozhodujúce, či k zmareniu pohľadávok došlo ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o odporovateľnosti, čiže v čase vykonania odporovaného ukracujúceho právneho úkonu postačí, aby existovali veritelia s nesplatnými budúcimi alebo podmienenými pohľadávkami, čo v tomto prípade existovali, keďže úpadca v čase vykonania týchto úkonov vedel, že bude musieť zaplatiť DPH, čo je vyslovene riešené aj v jednotlivých zmluvách, rovnako vedel, že bude musieť zaplatiť odvody za svojich zamestnancov. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k momentu, kedy došlo k úpadku úpadcu, v zmysle znaleckého posudku a jeho doplnenia, ktorý žalovaný predložil, úpadok úpadcu nebol v čase vykonania predmetných zmlúv a tieto zmluvy tento úpadok ani nespôsobili. Pri prvej zmluve s najvyšším plnením neexistovala dokonca žiadna a to ani nesplatná a ani budúca pohľadávka, má tiež za to, že právne úkony, ktorých vyslovenie neúčinnosti sa žalobca domáha, nie sú v žalobe označené určito a to z dôvodu, že chýba označenie ich predmetu a zároveň nie je podľa názoru žalovaného možné domáhať sa určenia neúčinnosti predmetných zmlúv „an block“, nakoľko súčasťou zmlúv je aj započítanie kúpnych cien. Pokiaľ ide o otázku právneho posúdenia či došlo k ukráteniu veriteľov v prípade, ak kúpna cena je primeraná, poukazujeme na rozsudok NS SR z 29. 04. 2009, sp. zn. , v ktorom je uvedené, že k ukráteniu uspokojenia vymáhateľných pohľadávok nedôjde vtedy, ak majetok dlžníka je prevedený na základe odplatných právnych úkonov a cena tohto plnenia je ekvivalentná.

Súd vo veci vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom celého spisu a zistil tento skutkový a právny stav: Zo zápisu z mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva obce Jaslovské Bohunice dňa 30. 07. 2012 súd zistil, že v súvislosti s uznesením VI/144- utlmovanie činnosti spol. REGATEL s. r. o. bola za účelom podania alternatív možného celkového ukončenia činnosti spoločnosti pozvaná S.. O. N. ( správkyňa konkurznej podstaty). Na základe jej známych skutočností predložila možné varianty riešenia. Je skutočnosťou, že spoločnosť nemôže svoje podlžnosti vyrovnať, buď sa spoločnosť zlikviduje úplne alebo sa reštrukturalizuje a usporiada vzťahy prostredníctvom advokáta. Po vysvetlení sa došlo k záveru, aby sa zvolalo valné zhromaždenie spoločnosti, kde sa určí likvidátor. Ubytovanie

študentov ponechať, bude ho prevádzkovať obec. Zo zápisu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva obce Jaslovské Bohunice dňa 10. 09. 2012 v bode 4 vyplýva, že prítomný JUDr. Mgr. Michal Mrva oboznámil poslancov s postupom pri likvidácii spol. REGATEL spol. s r. o. a bolo schválené uznesenie, ktorým obecné zastupiteľstvo schválilo advokáta JUDr. Mgr. Michala Mrvu na poskytovanie právnej pomoci. Zo zápisu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva obce Jaslovské Bohunice dňa 19. 09. 2011 v bode 7, vyplýva, že zastupiteľstvo ukladá postupne utlmovať stratové činnosti spol. REGATEL a zistiť záujem o prenájom priestorov amfiteátra a mlyna.

Z výpisu z Obchodného vestníka č. 9/2013 zo dňa 14.01.2013 súd zistil, že na základe rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 27. 12. 2012, vstúpila spol. s r. o. REGATEL odo dňa 01. 01. 2013 do likvidácie, likvidátorom sa stala JUDr. O. N..

Z dohody o vzdaní sa zabezpečovacieho prevodu práva zo dňa 20.09.2012 súd zistil, že žalovaný a úpadca uzatvorili dňa 12.11.2007 zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva, predmetom ktorej bolo zabezpečenie záväzku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 17.09.2007, na základe ktorej požičal žalovaný úpadcovi 444 798,51 eur a to tak, že úpadca, ako výlučný vlastník nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. S. obec S. D., zapísaných na LV č. M., previedol vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na žalovaného za účelom zabezpečenia predmetného záväzku. Taktiež previedol vlastníctvo k nehnuteľnostiam v k. ú. S., obec S. D., zapísané na LV č. XXX. Predmetom tejto dohody je dohoda zmluvných strán spočívajúca vo vzdaní sa práva žalovaného spočívajúceho v zabezpečovacom prevode práva k predmetným nehnuteľnostiam.

Z dohody o úprave vzájomných práv a povinností, uzatvorenej medzi žalovaným a úpadcom dňa 20.09.2012, súd zistil, že žalovaný a úpadca uzatvorili dňa 17.09.2007 zmluvu o pôžičke v sume 444 798,51 eur, pričom úpadca sa zaviazal predmetnú sumu vrátiť žalovanému najneskôr do 31.12.2008. Dňa 20.09.2008 uzatvorili dodatok k predmetnej zmluve, kde dohodli zmenu zmluvy o pôžičke v časti týkajúcej sa dátumu splatnosti na deň 31.01.2013. Z dohody o úprave vzájomných práv a povinností, uzatvorenej medzi žalovaným a úpadcom dňa 20.09.2012, súd zistil, že žalovaný a úpadca uzatvorili dňa 20.06.2007 zmluvu o pôžičke v sume 39 832,70 eur, pričom úpadca sa zaviazal predmetnú sumu vrátiť žalovanému najneskôr do 31. 12. 2004. Dňa 06.03.2009 uzatvorili dodatok č. 1 k predmetnej zmluve, kde dohodli zmenu zmluvy o pôžičke, tak že suma 600 000 Sk z celkovej sumy 1 200 000 Sk sa považuje za „finančný vklad“ žalovaného do úpadcu a suma 600 000 Sk sa považuje za pôžičku a v časti týkajúcej sa prvej splátky sa mení tak, že prvá splátka v sume 20 000 Sk je splatná 25.07.2012. Úpadca neuhradil žalovanému k podpisu tejto zmluvy ani jednu splátku pôžičky. Žalovaný a úpadca uzatvorili dňa 30.07.2009 zmluvu o nájme ubytovne na parcele č. XXX/XX a časť prízemia a prvé poschodie administratívnej budovy postavenej na parcele č. XXX/XX, k. ú. S., obec S. D.. Ďalej žalovaný úpadcovi prenajal zariadenie a inventár. Úpadca sa zaviazal uhrádzať žalovanému poplatky za služby a energie súvisiace s nájmom nebytových priestorov podľa fakturácie žalovaného. Celkovo úpadca dlží žalovanému z titulu neuhradenia týchto faktúr vo výške 78 416,03 eur. Predmetom dohody o úprave vzájomných práv a povinností je dohoda zmluvných strán spočívajúca v tom, že úpadca sa zaväzuje uhradiť všetky pohľadávky do 30.09.2012.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.2012 uzatvorenej medzi žalovaným a úpadcom súd zistil, že úpadca predal žalovanému nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci S. D., k. ú. S., zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXX za kúpnu cenu 508 130,90 eur s DPH, kúpna cena bez DPH predstavuje sumu 423 442,42 eur, DPH predstavuje sumu 84 688,48 eur. Žalovaný a úpadca sa dohodli, že povinnosť kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu vo výške 508 130,90 eur sa v celom rozsahu započítava voči povinnosti predávajúceho zaplatiť kupujúcemu sumu 543 130,89 eur z titulu zmlúv o pôžičke zo dňa 17.09.2007, 20.06.2007 a z titulu neuhradenia faktúry za služby a energie súvisiace s nájmom nebytových priestorov. Z kúpnej zmluvy a zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2012 súd zistil, že žalovaný a úpadca uzavreli zmluvu o kúpe hnuteľných vecí a to 19 ks automatických vrhačiek a hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v areály futbalového štadióna obce Jaslovské Bohunice - 1 ks drez, 53 ks stoličiek, 5 ks barových stoličiek a 10 ks reštauračných stolov. Úpadca vo svojej účtovnej evidencii viedol splatné peňažné pohľadávky z obchodného styku v celkovej výške 3 329,19 eur, ktoré touto zmluvou postúpil na žalovaného. Kúpna cena a odplata za predmety kúpy a postupované pohľadávky vo výške 27 000 eur sa v rozsahu, ktorým sa kryje s pohľadávkou žalovaného započítava voči povinnosti úpadcu zaplatiť žalovanému sumu 27 000 eur.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2012 súd zistil, že úpadca predal žalovanému súbor hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie kuchyne, ktorá sa nachádza v priestoroch baru v amfiteátri W. XXX/X v S. D. a tiež hnuteľné veci tvoriace zariadenie stavby - domu so súpisným číslom XXX, postavenej na parcele č. XXX/ X, k. ú. S.. Ďalej úpadca predal žalovanému drevený predajný stánok nachádzajúci sa v priestoroch ubytovne - internátu, v S. D.. Kúpna cena 31 000 eur s DPH (25 833,34 eur bez DPH), bola započítaná s pohľadávkou žalovaného.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2012 súd zistil, že úpadca predal žalovanému nákladné vozidlo zn. P. S., EČV : TT-XXX-BU, za kúpnu cenu 4 000 eur (3 333,33 bez DPH, 666,67 DPH), ktorá bola započítaná s pohľadávkou žalovaného. Zo súhrnnej prihlášky č. 3 nezabezpečených pohľadávok v konkurznom spise Okresného súdu Trnava č. k. , súd zistil, že veriteľ SR - Finančné riaditeľstvo SR - Daňový úrad Trnava, si uplatnil pohľadávky: 1. 87 871,33 eur - nezaplatenie zvyšku vlastnej daňovej povinnosti na úhradu vyplývajúcej z riadneho daňového priznania dlžníka k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie štvrtý štvrťrok 2012, zo dňa 24.01.2013, 2. 924,84 eur - nezaplatenie zvyšku vlastnej daňovej povinnosti na úhradu vyplývajúcej z riadneho daňového priznania dlžníka k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 01/2013, zo dňa 19.02. 2013, 3. 194,56 eur - nezaplatenie zvyšku dane na úhradu vyplývajúcej z daňového priznania dlžníka k dani z motorových vozidiel za rok 2012, zo dňa 25.01.2013, 4. 781,14 eur

- neodvedenie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 01/2013, zo dňa 18.02.2013.

Zo súhrnnej prihlášky č. 1 nezabezpečených pohľadávok v konkurznom spise Okresného súdu Trnava č. k. , súd zistil, že Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, si uplatnila 1. pohľadávku vo výške 130,25 eur - penále vypočítané z dlžnej sumy poistného za obdobie január 2013, 2. pohľadávku 1857,70 eur - poistné na sociálne poistenie za január 2013 po čiastočnej úhrade, 3. 4 543,20 eur - dávky garančného poistenia.

Zo súhrnnej prihlášky č. 2 nezabezpečených pohľadávok v konkurznom spise Okresného súdu Trnava č. k. , súd zistil, že Dôvera zdravotná poisťovňa a. s. si uplatnila pohľadávku 131,97 eur

- neuhradené poistné za obdobie 01/2013.

Zo súhrnnej prihlášky č. 4 nezabezpečených pohľadávok v konkurznom spise Okresného súdu Trnava č. k. , súd zistil, že Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s. si uplatnila 1. pohľadávku 702,26 eur

- neodvedené preddavky na poistné za 01/2013 a 2. 51,69 eur - pohľadávka pozostávajúca z nedoplatku ročného zúčtovania za r. 2012.

Zo súhrnnej prihlášky č. 5 nezabezpečených pohľadávok v konkurznom spise Okresného súdu Trnava č. k. , súd zistil, že obec Jaslovské Bohunice si uplatnila pohľadávku 5 305,70 eur - preúčtovanie nákladov za energie a poplatku za telefóny za mesiac december 2012.

V znaleckom posudku č. 01/2016 znalca Ing. Milana Chovana, v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo je uvedené, že ku dňu 15.12.2012 mal úpadca záväzky voči obci Jaslovské Bohunice vo výške 109 753,05 eur a z titulu krátkodobých finančných výpomoci 464 714,87 eur. K 31.12.2012 mal úpadca záväzok voči Trnavskej vodárenskej spoločnosti vo výške 10,73 eur a 37,97 eur, ktoré uhradil 24.01.2013 v plnej výške. Záväzok voči obci Jaslovské Bohunice bol k 31.12.2012 vo výške 5 492,89 eur, ktoré boli čiastočne uhradené 25.01.2013 vo výške 453,81 eur a dňa 30.05.2013 vo výške 35,63 eur. Záväzok voči zamestnancom z titulu miezd za mesiac december 2012 boli uhradené v hotovosti dňa 07.01.2013. Záväzky voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni za mesiac december 2012 boli rovnako uhradené v plnej výške. Daňové pohľadávky boli uhradené čiastočne v januári 2013. V dôsledku uzatvorenia predmetných kúpno predajných zmlúv medzi úpadcom a žalovaným vznikol v dňoch 15 až 19.12.2012 záväzok vo výške 96 467,03 eur, splatný 25.01.2013 a čiastočne uhradený 25.01.2013 a 30. 05.2013. Predajná cena majetku z predmetných zmlúv predstavuje čiastku 452 609,09 eur ( bez DPH), ktorej predajná cena prevyšuje zostatkovú cenu o 113 757,48 eur.

Podľa § 3 ods. 1,2,3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.

Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Ak peňažnú pohľadávku nie je voči dlžníkovi možné vymôcť exekúciou, alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.

Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky a ani záväzky prislúchajúce pohľadávkam podľa § 155a.

Podľa § 9 ods. 1,2,3 spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.

Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

Podľa § 57 ods. 1,4 právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa § 60 ods. 1,2,3 odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa § 62 ods. 1 právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

Podľa § 62 ods. 5 právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

Podľa § 63 ods. 1 ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

Podľa § 23 ods. 1 vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

Podľa § 255 ods. 1,2 Civilného sporového konania súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

V prejednávanej veci mal súd preukázané, že úpadca a žalovaný, ktorí uzatvorili predmetné zmluvy, ktorých odporovateľnosti sa žalobca domáha, sú spriaznené osoby, keď žalovaný je jediným spoločníkom úpadcu spol. s r.o. REGATEL. Ďalej mal súd preukázané, že v čase uzatvárania prvej z predmetných zmlúv mal úpadca jediného veriteľa a to žalovaného. V prejednávanej veci ide o právne úkony, ktorých účinnosť je viazaná na zverejnenie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, pričom medzi účastníkmi nebolo sporné, že kúpne zmluvy boli zverejnené 18.12.2012, 27.12.2012 a 23.01. 2013. Taktiež medzi účastníkmi nebolo sporné, že kúpna cena predmetov kúpnych zmlúv a zmluvy o postúpení pohľadávok bola primeraná. Súd vzhľadom na to, že tieto skutočnosti neboli sporné, nevykonal žalovaným navrhované dokazovanie a to výsluch informačnej pracovníčky obce Jaslovské Bohunice, keďže dôvody rôznych dátumov zverejnenia zmlúv sú irelevantné pre posúdenie veci a taktiež súd nevykonal dokazovanie - nariadenie znaleckého dokazovania na zistenie ceny vecí, ktoré boli predmetom zmlúv pretože primeranosť kúpnych cien nebola sporná a znalecké dokazovanie audítorom na otázku, či bol v čase vykonania právneho úkonu úpadca v úpadku, nakoľko túto skutočnosť si súd vzhľadom na predložené dôkazy vyhodnotil sám. Keďže ide o spriaznené osoby, úmysel ukrátiť veriteľov predmetnými právnymi úkonmi sa predpokladá ako aj vedomosť druhej strany s týmto úmyslom sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Súd mal z vykonaného výsluchu účastníkov konania, svedkov a z priložených písomných dokladov preukázané, že v roku 2012 úpadca nemal žiadneho iného veriteľa okrem žalovaného, preto nemohol podať návrh na vyhlásenie konkurzu, keďže neexistovala pluralita veriteľov. Obec Jaslovské Bohunice v súlade s ustanoveniami zákona o majetku obcí sa snažila vyriešiť existenciu spoločnosti úpadcu, kde je obec Jaslovské Bohunice jediný spoločník, keď táto spoločnosť svojim hospodárením nevytvárala žiadny zisk, naopak vytvárala pohľadávky, ktorých veriteľom bola obec Jaslovské Bohunice. Obecné zastupiteľstvo zabezpečilo na svojom zasadnutí účasť odborníkov - osôb, ktoré vykonávajú funkciu správcu konkurznej podstaty a advokáta, ktorí mali obci zabezpečiť legálny spôsob likvidácie úpadcu, tak aby táto likvidácia prebehla v súlade so zákonom o majetku obcí ako i Obchodným zákonníkom a zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Tieto osoby navrhli obecnému zastupiteľstvu spôsob, ktorý mal byť zákonný a čo najrýchlejší, aby nedochádzalo k zvyšovaniu pohľadávok obce. Súd mal ďalej preukázané, že predmetné právne úkony nespôsobili stav, že úpadca nemohol ďalej podnikať a tým by bol spôsobený úpadok, nakoľko úpadca podnikal v nehnuteľnostiach, ktoré boli vo vlastníctve obce a nepodnikal v nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom právnych úkonov, ktoré sú napadnuté žalobou. Postupom, ktorý žalovaný zvolil, malo dôjsť k čo najväčšiemu uspokojeniu pohľadávok žalovaného ešte pred vyhlásením konkurzu, čo je vyjadrené i v zápisniciach zo zasadnutia zastupiteľstva obce Jaslovské Bohunice a z toho je možné ustáliť úmysel žalovaného ukrátiť pohľadávky iných veriteľov, ktoré budú prihlásené v konkurze. Je totiž všeobecne známou skutočnosťou a to hlavne pre poslancov obecného zastupiteľstva obce Jaslovské Bohunice, že obec Jaslovské Bohunice je platcom DPH a táto skutočnosť je zrejmá aj s obsahu predmetných zmlúv, keď cena bola v nich uvedená s DPH aj bez DPH a povinnosť zaplatiť DPH musela byť poslancom, ktorí schválili všetky zmluvy známa. Predmetnými právnymi úkonmi bol prevedený všetok majetok úpadcu na žalovaného a na uspokojovanie pohľadávok v konkurze nezostal žiadny majetok úpadcu, čo žalovanému, teda jeho štatutárnym zástupcom a celému obecnému zastupiteľstvu bolo známe už z návrhu riešenia ako aj z predmetných zmlúv. Napriek tomu postupne

schválili všetky zmluvy a podľa týchto zmlúv všetok majetok prešiel do vlastníctva žalovaného a kúpna cena bola započítaná na pohľadávky žalovaného voči úpadcovi, bez možnosti uspokojenia zmluvami vzniknutých pohľadávok iných osôb a následne aj ďalších pohľadávok uplatnených v konkurze. Vznik týchto pohľadávok taktiež musel byť žalovanému známy, keď vedel o tom, že úpadca má zamestnancov, ktorým bez majetku a vykonávania podnikateľskej činnosti (čo bolo cieľom vykonávaných úkonov) nebude mať z čoho zaplatiť mzdy a odvody, pričom ukončenie ich pracovných pomerov nevyriešil. Na základe tohto mal súd za to, že úmysel žalovaného ukrátiť iných veriteľov je preukázaný a žalovaný túto skutočnosť nevyvrátil. Ak by aj tieto skutočnosti neboli poslancom obecného zastupiteľstva Jaslovských Bohuníc a starostke známe, pri odbornej starostlivosti osôb, ktoré obecné zastupiteľstvo poverilo vykonaním likvidácie úpadcu, mali tieto osoby s právnickým vzdelaním upozorniť na skutočnosť, že uspokojením len pohľadávok žalovaného na základe predmetných zmlúv dôjde k vzniku pohľadávok iných subjektov, ktoré bude potrebné tiež uspokojiť a to pomerne spolu s pohľadávkami žalovaného, keďže k uspokojeniu pohľadávok žalobcu došlo postupne uzatváraním jednotlivých zmlúv v dňoch nasledujúcich po prvej zmluve o prevode nehnuteľností, pri ktorej vznikla už prvá pohľadávka na DPH, ktorá nemohla byť uspokojená pre ďalšie zmluvy uzatvorené medzi úpadcom a žalovaným. Konanie žalovaného bolo cielené a systematické, keď najprv zosplatnil svoje pohľadávky voči úpadcovi, hoci mu bolo známe, že ich úpadca nemôže splatiť ani v pôvodnej lehote splatnosti a následne kúpnu cenu v predmetných zmluvách započítal na svoje už zosplatnené pohľadávky voči úpadcovi.

Keďže žalovaný je jediným spoločníkom úpadcu a on sám navrhoval a vykonával všetky úkony smerujúce k likvidácii úpadcu, jeho vedomosť s vlastným úmyslom je preukázaná, teda ako osoba, ktorá mala z právnych úkonov prospech jej musel byť úmysel ako druhej strany predmetných právnych úkonov známy.

Žalovaným zvolený spôsob riešenia krízovej ekonomickej situácie, do ktorej sa úpadca dostal, nie je v súlade so základným poslaním konkurzného konania, v ktorom základnou úlohou je pomerné uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov z výťažku získaného speňažením majetku dlžníka v záujme toho, aby nedošlo k individuálnemu uspokojeniu len niektorých veriteľov. Ak už k takémuto stavu došlo, poskytuje správcovi práve možnosť domáhať sa odporovateľnosti právnych úkonov, ktorými úpadca uprednostnil jedného veriteľa voči ostatným veriteľom a tým boli ostatný veritelia ukrátený. Pomerným uspokojením všetkých veriteľov a teda aj žalovaného by nedošlo k úplnému uspokojeniu pohľadávok žalovaného, čo je povinný žalovaný znášať ako podnikateľské riziko, ak vykonáva podnikateľskú činnosť.

V každom prípade predaja predmetných hnuteľných a nehnuteľných vecí by nastala rovnaká situácia a to vznik pohľadávky na dani z pridanej hodnoty. Pohľadávka na DPH vznikla dňom účinnosti zmlúv, teda prvá pohľadávka vznikla 19.12.2012. Pri posudzovaní odporovateľnosti právneho úkonu podľa ZKR, existujúca pohľadávka uplatnená v konkurznom konaní nemusí byť splatná v čase urobenia právneho úkonu, postačuje jej existencia v čase účinnosti predmetného právneho úkonu.

Z uvedeného vyplýva, že v čase uzatvorenia prvej kúpnej zmluvy účinnej dňa 19.12.2012 (deň vkladu vlastníctva do katastra nehnuteľností ) neboli splnené podmienky pre určenie neúčinnosti právneho úkonu voči konkurzným veriteľom, keďže nebola splnená základná podmienka a to ukrátenie veriteľa, ktorý si svoju pohľadávku riadne uplatnil v konkurze prihláškou, keďže jediným veriteľom v tom čase bol sám žalovaný, ktorý bol aj účastníkom predmetného právneho úkonu a až po účinnosti kúpnej zmluvy vznikla ďalšia pohľadávka a to nárok štátu na zaplatenie daňovej povinnosti dane z pridanej hodnoty. Toto však nemožno povedať o ďalších úkonoch, ktoré boli účinné až 27.12.2012 a 23.01.2013. V čase účinnosti týchto ďalších právnych úkonov už možno hovoriť o tom, že úpadca bol v úpadku, keďže mal viac ako jedného veriteľa a jeho majetok nepostačoval na uhradenie všetkých pohľadávok.

Súd sa nestotožnil so závermi znalca v znaleckom posudku predloženom žalovaným, keďže znalec sa nezaoberal každou zmluvou zvlášť, ale zaoberal sa posudzovaním úpadku k určitým dátumom.

Na základe vyššie uvedeného, súd zamietol žalobu v časti týkajúcej sa určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2012, týkajúcej sa prevodu nehnuteľností v celkovej cene 508 130,90 eur, keďže v tom čase neboli zistené základné predpoklady pre určenie neúčinnosti právneho úkonu spočívajúce v existencii riadne prihlásenej pohľadávky iného veriteľa ako žalovaného v konkurznom konaní.

Keďže v čase účinnosti kúpnych zmlúv zo dňa 17.12.2012 a 18.12.2012 (účinné 27.12.2012 a 23.1.2013), predmetnom ktorých bol predaj hnuteľných vecí a pohľadávok a započítanie kúpnej ceny s pohľadávkami žalovaného voči úpadcovi, už boli splnené podmienky pre určenie neúčinnosti právnych úkonov, spočívajúce v tom, že existoval ďalší veriteľ a to SR - Finančné riaditeľstvo, Daňový úrad Trnava a existovala jeho pohľadávka na daň z pridanej hodnoty zo zmluvy, ktorá bola účinná 19.12.2012 a zároveň boli splnené aj ostatné predpoklady určenia neúčinnosti právnych úkonov a to úmysel úpadcu ukrátiť veriteľov a vedomosť žalovaného s týmto úmyslom, súd v časti žalobe vyhovel a určil neúčinnosť týchto právnych úkonov.

Námietku neurčitosti žalobného návrhu súd nepovažoval za relevantnú, nakoľko počas celého konania bolo žalovanému zrejmé, o ktoré právne úkony ide a tiež súdu, právne úkony sú špecifikované dostatočne časom uzatvorenia, typom zmluvy, účastníkmi a ide o celý obsah týchto zmlúv, ktoré obsahujú aj spôsob zaplatenia kúpnej ceny započítaním, čo počas celého konania bolo žalovanému zrejmé a nenamietal to. Tieto zmluvy nie je možné zameniť s inými zmluvami rovnakých účastníkov, nakoľko iné zmluvy týchto účastníkov tohto typu uzavreté v tieto dni neexistujú.

V zmysle § 63 súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť do podstaty peňažnú náhradu vo výške kúpnej ceny dohodnutej v predmetných zmluvách, teda to čo sa na neho previedlo v dôsledku neúčinných úkonov.

Žalobca bol úspešný v určení troch právnych úkonov za neúčinné a v určení povinnosti žalovanému poskytnúť konkurzným veriteľom úpadcu peňažnú náhradu vo výške 62 000 eur, avšak bol neúspešný v určení jednej neúčinnosti právneho úkonu, avšak bol neúspešný v určení povinnosti žalovanému poskytnúť konkurzným veriteľom úpadcu peňažnú náhradu vo výške 508 130,90 eur, preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna strana nemá právo na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).